Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42CoZm-3-2023.pdf
PDF · 125.58 KB
Case nature
Subarea
42CoZm/3/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej, členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Andrey Gindlovej, v právnej veci navrhovateľa: IMMO PROJECT MANAGEMENT, s.r.o., so sídlom Pod Bôrikom 8, 811 02 Bratislava, IČO: 31 388 485, zast. BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 581 proti žalovanému 1/: DREPAS plus, s.r.o., so sídlom Vieska - Bezdedov 113, 020 01 Púchov, IČO: 51 005 727, žalovanému 2/: DREPAS s.r.o., so sídlom Vieska Bezdedov 113, 020 01 Púchov, IČO: 36 753 335, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37CbZm/2/2023-165 zo dňa 7. augusta 2023, takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37CbZm/2/2023-165 zo dňa 7. augusta 2023 potvrdzuje.
Navrhovateľovi priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému 1/ a žalovanému 2/ previesť vlastnícke právo, zriadiť záložné právo, zriadiť vecné bremeno alebo iné právo tretích osôb alebo iným spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami v ich vlastníctve. Druhou výrokovou vetou súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ v rozsahu 100 %.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ odôvodnil podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že je majiteľom vlastnej zmenky na sumu 405.998,38 Eur vystavenej spoločnosťou Trnava Building s.r.o., so sídlom Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 44 783 884 a avalovanej 1/ A. B. B., bytom C. XXXX/X, XXX XX D., nar. XX.XX.XXXX, 2/ E. B., bytom F. XXXX/X, XXX XX G., nar. XX.XX.XXXX a 3/ A. H. C., bytom I. XX, XXX XX D., nar. XX.XX.XXXX. Zmenka sa stala splatnou dňa 25.03.2013 a vzhľadom na to, že nebola zaplatená ani čiastočne, žalobca podal žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 405.998,38 Eur s prísl. voči všetkým zmenkovým dlžníkom na Okresný súd Bratislava V, ktoré konanie je vedené na danom súde pod sp. zn. 1CbZm/58/2016. Konanie je v štádiu odvolacieho konania, nakoľko žalobca podal voči rozsudku odvolacieho súdu č.k. 2CoZm/1/2019-337 zo dňa 08.10.2019 dovolanie, o ktorom dovolací súd rozhodol uznesením sp. zn. 5Obdo/27/2021 zo dňa 26.10.2022 tak, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca po vydaní rozhodnutia dovolacieho súdu podal voči žalovaným E. B. a A. H. C. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia exekúcie jeho nároku voči žalovaným. Žalovaní v zmenkovom spore počas priebehu konania uskutočnili viacero úkonov, ktorými sa zbavili svojho majetku, pričom súčasný majetok žalovaných nepokrýva hodnotu nároku žalobcu. Okresný súd Bratislava V vydal dňa 13.12.2022 uznesenie č. k. 1CbZm/58/2016 - 565, ktorým zriadil
zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu, a to na majetok A. H. C. spočívajúci v byte v D. J. K. X a dvoch parkovacích miestach v bytovom dome v Trnave a v spoluvlastníckom podiele na pozemok a na majetok E. B. spočívajúci v obchodnom podiele v spoločnosti DREPAS plus, s.r.o. a spoločnosti DREPAS s.r.o.. K zápisu záložného práva na základe zabezpečovacieho opatrenia k bytu a parkovacím miestam voči A. H. C. nedošlo, nakoľko vo vkladovom konaní došlo po vydaní uznesenia k zápisu vlastníckeho práva k bytu a parkovacím miestam v prospech A. B. C.. Prevod bytu A. H. C. predstavoval iba ďalší z úkonov žalovaných v zmenkovom konaní, ktorým sa postupne zbavujú svojho majetku za účelom zmarenia budúcej exekúcie. Hoci žalovaní majetok v minulosti mali, stihli sa ho zbaviť, keďže súdy návrhom žalobcu na nariadenie predbežných opatrení, resp. zabezpečovacích opatrení nevyhoveli pre údajnú absenciu obavy z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ poukázal na to, že E. B. sa v priebehu zmenkového sporu v roku 2018 zbavil formou darovacej zmluvy rodinného domu v krátkom období potom, ako bol súdom zamietnutý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na tomto majetku.
3. Navrhovateľ v ďalšom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na to, že sa domáha zákazu nakladať s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaných za účelom zachovania majetku žalovaných pre prípad budúcej exekúcie obchodného podielu E. B.. E. B. aj po nariadení zabezpečovacieho opatrenia na jeho obchodné podiely uskutočnil úkony, ktorými podstatným spôsobom znížil možnosť navrhovateľa uspokojiť svoju pohľadávku z predmetných obchodných podielov. E. B. bol v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia jediným spoločníkom v spoločnosti žalovaného 1/ s obchodným podielom vo veľkosti 100 %. Ako jediný spoločník spoločnosti rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 3.3.2023 rozhodol o schválení zvýšenia základného imania spoločnosti na sumu vo výške 11.000,- Eur zo sumy 5.000,- Eur, ktoré bude zvýšené peňažným vkladom záujemcu EU TransLog s.r.o., so sídlom 1. mája 3200, Nána 943 60, IČO: 54 940 729 prevziať záväzok na nový peňažný vklad do zvýšenia základného imania vo výške 6.000,- Eur. Pri základnom imaní 11.000,- Eur má tak E. B. obchodný podiel vo veľkosti približne 45 % a EU TransLog s.r.o. približne 55 %. E. B. obdobným spôsobom postupoval aj v spoločnosti žalovaného 2/ s tým, že rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 03.03.2023 rozhodol o schválení zvýšenia základného imania spoločnosti na sumu vo výške 61.000,- Eur zo sumy 30.000,- Eur, ktoré bude zvýšené peňažným vkladom a o schválení zámeru záujemcu EU TransLog s.r.o., prevziať záväzok na nový peňažný vklad do zvýšeného základného imania vo výške 31.000,- Eur. Pri základnom imaní 61.000,- Eur má tak E. B. obchodný podiel vo veľkosti približne 49 % a EU TransLog s.r.o. približne 51 %. Dôsledkom týchto úkonov je zníženie veľkosti, a teda aj hodnoty obchodných podielov E. B. v oboch spoločnostiach. Z dostupných informácií zároveň vyplýva, že vstup spoločnosti EU TransLog s.r.o. do oboch spoločností bol iba účelový, a to práve s cieľom zníženia hodnoty oboch obchodných podielov. Spoločnosť EU TransLog s.r.o. vznikla v októbri 2022 a v tomto roku nevykázala žiadne tržby. Uvedená spoločnosť rovnako nemá žiadne aktíva ani pasíva s výnimkou základného imania. Jediným spoločníkom EU TransLog s.r.o. je spoločnosť RMF Bros s.r.o., ktorej tržby za rok 2022 sú vo výške 5.502,- Eur. Jediným konateľom spoločnosti EU TransLog s.r.o. je K. J. L., ktorý je zároveň jedným z dvoch spoločníkov spoločnosti RMF Bros s.r.o., ktorý vystupoval a vystupuje v obrovskom množstve obchodných spoločností (v obchodnom registri vykazuje až 266 záznamov). Spoločným znakom väčšiny týchto spoločností je, že sa jedná o schránkové a hospodársky nečinné spoločnosti, ktoré vznikli rozdelením iných spoločností. Navrhovateľ v danom smere poukázal na to, že dané skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj obavu z ohrozenia exekúcie. Potreba neodkladnej úpravy pomerov sa vzťahuje najmä na zachovanie hodnoty obchodných podielov, resp. vyrovnacích podielov E. B. v spoločnostiach pre prípad budúcej exekúcie obchodných podielov. Výkon záložného práva na obchodných podieloch E. B. predstavuje jednu z posledných možností žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky, keďže zo zmenkových dlžníkov žalovaný 1/ a žalovaný 3/ nevlastnia žiaden majetok a žalovaná 4/ vlastní už iba 2 parkovacie miesta v bytovom dome v Trnave a spoluvlastnícky podiel na pozemku v M. N..
4. Navrhovateľ poukázal na to, že má na základe uznesenia o zabezpečovacom opatrení síce záložné právo na obchodné podiely E. B. v spoločnostiach žalovaného 1/ a žalovaného 2/, avšak môže pristúpiť k výkonu záložného práva až potom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. V prípade výkonu záložného práva by navrhovateľ postupoval podľa ustanovení Exekučného poriadku, ktoré upravujú exekúciu na obchodný podiel (§ 113b a nasl. Exekučného poriadku). Navrhovateľ uviedol, že za súčasného stavu by doručením exekučného príkazu účasť E. B. v oboch spoločnostiach zanikla a navrhovateľovi by po zániku jeho účasti v predmetných spoločnostiach vznikol priamo voči týmto spoločnostiam nárok na zaplatenie peňažných prostriedkov zodpovedajúcich vyrovnaciemu podielu v rozsahu vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva (§ 113b ods. 7 Obch. zák.).
5. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, resp. ohrozenie exekúcie navrhovateľ odôvodnil nevyhnutnosťou, aby si dané obchodné podiely zachovali svoju hodnotu. Pri akomkoľvek spôsobe výkonu záložného práva na obchodné podiely je pre navrhovateľa ako veriteľa podstatná majetková štruktúra spoločnosti, od ktorej sa odvíja aj hodnota obchodného, resp. vyrovnacieho podielu. Ak by sa spoločnosti zbavili svojho majetku, znížila by sa hodnota obchodného, resp. vyrovnacieho podielu a záložné právo na obchodné podiely by sa stalo pre navrhovateľa bezvýznamné. Tieto skutočnosti predstavujú jeden z dôvodov, pre ktorý je potrebná požadovaná neodkladná úprava pomerov. V danom smere navrhovateľ poukázal na to, že tak E. B., ako aj ďalší zmenkoví dlžníci uskutočnili v minulosti úkony smerujúce k zbaveniu sa svojho majetku. Konkrétne E. B. previedol rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. 1084/2, ktorý bol zapísaný na LV č. XX v k.ú. O., ako aj príslušné pozemky v roku 2018 darovacou zmluvou, a to len v krátkom období potom, ako bol súdom zamietnutý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na tomto majetku. Následne E. B. spravil úkon smerujúci k zníženiu hodnoty svojho majetku dokonca aj po nariadení zabezpečovacieho opatrenia na jeho obchodné podiely znížením hodnoty týchto obchodných podielov. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom.
6. Navrhovateľ zdôraznil, že navrhované neodkladné opatrenie spĺňa aj požiadavku proporcionality, nakoľko záväzky žalovaného 1/ sú viac ako 500.000,- Eur a žalovaného 2/ viac ako 200.000,- Eur, za takéhoto stavu by hodnota nehnuteľnosti musela dosahovať minimálne 2.000.000,- Eur, čo je vylúčené. Podľa účtovnej závierky žalovaného 1/ je hodnota jeho dlhodobého hmotného majetku 510.889,- Eur a podľa účtovnej závierky žalovaného 2/ je hodnota jeho dlhodobého hmotného majetku 265.919,- Eur. Nariadením neodkladného opatrenia teda nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaných, ani k zásahu do výkonu podnikateľskej činnosti žalovaných.
7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ aj žalovanému 2/ v celom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že pre účely osvedčenia existencie vzťahu medzi žalobcom a žalovanými mal za osvedčenú existenciu zmenky vystavenú na sumu 405.998,38 Eur, avalovanie zmenky E. B. (v konaní o zaplatenie zmenky v postavení žalovaného 2/) a spojitosť avalistu E. B. s majetkovou účasťou v spoločnostiach žalovaných. E. B. je spoločníkom v spoločnostiach žalovaného 1/ a žalovaného 2/, na základe čoho súd považoval existenciu nároku navrhovateľa a prepojenie so žalovanými pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení za dostatočne osvedčené.
8. V ďalšom prvostupňový súd poukázal na to, že navrhovateľ má na základe uznesenia o zabezpečovacom opatrení vydaného Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm/58/2016 zo dňa 13.12.2022 zriadené záložné právo na obchodné podiely E. B. v spoločnostiach žalovaného 1/ a žalovaného 2/, teda navrhovateľ môže po priznaní pohľadávky pristúpiť k výkonu záložného práva, pričom jedným zo spôsobov vykonania exekúcie je aj vyplatenie vyrovnacieho podielu v prípade, ak doručením exekučného príkazu účasť povinného v obchodnej spoločnosti podľa Obchodného zákonníka zaniká. Podľa aktuálneho stavu by doručením exekučného príkazu účasť E. B. v spoločnostiach žalovaného 1/ a žalovaného 2/, teda v oboch spoločnostiach žalovaných, zanikla. Obe spoločnosti majú totiž dvoch spoločníkov a podľa spoločenských zmlúv sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Preto je pre navrhovateľa podstatné, aby majetok žalovaných v spoločnostiach zostal zachovaný, a teda aby zostala zachovaná aj hodnota obchodného podielu E. B., na základe ktorej bude následne vyčíslená aj hodnota jeho vyrovnacieho podielu v jednotlivých spoločnostiach.
