Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-115-1999.pdf
PDF · 135.91 KB
No categories available
16C/115/1999
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa Jozefa Zuzulu STAVBA A INŽINIERING, IČO: 14409879, so sídlom Štúrova 412, Vráble, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom v Topoľčiankach, Žitavanská 20, proti odporcom 1. Ing. X. Z., 2. X. Z., obom bývajúcim v Bratislave, Š. X, o zaplatenie úrokov z omeškania, takto
rozhodol:
Odporcovia v l. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.361,29 Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 1.379,85 Eur titulom zaplatených súdnych poplatkov a vo výške 6.813,14 Eur titulom trov právneho zastúpenia navrhovateľa, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.
Odporcovia v l. a 2. rade sú povinní nahradiť štátu trovy konania vo výške 1.060,02 Eur na účet Okresného súdu Bratislava I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa pôvodným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.10.1999 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu v 1. rade na zaplatenie istiny 11.470,69 Eur (345.566,-Sk) s prísl. Dôvodil, že s odporkyňou v 1. rade ako s objednávateľom uzatvoril dňa 18.9.1998 písomnú zmluvu o dielo č. 271/1998, ktorej predmetom bola realizácia stavby "Rekonštrukcia rodinného domu v obci B. D. Č.. XX" v rozsahu I. etapa prístavba s podkrovím a s pivnicou, II. etapa oprava jestvujúceho stavu s podkrovím" (ďalej len "zmluva o dielo"). Dňa 4.6.1999 odporkyňa v 1. rade po finančnej stránke odsúhlasila vykonané práce a dodávky. Následne navrhovateľ vyfakturoval odporkyni v 1. rade v zmysle zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a zákona o cenách č. 18/1996 Z.z. uskutočnené práce vo výške žalovanej
- 2 -
istiny, ktorú odporkyňa v 1. rade v lehote splatnosti faktúry dňa 19.8.1999 neuhradila, a to ani na upozornenie navrhovateľa formou predžalobných upomienok zo dňa 23.8.1999 a 7.10.1999.
V priebehu konania navrhovateľ rozšíril žalobný návrh aj voči odporcovi v 2. rade a žiadal súd, aby zaviazal oboch odporcov spoločne a nerozdielne na úhradu žalovanej istiny 11.470,69 Eur (345.566,- Sk) s prísl., keďže odporcovia sú manželmi a bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom záväzku zo zmluvy o dielo. Súd vyhovel návrhu navrhovateľa a po pripustení rozšírenia okruhu účastníkov konania na strane odporcu uznesením zo dňa 14.3.2002, č.k. 16C 115/1999-41, ďalej konal aj s X. Z. ako s odporcom v 2. rade; súčasne súd pripustil zmenu žalobného petitu.
Odporcovia so žalobou nesúhlasili, žiadali túto zamietnuť ako nedôvodnú považujúc sumu navrhovateľovi uhradenú vo výške 11.285,93 Eur (340.000,-Sk) za adekvátnu za kvalitu, ako aj objem vykonaných prác. S odvolávaním sa na rozpočet na I. etapu stavby s podkrovím a pivnicou znejúceho na sumu 12.282,41 Eur (370.020,-Sk) im mal navrhovateľ odovzdať túto časť prác v apríli 1999, ktorú povinnosť si však nesplnil. Preto dňa 19.6.1999 zaslali navrhovateľovi stanovisko k vykonaným prácam, v ktorom konštatovali ich neukončenie, nekvalitu s množstvom technických nedostatkov a dňa 24.7.1999 vyslovili nesúhlas s požadovanou sumou za vykonané práce. Následne listom zo dňa 1.8.1999 odporcovia v zmysle § 547 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník odstúpili od zmluvy o dielo.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa, odporcov v 1. a 2. rade, ustanovil do konania znalcov z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľností a stavebných prác Ing. Petra Skákalu a Ing. Františka Kostku a oboznámil sa s nimi vypracovanými znaleckými posudkami a ich dodatkami, ako aj s ostatným obsahom spisového materiálu a vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Podľa rozsudku zo dňa 3.3.2009, č.k. 16C 115/1999-357, konajúci súd 1/návrh na zmenu žalobného petitu nepripustil, 2/zaviazal odporcov v 1. a 2. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.091 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania od 20.8.1998 do zaplatenia, 3/vo zvyšnej časti žalobu zamietol a 4/rozhodol aj o trovách konania, keď odporcov v 1. a 2. rade zaviazal k povinnosti nahradiť trovy štátu vo výške 747,30 Eur, navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 312,70 Eur a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že odporcovia neodstúpili platne od zmluvy o dielo listom zo dňa 1.8.1999, keďže odstúpeniu od zmluvy nepredchádzalo zaslanie oznámenia vád, v ktorom by si uplatnili voľbu medzi nárokmi z vád diela v zmysle § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka. I napriek tomu však došlo k zániku zmluvy o dielo v dôsledku nemožnosti plnenia