Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-5Sa-79-2020.pdf
PDF · 126.84 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-5Sa/79/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobkyne: A. A., nar.: XX. XX. XXXX, bytom B. C. D. X, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, AK so sídlom Štúrova č. 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. augusta 2020, t a k t o
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 23. 10. 2020, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu v zákonnej lehote dňa 26. 10. 2020, sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „žalovaný“)zo dňa 10 augusta2020.
A d m i n i s t r a t í v n e k o n a n i e
2. Sociálna poisťovne, ústredia rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 05. 2018 rozhodla, že žalobkyňa je povinná vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok za obdobie od 18. 07. 2005 do 17. 02. 2011 v celkovej sume 4 023,50 eur.“
3. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 10. 08. 2020 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodol o odvolaní žalobkyne podanému proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 05. 2018.
4. Žalovaný zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia s tým, že: „podľa ustanovenia § 236 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., žalobkyňa je povinná vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok za obdobie od 18. 07. 2005 do 17. 02. 2011 v celkovej sume 4 023,50 eur.“
5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol nasledujúce skutočnosti. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 05. 2018 uložila žalobkyni podľa ustanovenia § 236 ods. 1 a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok v celkovej sume 4 023,50 eur za obdobie od 18. 07. 2005 do 17. 02. 2011. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nesplnením si ohlasovacej povinnosti žalobkyňa spôsobila,
že sa jej invalidný dôchodok vyplatil neprávom, o čom vedela, alebo s ohľadom na všetky okolnosti musela vedieť.
6. Predmetným rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie vykonala rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 7Sd/78/2012-79 zo dňa 27. 01. 2017.
7. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie v ktorom namietala, že v napadnutom rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 05. 2018, nebol správne uvedený povinný subjekt, ktorý má byť zaviazaný na povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok.
8. Ďalej v odvolaní namietala skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, ústredie vôbec neskúmala, či nesplnenie ohlasovacej povinnosti podľa ustanovenia § 277 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. nebolo spôsobené v dôsledku jej duševnej choroby, hoci z jej príslušnej zdravotnej dokumentácie Sociálna poisťovňa mala vedomosť o jej zdravotnom stave. Zároveň žalobkyňa namietala, že opatrovník jej mal byť v správnom konaní podľa ustanovenia § 175 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ustanovený podstatne skôr, nakoľko k opomenutiu jej ohlasovacej povinnosti došlo práve z dôvodu, že v základnom konaní, kde pôvodne žalovaný rozhodoval o zvýšení jej dôchodku, opatrovníka nemala, aj keď závažným psychiatrickým ochorením trpela už v tom čase.
9. K odvolaniu menovaná predložila súdu aj fotokópie napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 05. 2018, plnomocenstva zo dňa 13. 06. 2018, rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky o ustanovení opatrovníka, návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 30. 11. 2018, listu Sociálnej poisťovne, ústredie o naviac vyplatených sumách invalidného dôchodku zo dňa 02. 11. 2018 a oznámenia o výplate dôchodku na účet zo dňa 02. 11. 2018.
10. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 05. 2018 žalovaný Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 05. 2018 je potrebné zmeniť tak, ako to bolo už vyššie uvedené. S poukazom na ustanovenie § 227 ods. 3 druhej vety, § 236 ods. 1 písm. a) a b), § 112 ods. 4 a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalovaný v tomto rozhodnutí konštatoval, že invalidný dôchodok bol žalobkyne priznaný od dňa 17. 10. 2001. Vzhľadom na to, že od 01. 07. 2005 úhrnná suma invalidného dôchodku (4 484 Sk, t. j. 148,90 eur) a iného príjmu (3 410 Sk, t. j. 113,20 eur) presiahla sumu 1,1 násobku úhrnu súm životného minima 261,30 eur (invalidný dôchodok 248,00 eur a výživné 13,30 eur) pre jednu plnoletú fyzickú osobu a ďalšie spoločne posudzovanú osobu, nárok na zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu jej týmto dňom zanikol.
11. Dňa 19. 08. 2011 bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX od dňa 18. 10. 2011 menovanej preto znížený invalidný dôchodok na základnú zákonnú výšku v súlade s ustanovením § 112 ods. 4 a ods. 6 cit. zákona. Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že vzhľadom na dikciu ustanovenia § 269 ods. 2 cit. zákona, nárok na úpravu invalidného dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu menovanej zanikol od 18. 07. 2005, pričom zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu sa neobnoví, resp. nepatrí jej ani vtedy, keď už nevykonáva osobnú asistenciu, a to z dôvodu, že účinná právna úprava inštitút zvýšenia dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu nepozná.
