Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10Co-325-2011.pdf
PDF · 81.91 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/325/2011
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a z členov JUDr. Róberta Urbana a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľa - T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom I. č. XXX, I. C., t.č. Z. č. X, XXX XX G. - X. L., proti odporcom: 1/ T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I. C., 2/ G. X., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I. C., o zníženie výživného na plnoleté deti, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 9C/98/2011-86 zo dňa 14.9.2011, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Odporcovi 1. a odporkyni 2. náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného na odporcu 1. a odporkyňu v 2.rade. V konaní mal preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi 1. a odporkyni 2. naďalej trvá, ide o deti navrhovateľa, tie študujú na vysokých školách, nie sú schopné sa živiť. Konštatoval zároveň, že je v schopnostiach a možnostiach aj v majetkových pomeroch navrhovateľa prispievať na výživu svojich detí výživným v sume 132,78 eur mesačne na každé z týchto detí a jeho návrh o zmene výšky výživného je nedôvodný.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľovi boli v nedávnej minulosti vyplatené vysoké finančné prostriedky: 32.474,28 eur (titulom vyporiadania BSM) v mesiaci marec, resp. apríl 2008, ďalej v súvislosti so skončením pracovného pomeru u jeho predchádzajúceho zamestnávateľa bola mu vyplatená suma 10.622,05 eur, ďalšia suma v období od 1.11.2009 do 30.4.2010 titulom dávok v nezamestnanosti vo výške 3.137,80 eur, teda za obdobie od marca, resp. apríla 2008 do konca apríla 2010 mu bola vyplatená čiastka 46.234,13 eur, pričom navrhovateľ bol až do 31.10.2009 zamestnaný, kde dosahoval príjem obdobný príjmu, z ktorého súd vychádzal pri určení výživného na odporcu 1. a odporkyňu 2., zníženia ktorého sa navrhovateľ v súdenej veci domáhal, a to pri nezmenených výdavkov. Napriek tomu, že navrhovateľ je v súčasnosti osobou poberajúcou dávky v hmotnej núdzi, len táto samotná skutočnosť nezakladá dôvod zníženia výživného na odporcov, pretože navrhovateľ nepreukázal v konaní účelné vynaloženie vyššie uvedených finančných prostriedkov. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že časť finančných prostriedkov investoval približne pred dvoma rokmi do rodinného domu, v ktorom býva, túto skutočnosť nenamietal v konaní vedenom pred OS Ružomberok pod sp. zn. 7C/8/2010, nakoľko k uvedenému malo dôjsť ešte pred označeným konaním a v prípade, ak by sa súd s touto jeho námietkou zaoberal, došlo by k nežiaducej a neprípustnej reparácii právoplatného súdneho rozhodnutia. Bez ohľadu na uvedené bolo potrebné poukázať na to, že navrhovateľ sám uviedol, že vynaložením predmetných finančných prostriedkov na rekonštrukciu rodinného domu nenadobudol k nemu žiadne užívacie právo, či už pred rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/8/2010, alebo potom. Následne na jeho námietky o tom, že už nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou, ktorá by mu umožňovala platiť výživné v pôvodnej stanovenej výške, súd
neprihliadol. Súd zvýraznil ďalej tú skutočnosť, že navrhovateľovi bolo v čase vyplatenia predmetných súm známe, že odporcovia sú študujúce deti na vysokých školách, počas štúdia budú ich výdavky vyššie, mohol predpokladať po akú dobu bude štúdium odporcov na tej ktorej vysokej škole trvať. Odporcovia riadne pokračujú v štúdiu na vysokých školách.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. okresný súd odporcovi 1. a odporkyni 2. právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si títo účastníci neuplatnili žiadne trovy a ani zo spisu im žiadne trovy konania nevyplynuli.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa zrušenia rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil najmä tým, že súd bezdôvodne neprihliadal na jeho tvrdenia o tom, že v súčasnosti nedisponuje finančnou hotovosťou, že reálne nemal v čase podania návrhu a stále nemá žiadne finančné prostriedky z ktorých by mohol platiť súdom určené výživné. Je poberateľom dávok v hmotnej núdzi v sume 62,50 eur a od októbra 2010 nemá žiaden iný príjem. Finančné prostriedky mu vyplatené v priebehu rokov 2008 - 2010 minul na platbu výživného deťom, na svoju potrebu (ošatenie, jedlo a iné) a rekonštrukciu suterénu (v časti domu) spočívajúcu v dotiahnutí plynového kúrenia do prízemia, aby sa toto stalo obývateľným. Dom, v ktorom teraz býva, patrí jeho súrodencom, preto nesúhlasil s argumentáciou súdu o tom, že finančné prostriedky