podľa § 575 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže odporcovia pre nekvalitu prác nemali záujem na ďalšom trvaní záväzkového vzťahu a navrhovateľa ako zhotoviteľa diela na stavenisko už viac nevpustili. Pokiaľ išlo o výšku priznanej istiny (8.091 Eur), tú vyvodzoval súd od záverov znaleckých posudkov vo veci vypracovaných, keď súdny znalec Ing. František Kostka v dodatku ku znaleckému posudku č. 70/2008 ustálil hodnotu stavebných prác a dodávok na sumu 19.377,12 Eur (583.755,22 Sk), od ktorej súd odpočítal zálohu poskytnutú odporcami vo výške 11.285,93 Eur (340.000,-Sk). Súd zároveň priznal navrhovateľovi spolu s istinou aj úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň
- 3 -
omeškania počnúc od 20.8.1999 do zaplatenia, vychádzajúc pritom z dojednaných ustanovení zmluvy o dielo a splatnosti navrhovateľom vystavenej faktúry, ktorá nastala dňa 19.8.1999; vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ išlo o rozhodnutie o trovách konania, súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. priznal štátu právo na náhradu trov konania, ktoré platil, a to titulom trov znaleckého dokazovania v celkovej výške 1.060 Eur so zreteľom na pomerný úspech účastníkov v konaní, a to navrhovateľa v pomere 70,5% a odporcov v 1. a 2. rade v pomere 29,5%. Vychádzajúc zo záveru o čiastočnom úspechu účastníkov konania súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Na odvolanie účastníkov konania Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 12.7.2011, sp. zn. 8Co 271/2009, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti priznanej istiny potvrdil, v napadnutej časti priznaných úrokov z omeškania, trov konania účastníkov a trov konania štátu rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave sa stotožnil s právnym názorom konajúceho súdu, že zo strany odporcov nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, keďže neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 345 ods. 1 a § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvého stupňa mal za to, že nemohlo dôjsť k zániku zmluvy o dielo nemožnosťou plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka, keď skutočnosť, že odporcovia nemali záujem na ďalšom trvaní zmluvy a dokončení diela navrhovateľom, tohto na stavenisko už nevpustili a navrhovateľ sa nijako nedomáhal splnenia povinnosti odporcov stavenisko im sprístupniť, vyhodnotil ako konkludentnú dohodu zmluvných strán o zrušení zmluvy o dielo. Právny nárok a vzťah medzi účastníkmi konania potom krajský súd posúdil ako vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto aj následný nárok navrhovateľa na zaplatenie priznanej istiny vo výške 8.091 Eur vyhodnotil ako
nárok vzniknutý navrhovateľovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Keďže plnenie navrhovateľa podľa zmluvy o dielo spočívalo v prácach a výkonoch patril mu nárok na poskytnutie peňažnej náhrady zodpovedajúcej peňažnému ekvivalentu hodnoty tých prác a výkonov, ktorý sa má vrátiť, za ktorý ekvivalent považoval odvolací súd skutočnú hodnotu prác a dodávok navrhovateľa so zohľadnením nekvality stavebných prác, ako aj skutočnej ceny použitých materiálov a stavebných výrobkov, na ustálenie ktorej hodnoty súd prvého stupňa správne nariadil znalecké dokazovanie. Stotožniac sa plne so závermi vo veci vypracovaných znaleckých posudkov odvolací súd preto považoval nárok navrhovateľa v časti priznanej istiny 8.091 Eur za dôvodný. Pokiaľ išlo o priznané úroky z omeškania vzhľadom na charakter vzťahu medzi účastníkmi konania vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd nesprávne priznal navrhovateľovi istinu titulom zaplatenia ceny diela, v dôsledku čoho pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal nesprávne z dojednanej sankcie za omeškanie podľa zmluvy o dielo. Preto krajský súd zrušil výrok rozsudku v časti priznaného príslušenstva, keďže úroky z omeškania bolo potrebné posúdiť ako príslušenstvo istiny priznanej titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd súčasne vytkol konajúcemu súdu nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku v tejto časti, keď výšku uplatnených úrokov z omeškania neposudzoval aj z hľadiska primeranosti a rozporu s dobrými mravmi.
Po vrátení veci na ďalšie konanie, konajúci súd nariadil vo veci pojednávanie na 8.2.2012, 21.3.2012, na ktorom uznesením pripustil zmenu žalobného petitu týkajúceho sa vyčísleného
- 4 -
príslušenstva, podľa ktorého navrhovateľ žiadal odporcov 1. a 2. rade zaviazať k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo výške 17.388,60 Eur a nahradiť mu aj trovy konania. Na pojednávaní dňa 25.4.2012 vyhlásil súd rozsudok vo veci samej.