9. Okresný súd považoval za osvedčené splnenie podmienky neodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Poukázal pritom na to, že navrhovateľ môže byť reálne úspešný v prípade uplatnenia nároku voči žalovaným na vyplatenie vyrovnacieho podielu len vtedy, pokiaľ pôjde o „zdravú“ spoločnosť s vyváženým hospodárením, za ideálneho stavu s dosahovaním zisku, reálnym majetkom bez preťaženia záväzkami. Uvedené majetkové pomery spoločnosti sa následne premietnu aj do výšky vyrovnacieho podielu, na ktorého vyplatenie by mal v podobe pohľadávok nárok navrhovateľ po zániku účasti E. B. v spoločnostiach žalovaných. V prípade straty bonity spoločnosti, zbavení sa majetku, predĺženiu spoločnosti, či útlme akejkoľvek podnikateľskej
činnosti by sa už predchádzajúce zabezpečovacie opatrenie minulo účelu, pre ktorý bolo vydané. Prvostupňový súd pritom poukázal na to, že E. B. už v minulosti uskutočňoval úkony, ktorými sa zbavoval majetku, keď napr. v roku 2018 previedol darovacou zmluvou rodinný dom. Za obzvlášť relevantné pre osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov považoval okresný súd tú skutočnosť, že po nariadení zabezpečovacieho opatrenia na obchodné podiely E. B. v spoločnostiach žalovaných, tento ako jediný spoločník rozhodol o schválení zvýšenia základného imania v spoločnostiach a o schválení zámeru záujemcu EU TransLog s.r.o., so sídlom 1. mája 3200, Nána 943 60, IČO: 54 940 729 prevziať záväzok na nový peňažný vklad do zvýšeného základného imania, čím E. B. znížil hodnotu svojho podielu v spoločnostiach a tým aj možnosť uspokojenia navrhovateľa v prípade úspešného vymáhania vyrovnacieho podielu v spoločnostiach žalovaných. Okresný súd poukázal na to, že samotný vstup ďalšieho spoločníka do spoločnosti by sám o sebe nemusel byť problém, pokiaľ by sa jednalo o bonitného spoločníka, inovatívneho, ktorý by smeroval a podieľal sa na rozvoji a napredovaní spoločnosti. V danom prípade však prvostupňový súd poukázal na to, že spoločnosť EU TransLog s.r.o. vznikla v októbri 2022, v ktorom roku nevykázala žiadne tržby, daná spoločnosť nemá taktiež žiadne aktíva ani pasíva s výnimkou základného imania. Jediným spoločníkom EU TransLog s.r.o. je spoločnosť RMF Bros s.r.o., ktorej tržby za rok 2022 sú vo výške 5.502,- Eur. Jediným konateľom spoločnosti EU TransLog s.r.o. je K. J. L., ktorý je zároveň jedným z dvoch spoločníkov spoločnosti RMF Bros s.r.o. a vystupuje v obrovskom množstve obchodných spoločností. Spoločným znakom väčšiny týchto obchodných spoločností je tá skutočnosť, že sa jedná o schránkové a hospodársky nečinné spoločnosti, ktoré vznikli rozdelením iných spoločností. Vychádzajúc z uvedeného mal súd vzhľadom ku krokom, ktoré E. B. ako jediný spoločník v spoločnostiach žalovaného v nedávnom období (03.03.2023) urobil, osvedčenú obavu z ohrozenia výkonu exekúcie, resp. aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov ako ďalší predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia. Okresný súd poukázal na to, že v prípade, ak by hospodárenie spoločnosti bolo utlmené, spoločnosti by sa zaradili iba k ďalším schránkovým spoločnostiam, reálne uspokojenie žalobcu pri realizácii výkonu záložného práva realizovaného na podieloch E. B. v spoločnostiach žalovaných by bolo zmarené a podiely v spoločnostiach by sa stali bezcennými. Kroky, ktoré E. B. aktuálne robí, ako aj časové súvislosti, za ktorých sa do spoločnosti dostal u súdu zanecháva dojem, že uvedené k vyššie naznačenému scenáru smeruje.
10. Okresný súd zároveň konštatoval, že pri nariadení neodkladného opatrenia bol splnený aj predpoklad primeranosti zásahu vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa navrhovaného neodkladného opatrenia. Poukázal pritom na to, že majetok spoločnosti, vo vzťahu ku ktorému sa navrhuje neodkladné opatrenie, predstavuje nehnuteľný majetok, ktorý spoločnostiam slúži na realizáciu ich činnosti, umiestnenie sídla a podobne, teda nejde o predmet obchodovania spoločností, ktorého zaťažením by bolo znemožnené fungovanie a obchodovanie spoločností. Nariadením neodkladného opatrenia sa preto neobmedzí rozvoj a rast spoločnosti, výkon podnikateľskej činnosti spoločnosti a dané neodkladné opatrenie nebude mať vplyv na ich ďalšie fungovanie. Na druhej strane súd poukázal na to, že kroky, ktoré uskutočnil jeden zo spoločníkov, ako aj predchádzajúce konanie z roku 2018, kedy sa zbavil majetku, súd viedlo k tomu, že na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené všetky zákonné podmienky. Taktiež pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľností a z daného pohľadu primeranosti zásahu, okresný súd poukázal na to, že hodnota majetku spoločností by musela byť minimálne dvojnásobná oproti hodnote nároku, keďže veľkosť obchodných podielov E. B. v spoločnostiach je 45 %, resp. 49 % a zároveň by spoločnosti museli mať nulové záväzky, čo nie je reálne. Záväzky žalovaného 1/ sú viac ako 500.000,- Eur a žalovaného 2/ viac ako 200.000,- Eur. Za takéhoto stavu by hodnota nehnuteľností musela dosahovať minimálne 2.000.000,- Eur, čo vzhľadom k skladbe majetku spoločnosti nie je reálne. Podľa účtovnej závierky žalovaného 1/ je hodnota jeho dlhodobého hmotného majetku 510.889,- Eur a podľa účtovnej závierky žalovaného 2/ je hodnota jeho dlhodobého hmotného majetku 265.919,- Eur.
