Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15C-43-2011.pdf
PDF · 108.87 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/43/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: H..U.. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Č. č. X, zast. CLC advokátskou kanceláriou s.r.o Bratislava, Panenská č. 18, IČO 36 707 856, zast. konateľom Mgr. Milanom Tomáškom, proti odporkyni: H.. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Č. č. X, zast. JUDr. Evou Matulayovou, PhD. Advokátkou so sídlom Tále č. 34/908, Bojnice, o určenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 842,24 eur, na účet právnej zástupkyni odporkyni JUDr. Evy Matulayovej, PhD., advokátky so sídlom Bojnice, Tále č. 908/34, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným 16.3.2012 domáhal sa určenia, že spolu s odporkyňou je každý z nich podielovým spoluvlastníkom v podiele 1-ica k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. S. ako parcela registra „C“ č. XXX o výmere 461m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ parcelné číslo XXX o výmere 1701 m2, záhrady a rodinný dom s.č. XXX na pozemku registra „C“ parcelné č. XXX, nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXX Správa katastra V. katastrálne územie S.. Zároveň navrhol vydať predbežné opatrenie, ktorým by zakázal odporkyni nakladať s nehnuteľnosťami, a to scudziť, zaťažiť právami tretích osôb vrátane nájmu a to až do skončenia konania vo veci samej.
Návrh zdôvodnil tým, že s odporkyňou žil v manželstve od XX.X.XXXX až do rozvodu manželstva rozsudkom OS O. H. č.k. 7C 83/2007 zo dňa 13.2.2008, právoplatným 11.3.2008. Počas trvania manželstva nadobudli obaja kúpnou zmluvou z XX.X.XXXX a XX.X.XXXX predmetné nehnuteľnosti, pričom v katastri nehnuteľnosti boli zapísané ako výlučné vlastníctvo odporkyni. Nehnuteľnosti však boli nadobudnuté z prostriedkov patriacich do BSM počas trvania manželstva, preto v súlade s § 143 Občianskeho zákonníka patrili do BSM. Medzi účastníkmi nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM, BSM nebolo vyporiadané ani rozhodnutím súdu, preto v zmysle zákona sa po uplynutí troch rokov stali podielovým spoluvlastníctvom. Keďže v katastri nehnuteľnosti je zapísaná ako výlučná vlastníčka odporkyňa, je daný aj naliehavý právny záujem na určení, že podielovým spoluvlastníkom sú obaja.
Okresný súd Prievidza uznesením sp. zn. 15C/43/2011 - 17 zo dňa 4.4.2011 zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu nepreukázania naliehavosti predbežnej úpravy. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.4.2011.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Predmetné nehnuteľnosti nadobudla z finančných prostriedkov, ktoré nepatrili do BSM, pretože boli jej výlučným vlastníctvom, a tieto získala ako dar od svojich rodičov. Rodičia v hotovosti vyplatili do rúk predávajúcej kúpnu cenu za predaj rodinného domu a pozemkov, pričom zmluvou boli prevedené nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jej. Následne predložila doklady, z ktorých vyplývalo, že rodičia jej finančne prispievali. Predmetné nehnuteľnosti užívala už od roku 1992 a uzatvorenie zmlúv v rokoch 1997, 1998 a 2000 bolo v podstate len zosúladenie právneho stavu s faktickým. Otec odporkyni začal už v roku 1992 vykonávať opravu nehnuteľností rodinného domu s.