Súd doplnil vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s písomnými a ústnymi prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa, s ústnymi vyjadreniami odporcu v 2. rade, s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to fotokópiami doručeniek doporučených zásielok adresovaných odporkyni v 1. rade, korešpondenciou účastníkov konania zo dňa 19.10.1999, 27.11.1999, 7.12.1999, obsahom stavebného denníka a informácie ORPZ v Nitre zo dňa 2.4.2012, ako s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporkyňa v 1. rade oznámila navrhovateľovi listom zo dňa 1.8.1999 nazvaným "Zrušenie zmluvy o dielo č. 271/98 zo dňa 18.9.1998", že na základe vyjadrenia k záznamu zo dňa 24.7.1999, v ktorom konštatovali neadekvátnu kvalitu prác a nedodržiavanie termínu plnenia I. etapy - apríl 1999, odstupuje od zmluvy o dielo, s tým, že zálohovo uhradenú sumu vo výške 11.285,93 Eur (340.000,-Sk) považovala za dostatočné plnenie cenovej kalkulácie vykonaných prác na objekte. Predmetný list navrhovateľ obdržal dňa 7.8.1999 (č.l. 420). Navrhovateľ vystavil odporkyni v 1. rade faktúru č. 990165 v zmysle zákona č. 18/1996 Z.z. za vykonané stavebné práce podľa kalkulácie nákladov krycieho listu v celkovej sume 11.470,69 Eur (345.566,-Sk) a spolu so sprievodným listom zo dňa 9.8.1999 (č.l. 64) ju zaslal na adresu odporkyne v 1. rade, ktorá ju prevzala dňa 13.8.1999 (č.l. 431). Zaplatenie sumy 11.470,69 Eur (345.566,-Sk) navrhovateľ urgoval písomnými upomienkami zo dňa 23.8.1999 (č.l. 6) a zo dňa 7.10.1999 (č.l. 5), ktorú upomienku odporkyňa v 1. rade prevzala dňa 19.10.1999. V nich navrhovateľ súčasne odporkyni v 1. rade oznámil, že neuznáva jej odstúpenie od zmluvy, nakoľko v zmluve o dielo si strany pre taký prípad nedohodli podmienky. Pokiaľ išlo o ostatné práce, navrhovateľ považoval nedorobky spísané do záznamu zo dňa 24.7.1999 za odstránené, čomu mal nasvedčovať protokol zo dňa 1.8.1999, ktorý však odporkyňa v 1. rade odmietla podpísať. Stavebné práce, ku ktorým sa zmluvne zaviazal nemohol dokončiť, nakoľko mu odporcovia znemožnili ďalší prístup na stavenisko (č.l. 6). Posledný pokus o usporiadanie zmluvných vzťahov uskutočnil navrhovateľ listom zo dňa 27.11.1999 (č.l. 429), v ktorom odporkyňu v 1. rade opätovne žiadal o zaplatenie čiastky 11.470,69 Eur (345.566,-Sk). Odporkyňa v 1. rade v reakcii na predmetnú výzvu navrhovateľovi listom zo dňa 7.12.1999 oznámila, že žiadanú sumu navrhovateľovi nemieni zaplatiť, keďže dovtedy uhradené zálohové platby považuje vzhľadom na množstvo a kvalitu vykonaných prác za postačujúce (č.l. 430).
Právny zástupca navrhovateľa vo svojich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch ustaľoval počiatok omeškania odporcov s uhradením žalovanej istiny odo dňa 7.8.1999, v ktorý navrhovateľ preukázateľne prevzal list odporkyne v 1. rade zo dňa 1.8.1999. Tento deň považoval za dátum konkludentného uzavretia dohody o zrušení zmluvy o dielo, keďže odporcovia navrhovateľovi už
následne neumožnili ďalší výkon prác. Navrhovateľ síce nesúhlasil s úkonom odstúpenia od zmluvy, čo vyjadril aj v predžalobnej upomienke zo dňa 23.8.1999 a v priebehu súdnych pojednávaní, avšak akceptoval, že mu odporcovia znemožnili prístup na stavenisko, a to dokonca ešte skôr, ktorá skutočnosť korešpondovala s obsahom stavebného denníka, kde pri dátume 15.4.1999 bola poznámka o prerušení stavebných prác. Od predmetného dátumu (7.8.1999) navrhovateľ na diele nepracoval, v období po spísaní
- 5 -
reklamačného záznamu zo dňa 24.7.1999 až do 1.8.1999 vykonával len opravy vytýkaných závad a nedostatkov. Tieto skutočnosti mali podľa právneho zástupcu navrhovateľa vyplývať aj zo stanoviska odporcu v 2. rade (č.l. 97-100, najmä na č.l. 100). V ňom odporca v 2. rade potvrdil, že po odstúpení od zmluvy o dielo sa ho navrhovateľ pýtal, kedy si môže prísť pre svoje náradie. Navrhovateľ sa dostavil na stavbu v (bližšie neurčený) pondelok, dcéra odporcov ho dnu však nevpustila a telefonicky odporcu v 2. rade informovala, že navrhovateľ spolu s robotníkmi preskočil bránu, rozbil zámok a sám si otvoril. Odporca v 2. rade oznámil celú udalosť na polícii, ktorá nemohla navrhovateľa vypočuť, keďže tento odcestoval do Prahy. Navrhovateľ v danom období, t.j. august 1999 pracoval len na jednej zakázke v Českej republike, a to Rudná u Prahy, ktorá podľa stavebného denníka započala 14.7.1999 a bola ukončená dňa 11.8.1999. Pokiaľ odporca v 2. rade uviedol, že navrhovateľ odcestoval do Prahy v pondelok, išlo zrejme o pondelok v období stavebných prác na diele Rudná u Prahy, konkrétne pondelok pripadajúci na dátum 9.8.1999. Ukončenie omeškania odporcov s úhradou žalovanej istiny právny zástupca navrhovateľa spájal s dátumom zaplatenia sumy 8.091 Eur podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3.3.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.7.2011, ku ktorému úkonu odporcovia podľa príjmového pokladničného dokladu pristúpili dňa 20.10.2011 (č.l. 419).
