Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/89/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: U.. C. A., adresa trvalého pobytu: K. T. XXXX/XX, J., dátum narodenia: XX. B. XXXX, zastúpeného: ANDELOVÁ & Co., s.r.o., so sídlom: Tomášikova 15950/10H, Bratislava, IČO: 47 506 946, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15514-3/2021-BA zo dňa 1. júna 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. -90 zo dňa 7. apríla 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. -90 zo dňa 7. apríla 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania 1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo 7. apríla 2022, č. k. -90 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, poabočka Trnava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 700-0410223921-GC04/21 zo 17. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ako aj rozhodnutie žalovaného č. 15514-3/2021-BA z 1. júna 2021 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) bez toho, aby vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom takéhoto postupu bol právny názor krajského súdu, že „nárok sociálnej poisťovne je prekludovaný t. j. nemožno vo veci opätovne rozhodnúť o predmete prejednávanej veci“. 2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol podľa , a ôsmy bod o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „“) tak, že žalobcovi predpísal za obdobie január 2009 až jún 2010 poistné na starobnom poistení a príspevky na starobnom a dôchodkovom sporení, poistné na invalidnom poistení a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 3.120,90 eur. 3. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že jeho výrok zmenil vypustením textu „ zákona v znení neskorších predpisov“ a v ostatnom ponechal v platnosti prvostupňové rozhodnutie, ktoré potvrdil. 4. Druhostupňové rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, v ktorej namietal, že (i) samostatne zárobkovú činnosť vykonával na základe živnostenského listu č. ŽO-1996/14513 (predmet podnikania

- projektovanie elektrických zariadení, montáž a opravy meracej a regulačnej techniky) v období od 19. apríla 1996 do 31. decembra 2008, pričom v tomto období si plnil všetky povinnosti voči sociálnej poisťovni a iným príslušným orgánom; (ii) bol taktiež držiteľom oprávnenia č. SVK FCL 02990137 typ PPL(A)02/06/1999 SVK (oprávnenie lietať na jednomotorových lietadlách) a oprávnenia č. SVK FCL 01000456 preukaz typ SPL 14/08/1995 SVK (inštruktor vetroňov a motorových vetroňov), tieto

oprávnenia však využíval výlučne na športové lietanie vo voľnom čase a nikdy neslúžili na vykonávanie podnikateľskej činnosti; (iii) živnosť [viď bod (i) vyššie] ukončil dňa 31. decembra 2008; (iv) namietal otázku správnosti výšky predpísaného poistného a (v) vzniesol námietku premlčania poukazujúc na ustanovenie (podľa ktorého sa poistné premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti) tvrdiac, že „dňa 8.7.2020 uplynula premlčacia doba aj k poslednému predpísanému poistnému za mesiac jún 2010“). 5. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal najmä v intenciách a v rozhodnom znení a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1 vyššie. 6. Krajský súd v podstatnom dôvodil, že zistil, že žalobca v podanej žalobe namietal okrem iného aj premlčanie pohľadávky, pričom táto námietka je zásadnou vo vzťahu k podaným námietkam, ktoré žalobca vzniesol proti prvostupňovému a druhostupňovému rozhodnutiu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 25. januára 2018, podľa ktorého „ ... je výrazom premlčanie fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Preto je lehota stanovená na predpísanie poistného v ustanovení o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prekluzívna a nie premlčacia.“. Z uvedeného vyvodil, že „Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade lehota uvedená v je lehotou prekluzívnou, bolo povinnosťou žalovanej, resp. prvostupňového správneho orgánu prihliadať na premlčanie, resp. na preklúziu práva z úradnej povinnosti. V prípade, že správne orgány na túto skutočnosť neprihliadli, dopustili sa vydania nezákonného rozhodnutia.“. Vychádzajúc zo skutočnosti, že k predpísaniu poistného došlo zo strany prvostupňového správneho orgánu až po uplynutí prekluzívnej lehoty krajský súd uzavrel, že nárok sociálnej poisťovne je prekludovaný, a preto obe rozhodnutia správnych orgánov zrušil bez toho, že by ich vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. 7. O trovách rozhodol krajský súd podľa v účinnom znení (ďalej len „“) tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 8. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). V podstatnom dôvodil, že (i) nesúhlasí so záverom krajského súdu, že „výraz premlčanie fakticky znamená preklúzia práva“, pričom má za to, že sa tým popierajú základné inštitúty teórie práva o premlčaní a preklúzii. Inštitút premlčania a inštitút preklúzie sú podľa žalovaného dva rozličné právne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať; (ii) tvrdil, že právo predpísať poistné nie je „prekluzívnym ustanovením“ a teda „premlčania nároku Sociálnej poisťovne na poistné sa môže povinný subjekt (dlžník) dovolať len vznesením námietky premlčania“; (iii) poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 30. júna 2020, v ktorom tento uzavrel, že „ ... právo predpísať penále nie je postihované preklúziou práva, ale jeho premlčaním, ktoré musí namietať povinný subjekt...“ a z ktorého zároveň vyplýva, že námietku premlčania je potrebné vzniesť v konaní pred správnym orgánom; (iv) poukázal taktiež na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) sp. zn. z 30. marca 2022, ktorým senát postúpil otázku, či na premlčanie práva predpísať poistné má Sociálna poisťovňa prihliadať bez vznesenej námietky premlčania, veľkému senátu najvyššieho správneho súdu. 9. Žalovaný navrhol, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu (krajskému súdu) na ďalšie konanie. 10. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 21. júna 2022, v ktorom v podstatnom uviedol, že (i) s kasačnou sťažnosťou (tam uvedeným dôvodom) nesúhlasí; (ii) poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúce sa interpretácie textu zákona, aplikácie a realizácie práva vychádzajúcej z rigorózneho jazykového výkladu, ako aj princípu právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem; (iii) dôvodil, že „V súkromnoprávnych vzťahoch premlčanie podľa kontinentálnej právnej teórie nemá za následok zánik práva (preklúziu), ale len jeho oslabenie. Vo vzťahu k predmetu premlčania, ktorý má verejnoprávny charakter, však toto pravidlo bude zväčša prelomené.“; (iv) poukazujúc na rozhodnutia najvyššieho súdu resp. na rozhodnutia súdov z Českej republiky uzavrel, že „S ohľadom na uvedené je zrejmé, že lehota uvedená v ust. zákona o sociálnom poistení je lehotou prekluzívnou, na uplynutie ktorej je žalovaná povinná prihliadnuť ex offo.“. 11. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 11. júla 2022 na vedomie.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom 12. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd ( ) predovšetkým postupom podľa v spojení s preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas ( ), je prípustná ( ) a bola podaná oprávneným subjektom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 13. Kasačný súd s ohľadom na nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s . 14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 15. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie bez toho, aby vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom pre takýto postup krajského súdu bol ním vyjadrený názor, že „nárok sociálnej poisťovne je prekludovaný t. j. nemožno vo veci opätovne rozhodnúť o predmete prejednávanej veci“. Krajský súd pritom vychádzal zo záveru, ktorý vyjadril v bode 47 napadnutého rozsudku nasledovne „Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade lehota uvedená v je lehotou prekluzívnou, bolo povinnosťou žalovanej, resp. prvostupňového správneho orgánu prihliadať na premlčanie, resp. na preklúziu práva z úradnej povinnosti. V prípade, že správne orgány na túto skutočnosť neprihliadli, dopustili sa vydania nezákonného rozhodnutia.“. 16. Z opisu materiálnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že pre rozhodnutie krajského súdu vo veci má zásadný význam charakter lehoty podľa („Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.“), a to konkrétne, či ide o premlčanie alebo o preklúziu. Krajský súd, rozhodujúc v prejednávanej veci, vychádzal z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. z 25. januára 2018, kde tento o. i. uzavrel, že „Preto je lehota stanovená na predpísanie poistného v ustanovení o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prekluzívna a nie premlčacia.“. 17. Ako ostatne uviedol aj žalovaný v kasačnej sťažnosti, posúdenie charakteru lehoty podľa bolo rozhodné pre senát najvyššieho správneho súdu, ktorý uznesením sp. zn. z 30. marca 2022 postúpil otázku, či na premlčanie práva predpísať poistné má Sociálna poisťovňa prihliadať bez vznesenej námietky premlčania, veľkému senátu najvyššieho správneho súdu. 18. Veľký senát najvyššieho správneho súdu vo veci opísanej v predchádzajúcom bode rozhodol rozsudkom sp. zn. z 27. septembra 2023. V jeho úvodnej časti (odkazujúc na predkladajúce uznesenie sp. zn. z 30. marca 2022) poukázal na rozdielnu rozhodovaciu prax v otázke normovania premlčania resp. preklúzie ustanovením V podstatnom (čo sa týka rozdielnosti rozhodovacej praxe) dôvodil, že