Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-65-2012.pdf
PDF · 117.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/65/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozefa Dudovičová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu COOP Jednota Považská Bystrica, spotrebné družstvo v konkurze, IČO: 00 168 998, so sídlom v Považskej Bystrici, Hliny č. 1412/4, zastúpený JUDr. Karolom Porubčinom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum č. 27/32, proti žalovanej: S. J., rod. J., nar. XX.X.XXXX, bytom v D. č. XX, zastúpená JUDr. Darinou Mattovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Krivá č. 18, v konaní o zaplatenie 215,43 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý n a h r a d i ť žalovanej trovy konania v sume 88,80 eur titulom trov právneho zastúpenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu, COOP Jednota Považská Bystrica, spotrebné družstvo, sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2003 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. - 144. rade na zaplatenie sumy 4.555.672,- Sk (151.220,61 eur) a na náhradu trov konania.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.11.2004 právna zástupkyňa žalobcu súdu oznámil, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz.
Podaním doručeným súdu dňa 7.4.2006, správkyňa konkurznej podstaty súdu oznámila, že uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2K 221/04-303 zo dňa 11.4.2005 bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz a zároveň navrhla, aby sa v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm d) ZKV v konaní pokračovalo.
Po začatí konania žalobca dňa 27.9.2007 súdu oznámil, že žalobu voči žalovaným v 35., 59., 109., 110. a 127. rade berie v celom rozsahu späť. Súd uznesením č. k. 13C 390/2003 konanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 35., 59., 109., 110. a 127. rade zastavil a nárok žalobcu proti žalovaným v 1.
- .34., 36. - 58,. 60. - 108., 111. - 126. a 128. - 144. rade vylúčil na samostatné konanie. Po právoplatnosti uznesenia súd následne vylúčil na samostatné konanie nárok medzi žalobcom a žalovanými v 38., 42., 55., 72. a 126. rade, ako aj ďalšie nároky žalobcu proti ostatným žalovaným.
Proti žalovanej (pôvodne v 65. rade) sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 6.490,- Sk (215,43 eur).
Žalobu (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 13C 390/2003) odôvodnil žalobca tým, že žalovaní v 1. - 144. rade mali podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti podľa § 182 Zákonníka práce ako zamestnanci na prevádzkovej jednotke č. 110 Hypermarket Košice. Vykonaním kontrolnej inventarizácie ku dňu 17.11.2001 za obdobie od 5.2.2001 do 17.11.2001 bolo vyčíslené manko vo výške 4.854.739,- Sk, ktoré bolo rozúčtované na jednotlivých zamestnancov PJ podľa podielu, ktorý zodpovedá funkcii, ktorú v kolektíve vykonáva. Uvedené manko bolo prerokované na mimoriadnom zasadnutí UIK v dňoch 11.2.2003 za prítomnosti prizvaných pracovníkov PJ 110 - žalovaných v 1. - 144. rade, kde mali možnosť vyjadriť sa k vzniku manka. Z výsledkov inventarizácie, UIK doporučila predstavenstvu družstva predpísať manko k náhrade prítomným aj neprítomným pracovníkom PJ 110, na základe rozúčtovania, a to zaplatením do 31.3.2003. Do uvedeného termínu zo 160 povinných pracovníkov uhradilo, resp. sa zaviazalo uhradiť v splátkach 16 pracovníkov, 144 pracovníkov manko neuhradilo. Výzvou zo dňa 27.8.2003, resp. dňa 5.9.2003 boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlžnej čiastky. Na predžalobnú výzvu niektorí nereagovali, niektorí uviedli, že im nebola odpočítaná kaucia. Po odpočítaní kaucie a úrokov boli dlžné čiastky upravené.
Na pojednávanie konané dňa 25.4.2012 sa nedostavila žalovaná, ktorej neprítomnosť ospravedlnila jej právna zástupkyňa z dôvodu čerpania materskej dovolenky. V zmysle ust. §101 ods. 2 O.s.p., súd prejednal vec v neprítomnosti žalovanej.
Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi: pracovnými zmluvami, Dohodami o hmotnej zodpovednosti, mesačnými výkazmi prevádzkovej jednotky, Inventarizačným zápisom o inventarizácii hospodárskych prostriedkov zo dňa 19.11.2001, vyúčtovaním č. 123/11/2001 zásob tovaru v predajni 110 Hypermarket Košice zo dňa 25.1.2002, Opravným záznamom č. 9/2002 o oprave zúčtovania inventúry na PJ 110 Hypermarket Košice, rozúčtovaním manka zo dňa 14.8.2002, Zápisom z mimoriadneho zasadania ústrednej inventarizačnej komisie zo dňa 11.2.2003, Opravným záznamom č. 3/03 o oprave inventúry na PJ 110 Košice Hypermarket zo dňa 8.7.2003, rozúčtovaním manka - opravný záznam 3/03zo dňa 23.7.2003, dohodami o ukončení pracovného pomeru, výzvami k úhrade, uznesením o vyhlásení konkurzu, mzdovými listami zamestnancov, listami o započítaní pohľadávok, obsahom spisu tunajšieho súdu 43C 447/2005, 44C 503/2005, 45C 111/2005 a 29C 50/2005, pričom iné dôkazy a skutočnosti označené ani predložené účastníkmi konania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzatvoreniu pracovného pomeru, pričom žalovaná zároveň podpísala Dohodu o hmotnej zodpovednosti uzatvorenú podľa § 176 a nasl. Zák. práce. Miestom výkonu práce žalovanej bol Hypermarket Jednota a prevádzkové jednotky Jednoty SD divízie Košice, na Lubinej ul. č. 1 v Košiciach Nad jazerom 2053 s tým, že pracovník bol povinný vykonávať prácu aj v iných prevádzkových jednotkách Jednoty SD
- divízie Košice. Uvedené skutočnosti vyplývajú z pripojenej pracovnej zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti.
Rovnako nebolo medzi účastníkmi sporné a vyplynulo to aj z predložených listinných dôkazov, že v dňoch od 17.11.2001 do 19.11.2001 bola v predmetnej prevádzkovej jednotke č. 110 v Košiciach vykonaná inventúra zásob tovaru za inventúrne obdobie od 5.2.2001 do 17.11.2001. O priebehu a výsledkoch inventúry bol spísaný inventarizačný zápis, z ktorého vyplynulo, že účtovná zásoba podľa výkazu bola v sume 24.570.731,78 Sk, skutočná zásoba podľa inventúry v sume 19.173.596,55 Sk (rozdiel = 5.397.135,23 Sk).
Vyúčtovaním č. 123/11/2001 zásob tovaru v predajni 110 Hypermarket Košice zo dňa 25.1.2002 bol vyčíslený rozdiel - manko v celkovej sume 4.774.794,- Sk.
Opravným záznamom č. 9/2002 o oprave zúčtovania inventúry na PJ 110 Hypermarket Košice zo dňa 31.7.2002, bolo vyčíslené manko po oprave v celkovej sume 4.854.739,69 Sk.
Z opravného záznamu č. 3/03 o oprave inventúry na PJ 110 Hypermarket Košice zo dňa 8.7.2003 vyplynulo, že na základe preverených záväzkov na účte 326 110 podľa priloženého zoznamu sa manko znižuje o sumu 125.100,- Sk. Vyčíslené manko po oprave je 4.729.639,- Sk. Uvedené manko bolo na základe opraveného záznamu č. 3/03 rozúčtované medzi jednotlivých žalovaných dňa 23.7.2003, pričom žalovaná namietal výšku jemu rozúčtovanej čiastky.