č. XXX a túto aj v plnom rozsahu financoval, k čomu predložila listinné doklady. Navrhovateľ sa na oprave rodinného domu žiadnym spôsobom nepodieľal, takmer 13 rokov toleroval daný právny stav a nedomáhal sa zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi - LV č. XXX k.ú. S., rozsudkom OS O. H. sp. zn. 7C/83/2007 zo dňa 13.2.2008, písomnými vyjadreniami účastníkov, kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX, kúpnou zmluvou z XX.X.XXXX kúpnou zmluvou z XX.X.XXXX, potvrdeniami o vklade na účet, pošt. poukazom č.l. 31 spisu, ftc. dokladov o zakúpení stavebného materiálu č.l. 35-45, odporúčaním UK v Bratislave, Filozofická fakulta zo dňa 27.1.2010, odporúčaním SND z 6.3.2009, odporúčaním Opery SND z 23.1. 2008, písomným vyjadrením právneho zástupcu odporkyni - korenšpondencia k vyporiadaniu BSM zo dňa 24.7.2008, potvrdením o vyplatení peňažnej sumy z 10.10.2011, čestným vyhlásením, dokladmi k rekonštrukcii rodinného domu v rokoch 1992 - 1993, dokladmi o úhrade dane a ostatných platieb spojených s užívaním domu, dohodou z 30.3.1992, zápisom mot. vozidla, čestným vyhlásením, písomným oznámením zástupcu navrhovateľa - korenšpondencia k vyporiadaniu BSM z 2.7.2008, dokladmi o výške dôchodkov rodičov odporkyni, potvrdením o príjme otca odporkyni, oznámením Sociálnej poisťovne z 31.1.2012, 15.2.2012, zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu, výsluchom svedkyne A. S., na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Z výpisu LV č. XXX k.ú. S. Správa katastra V. vyplýva, že nehnuteľnosti parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 461 m2 a parcela č. XXX záhrady o výmere 1701 m2 a rodinný dom č.s. XXX na parcele č. XXX, sú vedené ako výlučné vlastníctvo odporkyni na základe titulu nadobudnutia, a to kúpnej zmluvy z XX.X.XXXX a kúpnej zmluvy z XX.X. XXXX. Z rozsudku OS O. H. sp. zn. 7C/83/2007 zo dňa 13.2.2008 vyplýva, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené, maloletá S. S., nar. XX.X.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matke a navrhovateľ bol zaviazaný platiť na jej výživu 6500,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 11.3.2008.
Z kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX vyplýva, že predávajúci A. S., X. S., F. B., R. O., U. Q., B. Q. predali odporkyni ako výlučnej kupujúcej nehnuteľnosť, a to parcelu č. XXX/X dom č. s. XXX v intraviláne o výmere 173 m2, v katastri nehnuteľností zapísaný ako dom č.s. XXX /v pzkn. vložke č. XXXX/ . Časť prevádzaných nehnuteľností tvorí novovytvorenú parcelu č. XXX o výmere 461 m2. Kúpnu cenu určili zmluvné strany na základe znaleckého posudku H.. Q. a vzájomnou dohodou vo výške 99.107,- Sk, ktorú vyplatila kupujúca predávajúcim ešte pred podpisom zmluvy. Kúpnou zmluvou z XX.X.XXXX predávajúci W. Y. a A. S. predali odporkyni ako výlučnej kupujúcej časť parcely, ktorá tvorila novovytvorenú parcelu o výmere 290 m2, ktorá výmera s dielom 1/vytvára parcelu č. XXX o celkovej výmere 461 m2. Kupujúca podľa zmluvy vyplatila kúpnu cenu predávajúcej A. S. pri podpise zmluvy a W. Y. do 30 dní od nadobudnutia platnosti zmluvy. Kúpnou zmluvou z XX.X.XXXX predala A. S. odporkyni do jej výlučného vlastníctva parcelu č. XXX záhradu o výmere 1701 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 35.041,- Sk, ktorá bola vyplatená pri podpise zmluvy.
Zo strany odporkyni boli doložené do spisu doklady k vykonaným úpravám a rekonštrukcie domu, doklady o úhrade platieb spojených s užívaním domu.
Navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania manželstva, pričom platí zásada, že s výnimkou vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania jedného z manželov, nemôže žiadny z manželov zo spoločných prostriedkov kúpiť vec do svojho výlučného vlastníctva, ani so súhlasom druhého manžela. Ako navrhovateľ preto nemusí preukazovať nadobudnutie nehnuteľností do BSM, pretože táto skutočnosť vyplýva zo zákona. Spolu s odporkyňou sa rozhodli investovať do nejakej nehnuteľnosti, preto poskytol otcovi odporkyni peniaze,
aby našiel rodinný dom na kúpu, následne išlo o predmetný dom, keď otec odporkyni vyplatil peniaze „na čierno“ ešte pred podpisom zmluvy k rukám A. S.. Po tom, ako sa vyplatili peniaze sa do domu spoločne nasťahovali, začali s rekonštrukciou, výdavky na rekonštrukciu hradil výlučne len on, i keď rekonštrukčné práce mal na starosti otec odporkyni. Aktívne sa však sám zapájal aj do vnútorného dispozičného riešenia, v dome sa nachádza aj luster po jeho babičke. Všetky peniaze, ktoré v tomto období zarobil investovali do domu, striedavo žili v O. a predovšetkým v letných mesiacoch v S.. Pri nadobúdaní nehnuteľností bolo medzi nimi jasné, že ide o spoločný majetok. V písomnej komunikácii medzi oboma účastníkmi v snahe mimosúdneho vyporiadania BSM bolo zrejmé, že účastníci a aj odporkyňa zahŕňala do BSM aj predmetné nehnuteľnosti s tým, že mali byť pôvodne darované maloletej dcére so zriadením práva doživotného užívania v prospech navrhovateľa a odporkyne. Následne sa mala odporkyňa vyjadrovať tak, že je ochotná odkúpiť podiel na nehnuteľnostiach do svojho výlučného vlastníctva v prípade, že jej ponúkne navrhovateľ primeranú cenu. Financovanie nehnuteľností zabezpečoval zo svojich autorských honorárov /viď potvrdenie o vyplatení peňažnej sumy z 10.10.2011, z ktorého vyplýva, že v rokoch 1990-1991 obdržal navrhovateľ za účasť na riešení projektu sumu 150.000,- Kčs/, pričom tieto odovzdal otcovi odporkyni O. K., ktorého poveril aj komunikáciou s predávajúcou nehnuteľností, vybavovaním formálnych náležitostí a zabezpečovaním bežných záležitostí týkajúcich sa domu. Otec odporkyne nedisponoval finančnými prostriedkami ako uvádza odporkyňa a nemá vedomosť o žiadnom finančnom dare otca odporkyne. Ani poukázanie finančnej sumy 50.000,- Sk v rokoch 1989 a 1991 nepreukazuje, že prejavili vôľu tieto prostriedky darovať na účel zaplatenia kúpnej ceny z kúpnej zmluvy z roku 1998 a 2000 a rovnako táto skutočnosť nepreukazuje použitie peňažných prostriedkov na účely kúpy nehnuteľností. Pokiaľ aj odporkyňa predložila doklady o zakúpení stavebného materiálu, vykonanie ciest nákladnou dopravou, tieto skutočnosti nepreukazujú, že išlo o prostriedky patriace otcovi odporkyne. V zmysle uvedeného potom vyplýva, že nehnuteľností boli nadobudnuté do BSM účastníkov počas trvania manželstva, na prípad nadobúdania nehnuteľností sa nevzťahuje žiadna zákonom prezumovaná okolnosť vylučujúca nadobudnutie nehnuteľností do BSM, tvrdenie odporkyni o vôli nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, o úhrade kúpnej ceny z peňažných prostriedkov získaných darom preukázateľne nezodpovedá skutočnosti, zápis odporkyni v katastri nehnuteľností možno považovať za pochybenie katastrálneho úradu, preto sú podiely k nehnuteľnosti u oboch účastníkov vo veľkosti 1-ica.
