Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-4-2023.pdf
PDF · 69.66 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/4/2023
Uznesenie
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: A. B. C. D., E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpený Doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom, Južná trieda 1, 040 01 Košice proti žalovanej: H. I. D., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX A. J., zastúpená C. K. L., advokátkou, Nerudova 6, 040 01 Košice, IČO: 35 570 440, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
rozhodol:
Súd schvaľuje zmier v nasledovnom znení:
I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti – parcele č. 1203 o výmere 844 m2, druh pozemku: záhrada, nehnuteľnosť zapísaná v LV č. XXX, okres G. B., M. G. – G., katastrálne územie G.. II. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje nehnuteľnosť parcelného č. 1203 o výmere 844 m2, druh pozemku: záhrada, zapísanej v LV č. XXX, okres G. B., M. G. – G., katastrálne územie G.. III. Žalobca je povinný titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanej polovicu hodnoty nehnuteľnosti parcelného č. 1203 o výmere 844 m2, druh pozemku: záhrada, zapísanej v LV č. XXX, okres G. B., M. G. – G., katastrálne územie G., vo výške 25.000 EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, na číslo účtu žalovanej vedenej v E. F. J., N., číslo účtu J. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. IV. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou došlou súdu dňa 9.2.2023 sa domáhal, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu s odôvodnením, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – parcely č. 1203 o výmere 844 m2, druh pozemku: záhrada, nehnuteľnosť zapísaná v LV č. XXX, okres G. B., M. G. – G., katastrálne územie G., každý v 1 k celku. 2. Podľa ust. § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
3. Podľa ust. § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
4. Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
5. Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
6. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
7. Citované ustanovenie (§ 142 ods. 1) rieši možnosť zrušenia spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rieši iba vnútorné vzťahy spoluvlastníkov bez toho, aby sa toto riešenie dotklo vzťahov spoluvlastníkov k tretím osobám. V zásade platí, že súd na návrh spoluvlastníka musí zrušiť spoluvlastníctvo a iba výnimočne mu zákon umožňuje návrh na zrušenie spoluvlastníctva zamietnuť (§ 142 ods. 2 OZ). Ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo je povinný spoluvlastníctvo vyporiadať, pričom hypotéza v ustanovení § 142 ods. 1 OZ síce umožňuje súdu spôsob vyporiadania spoluvlastníctva posúdiť v závislosti na skutkových zisteniach v tej ktorej veci, z formulácie uvedeného ustanovenia však vyplýva, že súd je pri svojom rozhodovaní o spôsobe vyporiadania viazaný v zákone uvedeným poradím, a to: 1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, 3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Z uvedeného teda vyplýva, že súd musí najskôr skúmať, či je reálne možné rozdelenie veci. O reálne rozdelenie veci, však ide len vtedy, ak reálna deľba má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov a preto sa v takomto prípade ani nevyžaduje majetkové vyporiadanie. Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci. Iba vtedy, ak reálne rozdelenie veci nie je možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva (spoluvlastníctva). Predpokladom tohto spôsobu je však skutočnosť, že vlastník (spoluvlastník) sa hodlá stať vlastníkom celej veci, resp. spoluvlastníkom s iným. Vyporiadanie týmto spôsobom samozrejme predpokladá, že ten, komu je vec prikazovaná sa stáva výlučným vlastníkom, prípadne spoluvlastníkom s iným, avšak súčasne dochádza k zmene veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. To samozrejme predpokladá aj majetkové vyporiadanie s tými, ktorí prestávajú byť vlastníkmi (spoluvlastníkmi). Treba zdôrazniť, že vyporiadanie spoluvlastníctva je možné len medzi spoluvlastníkmi veci. V prípade, ak strany sporu pred súdom dosiahnu zmier, ktorý podlieha schváleniu súdu, je možné docieliť hociktorý spôsob vyporiadania bez ohľadu na jeho zákonné poradie.
8. Strany sporu uzavreli zmier (po začatí prvého pojednávania) a navrhli súdu, aby uzavretý zmier strán sporu schválil.
9. Podľa ust. § 148 ods. 1 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
10. Podľa ust. § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
11. Pod pojmom zmier rozumieme hmotnoprávnu dohodu sporových strán, ktorá sa in concreto môže, ale nemusí skončiť súdnym schválením zmieru. Zmier síce predstavuje primárne hmotnoprávnu dohodu (zmluvu) medzi sporovými stranami, avšak predsa len zmluvu uzatvorenú počas a v súvislosti so súdnym konaním. Z toho možno vyvodzovať predovšetkým to, že zmier má základ a korene v hmotnom práve, je zmluvou. Základný procesný risk zmieru sa zase prejavuje v tom, že predstavuje surogát (náhradu) rozsudku súdu – sporové strany zmierom skončili spor, konzumovali procesný nárok, ktorý je predmetom konania. Zmier má dvojakú povahu: a) základom zmieru je hmotnoprávna dohoda (zmluva) sporových strán, avšak v dôsledku procesnoprávnych konotácií sa účinky zmieru prejavujú aj v procese, a to predovšetkým tým, že zmier je aj procesným inštitútom predstavujúcim surogát rozsudku, b) prevalentne, dominantne je zmier zmluvou a nie procesným úkonom strán. Schvaľovanie zmieru nie je rozhodovaním vo veci samej, o ktorej súd rozhoduje rozsudkom. V prípade zmieru je vec sama konzumovaná dohodou sporových strán, ktorá tak nahrádza meritórne rozhodnutie. Súd posudzuje súlad zmieru s hmotným právom. Súd skúma iba to, či zmier možno podľa hmotného práva uzavrieť a či dohoda nie je neplatná.
12. Sporové strany sa dohodli na uzavretí zmieru a navrhli súdu nimi uzavretý zmier schváliť. Úlohou súdu v prejednávanom prípade je iba obmedzenie najmä na prípustnosť zmieru podľa hmotného práva, preto súd skúmal, či sporovými stranami navrhnutá dohoda odporuje, resp. neodporuje hmotnému právu.
13. Po preskúmaní zmieru uzavretého sporovými stranami súd zistil, že zmier (dohoda) sporových strán je v súlade s hmotným právom, dohoda hmotnému právu neodporuje, súd preto zmier uzavretý sporovými stranami schválil.
14. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Zmier sporových strán obsahuje aj vyriešenie otázky nároku na náhradu trov konania a týmto sa usporiadali naraz všetky sporné záväzky strán, a to aj v rovine procesnej.
Poučenie:
Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP a contrario).