Odporca v 2. rade namietal, že by navrhovateľovi a jeho pracovníkom znemožnili prístup na stavenisko, a preto títo mohli práce na diele dokončiť. V tomto smere poukázal na rukou spísaný záznam zo dňa 29.7.1999, v ktorom navrhovateľ odkazoval p. Zelenákovi, aby mu vydal kôš na betón (č.l.442) Odporca v 2. rade nesúhlasil ani s dátumom počiatku omeškania s úhradou žalovanej istiny, ktorý sám odvodzoval odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu, ktorým bola odporcom uložená povinnosť uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 8.091 Eur, keďže do toho času sa odporcovia domnievali, že nebudú mať povinnosť navrhovateľovi vôbec niečo uhradiť a až po jeho vydaní mali vedomosť o výške konkrétnej sumy, ktorú mali navrhovateľovi zaplatiť. Navrhovateľom žiadanú sumu úrokov z omeškania považoval odporca v 2. rade za v rozpore s dobrými mravmi, keďže prevyšovala samotnú žalovanú istinu a spôsobenú súdmi, pretože pokiaľ by tieto rozhodli skôr, oni by uhradili skôr súdom priznanú istinu vo výške 8.091 Eur. Navrhovateľ nikdy neakceptoval ich odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 1.8.1999 a na stavenisku vykonával práce aj po predmetnom dátume. Odporca v 2. rade potvrdil doručenie faktúry č. 990990165, ako aj predžalobných upomienok navrhovateľa zo dňa 23.8.1999 a 7.10.1999.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
- 6 -
Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.
Krajský súd v Bratislave ustálil, a jeho právnym názorom je podľa § 226 O.s.p. viazaný aj súd prvého stupňa, že vzájomný vzťah medzi navrhovateľom a odporcami, ako aj návrh uplatnený navrhovateľom v konaní treba posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, keďže účastníci konania sa konkludentne dohodli na zrušení ich záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o dielo. I keď sa vzájomný vzťah účastníkov konania vyplývajúci zo zmluvy o dielo riadil podľa ich voľby ustanoveniami Obchodného zákonníka (viď článok XII, bod 1 zmluvy o dielo), treba mať na zreteli, že samotný nárok navrhovateľa na zaplatenie pôvodne žalovanej istiny už nebolo možné odvodzovať od zmluvného vzťahu s odporcami (zo zmluvy o dielo), keďže ako ustálil odvolací súd, išlo o nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia. Súd preto posudzoval otázku počiatku vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, majúc za to, že ustanovenia týkajúce sa voľby práva alebo voľby Obchodného zákonníka by ostali zachované s poukazom na § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka len za predpokladu odstúpenia účastníkov od zmluvy o dielo alebo zániku záväzku pre nemožnosť jeho plnenia alebo jeho časti, čo však nebol daný prípad. V danom prípade totiž nedošlo k platnému odstúpeniu odporcov od zmluvy o dielo a záväzok účastníkov konania nezanikol ani nemožnosťou plnenia, tak ako konštatoval odvolací súd v odôvodnení rozsudku zo dňa 12.7.2011, sp. zn. 8Co 271/2009. Keďže pre prípad vzniku bezdôvodného obohatenia neexistovala medzi účastníkmi konania žiadna dohoda o voľbe práva, súd na daný vzťah aplikoval ustanovenia všeobecné, upravujúce vzťah medzi navrhovateľom ako podnikateľom a odporcami ako fyzickými osobami podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ ustaľoval vznik bezdôvodného obohatenia od dátumu 8.8.1999 ako dňa nasledujúceho potom ako obdržal oznámenie odporkyne v 1.rade zo dňa 1.8.1999 o zrušení zmluvy, resp. o odstúpení od zmluvy o dielo. Navrhovateľ mal predmetné oznámenie odporkyne v 1. rade akceptovať, čím malo medzi účastníkmi konania dôjsť ku konkludentnej dohode o
- 7 -
zrušení zmluvy, keďže po obdržaní predmetného listu ho odporcovia už na stavenisko nevpustili za účelom výkonu prác podľa zmluvy o dielo.
Odporcovia s predmetným tvrdením navrhovateľa nesúhlasili, namietajúc, že aj po oznámení o odstúpení od zmluvy o dielo zo dňa 1.8.1999 mal navrhovateľ prístup na stavenisko. Za dátum počiatku omeškania s úhradou sumy bezdôvodného obohatenia stanovili odporcovia pritom deň nadobudnutia právoplatnosti rozsudku okresného súdu, ktorým im uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 8.091 Eur.
Záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť k plneniu, vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov, ale i mimozmluvne, pri splnení zákonom stanovených podmienok, t.j. okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého vzniká nárok tomu, na ktorého úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu kto obohatenie získal. Ak tento dlh nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku premlčania na strane dlžníka a s právom veriteľa požadovať popri plnení aj úroky z premlčania (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 2895/99).