12. Uzavrel, že invalidný dôchodok zvýšený z dôvodu jediného zdroja príjmu pre jednu plnoletú fyzickú osobu a ďalšiu spoločne posudzovanú fyzickú osobu za obdobie od 18. 07. 2005 do 17. 10. 2011, žalobkyni už nepatril. K námietke žalobkyne týkajúcej sa neskúmania, či nesplnenie jej povinnosti v zmysle ustanovenia § 277 ods. 3 cit. zákona nebolo spôsobené práve v dôsledku jej duševnej choroby žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená skúmať duševný stav účastníka konania pre účely obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. V tejto súvislosti zdôraznil, že v tzv. „statusových veciach fyzických osôb“, medzi ktoré patrí aj konanie o spôsobilosti na právne úkony v zmysle ustanovenia § 231 až § 251 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CSP“), majú právomoc rozhodovať iba súdy.
13. K ďalšej námietke žalobkyne, že Sociálna poisťovňa musela mať vedomosť a prehľad o jej psychickom stave, lebo disponuje jej zdravotnou dokumentáciou žalovaný uzavrel, že Sociálna poisťovňa disponuje uvedenými podkladmi iba na účely svojej vlastnej lekárskej posudkovej činnosti
podľa ustanovenia § 153 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a nie na účely konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, ktoré konanie môže vykonávať len súd.
14. Zároveň dodal, že vzhľadom na náležité zabezpečenie procesných práv účastníčky konania a vzhľadom na jej psychiatrickú diagnózu z dôvodu, aby bolo garantované právo na spravodlivé konanie, Sociálna poisťovňa jej následne v konaní podľa ustanovenia § 175 ods. 2 a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ustanovila procesného opatrovníka F. A., nar.: XX. XX. XXXX, bytom G. D. XXXX/X, XXX XX E..
15. Vzhľadom na to, že menovaná si nesplnila ohlasovaciu povinnosť podľa ustanovenia § 277 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení , t. j. neohlásila Sociálnej poisťovni, ústredie, že od dňa 01. 05. 2005 vykonávala osobnú asistenciu, a že mala okrem invalidného dôchodku aj iný príjem (tzn. peňažný príspevok za osobnú asistenciu), týmto neoznámením spôsobila, že invalidný dôchodok sa jej vyplatil od 18. 07. 2005 do 17. 02. 2011, vo vyššej sume, ako patril.
I. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
16. V správnej žalobe proti cit. rozhodnutiu žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne a arbitrárne, ako aj že trpí vadami, ktoré spôsobujú jeho nezákonnosť. V tejto súvislosti v nej podrobne popísala všetky predchádzajúce konania, ktoré viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného. Okrem iného uviedla, že v intenciách rozsudku Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 7Sd/78/2012 -79 zo dňa 27. 01. 2017, ktorým bolo podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. z dôvodov v ustanovení § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X z 21. 06. 2012 v spojení s rozhodnutím č. XXXXXX XXXX X zo dňa 30. 11. 2012 a vec jej vrátená na ďalšie konanie, Sociálna poisťovňa jej za procesného opatrovníka v konaní pred Sociálnom poisťovňou ustanovila F. A., a zároveň vo veci znova rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 05. 2018. Týmto rozhodnutím jej bola opätovne uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok za obdobie od 18. 07. 2005 do 17. 02. 2011 v celkovej sume 4 023,50 eur. Proti cit. rozhodnutiu žalobkyňa podala dňa 20. 06. 2018 na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu v sociálnych veciach, na základe ktorej súd rozhodol vo veci dňa 12. 02. 2020 uznesením pod spis. zn. 2Sa/34/2018 tak, že žalobu odmietol a postúpil vec Sociálnej poisťovni, ústredie na nové konanie a rozhodnutie.
17. O opravnom prostriedku žalobkyne žalovaný dňa 10. 08. 2020 vydal preskúmavané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 24. 08. 2020.