Odporkyňa v priebehu konania tvrdila, že finančné prostriedky, ktoré boli použité na kúpu nehnuteľností nepatrili do BSM, tieto získala darovaním od svojho otca. Predložila čestné vyhlásenie predávajúcej A. S., ktorá vyhlásila, že v roku 1992 prijala sumu 99.107,- Sk za predaj rodinného domu od O. K. a jeho manželky, ktorí kupovali dom ako dar pre dcéru A.Ó. K.. Kúpna zmluva bola uzavretá až neskôr z dôvodu nevyporiadaných záležitostí okolo pozemkov a dedičských právomocí. V roku 1992 boli vyplatené zálohy na pozemky O. K. do jej rúk. K podpisu kúpnych zmlúv na pozemky došlo až v roku 1998 - 2000, keď došlo k vyporiadaniu časti pozemkov so SR, pri podpise zmlúv boli doplatené čiastky, ktoré zodpovedali cene určenej znalcom. Ďalej uviedla, že navrhovateľ trpel terajší dlhodobý stav, nedomáhal sa svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ani počas trvania manželstva ani počas plynutia trojročnej zákonnej lehoty. Prípadná snaha zahrnúť aj predmetné nehnuteľnosti do vyporiadania BSM vyplývajúca zo vzájomnej korešpondencie medzi účastníkmi nemá žiadny vplyv na predmetné konanie. Poprela tvrdenie, že peniaze na kúpnu domu dal navrhovateľ jej otcovi, všetci vedeli, že otec kupuje nehnuteľnosti ako výlučný dar pre ňu. Prvá väčšia rekonštrukcia prebehla v rokoch 1992 - 1993, jej otec sa tam „zodral“, robil všetky práce, rekonštrukciu platil zo svojich prostriedkov. Všetky poplatky - dane, elektrika hradila zo svojho príjmu ona, resp. jej pomohli rodičia. Navrhovateľ sa finančne nepodieľal na rekonštrukcii chaty. Otec pracoval v 80-tych rokoch v Nemecku, mal úspory z tohto obdobia, bol dobre finančne zabezpečený, pomohol aj súrodencom. Navrhovateľ bol uzrozumený s tým, že nehnuteľnosti sú kupované iba do jej vlastníctva, nesledoval sa ten účel, aby tento majetok po ňom nezdedila dcéra z prvého manželstva. Tento dar vždy považoval aj on ako dar jej rodičov.
Súd sa pokúsil zabezpečiť výsluch svedkov O. K. a H. K., rodičov odporkyni, ktorých však nebolo možné vypočuť pre nepriaznivý zdravotný stav, ktorý nedovoľoval ich vypočutie, a to ani v domácom prostredí. Z priložených potvrdení o výplate dôchodkových dávok vyplýva, že otec odporkyni poberá aktuálne starobný dôchodok vo výške 652,80 eur, starobný dôchodok mu bol priznaný od 10.9.1991 v sume 3800,- Kčs. Matka odporkyne sa stala starobnou dôchodkyňou 1.1.1990 s výškou dôchodku 1586,- Kčs. Otec odporkyni pred priznaním starobného dôchodku 10.9.1991dosahoval zárobok u svojho zamestnávateľa v rozpätí cca od 4.000,- Kčs do 8.000,- Kčs /viď potvrdenie č.l. 132 spisu/.
Z pripojených potvrdeniek SŠS pobočka V. vyplýva, že dňa 17.10.1989 bola vložená na účet odporkyni jej matkou suma 20.000,- Sk, dňa 26.10.1989 suma 10.000,- Sk. Z ftc. pošt. poukazu vyplýva, že dňa 7.10.1991 boli zaslané matkou odporkyni odporkyni peniaze v sume 20.000,- Sk.
Z listu z 24.7.2008 právneho zástupcu odporkyni vyplýva tvrdenie o dohode medzi účastníkmi darovacou zmluvou previesť na maloletú dcéru účastníkov predmetné nehnuteľnosti s právom doživotného užívania oboch účastníkov, pričom uvedené uprednostňuje pred prípadným odkúpením do svojho výlučného vlastníctva. V liste sa ďalej zástupca zaoberá vyporiadaním ostatných vecí a práv tvoriacich BSM účastníkov. Z listu z 2.7.2008 právneho zástupcu navrhovateľa vyplýva tvrdenie navrhovateľa, aby nehnuteľnosti v k.ú. S. boli predané a výťažok z nich rozdelený, resp. súhlasí s vyplatením jeho podielu zo strany odporkyni.