11. Záverom okresný súd poukázal na to, že účel navrhovaného neodkladného opatrenia v zmysle § 324 ods. 3 CSP nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré už bolo v predmetnej veci nariadené, nakoľko na zabezpečenie možnosti postihu majetku E. B. v podobe jeho účasti na majetku spoločností žalovaných zo strany navrhovateľa je aktuálne potrebné zabezpečiť, aby nedochádzalo k znižovaniu hodnoty tohto zabezpečeného majetku, na čo nie je možné použiť zabezpečovacie opatrenie. Prevodom nehnuteľností by totiž došlo k zníženiu majetku spoločností a tým k zmareniu výkonu záložného práva, ktoré bolo zriadené už skôr nariadeným zabezpečovacím opatrením.
12. Vychádzajúc z uvedeného mal okresný súd za to, že boli naplnené všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, preto rozhodol v súlade s návrhom navrhovateľa a neodkladné opatrenie
v celom rozsahu nariadil. Okresný súd zároveň konštatoval, že vzhľadom na charakter navrhovaného neodkladného opatrenia a skutočnosť, že predmetné neodkladné opatrenie je dostačujúce bez potreby vyvolania ďalšieho sporu, súd neuložil ani žalobcovi povinnosť podať žalobu v zmysle § 336 ods. 1 CSP.
13. O trovách konania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi, ktorý bol plne úspešný v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovaným.
14. Voči tomuto rozhodnutiu podali včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný 1/ a žalovaný 2/. Žalovaní podanie odvolania odôvodnili tým, že Civilný sporový poriadok v platnom znení pripúšťa vydanie neodkladného opatrenia iba za predpokladu, pokiaľ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Poukázali pritom na to, že v danom prípade boli pomery strán už v čase podania predmetného návrhu preukázateľne upravené vydaním zabezpečovacieho opatrenia, ktorým bolo zriadené záložné právo na obchodný podiel spoločníka (avalistu zmenky) E. B. uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/58/2016-565 zo dňa 13.12.2022, vykonateľným dňa 30.12.2022 v prospech obchodnej spoločnosti IMMO PROJECT MANAGEMENT, s.r.o., so sídlom Pod Bôrikom 8, 811 02 Bratislava, IČO: 31 388 485. Dané záložné právo je zapísané v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trenčín odd.: Sro, vložka č.: 17639/R (DREPAS s.r.o. žalovaný 2/) a odd.: Sro, vložka č.: 35026/R (DREPAS plus, s.r.o. žalovaný 1/).
15. V ďalšom žalovaní v odvolaní poukázali na to, že navrhovateľ nemá žiadny právny vzťah so žalovanými 1/ a 2/, ale podaným návrhom sleduje úpravu pomerov strán zmenkového sporu – žalobcu s E. B. ako avalistom zmenky, ktorý je vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ ich spoločníkom, teda osobou odvíjajúcou svoje práva od žalovaných. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Žalovaní namietali, že vzťahy týchto strán zmenkového sporu už boli upravené vyššie uvedeným vydaným zabezpečovacím opatrením.
16. Záverom odvolatelia poukázali na to, že nariadenie neodkladného opatrenia popri trvaní vydaného zabezpečovacieho opatrenia je neprípustné a zákon pre paralelnú prípustnosť vydania týchto dvoch opatrení popri sebe nepripúšťa žiadnu výnimku.
17. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že odvolanie žalovaných voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia je v celom rozsahu neopodstatnené. Predovšetkým poukázal na to, že v odvolaní žalovaných absentujú zákonné náležitosti odvolania, a to uvedenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP. V danom smere poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/151/2005, podľa ktorého musí každé odvolanie obsahovať jednak všeobecné náležitosti predpísané pre každé podanie adresované súdu, ako aj osobitné náležitosti, ktoré sú príznačné len pre odvolanie. V odvolaní musí byť predovšetkým jasne a zrozumiteľne uvedené, v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu, a to tak, aby z jeho obsahu bolo súčasne zrejmé, z ktorého taxatívne uvedeného zákonného dôvodu odvolateľ odvolanie uplatňuje. V danom prípade však odvolanie neobsahuje ani jeden z taxatívne vymedzených odvolacích dôvodov a z obsahu odvolania ani nie je zrejmé, ktorý z odvolacích dôvodov by mohol byť naplnený.