18. V správnej žalobe zo dňa 23. 10. 2020 žalobkyňa ďalej dôvodila aj tým, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s jej zásadnou námietkou týkajúcou sa jej nepriaznivého zdravotného stavu, a síce, že pri svojom rozhodovaní nevzal na zreteľ, že v dôsledku svojho zdravotného postihnutia má zníženú rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť, vzhľadom na ktorú skutočnosť v konaní pred správnym orgánom došlo k nedodržaniu ohlasovacej povinnosti v zmysle ustanovenia § 277 ods. 3 cit. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
19. Žalobkyňa argumentovala aj tým, že neexistencia rozhodnutia súdu o pozbavení spôsobilosti na právne úkony ešte neznamená že fyzická osoba je spôsobilá právny úkon urobiť, pretože nespôsobilosť na právne úkony môže u fyzickej osoby absentovať aj bez rozhodnutia súdu, ak osoba konajúca v duševnej poruche, ju na takýto úkon robí neschopnou. Uviedla, že túto skutočnosť žalovaný posúdil iba formalisticky, a to aj napriek tomu, že disponoval jej zdravotnou dokumentáciou, z ktorej mohol zistiť jej zdravotný stav. Pokiaľ ide o ustanoveného opatrovníka žalobkyňa namietala, že tento jej bol Sociálnou poisťovňou ustanovený až po začatí správneho konania na pokyn krajského súdu v rozsudku spis. zn. 7Sd/78/2012 -79 zo dňa 27. 01. 2017, pričom v základnom konaní pred Sociálnou poisťovňou o zvýšení invalidného dôchodku, jej opatrovník ešte ustanovený nebol. V závere zdôraznila, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevenoval výhradám v horeuvedenom smere, čo robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 08. 2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 05. 2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žiadala, aby jej správny súd voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa zároveň navrhla, aby správny súd na základe ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok.
21. .Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení podanom k správnej žalobe zo dňa 26. 05. 2021, navrhol, aby správny súd podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku správnu žalobu žalobkyne zo dňa 23. 10. 2020 zamietol. Uviedol, že žalobkyňa nijak nespochybnila porušenie právnej povinnosti z jej strany podľa ustanovenia § 227 ods. 3 cit. zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z.
22. Vzhľadom na svoj zdravotný stav požiadala o zbavenie zodpovednosti za neprávom vyplatenú dávku za obdobie od 18. 07. 2005 do 17. 02. 2011. Ďalej žalovaný poukázal na to, že predložené lekárske nálezy odborného lekára psychiatra v prílohe listu žalobkyne zo dňa 14. 05. 2012, z obdobia máj až jún 2005 síce preukazujú jej zdravotné postihnutie, a to zníženie rozpoznávacej a ovládacej schopnosti, no v konaní pred Sociálnou poisťovňou doteraz nebolo žiadnym spôsobom preukázané obmedzenie, resp. jej pozbavenie spôsobilosti na právne úkony ako účastníčky konania.
23. Žalovaný zdôraznil, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, resp. pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je možné iba na základe rozhodnutia súdu. K námietke žalobkyne, že žalovaný mal skúmať jej spôsobilosť na právne úkony na účely zbavenia zodpovednosti v konaní podľa zákona o sociálnom poistení, keďže jej zdravotný stav a závažné psychiatrické problémy boli správnemu orgánu známe z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti žalovaný uviedol, že vzhľadom na súčasnú účinnú právnu úpravu on nie je kompetentný prehlásiť, či je žalobkyňa nespôsobilá na právne úkony. Názor žalobkyne, že spôsobilosť na právne úkony môže u fyzickej osoby absentovať aj bez rozhodnutia súdu, ak koná v duševnej poruche, je preto nesprávny, lebo na takéto prehlásenie neexistuje právny základ.
24. Žalovaný uzavrel, že bez preukázania obmedzenia spôsobilosti, resp. pozbavenia spôsobilosti na právne úkony súdom, nie je oprávnený podľa účinných právnych predpisov o sociálnom poistení aj s prihliadnutím na zdravotné postihnutie žalobkyne, zbaviť ju zodpovednosti na neprávom vyplatenú sumu na invalidnom dôchodku, t. j. z fondu invalidného dôchodkového poistenia z verejných financií. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný.