Svedkyňa A. S. uviedla, že pri predaji predmetných nehnuteľností zastupovala všetkých predávajúcich, pretože išlo o zdedený majetok po jej starých rodičoch. Ohľadom predaja jednala len s p. K., otcom odporkyne. Tento jej vysvetlil, že má peniaze a chce kúpiť dom dcére, lebo chce každému dieťaťu niečo dať. Dohodli sa spoločne na cene okolo 100.000,- Sk. Kúpna cena bola vyplatená, keď sa podpisovala zmluva, ale bola jej poskytnutá p. K. aj záloha na výdavky asi v polovici, t.j. 50.000,- Sk. Peniaze vyplácal p. K., podpisovala mu aj potvrdenie, že preberá peniaze od neho, toto však už k dispozícii nemá. Medzi prvou dohodou o predaji domu a dobou, kedy jej vyplatil časť kúpnej ceny ako zálohu ubehli dva roky, mohlo to byť niekedy v roku 1993. Aj pozemok, ktorý musela odkúpiť od obce, vyplácal p. K., pretože mali takú dohodu, že ihneď prevedie pozemok na nich. Vtedy sa už kúpna cena nevyplácala. Keď bol dom kúpený, tak sa aj rekonštruoval.
Podľa § 126 odst. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaného ustanovenia zákona po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Navrhovateľ a odporkyňa sú bývalí manželia. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. V konaní nebolo sporné, že tieto nehnuteľnosti nadobudla na základe právneho titulu, a to kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX a zo dňa XX.X.XXXX odporkyňa vo svojom mene, pretože ako kupujúca bola uvedená na oboch kúpnych zmluvách len ona. Obe kúpne zmluvy boli uzavreté počas právneho trvania manželstva účastníkov. Po rozvode manželstva v lehote troch rokov bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané nebolo ani dohodou účastníkov, ani rozhodnutím súdu. V zmysle § 149 odst. 4 Občianskeho zákonníka ohľadom nehnuteľných vecí, ktoré tvorili BSM platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a ich podiely sú rovnaké. Súd sa najskôr zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa, že nehnuteľnosti tvorili najskôr BSM a následne podielové spoluvlastníctvo. Odporkyňa je zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností v LV č. XXX k.ú. S. a spoluvlastnícke právo navrhovateľa neuznáva. Pokiaľ by boli dané hmotnoprávne dôvody na vyslovenie existencie podielového spoluvlastníctva, takýmto rozsudkom by navrhovateľ nadobudol právnu istotu v potvrdení jeho spoluvlastníckeho práva, čím by došlo aj k zmene zápisu na príslušnom liste vlastníctva a došlo by k zosúladeniu skutočného stavu so stavom v evidencii nehnuteľnosti. Neobstojí argument, že túto okolnosť môže súd riešiť ako predbežnú otázku napríklad v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pretože nemožno navrhovateľa nútiť k podaniu takéhoto návrhu. Podielový spoluvlastník môže mať záujem na zotrvaní podielového spoluvlastníctva po tom, čo jeho spoluvlastnícke právo bude priznané súdom. Z tohto dôvodu súd v zásade videl existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd však zamietol návrh navrhovateľa z iného dôvodu. Ako predbežnú otázku súd najskôr riešil, že predmetné nehnuteľnosti tvorili BSM účastníkov, pretože len tak mohli zákonnou fikciou prejsť do podielového spoluvlastníctva. Vychádzajúc z definície čo tvorí BSM v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka podľa názoru súdu nie je možné vyvodiť záver, že ak nadobudne jeden z manželov počas trvania manželstva vec kúpou zo svojich výlučných prostriedkov, ktoré netvoria BSM, tak aj takáto vec patrí vždy do BSM. Pokiaľ do BSM nepatria veci získané darovaním