minul neúčelne. Mohol si obstarať garsónku, nemal by však vzhľadom na stratu zamestnania a vysoké výživné svojim deťom z čoho platiť jej réžiu(nájomné, elektrinu), preto so súhlasom vlastníkov domu zrekonštruoval si jednu izbu v suteréne. Nie je možné, aby z dávky v hmotnej núdzi v sume 62,50 eur mesačne dlhodobo platil výživné v sume 265,56 eur a k tomu aj svoje osobné potreby, čo už robí viac ako rok. Nedisponuje už žiadnou finančnou hotovosťou v peňažnom ústave. Súd nevykonal žiaden úkon - dôkaz na jeho tvrdenie ( i keď navrhol ) o tom, že nemá žiadne prostriedky v aktuálnej dobe. Nevykonaním dôkazu o jeho nemajetnosti a nemožnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, súd nedostatočne zistil skutkový stav, aj na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa názoru odvolateľa spotreby oprávnenej osoby na výživné sú limitované možnosťami a schopnosťami povinného. Preto sa domáhal zmeny rozsudku okresného súdu, v rámci tejto zmeny stanoviť minimálne výživné na odporcov, t.j. konkrétne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, alternatívne, ak súd rozsudok v zmysle jeho odvolacieho návrhu nezmení, žiadal ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporca v 1.rade a odporkyňa 2. v písomných vyjadreniach k odvolaniu navrhovateľa zotrvávali na tom, aby navrhovateľovi bola ponechaná výška jeho vyživovacej povinnosti v nezmenenom rozsahu. Zvýraznili, že navrhovateľ nerešpektuje rozsudok súdu podľa ktorého bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou po 132,78 eur mesačne. Obaja študujú, žijú z úverov, nechal ich na mizine.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 veta prvá O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. pre vecnú správnosť.
Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav riadne, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Krajský súd sa stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku a len na zvýraznenie správnosti záveru súdu prvého stupňa poukazuje na ďalšie súvislosti vzhľadom na vznesené odvolacie argumentácie navrhovateľom.
Navrhovateľ sa podaným návrhom, doručeným súdu 29.7.2011 domáha zmeny rozsudku OS Ružomberok č.k. 5C/190/2008-34 v časti týkajúcej sa výšky výživného na odporcu 1, keď žiada na tohto odporcu znížiť výživné na 26 eur mesačne. Zároveň sa domáhal zmeny uznesenia OS Ružomberok č.k. 3C/135/2008-41 zo dňa 13.1.2009 tak, aby mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu odporkyne 2. zníženým výživným v sume 26 eur mesačne. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil podstatnou zmenou okolností, ktorá od 1.11.2009 nastala na jeho strane oproti pomerom existujúcim v dobe pôvodnej úpravy.
Správne aplikoval okresný súd hmotnoprávne ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine. V konaní bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcom 1,2, naďalej trvá. Odporcovia 1.2.
v konaní preukázali v celom rozsahu odkázanosť na výživné od navrhovateľa, pretože študujú dennou formou štúdia na vysokej škole, odporca v 1. rade je študentom Technickej univerzity T.G.Masaryka Zvolen, fakulta ekológie a enviromentalistiky a odporkyňa v 2.rade je študentkou inžinierskeho denného štúdia na Technickej univerzite v Bratislave. Obaja odporcovia v konaní deklarovali i preukázali výdavky, ktoré vynakladajú v súvislosti so štúdiom, ale i v súvislosti so zabezpečením svojich skromných životných nákladov, popri tom sú obaja zadlžení, keď na uhradzovanie svojich nákladov si boli nútení zobrať spotrebný úver. Okresný súd Ružomberok o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti (ide o návrh z 20.7.2010) rozhodoval rozsudkom č.k. 7C/8/2010-82 zo dňa 3.9.2010, keď návrh navrhovateľa označeným rozsudkom (právoplatnosť nadobudol 14.10.2010) zamietol v celom rozsahu. V dobe tejto úpravy síce navrhovateľ bol evidovaný na úrade práce soc. vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.11.2009, ale zároveň súd konštatoval zmenu v jeho majetkových pomeroch, došlo totiž k nárastu jeho majetku o hotovostnú finančnú čiastku v celkovej sume 32.474,28 eur, vyplatenej titulom vyporiadania BSM z rodinného domu v I. C. matkou detí Q. X., navrhovateľ obdržal finančnú čiastku aj titulom odstupného vo výške 7 násobku priemerného mesačného zárobku, odmeny vo výške 32 násobku 200 eur/odpracovaný rok a výplatok špeciálneho bonusu v sume 1.500 eur jeho bývalým zamestnávateľom Mondi Ružomberok, a.s. V dobe tohto rozhodnutia navrhovateľ nebol evidovaný na odbore sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku ako osoba nachádzajúca sa v hmotnej núdzi a nebol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi vo forme dávok a príspevkov.