25. K podanému vyjadreniu žalovaného žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podala na súd písomné stanovisko/repliku dňa 24. 06. 2021. V ňom zopakovala rovnaké dôvody ako ich už uviedla v správnej žalobe. Dodala, že vzhľadom na jej nepriaznivý duševný stav trvajúci od roku 2001 je zrejmé, že postup Sociálnej poisťovne podľa ustanovenia § 175 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tzn. ustanovenie opatrovníka, mal byť v danom prípade nevyhnutný už od počiatku správneho konania. Len tak by boli zachované jej práva a povinnosti v správnom konaní primeraným spôsobom, ktoré by zodpovedali jej zdravotnému postihnutiu. Vzhľadom na to, že žalovaný sa touto jej zásadnou námietkou v napadnutom rozhodnutí vysporiadal rovnako ako aj prvostupňový správny orgán, žalobkyňa má za to, že predmetná vada nebola žalovaným v konaní náležite odstránená. Tento nedostatok žalobkyňa považuje za prejav arbitrárnosti rozhodnutia, vzhľadom na ktorú skutočnosť je napadnuté rozhodnutie pre jeho nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné. Na základe uvedeného žalobkyňa zotrvala na dôvodoch podanej správnej žaloby a žiadala, aby jej súd v plnom rozsahu vyhovel.
26. V súlade s ustanovením § 106 ods. 2 SSP bola žalovanému márne zaslaná replika na dupliku.
27. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 5Sa/79/2020-35 dňa 15. 07. 2021 návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 23. 10. 2020 zamietol.
II. Dôvody rozhodnutia správneho súdu
28. Správny súd konajúc v súlade s prísl. ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v znení neskorších predpisov v konaní o správnej žalobe v sociálnych
veciach podľa ustanovenia § 199 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu.
29. Správny súd konštatuje, že v danej právnej veci ide o rozhodnutie v sociálnych veciach a správny súd postupoval na základe neformálneho posúdenia správnej žaloby fyzickej osoby, pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako i obsahu ich administratívneho spisu a súdneho spisu o otázke zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia súdneho pojednávania podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP, ktorý vyhlásil verejne dňa , pričom dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne je nedôvodná, preto ju podľa ustanovenia § 190 zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
30. .Žalobkyňa žiadala, aby správny súd v zmysle prísl. ustanovení SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 08. 2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 05. 2018 a vyslovil, že v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 SSP ho zrušuje s tým, že vec vráti Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
31. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa ustanovenia § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podľa ustanovenia § 196 ods. 1 cit. zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
Podľa ustanovenia § 227 ods. 3 cit. zákona poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 cit. zákona, príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností
predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, aleb c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.
Podľa ustanovenia § 112 ods. 4 cit. zákona, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
Podľa ustanovenia § 112 ods. 6 cit. zákona, dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
32. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím alebo opatrením, ktoré je spôsobilé zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov fyzických osôb. Ak takéto rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd zaoberal námietkami žalobcu, ktoré sú jeho subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobca považuje rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné.
33. Správny súd na tomto mieste uvádza, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu v správnom súdnictve je posudzovať, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, obsahovalo riadne odôvodnenie a bolo zrozumiteľné a či si orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutí, či zistili vo veci riadne a dostatočne skutkový stav a tento bol správne posúdený a či orgán verejnej správy konal v súčinnosti s účastníkmi konania, za rešpektovania ich práv.
34. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. 2Sžo/32/2014).
35. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v medziach podanej žaloby, ale aj neformálne a dospel k záveru, že orgány verejnej správy postupovali v súlade s právnou úpravou.
36. Podľa názoru správneho súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa stotožňuje. Preskúmavané rozhodnutie svojim odôvodnením spĺňa požiadavky na úplné a zrozumiteľné rozhodnutie orgánu verejnej správy vydané v rámci právomoci im zákonom vymedzenej, ktoré je tak vecne správne a zákonné.
37. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalovaný vychádzajúc z administratívneho spisu hodnotil v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. ustanovenia § 196 ods. 7 podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom riadne zistil skutkový stav a ten aj správne právne posúdil.
38. Pri právnom posúdení dospel správne k záveru, že žalobkyňa si nesplnila ohlasovaciu povinnosť v zmysle ustanovenia § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t. j. nenahlásila Sociálnej poisťovni, že od 01. 05. 2005 vykonáva osobnú asistenciu a že má okrem invalidného dôchodku aj iný príjem, tzn. peňažný príspevok na osobnú asistenciu, čím spôsobila, že invalidný dôchodok sa jej vyplácal od 18. 07. 2005 do 17. 02. 2011, vo vyššej sume ako jej patril.
39. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd mal za preukázané nasledujúce skutočnosti. .Invalidný dôchodok bol žalobkyni priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne od dňa 17. 10. 2001. Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 08. 08. 2002, na základe žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku, ktorý je jediný zdroj príjmu, jej od dňa 17. 10. 2001 zvýšila tak, aby dosiahol 1,1 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a ďalšiu spoločne posudzovanú osobu.