najvyšší súd v rozsudku sp. zn. zo 7. decembra 2010 vyslovil, že sa nepremlčiava samo poistné (v tam riešenom prípade na zdravotné poistenie podľa o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní), ale procesné právo poisťovne predpísať ho, ktoré premlčaním zanikne. Na toto premlčanie musí poisťovňa prihliadnuť ex offo, ak právny predpis vyslovene neustanovuje, že sa naň prihliada len na námietku dlžníka. Podobný názor vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku sp. zn. . V ďalšom rozsudku sp. zn. z 9. júna 2011 však najvyšší súd vyslovil, že na premlčanie práva (na predpísanie poistného) sa prihliada len na námietku a bez nej správne orgány nie sú povinné skúmať premlčanie práva. Ak taká námietka v správnom konaní nebola vznesená, nemôže na ňu prihliadať ani súd prvého stupňa. Rozsudok sp. zn. z 25. januára 2018, z ktorého vychádzal aj krajský súd, opäť dospel k názoru, že premlčanie v zmysle znamená fakticky preklúziu, pretože tento predpis neustanovuje, že by sa na premlčanie malo prihliadať len na námietku. Premlčacia lehota podľa je tak v skutočnosti prekluzívnou lehotu. Avšak rozsudok sp. zn. z 30. júna 2020 znova uzavrel, že žalovaná nemusela ex offo prihliadať na premlčanie práva predpísať penále, pretože toto právo nie je postihované preklúziou, ale premlčaním. Keďže dlžník počas konania žalovanej premlčanie nenamietal, jej rozhodnutie, ktoré sa premlčaním nezaoberalo, nemožno považovať za nezákonné. O určitú syntézu jednotlivých názorov sa pokúsil najvyšší súd v rozsudku sp. zn. z 30. júna 2021, v ktorom podal aj prehľad dovtedajšej judikatúry (okrem posledne citovaného rozsudku sp. zn. ). Najvyšší súd vyšiel z toho, že názor vyjadrený v rozsudku sp. zn.

bol prekonaný neskoršími rozhodnutiami, preto nepovažoval za potrebné predložiť vec veľkému senátu. Vecne najvyšší súd dospel k záveru, že premlčanie nemusí vždy znamenať preklúziu, rozlíšenie je však problematické, ak sa premlčanie ustanovuje v netypickej situácii (napr. , ktorý upravuje premlčanie nároku na dávku). Na rozdiel od Daňového poriadku (č. ) a Colného zákona (č. ), ktoré vyslovene vyžadujú, aby sa dlžník premlčania dovolal, takéto ustanovenie neobsahuje [ďalej citovaným ustanovením tohto zákona sa najvyšší súd nezaoberal]. Žalovaná tak musí na premlčanie prihliadať aj bez námietky dlžníka. Platiteľ však môže dlžné poistné dobrovoľne zaplatiť a také plnenie nie je bezdôvodným obohatením žalovanej. 19. Vychádzajúc z vyššie opísanej rozdielnosti judikatórnej praxe, veľký senát najvyššieho správneho súdu (ktorého právny názor je pre senáty najvyššieho správneho súdu podľa záväzný) v predmetnej veci v podstatnom dôvodil, že „Podľa už citovaného sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa a ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (). V zmysle sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia a potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (), nastupuje namiesto toho podľa cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.“. 20. Veľký senát najvyššieho správneho súdu následne dospel k záveru, že „Premlčanie práva predpísať poistné podľa neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa alebo ústredie ako odvolací orgán podľa cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa v spojení s a cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na v ustanovení sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok . Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie uvedeného zákona.“. 21. Súc viazaný záväzným právnym názorom veľkého senátu ( ), najvyšší správny súd aplikoval jeho závery na prejednávanú vec, pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza z opačného (kolidujúceho) právneho posúdenia charakteru lehoty podľa (ktorú lehotu krajský súd posúdil ako prekluzívnu). Táto skutočnosť (ktorá bola jadrom odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý uzavrel, že „nárok sociálnej poisťovne je prekludovaný“) teda viedla najvyšší správny súd k rozhodnutiu tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Nad rámec uvedeného (v kontexte s vyššie citovanými závermi veľkého senátu) najvyšší správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v správnom konaní premlčanie nároku Sociálnej poisťovne nenamietal, námietku premlčania vzniesol až v správnej žalobe (časť V. označená ako „Premlčanie“). 22. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení s zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 23. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou zaoberať, vec prejednať a vo veci opätovne rozhodnúť, vychádzajúc pritom zo záväzného právneho názoru vyjadreného vyššie.

24. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania ( ). 25. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.