a odporkyňa za takto darované peniaze získala súčasne nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, mohla nadobudnúť nehnuteľnosti len výlučne sama. Za rozhodujúce je preto potrebné považovať spôsob nadobudnutia nehnuteľného majetku a spôsob financovania kúpy. Z výsluchu odporkyne, svedkyne A. S. a listinných dôkazov súd záver, že rodičia odporkyne mali úmysel darovať a v skutočnosti darovali všetky finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny rodinného domu spolu s pozemkami, čo sa logicky prejavilo aj v tom, že účastníkom zmluvy na strane kupujúcej bola len odporkyňa. Svedkyňa A. S. potvrdila, že celú záležitosť ohľadom kúpy nehnuteľností zabezpečoval otec odporkyne, tento bol priamo zainteresovaný na vybavovania pozemkov aj so štátom, z jeho rúk bola vyplácaná kúpna cena s odôvodnením, že týmto kupuje nehnuteľnosti pre svoju dcéru. Práve s ním sa svedkyňa dohodla na kúpnej cene 100.000,- Sk. I keď nešlo o priame darovanie peňazí k rukám odporkyni, je zrejmé, že celú kúpnu cenu tvorili prostriedky rodičov odporkyne /viď tvrdenie svedkyni, že mala dojem, že to p. K. kupuje zo svojich peňazí/, preto nehnuteľnosti nemôžu tvoriť BSM účastníkov. Navrhovateľ s plným vedomím dlhé obdobie tento stav akceptoval s odôvodnením, že zámerne nebol na strane kupujúcich, aby zamedzil prípadnému dedeniu jeho dcéry z predchádzajúceho manželstva. Za hodnoverné považoval súd tvrdenie odporkyni, že rodičia ju finančne podporovali - viď doklady o platbe z 17.10.1989, zo dňa 26.10.1989, 7.10.1991, i keď tieto sa bezprostredne zrejme netýkajú vyplatenia kúpnej ceny. I keď zmluva týkajúca sa domu bola podpísaná 17.12.1997 je zrejmé, že ku skutočnému vyplateniu kúpnej ceny nedošlo spôsobom ako je uvedený v zmluve. Svedkyňa A. S. potvrdila, že dostala od p. K. najskôr zálohu približne v sume 50.000,- Sk a zvyšok bol doplatený pri podpise zmluvy. Rovnako kúpna cena za pozemok nebola vyplácaná pri druhej zmluve, pretože dohoda o cene bola približne okolo 100.000,- Sk. V tomto smere súd uveril svedeckej výpovedi svedkyne priamo na pojednávaní oproti predloženému čestnému prehláseniu zo dňa 1.7.2011. Svedkyňa vzhľadom na odstup času a svoj vek si prirodzene nepamätala presné časové súvislosti, avšak jej tvrdenie, že dom kupoval p. K. pre dcéru považoval súd za hodnoverné. K solventnosti svojich rodičov predložila odporkyňa čestné vyhlásenie sestry matky odporkyne z 30.1.2012, z ktorého vyplýva, že vyplatila matke odporkyni 300.000,-Kčs z titulu dedičského podielu, ďalej v tomto období boli rodičia poberateľmi dôchodkov, predovšetkým otec odporkyni mal dôchodok vyšší, v posledných rokoch pred odchodom do dôchodku pracoval v zahraničí a boli mu vyplácané diéty, ktorá skutočnosť nebola popretá ani navrhovateľom. Nepreukázaná zostala skutočnosť, že navrhovateľ dal p. K. sumu 150.000,-Kčs, pretože toto tvrdenie odporkyňa poprela. Navrhovateľ v závere konania predložil potvrdenie z 10.11.2011, z ktorého vyplýva, že v rokoch 1990 - 1991 obdržal autorský honorár 150.000,- Kčs, z tohto však nevyplýva, že tieto peniaze odovzdal otcovi odporkyni. Súd musel rešpektovať zdravotný stav rodičov odporkyne, ktorých nebolo možné vypočuť ani v domácom prostredí, preto takéto tvrdenie považuje za nepreukázané. Naopak skutočnosti, že kúpu nehnuteľnosti financoval otec odporkyni nasvedčuje i to, že už v roku 1992 /viď i rukou písanú dohodu z 30.3.1992/ teda pred uzavretím zmlúv otec odporkyni zabezpečoval dovoz materiálu na dom / viď škridla z 14.5.1992/, všetky faktúry na prepravu do miesta určenia S. boli vypisované na otca odporkyni a sú aj z obdobia roku 1992 / č.l. 38, 39, 40 - 45 spisu/. Je teda pravdepodobné tvrdenie svedkyne, že najskôr dostala zálohu na kúpnu cenu a dala prevádzaný majetok do plnej dispozície otca odporkyne, ktorý takto predovšetkým v rokoch 1992 - 1993 zabezpečoval prvé rekonštrukčné práce na dome. Navrhovateľ nepreukázal, že by túto rekonštrukciu financoval výlučne on, v tomto smere súdu nepredložil žiadne dôkazy.