40. Následne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, pracovisko Košice II svojim potvrdením č. KE2/2010/089493 zo dňa 14. 10. 2010 Sociálnej poisťovni oznámil, že žalobkyňa vykonávala osobnú asistenciu od 01. 05. 2005 do 31. 05. 2005, od 01. 07. 2005 do 31. 10. 2005 a od 01. 12. 2005 do 31. 03. 2008. Zároveň Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, pracovisko Košice I potvrdením č. 1SZP/KE/2011/11423 zo dňa 18. 01. 2011 jej oznámil, že žalobkyňa vykonávala osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím od 01. 01. 2010 do 30. 11. 2010, za výkon ktorých jej bola vyplácaná odmena.
41. S poukazom na uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa mala za preukázané, že žalobkyňa si v zákonnej nesplnila ohlasovaciu povinnosť v zmysle ustanovenia § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a prijímaním invalidného dôchodku vyplateného jej neprávom spôsobila, že sa jej invalidný dôchodok poskytol vo vyššej sume ako patril.
42. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. 08. 2011 rozhodla podľa ustanovenia § 236 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že žalobkyňa je povinná vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok za uvedené obdobie v sume 4 023,50 eur. O správnej žalobe žalobkyne Krajský súd v Košiciach rozhodol rozsudkom spis. zn. 3Sd/72/2011-31 zo dňa 29. 02. 2012 tak, že konštatoval nedostatok dôvodov rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. 08. 2011, podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.
43. V zmysle cit. rozsudku Sociálna poisťovňa opätovne rozhodla o nároku voči žalobkyni rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 06. 2012 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. 11. 2012, v ktorých znova konštatovala nesplnenie ohlasovacej povinnosti žalobkyňou, čím prijatím invalidného dôchodku vyplateného jej neprávom spôsobila, že sa jej invalidný dôchodok poskytol vo vyššej sume než patril.
44. Žalobkyňa proti cit. rozhodnutiam podala opravný prostriedok v zmysle prísl. ustanovení O.s.p., o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom spis. zn. 7Sd/78/2012-79 zo dňa 27. 01. 2017, ktorým bolo horeuvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 06. 2012 v konaní o preskúmanie rozhodnutia o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. 11. 2012 zrušené z dôvodov v ustanovení § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.
45. Sociálna poisťovňa, ústredie v zmysle intencií tohto rozsudku rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X ustanovila žalobkyni za jej procesného opatrovníka, pričom zároveň dňa 14. 05. 2018 opätovne rozhodla o uložení povinnosti žalobkyni vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok za obdobie od 18. 07. 2005 do 17. 02. 2011 v celkovej sume 4 023,50 eur.
46. Žalobkyňa podala dňa 20. 06. 2018 na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu v sociálnych veciach, o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením spis. zn. 2Sa/34/2018 zo dňa 12. 02. 2020 tak, že túto žalobu odmietol a vec postúpil Sociálnej poisťovni, ústrediu na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie. Táto rozhodla pod č. XXX XXX XXXX X dňa 14. 05. 2018.
47. Na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X dňa 14. 05. 2018, rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne predmetné vydaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 08. 2020, ktorým z dôvodu nedostatočného určenia, resp. nedostatok označenia povinnej osoby v rozhodnutí na vrátenie neprávom vyplateného dôchodku, napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že podľa ustanovenia § 236 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., žalobkyňa povinná vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok za obdobie od 18. 07. 2005 do 17. 02. 2011 v celkovej sume 4 023,50 eur.
48. Označené rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne je na základe podanej správnej žaloby žalobkyne zo dňa 26. 10. 2020, predmetom súdneho prieskumu v danom konaní vedenom pred správnym súdom pod spis. zn. 5Sa/79/2020.
49. Právny záver správneho súdu
50. Správny súd preskúmal cit. rozhodnutie žalovaného, ktoré žalobkyňa napadla správnou žalobou zo dňa 26. 10. 2020 a tiež celé konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a s prihliadnutím na vznesené námietky obsiahnuté v správne žalobe dospel k záveru, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru správneho súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver.