Zmenu výšky výživného odôvodňuje zmenená okolnosť nielen v pomeroch povinného, ale aj v pomeroch oprávnených. Zmenené pomery pritom musia nastať zároveň u oboch účastníkov, teda tak u oprávnenej osoby, ako aj u osoby povinnej. Pritom musí ísť o zmenu, ktorá výraznejším spôsobom sa prejavuje tak v možnostiach a schopnostiach povinnej osoby uhradzovať výživné, ale aj v odôvodnených potrebách oprávnenej osoby, ktorá je na výživu odkázaná.
Treba konštatovať, že od doby posledného rozhodovania o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 7C/8/2010-82 zo dňa 3.9.2010, do rozhodnutia okresného súdu napadnutého odvolaním v aktuálnom konaní uplynula doba jedného roka. Bolo preto povinnosťou navrhovateľa, aby v novozaloženom konaní preukázal, že od doby posledného rozhodovania a posúdenia jeho návrhu o zníženie výživného nastala tak podstatná zmena v jeho možnostiach a schopnostiach, ktorá výraznejším spôsobom ovplyvňuje jeho povinnosť prispievať výživným na svoje deti. Jediná zmena, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu nastala a túto zmenu konštatuje v napadnutom rozsudku aj okresný súd, nastala v tom, že navrhovateľ sa stal poberateľom sociálnej dávky a niet pochybnosť o tom že túto dávku v aktuálnej dobe poberá v sume 62,50 eur mesačne. Navrhovateľ tvrdí, že medzičasom finančné prostriedky, ktoré obdŕžal (odvolací súd dodáva, že viac ako 40.000 eur) minul na svoju potrebu, na platbu výživného a čiastočne na rekonštrukciu miestnosti, v ktorej aktuálne rieši svoju bytovú otázku.
Či finančné prostriedky navrhovateľ minul pre vlastné potreby a ak áno, či sa jednalo o opodstatnený výdavok vzhľadom aj na vysokú finančnú hotovosť s ktorou disponoval, navrhovateľ v konaní nepreukázal. Okolnosť, že investoval do rekonštrukcie miestnosti, v ktorej v súčasnosti rieši bytovú otázku nemožno uznať za výdavok takého charakteru, ktorý by podstatným spôsobom ovplyvnil jeho trvajúcu vyživovaciu povinnosť v pôvodnej výške voči odporcom, pokiaľ navrhovateľ investoval do majetku iných vlastníkov, zveľaďoval tým majetok cudzích osôb nie svoj a na takýto výdavok ako opodstatnený prihliadnuť nemožno. Správne uvádza okresný súd, že navrhovateľ si bol vedomý, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim dvom nezaopatreným deťom, ktoré výživou sú odkázané nielen na svoju matku, ale aj na svojho otca a otec mal postupovať maximálne predvídavo a zodpovedne tak, aby mu zostala dostatočná finančná čiastka na zabezpečenie ďalšej budúcnosti detí aspoň čiastočným príspevkom - formou výživného na ich štúdium. Pretože obaja rodičia sú zodpovední za budúcnosť svojich detí, za ich materiálne zabezpečenie, o to viac pokiaľ deti formou vysokoškolského štúdia riešia svoju ďalšiu profesionálnu budúcnosť. Je správne a spravodlivé, aby obaja rodičia (nielen matka) ale aj otec sa podieľali na materiálnom zabezpečení odôvodnených a opodstatnených nákladoch svojich detí. Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani to, že mu bráni zamestnať sa objektívna okolnosť, napr. zhoršený zdravotný stav, invalidita, preto neexistujú ani objektívne príčiny, pre ktoré by nemohol nájsť pracovné uplatnenie, zabezpečiť si svoj príjem z pracovnej činnosti. Odvolací súd sa stotožnil so správnosťou záveru okresného súdu aj v tej časti pokiaľ súd prvého stupňa nepovažoval samotnú
okolnosť zaevidovania sa otca do evidencie uchádzačov o zamestnanie a okolnosť poberania sociálnych dávok bez ďalšieho za dôvod pre zmenu výšky výživného.
Na základe horeuvedených skutočností a z pohľadu platných hmotnoprávnych ustanovení Zákona o rodine je opodstatnený záver o tom, že možnosti a schopnosti navrhovateľa umožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom v takom rozsahu ako mu bola uložená táto povinnosť pôvodnými rozsudkami Okresného súdu Ružomberok.
Z týchto dôvodov krajský súd odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.
Rozsudok okresného súdu je vecne správy aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania.
Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal odvolací súd odporcom 1.2. trovy odvolacieho konania, síce boli úspešnými účastníkmi v odvolacom konaní a mali by právo na náhradu trov od navrhovateľa - procesne neúspešnej strany, avšak odporcovia 1.2. v odvolacom konaní si náhradu týchto trov neuplatnili a ani z obsahu spisu nevyplynulo, žeby im boli v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa nejaké trovy vznikli.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .