Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/4/2023

Uznesenie

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: A. B. C. D., E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpený Doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom, Južná trieda 1, 040 01 Košice proti žalovanej: H. I. D., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX A. J., zastúpená C. K. L., advokátkou, Nerudova 6, 040 01 Košice, IČO: 35 570 440, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

rozhodol:

Súd schvaľuje zmier v nasledovnom znení:

I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti – parcele č. 1203 o výmere 844 m2, druh pozemku: záhrada, nehnuteľnosť zapísaná v LV č. XXX, okres G. B., M. G. – G., katastrálne územie G.. II. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje nehnuteľnosť parcelného č. 1203 o výmere 844 m2, druh pozemku: záhrada, zapísanej v LV č. XXX, okres G. B., M. G. – G., katastrálne územie G.. III. Žalobca je povinný titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanej polovicu hodnoty nehnuteľnosti parcelného č. 1203 o výmere 844 m2, druh pozemku: záhrada, zapísanej v LV č. XXX, okres G. B., M. G. – G., katastrálne územie G., vo výške 25.000 EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, na číslo účtu žalovanej vedenej v E. F. J., N., číslo účtu J. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. IV. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou došlou súdu dňa 9.2.2023 sa domáhal, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu s odôvodnením, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – parcely č. 1203 o výmere 844 m2, druh pozemku: záhrada, nehnuteľnosť zapísaná v LV č. XXX, okres G. B., M. G. – G., katastrálne územie G., každý v 1 k celku. 2. Podľa ust. , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

3. Podľa ust. , spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

4. Podľa ust. , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

5. Podľa ust. , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

6. Podľa ust. , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

7. Citované ustanovenie (§ 142 ods. 1) rieši možnosť zrušenia spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rieši iba vnútorné vzťahy spoluvlastníkov bez toho, aby sa toto riešenie dotklo vzťahov spoluvlastníkov k tretím osobám. V zásade platí, že súd na návrh spoluvlastníka musí zrušiť spoluvlastníctvo a iba výnimočne mu zákon umožňuje návrh na zrušenie spoluvlastníctva zamietnuť ( ). Ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo je povinný spoluvlastníctvo vyporiadať, pričom hypotéza v ustanovení síce umožňuje súdu spôsob vyporiadania spoluvlastníctva posúdiť v závislosti na skutkových zisteniach v tej ktorej veci, z formulácie uvedeného ustanovenia však vyplýva, že súd je pri svojom rozhodovaní o spôsobe vyporiadania viazaný v zákone uvedeným poradím, a to: 1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, 3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Z uvedeného teda vyplýva, že súd musí najskôr skúmať, či je reálne možné rozdelenie veci. O reálne rozdelenie veci, však ide len vtedy, ak reálna deľba má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov a preto sa v takomto prípade ani nevyžaduje majetkové vyporiadanie. Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci. Iba vtedy, ak reálne rozdelenie veci nie je možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva (spoluvlastníctva). Predpokladom tohto spôsobu je však skutočnosť, že vlastník (spoluvlastník) sa hodlá stať vlastníkom celej veci, resp. spoluvlastníkom s iným. Vyporiadanie týmto spôsobom samozrejme predpokladá, že ten, komu je vec prikazovaná sa stáva výlučným vlastníkom, prípadne spoluvlastníkom s iným, avšak súčasne dochádza k zmene veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. To samozrejme predpokladá aj majetkové vyporiadanie s tými, ktorí prestávajú byť vlastníkmi (spoluvlastníkmi). Treba zdôrazniť, že vyporiadanie spoluvlastníctva je možné len medzi spoluvlastníkmi veci. V prípade, ak strany sporu pred súdom dosiahnu zmier, ktorý podlieha schváleniu súdu, je možné docieliť hociktorý spôsob vyporiadania bez ohľadu na jeho zákonné poradie.

8. Strany sporu uzavreli zmier (po začatí prvého pojednávania) a navrhli súdu, aby uzavretý zmier strán sporu schválil.

9. Podľa ust. , žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

10. Podľa ust. , súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

11. Pod pojmom zmier rozumieme hmotnoprávnu dohodu sporových strán, ktorá sa in concreto môže, ale nemusí skončiť súdnym schválením zmieru. Zmier síce predstavuje primárne hmotnoprávnu dohodu (zmluvu) medzi sporovými stranami, avšak predsa len zmluvu uzatvorenú počas a v súvislosti so súdnym konaním. Z toho možno vyvodzovať predovšetkým to, že zmier má základ a korene v hmotnom práve, je zmluvou. Základný procesný risk zmieru sa zase prejavuje v tom, že predstavuje surogát (náhradu) rozsudku súdu – sporové strany zmierom skončili spor, konzumovali procesný nárok, ktorý je predmetom konania. Zmier má dvojakú povahu: a) základom zmieru je hmotnoprávna dohoda (zmluva) sporových strán, avšak v dôsledku procesnoprávnych konotácií sa účinky zmieru prejavujú aj v procese, a to predovšetkým tým, že zmier je aj procesným inštitútom predstavujúcim surogát rozsudku, b) prevalentne, dominantne je zmier zmluvou a nie procesným úkonom strán. Schvaľovanie zmieru nie je rozhodovaním vo veci samej, o ktorej súd rozhoduje rozsudkom. V prípade zmieru je vec sama konzumovaná dohodou sporových strán, ktorá tak nahrádza meritórne rozhodnutie. Súd posudzuje súlad zmieru s hmotným právom. Súd skúma iba to, či zmier možno podľa hmotného práva uzavrieť a či dohoda nie je neplatná.

12. Sporové strany sa dohodli na uzavretí zmieru a navrhli súdu nimi uzavretý zmier schváliť. Úlohou súdu v prejednávanom prípade je iba obmedzenie najmä na prípustnosť zmieru podľa hmotného práva, preto súd skúmal, či sporovými stranami navrhnutá dohoda odporuje, resp. neodporuje hmotnému právu.

13. Po preskúmaní zmieru uzavretého sporovými stranami súd zistil, že zmier (dohoda) sporových strán je v súlade s hmotným právom, dohoda hmotnému právu neodporuje, súd preto zmier uzavretý sporovými stranami schválil.

14. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Zmier sporových strán obsahuje aj vyriešenie otázky nároku na náhradu trov konania a týmto sa usporiadali naraz všetky sporné záväzky strán, a to aj v rovine procesnej.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie ( a contrario).