Pri ustálení počiatku omeškania odporcov s plnením z titulu bezdôvodného obohatenia vychádzal súd z toho, že navrhovateľ a odporcovia sa konkludentne dohodli na zrušení zmluvy o dielo, ku ktorému došlo
niekedy v období od obdržania listu odporkyne zo dňa 1.8.1999 o odstúpení od zmluvy navrhovateľom, t.j. odo dňa 7.8.1999 do dňa 23.8.1999, v ktorý deň navrhovateľ formou predžalobnej upomienky, okrem iného potvrdil, že ho odporcovia už ďalej nevpustili na stavenisko. Pokiaľ odporcovia namietali samotnú okolnosť nevpustenia navrhovateľa na stavenisko tvrdiac, že mal na stavenisko naďalej prístup a práce vykonával aj po dátume 7.8.1999, svoje argumenty nijako a ničím nepreukázali, a teda nepreukázali, že by navrhovateľ aj po dátume 7.8.1999 vykonával na stavbe nejaké práce z titulu zmluvy o dielo. Z dôvodu dôkaznej núdze, a teda možnosti riadneho ustálenia skutočného dátumu uzavretia konkludentnej dohody o zrušení zmluvy súd vychádzal z obsahu spisu a vyjadrení navrhovateľa, o tom, že akceptoval vôľu odporcov nezotrvať s ním v záväzkovom vzťahu titulom zmluvy o dielo, ktorá argumentácia vyplývala aj z predžalobnej upomienky zo dňa 23.8.1999. Následne, t.j. po obdržaní listu odporkyne v 1. rade, ktorým oznámila odstúpenie od zmluvy o dielo navrhovateľ odporcov vyzval faktúrou č. 990165 na zaplatenie sumy vo výške celkovo 11.470,69 Eur (345.566,-Sk). Táto faktúra bola odporcom preukázateľne doručená dňa 13.8.1999, ktorý dátum odporcovia nerozporovali.
Splatnosť pohľadávky vyplývajúcej z bezdôvodného obohatenia nie je zákonom stanovená a obvykle ani nebýva dohodnutá. V takom prípade treba za deň splatnosti bezdôvodného obohatenia považovať deň nasledujúci potom, čo bol dlžník veriteľom vyzvaný k plneniu (§ 563 veta tretia OZ).
Podľa mienky súdu, navrhovateľ po obdržaní listu odporkyne z 1.8.1999, konkludentne súhlasil s návrhom na zrušenie zmluvy o dielo (nie na odstúpenie od zmluvy), pričom ako
- 8 -
vyplýva z obsahu spisu, až po obdržaní predmetného listu a jeho následnom nevpustení na stavenisko vystavil dňa 9.8.1999 sprievodný list a spolu s faktúrou č. 990165 znejúcou na sumu 11.470,69 Eur (345.566,-Sk) ho doručoval odporcom. Súd mal za to, že práve faktúra č. 990165 vystavená navrhovateľom bola z hľadiska svojho obsahu výzvou navrhovateľa na plnenie pre odporcov (§ 563 OZ). Nemožno opomenúť, že navrhovateľ si vo faktúre uplatňoval voči odporcom nárok vyšší ako bola suma priznaná mu rozsudkom konajúceho súdu zo dňa 3.3.2009 (č.l. 357). Suma priznaná súdom bola jednoznačne obsiahnutá v tej, žiadanej navrhovateľom podľa faktúry č. 990165, a teda čiastka, o ktorú sa odporcovia na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatili bola obsiahnutá v sume podľa faktúry. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že faktúra navrhovateľa č. 990165 bola odporcom, resp. odporkyni v 1. rade riadne doručená dňa 13.8.1999, a preto nasledujúcim dňom, t.j. od 14.8.1999 sa odporcovia dostali do omeškania s úhradou sumy 8.091 Eur. Pri ustálení dátumu omeškania odporcov súd nemohol brať do úvahy dátum splatnosti faktúry č. 990165, keďže ten by bol relevantný v prípade odvodenia nároku navrhovateľa od zmluvného vzťahu s odporcami podľa zmluvy o dielo, a teda bol by relevantný pri posúdení dôvodnosti nároku navrhovateľa zo zmluvy o dielo. Ako bolo uvedené vyššie, v dôsledku konkludentnej dohody o zrušení zmluvy o dielo však už nemožno nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vyvodzovať od zmluvy o dielo, ale od bezdôvodného obohatenia, pri ktorom sa neprihliada na predchádzajúce zmluvné dojednania účastníkov konania. Dátum úhrady sumy 8.091 Eur dňom 20.10.2011 mal súd preukázaný zo zhodných vyjadrení účastníkov konania, ako aj z príjmového pokladničného dokladu vystaveného navrhovateľom.
Súd sa nestotožnil s tvrdeniami právneho zástupcu navrhovateľa o počiatku omeškania odporcov s úhradou bezdôvodného obohatenia počnúc od 8.8.1999 ako dňa nasledujúceho po obdržaní listu odporkyne v 1. rade zo dňa 1.8.1999 o odstúpení od zmluvy o dielo, keď mal za to, že v danom čase ešte odporcovia nemohli vedieť akú sumu mali navrhovateľovi zaplatiť. Ustanovenie § 458 Občianskeho zákonníka totiž určuje nielen spôsob vydania bezdôvodného obohatenia (tu v peňažnej forme), ale aj jeho rozsah, pričom o rozsahu bezdôvodného obohatenia sa odporcovia dozvedeli práve z prijatej faktúry č. 990165 (a nie ako sa domnievali odporcovia až z rozsudku okresného súdu vo veci samej). Rovnako mal súd za to, že hoci k nevpusteniu navrhovateľa na stavenisko mohlo dôjsť aj v skoršom období roka 1999 - právny zástupca navrhovateľ udával apríl 1999, v danom čase absentoval zhodný prejav vôle zmluvných strán ukončiť záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo jeho zrušením, ku ktorému evidentne došlo až po obdržaní listu odporkyne v 1. rade zo dňa z 1.8.1999 v spojení s následnou nemožnosťou navrhovateľa vstúpiť na stavenisko a pokračovať vo vykonávaní prác.
Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou odporcov o počiatku omeškania s výplatou sumy bezdôvodného obohatenia až právoplatnosťou rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 3.3.2009, keď až z neho sa mali dozvedieť, že majú skutočne navrhovateľovi niečo uhradiť. V prípade zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie ide totiž o objektívne vzniknutý stav, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva, a teda k tomu nie je potrebný protiprávny úkon, ani zavinenie, resp. konštatovanie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu rozsudkom súdu (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 643/2000).
- 9 -
Pokiaľ odporcovia namietali amorálnosť nároku navrhovateľa na úrok z omeškania a to, že tento prevyšoval dokonca sumu súdom priznanej istiny, resp. namietali rozpor úroku z omeškania s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, tu súd udáva, že Občiansky zákonník zaraďuje úrok z omeškania pod príslušenstvo pohľadávky, ktoré v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka je oprávnený veriteľ požadovať od dlžníka pri omeškaní s plnením peňažného záväzku. Inštitút úroku z omeškania predstavuje tak odôvodnenú ochranu veriteľa a slúži k zaisteniu pohľadávky tým spôsobom, že hrozbou zvyšujúceho sa dlhu pôsobí na dlžníka, aby si splnil svoju povinnosť a zároveň ho sankcionuje za porušenie povinnosti splniť dlh riadne a včas. Súčasne pritom prináša veriteľovi kompenzáciu za dobu, za ktorú sa prípadné plnenie oneskorilo. Využitie tohto prostriedku veriteľom zásadne nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a to ani v situácii, keď je existencia dlhu medzi účastníkmi konania sporná a rozhoduje sa o nej v súdnom konaní. Odoprieť ochranu veriteľovi v požiadavke na úrok z omeškania by bolo možné len vtedy, ak by požiadavka nevychádzala zo zmyslu inštitútu omeškania, spočívala by v jeho zneužívaní za účelom poškodenia dlžníka (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2895/99). O taký prípad však v prejednávanej veci nejde. Navrhovateľ si tak v konaní uplatňoval len taký nárok, ktorého uplatnenie umožňoval Občiansky zákonník a vo výške stanovenej vykonávacím právnym predpisom, a to nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., vo výške súladnej s ustanovením § 3 vládneho nariadenia - 17,6% ročne.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd ustálil obdobie omeškania odporcov s výplatou sumy bezdôvodného obohatenia odo dňa 14.8.1999 do 19.10.2011, a nie tak ako uviedol nesprávne právny zástupca navrhovateľa do dňa 20.10.2011, keď v uvedený deň odporcovia už dlžnú čiastku 8.091 Eur uhradili, a preto s ňou v uvedený deň už nemohli byť v omeškaní, čo v percentuálnom vyčíslení úroku z omeškania vo výške súladnej s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. - 17,6% ročne zo sumy 8.091 Eur predstavuje sumu celkovo 17.361,29 Eur. Keďže navrhovateľ si v konaní uplatňoval sumu vyššiu ako ustálil súd, a to 17.388,60 Eur, v časti prevyšujúcej sumu 17.361,29 Eur súd jeho nárok s poukazom na vyššie uvedené ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p., keď v časti istiny 8.091 Eur priznanej konajúcim súdom podľa rozsudku zo dňa 3.3.2009 (č.l. 357) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.7.2011 (č.l.402) závisela výška plnenia od znaleckého posudku a v časti istiny 17.361,29 Eur priznanej podľa tohto rozsudku mal navrhovateľ neúspech v pomerne nepatrnej časti 0,16% (suma priznaná súdom 17.361,29 Eur zo žiadanej sumy 17.388,60 Eur, čo predstavuje úspech navrhovateľa 99,84% a jeho neúspech 0,16%) a priznal ich náhradu navrhovateľovi v plnej výške 8.192,99 Eur. Náhrada trov konania spočívala potom v zaplatených súdnych poplatkoch v celkovej výške 1.379,85 Eur (336,85 Eur ako súdny poplatok za návrh žiadaný navrhovateľom + 1.043 Eur ako súdny poplatok za návrh, keď jeho základom bola vyčíslená suma príslušenstva) a v náhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľa v celkovej výške 6.813,14 Eur. Pri úkonoch právnej služby/pomoci poskytovaných právnym zástupcom
- 10 -
navrhovateľa od podania návrhu na začatie konania do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.7.2011 (č.l. 402) súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu vo výške 8.091 Eur/243.749,47 Sk ako istiny priznanej súdom v pôvodnom konaní a po vrátení veci súdu prvého stupňa krajským súdom vychádzal z hodnoty predmetu sporu vo výške 17.361,29 Eur ako sumy vyčísleného