51. Vykonanými dôkazmi, ako už boli vyššie špecifikované, bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa porušila povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pretože nesplnením ohlasovacej povinnosti spôsobila, že sa jej invalidný dôchodok za obdobie od 18. 07. 2005 do 17. 02. 2011 vyplatil neprávom, a to v celkovej sume 4 023,50 eur, o ktorej skutočnosti vedela, resp. s ohľadom na všetky uvedené okolnosti musela vedieť.
52. Pokiaľ žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v dôsledku absencie posúdenia vplyvu jej zdravotného stavu zo zreteľom na jej psychiatrickú diagnózu, ktorá mala validovať opomenutie jej ohlasovacej povinnosti podľa ustanovenia § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a ktorá ju podľa jej názoru robila právne nespôsobilou na prísl. právny úkon v tomto smere považuje súd za potrebné uviesť, že v zmysle doteraz platnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa strata procesnej spôsobilosti u fyzickej osoby preukazovala predovšetkým obmedzením jej spôsobilosti k právnym úkonom, a to len na základe rozhodnutia súdu. Rozsudok o obmedzení resp. pozbavení spôsobilosti na právne úkony je rozsudkom o osobnom stave (tzv. statusový rozsudok), ktorý však nemá spätnú účinnosť.
53. V tejto súvislosti správny súd poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že v čase rozhodovania správny orgán nemal žiadnym spôsobom preukázané, žeby žalobkyňa bola na základe rozhodnutia civilného súdu obmedzená, resp. pozbavená spôsobilosti na právne úkony, čo ju aj s prihliadnutím na jej zdravotné postihnutie nezbavuje zodpovednosti naplnenie obligatórnych povinností uložených jej zákonom. Predložené lekárske nálezy odborného lekára psychiatra žalobkyňou zo dňa 14. 05. 2012 z obdobia máj až jún 2005 síce preukazujú jej zdravotné postihnutie, avšak v správnom konaní sa žiadnym spôsobom nepreukázalo, že žalobkyňa bola v danom čase obmedzená resp. pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Preto názor žalobkyne, že spôsobilosť na právne úkony môže u fyzickej osoby absentovať aj bez rozhodnutia súdu, ak koná v duševnej poruche je nesprávny, lebo na takýto záver neexistuje právny základ.
54. Navyše súd zdôrazňuje, že Sociálna poisťovňa nie je v správnom konaní ani oprávnená skúmať a posudzovať psychický stav účastníka konania. Správny súd zároveň dodáva, že žalobkyni Sociálna poisťovňa vzhľadom na jej psychiatrickú diagnózu garantovala právo na spravodlivé konanie v konaní o dávke dôchodkového zabezpečenia v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pretože jej v konaní dňa 19. 03. 2018 ustanovila na zastupovanie procesného opatrovníka. Na margo uvedeného súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že aj žalobkyňa sama vyvodila svoju zodpovednosť za uloženú povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu na invalidnom dôchodku, kedy podľa písomného potvrdenia Sociálnej poisťovne jej z určenej sumy už doteraz dobrovoľne uhradila čiastku vo výške 660 eur.
55. V závere správny súd konštatuje, že účastník konania v zmysle prísl. ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vo veciach sociálneho poistenia, vlastnými úkonmi nadobúda nielen práva vyplývajúce mu zo sociálneho poistenia, ale musí znášať aj povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona a ktoré je povinný plniť.
56. K ostatnej námietke žalobkyne, že Sociálna mala vedomosť o jej psychickom stave, nakoľko mala jej zdravotnú dokumentáciou, správny súd uvádza, že táto je nedôvodná, pretože Sociálna poisťovňa disponuje týmito podkladmi iba na účely vlastnej posudkovej lekárskej činnosti podľa ustanovenia § 153 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a nie na účely hodnotenia podmienok pre obmedzenie spôsobilosti účastníka správneho konania na právne úkony.
57. S poukazom na vyššie uvedené správny súd považuje žalobné námietky žalobkyne za neopodstatnené a rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu za vecne správne a zákonné.
58. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia odvolacieho ako aj prvostupňového orgánu vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, pričom zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia bol v súlade s administratívnymi spismi a má v nich oporu, pričom nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. e, c), f), g) SSP).
59. Správny súd preto vyhodnotil správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú, a pri preskúmaní jej obsahu a žalobných bodov nezistil odôvodnené skutočnosti o ich existencii. Preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol.
60. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 a nasl. SSP tak, že žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa nemala vo veci úspech sčasti ani celkom. Žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by boli možné od žalobkyne spravodlivo požadovať podľa ustanovenia § 168 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).