18. V ďalšom navrhovateľ poukázal na to, že skutočnosti uvádzané žalovanými nijakým spôsobom nespochybňujú zákonnosť a správnosť uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Tvrdenie žalovaných o tom, že nariadenie neodkladného opatrenia popri trvaní vydaného zabezpečovacieho opatrenia je neprípustné, nemá žiadnu oporu v CSP a je nepravdivé. Navrhovateľ poukázal na to, že má síce svoj nárok zabezpečený zabezpečovacím opatrením, avšak pre jeho úspešnú realizáciu bolo v danom prípade potrebné nariadiť aj neodkladné opatrenie. Takýto postup nie je právnou úpravou vylúčený. Ak by nedošlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, zabezpečovacie opatrenie by sa stalo bezvýznamným, a to vzhľadom na to, že konateľ a spoločník žalovaných E. B. po nariadení zabezpečovacieho opatrenia uskutočnil kroky smerujúce k zmareniu budúcej exekúcie na obchodné podiely (čo žalovaný v odvolaní ani nespochybnil). Opakovane pritom navrhovateľ poukázal na to, že v prípade exekúcie na obchodný podiel by mu po obligatórnom zániku účasti E. B. v spoločnostiach žalovaných vznikol nárok na zaplatenie peňažných prostriedkov zodpovedajúcich vyrovnaciemu podielu priamo voči spoločnostiam žalovaných. Neodkladným opatrením sa tak v konečnom dôsledku zabezpečuje iný nárok, ako je zabezpečený zabezpečovacím opatrením, keďže sa jedná o nároky voči rozdielnym subjektom. Kým zabezpečovacím opatrením je zabezpečený nárok navrhovateľa proti E. B. (okrem iných), neodkladným opatrením je zabezpečený nárok navrhovateľa voči žalovaným.
Záverom navrhovateľ poukázal na to že ku konkurencii neodkladných a zabezpečovacích opatrení z hľadiska ust. § 324 ods. 3 CSP sa právne vysporiadal súd v ods. 8 napadnutého uznesenia, pričom žalovaní tieto závery nijako nespochybnili. Opakovane pritom navrhovateľ zdôraznil tú skutočnosť, že E. B. po nariadení zabezpečovacieho opatrenia na jeho obchodné podiely účelovo uskutočnil úkony, ktorými podstatným spôsobom znížil možnosť navrhovateľa uspokojiť svoju pohľadávku z predmetných obchodných podielov. Navrhovateľ bol tak na základe konania E. B. nútený podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, inak by sa pre neho stalo zabezpečovacie opatrenie bezvýznamným.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 (viazaný rozsahom odvolania), § 380 (viazaný odvolacími dôvodmi) a § 387 ods. 1, 2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné.
20. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno uložiť strane najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie.
23. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu, a preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, na doplnenie a zdôraznenie ktorých v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza nasledovné:
25. K procesnej námietke navrhovateľa ohľadom nedostatku náležitostí odvolania odvolací súd uvádza, že odvolanie spĺňa tak všeobecné náležitosti ako aj osobitné náležitosti odvolania v súlade s § 363 CSP a z jeho obsahu je možné vyvodiť, na základe akých odvolacích dôvodov formulujú žalovaní 1/ a 2/ odvolací návrh. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa o tom, že predmetné odvolanie je potrebné odmietnuť, nakoľko neobsahuje ani jeden z taxatívne vymedzených odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 CSP. Pokiaľ navrhovateľ v danom smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/151/2005, ktoré podľa jeho názoru rieši obdobnú situáciu, odvolací súd uvádza že v danom prípade išlo o inú procesnú situáciu, keď navrhovateľ ani po výzve súdu na doplnenie odvolania jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysvetlil, v čom konkrétne videl nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa alebo jeho postupu. V tomto prípade je však z obsahu odvolania možné jasne a zrozumiteľne vyvodiť odvolacie dôvody, na základe ktorých žalovaní 1/ a 2/ považujú rozhodnutie prvostupňového súdu za nesprávne. Z obsahu odvolania žalovaných vyplýva, že odvolateľ napáda právne posúdenie prvostupňového súdu (§ 365 ods. 1 písm. h), ktorému vyčíta, že nezohľadnil tú skutočnosť, že v danej veci boli pomery strán už upravené zabezpečovacím opatrením (Uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1CbZm/58/2016-565 zo dňa 13.12.2022 ktorým bolo zriadené záložné právo na obchodný podiel spoločníka) s poukazom na to, že Civilný sporový poriadok nepripúšťa existenciu oboch opatrení popri sebe. Podľa názoru žalovaných má táto skutočnosť predstavovať zákonnú prekážku k tomu, aby boli pomery strán navyše upravené neodkladným opatrením. V ďalšom žalovaní 1/ a 2/ poukazovali na to, že dané neodkladné opatrenie smeruje voči tretím osobám, s ktorými nemá navrhovateľ žiadny právny vzťah. Aj keď v odvolaní žalovaní 1/ a 2/ presne neformulovali, ktorý odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 CSP použili, v odvolaní je jasne a zrozumiteľne uvedené, v čom žalovaní 1/ a 2/ vidia nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, a to tak, že z obsahu odvolania je súčasne zrejmé, z ktorého taxatívne uvedeného zákonného dôvodu odvolatelia rozhodnutie napádajú. Odvolací súd preto odvolanie žalovaných považoval po obsahovej stránke za riadne podané, a preto ho prejednal.