Zo zápisu z mimoriadneho zasadnutia ústrednej inventarizačnej komisie konanej v dňoch 11.2.2003 a 19. a 20.2.2003 v Košiciach, na ktorom mali zamestnanci možnosť sa vyjadriť k vzniku manka a výsledkom inventúry vyplýva, že väčšina zamestnancov nebola ochotná uhradiť vzniknuté manko z dôvodu, že si nebola vedomá toho, aby manko vzniklo vinou zamestnancov, zároveň v jednotlivých vyjadreniach namietali, že na prevádzke bola nedostatočná strážna služba, dochádzalo k znižovaniu stavu pracovníkov SBS, na prevádzkovej jednotke bol nedostatočný riadiaci personál, zamestnanci sa na vzniku manka nepodieľali, keďže boli pri príchode ako aj odchode z pracoviska kontrolovaní, organizácia nevytvorila požadované podmienky, aby bolo zabránené krádežiam zo strany zákazníkov, nebol zabezpečený kamerový systém, vedenie nereagovalo na sťažnosti zo strany zamestnancov.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu dňa 4.6.2004 uviedla, že u žalobcu pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.12.2000 na dobu určitú od 16.12.2000 do 31.5.2001, pracovný pomer jej predĺžený nebol. Pri uzavretí pracovnej zmluvy uzatvorila žalovaná so žalobcom Zmluvu o vložení kaucie zo dňa 15.12.2000 na úhradu prípadného schodku. Počas trvania pracovného pomeru uhradila žalovaná na tento účel 900,- Sk. Táto suma jej bola žalobcom vrátená poštovou poukážkou dňa 13.9.2001 v zmysle bodu 5 zmluvy. Žalovaná dňa 16.12.2000 podpísala aj Dohodu o hmotnej zodpovednosti. V zmysle bodu 1 dohody, mala zodpovedať za schodok na zverených prostriedkoch, ktoré prevezme na základe inventárneho zoznamu. Začiatkom roku 2001 bola na prevádzkovej jednotke, kde pracovala vykonaná inventúra, avšak zamestnanci tejto prevádzkovej jednotky odmietli podpísať inventúrne súpisy z dôvodu, že zamestnávateľ nezabezpečil také pracovné podmienky, aby zamestnanci mohli riadne hospodáriť so zverenými hodnotami a aby bola zabezpečená ich ochrana. Podľa názoru žalovanej, predpokladom platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti je, aby hodnoty, za ktoré zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť boli určitým spôsobom vymedzené a aby bol preukázaný stav, t. j. výška hodnôt, ktoré zamestnanec prevzal.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 5.10.2011 žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu.
Právna zástupkyňa žalovanej pred súdom uviedla, že žalovanej nebol predložený žiaden inventárny zoznam prostriedkov v zmysle bodu 1 dohody o hmotnej zodpovednosti a nebol jej známy ani počiatočný stav zásob. Žalovaná pracovala ako radová predavačka, nemala prístup do skladu a nemala vedomosť ani o stave skladových zásob. Poukázala na to, že na predajnú plochu mal každý prístup, zamestnanci boli kontrolovaní strážnou službou pri príchode na pracovisko i odchode z neho a na to, že zamestnávateľ nezabezpečil zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne hospodáriť so zverenými hodnotami a aby bola zabezpečená ich ochrana a z tohto dôvodu zamestnanci aj odmietli podpísať inventúrne súpisy z inventúry vykonanej začiatkom roku 2001. Poukázala tiež na bod 3 Dohody o hmotnej zodpovednosti, v zmysle ktorej sa Jednota, spotrebné družstvo zaviazala zabezpečiť pracovníkovi také pracovné podmienky, ktoré mu umožnia riadny výkon jeho pracovných úloh. Žalovaná na nedostatky v pracovných podmienkach poukazovala a oznamovala ich priamym nadriadeným. Žalovanej bola zároveň vrátená kaucia, preto mala za to, že zamestnávateľ neeviduje voči nej žiadne pohľadávky. Právna zástupkyňa žalovanej ďalej uviedla, že prostriedky, ktoré boli zamestnancovi zverené a ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať musia byť určitým spôsobom vymedzené. Inventarizácia hodnôt zverených na vyúčtovanie nie je predpokladom platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti, avšak jej nevykonanie zamestnávateľom ho privádza do dôkaznej núdze preukázať, aký bol stav hodnôt prevzatých zamestnancom na vyúčtovanie a či na týchto hodnotách vznikol schodok a v akej výške za predpokladu, že ani inými dôkaznými prostriedkami nepreukáže stav hodnôt, za ktoré zamestnanec prevzal hmotnú zodpovednosť.