príslušenstva priznaného súdom navrhovateľovi. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú z : 1. 2 úkonov právnej pomoci ? 2.350,-Sk, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 16 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 240/1990 Zb.) a za konanie pred súdom dňa 14.3.2002 (§ 16 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 240/1990 Zb.), ktoré boli účtované zo substrátu 243.749,47 Sk podľa § 13 ods. 1 vyhlášky, čo predstavuje spolu 4.700,-Sk a režijný paušál 2x á 100,-Sk (podľa § 19 ods. 3 vyhlášky), t.j. spolu 4.900,- Sk = 162,65 Eur, 2. náhrady za stratu času za cestu dňa 14.3.2002 podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 240/1990 Zb. vo výške 6 polhodín x ? 20,-Sk, celkom 120,-Sk = 3,98 Eur, 3. 9 úkonov právnej služby ? 7.090,- Sk, a to 4x za písomné podanie na súd v dňoch 5.6.2002, 20.1.2003, 11.8.2003 a 18.11.2003 (§ 16 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 163/2002 Z. z.) a 5x za konanie pred súdom v dňoch 23.5.2002, 21.11.2002, 21.1.2003, 10.6.2003, 11.11.2003 (§ 16 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 163/2002 Z. z.), ktoré boli účtované zo substrátu 243.749,47 Sk podľa § 13 ods. 1 vyhlášky, čo predstavuje spolu 63.810,-Sk a režijný paušál 3x á 100,-Sk (rok 2002) a 6x á 128,-Sk (rok 2003) podľa §19 ods. 3 vyhlášky, t.j. spolu 64.878,-Sk = 2.153,56 Eur, 4. 5 x náhrady za stratu času dňa 23.5.2002, 21.11.2002, 21.1.2003, 10.6.2003, 11.11.2003 podľa § 20 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Zb. vo výške 2 x 6 polhodín ? 20,- Sk (rok 2002), 3 x 6 polhodín ? 534,- Sk, celkom 9.852,- Sk = 327,03 Eur, 5. 1 úkon právnej služby ? 7.150,-Sk, a to za písomné podanie na súd vo veci samej dňa 11.11.2005 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), ktoré boli účtované zo substrátu 243.749,47 Sk podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, čo predstavuje spolu 7.150,-Sk a režijný paušál 1 x 150,- Sk podľa §16 ods. 3 vyhlášky, t.j. spolu 7.300,- Sk = 242,32 Eur, 6. 3 úkonov právnej služby ? 7.150,-Sk, a to za písomné podanie na súd vo veci samej dňa 29.9.2008 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a 2x za konanie pred súdom v dňoch 7.10.2008 a 13.11.2008, ktoré boli účtované zo substrátu 243.749,47 Sk podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, čo predstavuje spolu 21.450,- Sk + 20% DPH vo výške 4.290,- Sk a režijný paušál 3 x 190,- Sk (rok 2008) podľa §16 ods. 3 vyhlášky, t.j. spolu 26.310,- Sk = 873,33 Eur, 7. 2 x náhrady za stratu času dňa 7.10.2008 a 13.11.2008 podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 2 x 6 polhodín ? 317,- Sk, celkom 3.804,- Sk = 126,27 Eur, 8. cestovného podľa § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v spojení s § 16 ods. 4 vyhlášky za cestu vykonanú osobným motorovým vozidlom zn. Mercedes-Benz B-180CDI na trase Topoľčianky - Bratislava a späť, čo je 120 km za jednu cestu, pri priemernej spotrebe 7 l/100 km nafty o dňa 7.10.2008, pri priemernej cene nafty 41,54 Sk/l (podľa § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách) patrí základná náhrada za každý 1 kilometer jazdy vo výške 5,5 Eur/km (podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 283/2002), t.j. 5,50 Sk/km x 240 km = 1.320,- Sk a náhrada za spotrebované pohonné látky (podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z.), t.j. 240 km x 0,07 l/km x 41,54 Sk/l = 697,87 Sk, celkom 2.017,87 Sk = 66,98 Eur, o dňa 13.11.2008, pri priemernej cene nafty 38,14 Sk/l (podľa § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách) patrí základná náhrada za každý 1 kilometer jazdy vo výške 5,5 Eur/km (podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 283/2002), t.j. 5,50 Sk/km x 240 km = 1.320,-
- 11 -
Sk a náhrada za spotrebované pohonné látky (podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z.), t.j. 240 km x 0,07 l/km x 38,14 Sk/l = 640,75 Sk, celkom 1.960,75 Sk = 65,08 Eur, 9. 2 úkonov právnej služby ? 237,34 Eur, a to za 1 x písomné podanie na súd vo veci samej dňa 29.4.2009 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 1 x účasť na pojednávaní súdu dňa 3.3.2009 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), ktoré boli účtované zo substrátu 8.091 Eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, čo predstavuje spolu 474,68 Eur + 20% DPH vo výške 94,94 Eur a režijný paušál 2 x 6,95 Eur (rok 2009) podľa §16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., t.j. spolu 583,52 Eur, 10. 1 x náhrady za stratu času dňa 3.3.2009 podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 2 x 6 polhodín ? 11,59 Eur, celkom 139,08 Eur, 11. cestovného podľa § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v spojení s § 16 ods. 4 vyhlášky za cestu vykonanú osobným motorovým vozidlom zn. Mercedes-Benz B-180CDI na trase Topoľčianky - Bratislava a späť, čo je 120 km za jednu cestu, pri priemernej spotrebe 7 l/100 km nafty o dňa 3.3.2009, pri priemernej cene nafty 1,053 Eur/l (podľa § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách) patrí základná náhrada za každý 1 kilometer jazdy vo výške 0,183 Eur/km (podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 283/2002 spolu s opatrením č. 632/2008 Z.z.), t.j. 0,183 Eur/km x 240 km =