Berúc do úvahy aj to, že otec odporkyne bol priamo zainteresovaný aj do vybavovania pozemkov , pretože svedkyňa potvrdila, že štátu vyplácal peniaze za ňu on, je pravdepodobné tvrdenie odporkyne, že celú kúpu nehnuteľností financoval výlučne jej otec. Za nepodstatnú považoval súd skutočnosť, či už na následnú rekonštrukciu domu po jeho nadobudnutí boli použití finančné prostriedky z BSM, pretože mohlo už ísť len o investície z prostriedkov BSM do výlučného majetku jedného z manželov, teda odporkyne.
Čo sa týka argumentácie navrhovateľa s poukazom na rozsudok KS v Banskej Bystrici č. 12Co 168/2006 súd udáva, že v predmetnej veci išlo o konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde otázka existencie a založenia podielového spoluvlastníctva nebola sporná, v posudzovanej veci sa riešila otázka podielu na nadobudnutí spoločnej veci. Nejde však o vec skutkovo súvisiacu s predmetným konaním, kde sa rieši otázka vôbec existencie alebo neexistencie podielového spoluvlastníctva. Je pravdou, že z písomnej korešpondencie medzi právnymi zástupcami účastníkov, ktorá smerovala k snahe vyporiadať ich BSM vyplýva aj možné vyporiadanie predmetných nehnuteľností, avšak len z tohto faktu nie je možné vyvodiť existenciu takéhoto spoluvlastníctva. Ako súd
uviedol už vyššie, dôležitým momentom vzniku vlastníctva alebo spoluvlastníctva bol čas nadobudnutia nehnuteľností, a nie následné obdobie.
Vychádzajúc z uvedeného súd vyhodnotil vykonané dokazovanie tak, že považoval za pravdivé tvrdenie tvrdenie odporkyni v tom, že kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti nebola ani sčasti tvorená z prostriedkov BSM, preto tieto nehnuteľnosti netvorili BSM a nemohli tvoriť ani podielové spoluvlastníctvo. Súd návrh ako neopodstatnený zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 odst. 1 O.s.p.. V konaní bola úspešná odporkyňa, preto jej prináleží náhrada trov konania, ktoré jej vznikli trovami právneho zastúpenia v zmysle § 655/2004 Z.z. v platnom znení. V zmysle § 10 odst. 1,2 citovanej vyhlášky vychádzajúc z hodnoty nehnuteľností v čase začatia poskytovania právnej služby predstavuje sumu najmenej v rozsahu uplatnenom právnou zástupkyňou odporkyni 139.948,- Sk, resp. 4.645,42 eur, t.j. sadzba tarifnej odmeny predstavuje 160,95 eur. Súd priznal odmenu za úkony - prevzatie a príprava zastúpenia 18.5.2011, písomné podanie na súd z 13.6.2011, účasť na pojednávaní dňa 12.9.2011, účasť na pojednávaní dňa 19.3.2012, účasť na pojednávaní dňa 26.4.2012, t.j. 5 úkonov á 160,95 eur, spolu 804,75 eur. Súd nepriznal odmenu za písomné podanie z 3.11.2011, pretože nešlo o podanie vo veci samej, ale len návrh na dokazovanie, rovnako nepriznal odmenu za oznámenie z 20.12.2011, pretože išlo len o oznámenie dôvodu nemožnosti vypočuť svedkov. V zmysle § 16 odst 3 vyhlášky patrí právnej zástupkyni réžijný paušál 3x 7,41eur a 2x 7,63 eur. Spolu predstavujú trovy 842,24 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./