Tiež bývalí zamestnanci žalobcu (jeho právneho predchodcu), proti ktorým bol nárok žalobcu vylúčený na samostatné konania uvádzali, že počet zamestnancov na prevádzke, vzhľadom na jej veľkosť bol nedostatočný, inventúry počas trvania pracovného pomeru niektorých z nich neboli vôbec vykonávané, pri nástupe do pracovného pomeru ani pri jeho skončení s jednotlivými zamestnancami, inventúry vykonávané neboli vzhľadom na vysokú fluktuáciu zamestnancov. Ďalší dôvod, ktorý žalovaným bránil v riadnom hospodárení so zverenými hodnotami a ktorý opakovane hlásili zamestnávateľovi bol ten, že dochádzalo ku krádežiam tovaru zo strany zákazníkov, pričom priestor bol nedostatočne chránený, nakoľko na predajni sa nenachádzali kamery a rovnako zamestnávateľ nevyhovel ich návrhu, aby sa namontovali nejaké zábrany ako majú ostatné hypermarkety, ktoré by slúžili na riadne zabezpečenie tovaru a upozorňovali zamestnancov, že z predajne je vynášaný tovar, na ktorom nebol odstránený ochranný kód, pričom ani drahší tovar nebol chránený ochrannými kódmi. Zamestnávateľ zabezpečil ochranu len formou súkromnej bezpečnostnej služby, jednalo sa však len o 2 - 4 pracovníkov, ktorí sa na predajni striedali, táto ochrana ale bola nedostatočná. Uvedené nedostatky zamestnanci opakovane hlásili zamestnávateľovi. Zo strany zamestnancov bola možnosť spôsobenia manka obmedzená na minimum a to aj z toho dôvodu, že boli dôsledne kontrolovaní pri príchode na pracovisko a pokiaľ si priniesli do práce nejaké potraviny alebo iný tovar z domu, tento museli ukázať a bol označený. Zamestnanci boli kontrolovaní strážnou službou vždy aj pri odchode z pracoviska, kedy museli ukázať zakúpený tovar spolu s pokladničným bločkom, zamestnanec strážnej služby tovar prekontroloval. Boli tiež vykonávané námatkové kontroly v šatni, či sa tam nenachádza nejaký tovar. Vo vzťahu k veľkosti prevádzky zamestnanci ďalej uvádzali, že na prevádzke sa nachádzali viaceré oddelenia - mäsové výrobky, lahôdky, zelenina, mliečne výrobky, pečivo, drogéria a ďalšie, pričom na jednotlivých oddeleniach boli približne 2 až 3 zamestnanci na jednej zmene a takýto počet bol nedostačujúci najmä s poukazom na to, že zamestnanci museli vykonávať viac činností ako dokladanie tovaru do regálov, kontrolovanie dátumu spotreby, správnosť cien a preto nemali možnosť dostatočným spôsobom zároveň kontrolovať aj zákazníkov tak, aby nedochádzalo ku krádežiam. Niektorí zo žalovaných poukazovali tiež na to, že na počítačoch dochádzalo k častým poruchám, k výpadku počítačového systému. Stávalo sa, že zákazník si kúpil určitý tovar, pričom pri nablokovaní tohto tovaru v pokladni vyšiel výstup, že takýto tovar sa na predajni vôbec nenachádza, následne tento tovar museli do počítačového systému nahadzovať. Niektorí zo žalovaných uvádzali, že mali dojem, že zamestnávateľ vzhľadom na uzatvorené dohody o hmotnej zodpovednosti nemal záujem riešiť danú situáciu a oznamované nedostatky, naopak vzniknuté manká a ich náhradu riešil cestou uplatnenia náhrady škody voči hmotne zodpovedným zamestnancom.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaná podpísala dohodu o hmotnej zodpovednosti, z ktorej vyplýva, že zamestnanec zodpovedá za schodky vzniknuté v priebehu jeho pracovného pomeru, čo bolo zohľadnené aj pri určení výšky škody zúčtovanej žalovanej. Vymedzenie prostriedkov, ktoré sú zamestnancovi zverené je možné pri malých prevádzkach, nie veľkých prevádzkových jednotkách, preto zamestnanci podpísali dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej zodpovedajú za zverené hodnoty.
