Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-10-2012.pdf
PDF · 95.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/10/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa matky: Ľ. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., K. č. X, t.č. F., Z. č. X a otca: G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. č. XX, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa podala dňa 16.01.2012 na Okresný súd Skalica návrh na zvýšenie výživného k maloletému P. tak, že žiadala zvýšiť výživné zo sumy 70,- eur na sumu 100,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Svoj návrh matka odôvodila zvýšenými nákladmi na školské povinnosti, na stravu a oblečenie maloletého od posledného zvyšovania výživného.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril, vyjadril sa až na hlavnom pojednávaní s tým, že s návrhom matky nesúhlasí.
Kolízny opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Kolízny opatrovník sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania bolo vykázané riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnil. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal bez jeho účasti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, oboznámením sa s obsahom spisu 1P 107/2009, správami ÚPSVaR Senica, potvrdeniami o príjmoch, správami Soc. poisťovne Senica, potvrdeniami o výdajoch, lekárskymi správami, nájomnou zmluvou, rodným listom maloletého, exekučným príkazom, potvrdením o podaní trestného oznámenia a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 1P/107/2009 - 33 zo dňa 03.11.2009 súd schválil dohodu rodičov o zvýšení výživného zo sumy 1.500,-Sk na sumu 70,- eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka poberala dávku a príspevky v hmotnej núdzi 63,75 eur a prídavok na dieťa. Otec bol zamestnaný v
spoločnosti E..Z..P.. s.r.o. Z. na dohodu o vykonaní práce, kde dosahoval priemerný mesačný príjem v sume 300,- eur netto. Ani jeden z rodičov nemali inú vyživovaciu povinnosť. Maloletý P. bol v celodennej starostlivosti matky z dôvodu rekonštrukcie škôlky, ktorú inak navštevoval. Do škôlky mal opätovne nastúpiť od 1.1.2010. Bol zdravým dieťaťom.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že býva v 2- izbovom nájomnom mestskom byte. V spoločnej domácnosti býva s mal. X. a mal. P.. K mal. X. je otcovstvo určené, pričom rozsudkom bola mal. X. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec je zaviazaný platiť 60,- eur mesačne, jej otec si vyživovaciu povinnosť plní. Náklady na domácnosť sú 220,60 eur nájom, elektrina 30,- eur, pôžička na zariadenie bytu vo výške 3.300,- eur, mesačne spláca 109,- eur. Momentálne je na rodičovskej dovolenke s mal. X., pričom poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne, rodinné prídavky 2 x 22,54 eur mesačne. Mal. P. od 01.09.2011 nastúpil do 1 ročníka ZŠ v Skalici. Stravuje sa v škole, za obedy platí 19,- eur mesačne, za školskú družinu 7,- eur mesačne, za MHD 14,- eur mesačne. Ďalšie výdaje sú spojené so stravovaním a zakupovaním oblečenia pre maloletého. Maloletý nenavštevuje žiadne krúžky. Jeho zdravotný stav je dobrý. S nástupom maloletého na ZŠ mala matka vyššie výdaje a to 150,- eur. Všetky tieto výdaje znášala matka sama. Otec sa s maloletým stretáva, ohľadom stretávania sa matka s otcom maloletého vedia dohodnúť. Otec zakupuje maloletému darčeky, na Vianoce, narodeniny. Výživné na maloletého platil otec riadne. Momentálne nemá výživné uhradené za marec a apríl 2012.
Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že býva v 1- izbovom byte, v ktorom býva v podnájme s družkou a mal. synom G.. Otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. G. D., nar. 19.7.2011. Družka je na materskej dovolenke, poberá príspevok vo výške 194,70 eur. Otec je od 23.4.2012 nezamestnaný. Predtým pracoval v spoločnosti E. F. s.r.o. ako zvárač, kde zarábal mesačne priemerne 391,- € netto. Pre zlý zdravotný stav, má problémy s chrbticou a platničkami, však musel pracovný pomer ukončiť, preto sa zo zamestnávateľom dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou. Otec je momentálne bez príjmu, nemá nárok na podporu v nezamestnanosti, budú mu priznané len dávky v hmotnej núdzi. Otec je vyučený v obore kováč, vzhľadom však na zdravotný stav bude si do budúcnosti hľadať menej náročnú prácu. Otec spláca úver mesačne 118,- eur, s čím má problémy. Bolo začaté exekučné konanie. Momentálne nemá výživné uhradené za marec a apríl 2012. Z dôvodu neplatenia výživného matka podala na otca trestné oznámenie.