43,92 Eur a náhrada za spotrebované pohonné látky (podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z.), t.j. 240 km x 0,07 l/km x 1,053 Eur/l = 17,69 Eur, celkom 61,61 Eur, 12. 3 úkonov právnej služby ? 336,94 Eur, a to za 1 x písomné podanie na súd vo veci samej dňa 1.3.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 2 x účasť na pojednávaní súdu dňa 21.3.2012 a 25.4.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), ktoré boli účtované zo substrátu 17.361,29 Eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, čo predstavuje spolu 1.010,82 Eur + 20% DPH vo výške 202,16 Eur a režijný paušál 3x á 7,63 Eur podľa §16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., t.j. spolu 1.235,87 Eur, 13. 1 úkon právnej služby ? 84,24 Eur a to za účasť na pojednávaní súdu dňa 8.2.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), ktoré bolo odročené bez prejednania veci (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky), účtované zo substrátu 17.361,29 Eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, čo predstavuje spolu 84,24 Eur + 20% DPH vo výške 16,85 Eur a režijný paušál 1x7,63 Eur podľa §16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., t.j. spolu 108,72 Eur, 14. 3 x náhrady za stratu času dňa 8.2.2012, 21.3.2012 a 25.4.2012 podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 3 x 2 x 6 polhodín ? 12,72 Eur, celkom 457,92 Eur, 15. cestovného podľa § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v spojení s § 16 ods. 4 vyhlášky za cestu vykonanú osobným motorovým vozidlom zn. Mercedes-Benz B-180CDI na trase Topoľčianky - Bratislava a späť, čo je 120 km za jednu cestu, pri priemernej spotrebe 7 l/100 km nafty o dňa 8.2.2012, pri priemernej cene nafty 1,427 Eur/l (podľa § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách) patrí základná náhrada za každý 1 kilometer jazdy vo výške 0,183 Eur/km (podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 283/2002 spolu s opatrením č. 632/2008 Z.z.), t.j. 0,183 Eur/km x 240 km = 43,92 Eur a náhrada za spotrebované pohonné látky (podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z.), t.j. 240 km x 0,07 l/km x 1,427 Eur/l = 23,97 Eur, celkom 67,89 Eur, o dňa 21.3.2012, pri priemernej cene nafty 1,477 Eur/l (podľa § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách) patrí základná náhrada za každý 1 kilometer jazdy vo výške 0,183 Eur/km (podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 283/2002 spolu s opatrením č. 632/2008 Z.z.), t.j. 0,183
- 12 -
Eur/km x 240 km = 43,92 Eur a náhrada za spotrebované pohonné látky (podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z.), t.j. 240 km x 0,07 l/km x 1,477 Eur/l = 24,81 Eur, celkom 68,73 Eur, o dňa 25.4.2012, pri priemernej cene nafty 1,469 Eur/l (podľa § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách) patrí základná náhrada za každý 1 kilometer jazdy vo výške 0,183 Eur/km (podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 283/2002 spolu s opatrením č. 632/2008 Z.z.), t.j. 0,183 Eur/km x 240 km = 43,92 Eur a náhrada za spotrebované pohonné látky (podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z.), t.j. 240 km x 0,07 l/km x 1,469 Eur/l = 24,68 Eur, celkom 68,60 Eur.
Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia navrhovateľa súd vychádzal z ich písomného vyčíslenia právnym zástupcom, ktorý ich vyčíslil na sumu 8.097,47 Eur. Súd neuznal nasledovné úkony právnej služby uskutočnené právnym zástupcom navrhovateľa: 1/ písomné podanie na súd zo dňa 13.3.2002, označené ako rozšírenie návrhu (č.l. 41), keď obsah podania bol prednesený právnym zástupcom navrhovateľa priamo na pojednávaní súdu, ktorý o ňom uznesením vyhláseným na pojednávaní rozhodol; išlo teda o obsahovo identický úkon právnej služby s úkonom účasti na pojednávaní sudu dňa 14.3.2002, 2/ písomné podanie na súd zo dňa 19.2.2003 (č.l. 156), keď išlo o oznámenie právneho zástupcu navrhovateľa uskutočnené bez výzvy súdu a týkalo sa hodnotenia úkonu účastníka konania spadajúceho do kompetencie súdu, z dôvodu ktorého súd považoval predmetný úkon právnej služby za nie účelne vykonaný, 3/ účasť na pojednávaní súdu dňa 29.1.2009, ktoré bolo odročené bez prejednania veci na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa, 4/ preštudovanie spisu dňa 26.2.2009, nakoľko sa v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sa nejedná o úkon vo veci samej. Súd nepriznal náhradu za cestovné výdavky spojené s účasťou právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaniach súdu v dňoch 14.3.2002, 23.5.2002, 21.11.2002, 21.1.2003, 10.6.2003 a 11.11.2003, nakoľko právny zástupca navrhovateľa neposkytol relevantné podklady k verifikácii ním vyčíslených a požadovaných náhrad (technický preukaz osvedčujúci spotrebu motorového vozidla zn. Škoda Felicia, údaj o cene pohonných hmôt).
O povinnosti odporcov v 1. a 2. rade nahradiť štátu trovy konania v celkovej výške 1.060,20 Eur rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že odporcovia neboli v konaní oslobodení od platenia súdnych
poplatkov a štát hradil zo štátnych finančných prostriedkov sumu v celkovej výške 1.060,02 Eur ako znalečné vyplatené súdnym znalcom Ing. Petrovi Skálovi (26,56 Eur) a Ing. Františkovi Kostkovi (832,14 Eur a 201,32 Eur). Vzhľadom na výsledky konania uložil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu práve neúspešným odporcom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- 13 -
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave, 25. apríla 2012
Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňa
za správnosť:
Henčeková A.