Podľa ust. § 176 ods. 1, 2, 3 zák. č. 65/1965 Zb. Zák. práce (účinného v čase zistenia schodku), ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancom súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Podľa ust. § 177 ods. 1, 2 cit. zákona, zamestnanec, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa prevádza na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá, alebo pokiaľ zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostala jeho písomné upozornenie neodstráni závady v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri
spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody tiež odstúpiť, ak na pracovisko je zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
Podľa ust. § 181 cit. zákona, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok (§ 176) alebo za stratu zverených predmetov (§ 178), je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej výške.
Podľa ust. § 182 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške.
Podiel náhrady určený podľa predchádzajúceho odseku nesmie u jednotlivých zamestnancov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich dosiahnutých hrubých zárobkov.
Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšujúcu časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa predchádzajúcich odsekov.
Podľa bodu 1 Dohody o hmotnej zodpovednosti, na základe dohody preberá pracovník hmotnú zodpovednosť za schodok na zverenom tovare, obaloch, hotovostiach, ceninách, materiály a iných hodnotách, ktoré prevezme k vyúčtovaniu buď on sám (hmotná zodpovednosť individuálna) alebo spoločne s pracovným kolektívom určitého pracoviska (hmotná zodpovednosť kolektívna), ktorého bude členom.
Hodnotami zverenými k vyúčtovaniu sa rozumejú všetky prostriedky, ktoré pracovník alebo pracovný kolektív prevezme na základe inventárneho zoznamu na začiatku hospodárenia v určitom pracovisku, a ktoré prevezme on alebo pracovný kolektív v priebehu svojej činnosti na pracovisku alebo v prevádzkarni kedykoľvek neskoršie.
Podľa bodu 3. Dohody, Jednota SD sa zaväzuje zabezpečiť pracovníkovi také pracovné podmienky, ktoré mu umožnia riadny výkon jeho pracovných úloh.
Ak zistí nedostatky, ktoré pracovníkovi bránia v riadnom výkone pracovných úloh, urobí opatrenia na ich odstránenie.
Podľa ust. § 263 ods. ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb., lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Vzhľadom na to, že žalovaná vzniesla námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, musel sa súd zaoberať i touto námietkou a mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Právny predchodca žalobcu vykonal inventúru za inventúrne obdobie od 5.2.2001 do 17.11.2001. Z inventarizačného zápisu o inventarizácii hospodárskych prostriedkov vyplynulo, že inventúra bola začatá dňa 17.11.2001 a ukončená dňa 19.11.2001, pričom žalobný návrh bol súdu doručený dňa 19.11.2003. Na námietku premlčania preto v tomto prípade súd nemohol prihliadnuť.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd mal v danom prípade za jednoznačne preukázané, že u žalovanej ako u zamestnanca žalobcu, došlo na základe písomne uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti k prevzatiu hmotnej zodpovednosti za zverené hotovosti,
ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré bola povinná vyúčtovať, pričom sa jednalo o spoločnú hmotnú zodpovednosť s pracovným kolektívom a u žalovanej nedošlo k platnému odstúpeniu od uvedenej dohody. Dohodou prevzatá zodpovednosť trvá od uzavretia takejto dohody na ktoromkoľvek pracovisku, v ktorejkoľvek funkcii, v ktoromkoľvek kolektíve, kam by bol neskôr preradený zamestnanec až do skončenia pracovného pomeru (ak nedôjde platne k odstúpeniu od dohody).