26. Odvolací súd zhodne s okresným súdom konštatuje, že neodkladné opatrenie je možné v súlade s § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu,
alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením je možné poskytnúť ochranu len nároku, ktorý je dôvodný a ktorý trvá, navrhovateľ musí vo svojom návrhu osvedčiť existenciu, trvanie a dôvodnosť svojho nároku, uvedené nemožno ničím nahradiť, lebo tieto sú základnou podmienkou pri vydaní neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením poskytuje jeho navrhovateľovi ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav nie je ešte náležite zistený, a teda že jeho subjektívne právo, ani tomu zodpovedajúca subjektívna povinnosť nie sú celkom nepochybné. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/147/2011: „Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“ Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca osvedčiť náležitým spôsobom, čo však z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP.
27. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav, ktorý bol osvedčený v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.
28. Žalovaní poukazovali na ust. § 324 ods. 3 CSP, ktorý podľa ich názoru nepripúšťa vydanie neodkladného opatrenia, pokiaľ boli pomery medzi stranami upravené zabezpečovacím opatrením. S uvedeným posúdením sa odvolací súd nestotožňuje. Je pravdou, že v súlade s § 324 ods. 3 CSP je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené tým, že ním sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Taktiež je pravdivá tá skutočnosť, že pomery medzi navrhovateľom ako majiteľom vlastnej zmenky na sumu 405.998,38 Eur a zmenkovými dlžníkmi (A. B. B., E. B. a A. H. C.) boli upravené zabezpečovacím opatrením, ktoré vydal Okresný súd Bratislava V dňa 13.12.2022 uznesením č.k. 1CbZm/58/2016-565. Daným zabezpečovacím opatrením bolo zriadené záložné právo (okrem iného) na obchodnom podiele spoločníka E. B. (a súčasne zmenkového dlžníka navrhovateľa) v spoločnosti žalovaných 1/ a 2/. Navrhovateľ pre účely neodkladného opatrenia osvedčil, že po nariadení zabezpečovacieho opatrenia E. B. ako jediný spoločník žalovaného 1/ a 2/ znížil veľkosť svojho obchodného podielu v oboch spoločnostiach zo 100 % na cca 49 %, a to tým, že rozhodol o zvýšení základného imania a o prevzatí záväzku na nový vklad novým spoločníkom EU TransLog s.r.o., so sídlom 1. mája 3200, Nána 943 60, IČO: 54 940 729. Správne na tomto skutkovom základe konštatoval prvoinštančný súd, že vstup takéhoto spoločníka do spoločnosti žalovaných by mohol priniesť hospodársky efekt pre žalovaných iba v tom prípade, pokiaľ by išlo o vstup bonitného spoločníka, ktorý by sa podieľal na rozvoji a napredovaní spoločnosti. V danom prípade však spoločnosť EU TransLog s.r.o., ktorá vznikla v októbri 2022, nevykazuje žiadne tržby, nemá žiadne aktíva ani pasíva s výnimkou základného imania. Taktiež ani jediný spoločník danej spoločnosti (RMF Bros s.r.o.) a konateľ spoločnosti (K. J. L.) neposkytujú súdu záruku v tom, že spoločnosť EU TransLog s.r.o. je zdravou a bonitnou spoločnosťou, ktorá posilní hospodárenie v žalovaných spoločnostiach. Odvolací súd preto zhodne so závermi prvoinštančného súdu konštatuje, že všetky vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú záver o tom, že aj napriek tomu, že obchodný podiel E. B. je založený na zabezpečenie pohľadávky zo zmenky navrhovateľa zabezpečovacím opatrením, je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami formou nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko jestvuje obava, že hodnota obchodných podielov E. B. môže byť znížená a v konečnom dôsledku nedôjde k uspokojeniu nárokov navrhovateľa z uvedeného (aj keď zabezpečeného) majetku E. B.. Odvolací súd zdôrazňuje, že obchodný podiel spoločníka s.r.o. predstavuje všetky práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Rozsah účasti spoločníka na spoločnosti sa určuje podľa výšky podielu, teda pomeru podielu voči podielom ostatných spoločníkov v spoločnosti. Zo správania E. B. bolo preukázané, že bezprostredne po nariadení zabezpečovacieho opatrenia na jeho obchodný podiel v oboch spoločnostiach učinil úkony, ktoré znížili hodnotu týchto podielov. E. B. tak vyššie popísanou činnosťou jednoznačne ohrozil a výrazne sťažil prípadnú ďalšiu exekúciu, keďže vykonanými úkonmi znižuje hodnotu zabezpečeného majetku. Inak povedané, samotná tá skutočnosť, že obchodné podiely E. B. boli zabezpečené zabezpečovacím opatrením, nezabránila súčasne tomuto spoločníkovi znižovať hodnotu svojho obchodného podielu v spoločnostiach. Preto nemožno konštatovať, že sledovaný účel zabezpečenia majetku dlžníka možno dosiahnuť len nariadením zabezpečovacieho opatrenia.