Rovnako bolo preukázané a nebolo to medzi účastníkmi sporné, že došlo k vykonaniu inventarizácie zverených hodnôt, pričom výsledkom tejto inventarizácie bol po oprave - opravný záznam č. 3/03 zo dňa 8.7.2003 schodok vo výške 4.729.639,- Sk (156.995,25 eur). 16 bývalých zamestnancov im rozúčtovanú čiastku zaplatilo. Žalobca sa tak proti žalovaným (144 bývalým zamestnancom) domáhal zaplatenia celkovej sumy 4.555.672,- Sk (151.220,61 eur). Po začatí konania vzal žalobca žalobný návrh späť proti 5-im žalovaným späť a to v sume 26.259,- Sk (871,64 eur).
Pri zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca nie je zamestnávateľ povinný dokazovať zavinenie hmotne zodpovedných zamestnancov, preukazuje len platne uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti a existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, čo v danom prípade splnené bolo.
Na druhej strane však zákon umožňuje hmotne zodpovedným zamestnancom zbaviť sa zodpovednosti celkom prípadne sčasti, ak preukážu, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia, kde jedným z dôvodov je skutočnosť, že zamestnanci nemali vytvorené vhodné pracovné podmienky a nebolo v ich možnostiach chrániť zverený majetok.
Vzhľadom na vyjadrenie žalovanej, resp. jej právnej zástupkyne (ako aj ostatných žalovaných) súd v tomto prípade skúmal hlavne otázku, či došlo u neho k zbaveniu sa zodpovednosti v súlade s ust. § 176 ods. 3 Zák. práce a teda, či žalovaná preukázal, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia a následne skúmal rozsah zbavenia sa tejto zodpovednosti.
Pokiaľ žalovaná tvrdila, že zamestnávateľ nevytvoril na pracovisku vhodné pracovné podmienky, aby mohli riadne hospodáriť so zverenými hodnotami a aby bola zabezpečená ich ochrana, rovnako ako tvrdili ostatní žalovaní, že ochrana prevádzky počas prevádzkovej doby bola nedostatočná, keďže nebola zabezpečená funkčná strážna služba v počte ako si to vyžadovala veľkosť predajnej plochy, nebolo zabezpečené označovanie niektorých druhov tovaru ochrannými kódmi, nebol zabezpečený kamerový systém, turnikety pri pokladniach, počet zamestnancov bol nedostatočný a pod.), súd mal za to, že tieto nedostatky vedú k vyvodeniu záveru, že zamestnanci nemali zabezpečené podmienky na riadny výkon svojej práce a plnenie dohody o hmotnej zodpovednosti. Súd mal za preukázané splnenie povinnosti uloženej zamestnancovi a to oznamovať zamestnávateľovi nedostatky, ktoré sú mu známe (ako ďalšia podmienka pre možnosť uplatnenia ust. Zákonníka práce o zbavení sa zodpovednosti zamestnanca za vzniknutý schodok). Súd poukazuje aj na výpoveď ostatných žalovaných, ktorí tiež oznamovali nadriadeným zistené nedostatky na predajni, krádeže, požiadavky na zabezpečenie priestoru predajne a na podporu ich tvrdení svedčí tiež Kniha evidencie zásahov, predložená žalovanými vo vylúčenom konaní vedenom pod sp. zn. 17C 28/2012, z ktorej vyplynuli početné záznamy o krádežiach za obdobie roku 2001. Žalobca v priebehu konania neosvedčil vykonanie žiadnych opatrení na zníženie prípadne zabránenie vzniku schodku napriek tomu, že k vzniku schodku došlo na uvedenej prevádzke aj za obdobie od otvorenia prevádzky (6.12.2000) do 5.2.2001 a to vo výške 1.555.759,- Sk, pričom vzniknutý schodok bol na základe rozhodnutia predstavenstva družstva, podľa vyjadrenia navrhovateľa (č.l. 166 pôvodného spisu) zúčtovaný na ťarchu družstva, nakoľko pri navážaní tovaru a v čase otvorenia hypermarketu bol v týchto priestoroch zaznamenaný zvýšený pohyb iných ako hmotne zodpovedných osôb. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že prevádza hypermaketu bola otvorená v decembri 2000 a i napriek tomu, že za obdobie dvoch mesiacov bol vyúčtovaný schodok v sume 1.555.759,- Sk, právny predchodca žalobcu neučinil žiadne opatrenia na ochranu svojho majetku a ďalšiu inventúru vykonal až po takmer 10 mesiacoch a v čase, keď už niektorí zo žalovaných ukončili pracovný pomer a inventúry sa nezúčastnili. Vzniknuté schodky a ich náhradu riešil zamestnávateľ iba spôsobom vymáhania od hmotne zodpovedných zamestnancov. Z obsahu spisu sp. zn. 44C 503/2005
zároveň vyplynulo, že aj v nasledujúcom období na uvedenej prevádzke HM Jednota 110 dochádzalo k vzniku manka. Inventúrou pokladničnej hotovosti a stavu zásob za obdobie 21.1.2003 do 24.3.2003 bol zistený inventúrny rozdiel - manko spolu v sume 140.764,- Sk.
Ďalšie nedostatky v evidencii žalobcu (jeho právneho predchodcu) súd zistil aj pri zisťovaní výšky uhradených kaucií a ich započítavaní na jednotlivé schodky, kde žalobca síce preukázal splatenie kaucie u jednotlivých zamestnancov (čo vyplynulo zo mzdových listov), avšak nevedel preukázať u niektorých žalovaných (144 bývalých zamestnancov) v akej výške a na ktorý schodok boli tieto kaucie započítané. Preto i v prípade, ak by sa súd nestotožnil s námietkami žalovaných o nemožnosti riadneho hospodárenia so zverenými hodnotami, nebolo by možné ustáliť výšku náhrady škody pripadajúcu na jednotlivých zamestnancov na schodku pri zohľadnení započítania kaucií, naviac aj s ohľadom na to, že pôvodne zistené manko bolo niekoľkokrát opravované opravnými záznamami, a viacerí zo žalovaných namietali aj skutočnú výšku manka. Žalovanej naviac bola kaucia po skončení pracovného pomeru vrátená.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko má za to, že došlo k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti žalovanej za vznik schodku, keďže v konaní preukázal, že zamestnávateľ mu nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami, napriek tomu, že bol na uvedené nedostatky upozornený, tieto nedostatky sa vyskytovali opakovane, o čom zamestnávateľ mal vedomosť, pričom medzi uvedenou skutočnosťou a schodkom, ktorý bol zistený, je príčinná súvislosť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom na plný úspech žalovanej v konaní priznal jej súd náhradu trov konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 88,80 eur (3 úkony právnej služby á 19,92 eur - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 1.6.2004, písomné podanie vo veci dňa 3.6.2004, účasť na pojednávaní dňa 25.4.2012, 1 úkon právnej služby á 4,98 - účasť na informatívnom pojednávaní dňa 4.4.2011 + 2x režijný paušál á 6,95 eur, 1x 7,41 eur a 1x 7,63 eur).
Súd upravil právnou zástupkyňou žalovanej vyčíslené trovy právneho zastúpenia tak, že 1 úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 4.4.2011 priznal odmenu vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, nakoľko sa jednalo o informatívne pojednávanie, na ktorom nebola vec prejednaná.
V zmysle § 149 ods.1 O.s.p. je žalovaná povinný nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.