V danom prípade bola naopak dodržaná litera zákona, keď prvoinštančný súd napriek existencii zabezpečovacieho opatrenia na obchodný podiel E. B. nariadil na majetok zhmotňujúci jeho obchodný podiel aj neodkladné opatrenie, keďže sledovaný účel (zabezpečenie rozsahu majetku) nemožno dosiahnuť predmetným zabezpečovacím opatrením. Súd sa nestotožňuje s právnou argumentáciou žalovaných v tom smere, že zákonodarca v ustanovení § 324 ods. 3 CSP nepripúšťa vydanie týchto dvoch opatrení popri sebe. Z daného zákonného ustanovenia uvedená argumentácia ani nevyplýva. Z označeného ustanovenia je možné len dovodiť, že prednostne sa vzťahy medzi stranami upravujú zabezpečovacím opatrením a len tam, kde sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, je možné nariadiť neodkladné opatrenie. Z obsahu tohto zákonného ustanovenia súčasne nevyplýva, že je vylúčená existencia oboch týchto opatrení popri sebe. Je nutné vždy skúmať, či sledovaný účel možno dosiahnuť len zabezpečovacím opatrením, resp. v okolnostiach konkrétneho prípadu bude potrebné, aby boli oba opatrenia nariadené súčasne. Každý jeden prípad je potrebné pritom skúmať individuálne a posúdiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu. V danom prípade zriadenie zabezpečovacieho opatrenia na obchodné podiely E. B. v spoločnostiach žalovaného 1/ a 2/ nebránilo tomuto spoločníkovi nakladať s majetkom pripadajúcim na jeho obchodný podiel v spoločnosti, a tým znižovať jeho hodnotu, z ktorého sa v budúcnosti potenciálne môže navrhovateľ uspokojiť v prípade, keď sa jeho pohľadávka voči E. B. stane judikovanou.
29. Súd mal za osvedčený nárok navrhovateľa voči E. B., ktorý zatiaľ nie je síce judikovaný, avšak je v štádiu konania na odvolacom súde, pričom jestvuje obava, že navrhoval v konečnom dôsledku v prípade potvrdenia jeho nároku právoplatným rozhodnutím súdu, nebude mať možnosť uspokojiť sa z majetku žalovaného, ktorý sa vplyvom jeho úkonov zmenšuje. Z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru, že v danom konkrétnom prípade je potrebné podľa ust. § 324 ods. 3 CSP nariadiť neodkladné opatrenie, pretože zo správania E. B. je preukázané, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, a to s poukazom na kroky a konanie tohto spoločníka, ktoré učinil po vydaní zabezpečovacieho opatrenia uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/58/2016-565 zo dňa 13.12.2022, vykonateľným dňa 30.12.2022.
30. K možnosti nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe civilno-procesná doktrína uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe je v zásade možné tak, ako to bolo za predchádzajúcej právnej úpravy (§ 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Voči tretej osobe možno nariadiť neodkladné opatrenie v podobe povinnosti zdržať sa určitého konania (resp. zákazu danej činnosti) v prípade, ak to je od nej možné spravodlivo požadovať. Táto podmienka platila za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Je síce pravdou, že uvedená právna úprava sa doslovne nepreniesla do Civilného sporového poriadku, avšak v zmysle viacerých rozhodnutí prvostupňových alebo odvolacích súdov je zrejmé, že tieto nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe pripúšťajú. Rovnako tak túto skutočnosť pripúšťa aj odborná literatúra (viď C.H. Beck – Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív). Možnosť nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe pripustil aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí č.k. II.ÚS/546/2018-21 zo dňa 28.11.2018. Teda aj v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu je prípustné, aby neodkladné opatrenie bolo nariadené aj voči tretej osobe. Nie je teda dôvodná ani druhá odvolacia námietka odvolateľov, na podklade ktorej sa domáhali, aby odvolací súd zrušil, resp. zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu.
31. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných 1/ a 2/ preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav na základe osvedčených a pre rozhodnutie podstatných skutočností a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver, svoje rozhodnutie odôvodnil v dostatočnom rozsahu na to, aby jeho právne závery boli preskúmateľné a právne udržateľné v odvolacom konaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením vydaného uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na základe čoho potvrdzuje rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému navrhovateľovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/.
33. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).