Zo správ ÚPSVaR Senica súd zistil, že matka bola naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 10.11.2008 do 19.11.2009, otec bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.10.2010 do 10.03.2011, vyradený bol z dôvodu nástupu do zamestnania v spoločnosti E. F. s.r.o. odo dňa 11.03.2011 a opätovne je od 23.04.2012 vedený ako uchádzač o zamestnanie.
Zo správy ÚPSVaR Senica súd zistil, že matka poberá prídavok na dieťa, na každé dieťa vo výške 22,54 eur mesačne a rodičovský príspevok na maloletú X. vo výške 194,70 eur mesačne.
Zo správy Sociálnej poisťovne Senica zo dňa 26.03.2012 mal súd preukázané, že v roku 2011 bolo matke vyplatené materské od 01/2011 do 09/2011 spolu vo výške 2.260,50,- eur
Z potvrdenia o výške príjmu otca u zamestnávateľa E. F., s.r.o. zo dňa 09.03.2012 súd zistil, že otec za obdobie od 3/2011 do 08/2011 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 406,48 eur. Od 09/2011 do 02/2012 otec nepoberal príjem z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti.
Zo správy Sociálnej poisťovne Senica zo dňa 26.03.2012 mal súd preukázané, že v roku 2011 otcovi bolo vyplatené nemocenské za mesiac 06/2011 až 01/2012 spolu vo výške 1.959,19 eur.
Zo správy ÚPSVaR Senica súd zistil, že otec bol poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi od 01.10.2010 do 31.2.2011 v mesačnej sume 62,50 eur a družka otca poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne.
Zo zmluvy o nájme bytu mal súd preukázané, že matka platí nájomné a preddavky za plnenia poskytované s užívaním bytu v celkovej mesačnej výške 220,69 eur a z faktúry za dodávku elektriny mal súd preukázanú mesačnú platbu vo výške 30,- eur.
Zo zmluvy o podnájme bytu mal súd preukázané, že otec platí nájomné vo výške 200,-eur mesačne.
Z pokladničných dokladov mal súd preukázané výdaje na školské potreby a ošatenie.
Z exekučného príkazu mal súd preukázané, že dňa 03.04.20112 bol vydaný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy na vymoženie dlžného bežného výživného v sume 280,- eur a bežného výživného v sume 70,- eur mesačne.
Z lekárskych správ na otca mal súd preukázané zdravotné problémy otca, na ktoré poukazoval vo svojich výpovediach, otcovi nie je doporučená práca s vibračnými nástrojmi, celodenné státie tiež nie je vhodné.
Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté deti, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu) došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol síce podaný dôvodne, ale nebolo možné mu vyhovieť, a to vzhľadom na zmeny pomerov, ktoré v súhrne neodôvodňujú zvýšenie výživného pre maloletého P.. O výživnom pre maloleté dieťa bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 1P/107/2009-33 zo dňa 3.11.2009. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov došlo na strane oprávneného maloletého P., a to v súvislosti s jeho prechodom na vyšší stupeň školského systému, keďže v súčasnosti je už žiakom 1. triedy Základnej školy, čím nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, cestovné, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a celkový všestranný vývoj maloletého. V čase poslednej úpravy výživného mal. P. navštevoval Materskú škôlku, resp. z dôvodu jej rekonštrukcie bol v celodennej starostlivosti matky. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Maloletý P. je inak zdravým dieťaťom, pričom nenavštevuje žiadne záujmové krúžky. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda rodičov. Na strane matky
nastala zmena pomerov v tom, že jej pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. X. M. L., nar. 8.3.2011. Matka je s mal. X. na rodičovskej dovolenke, pričom poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne. Pri poslednej úprave výživného matka poberala dávky v hmotnej núdzi 63,75 eur. Teda na strane matky nastal nárast v jej príjmoch o 130,95 eur mesačne. Matka ďalej poberá prídavky na dve maloleté deti a výživné od otca na mal. X.. Súd taktiež prihliadal na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. P. a v poskytovaní starostlivosti o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Na strane otca nastala zmena pomerov taktiež v počte vyživovacích povinností, nakoľko otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. G. D., nar. XX.X.XXXX. Otec momentálne žije v spoločnej domácnosti s družkou a mal. G., pričom družka je na rodičovskej dovolenke. Zmena pomerov na strane otca nastala tiež v jeho príjmoch. Kým pri poslednej úprave výživného otec pracoval na dohodu o vykonaní práce a jeho priemerný mesačný príjem bol v sume 300,- eur netto, momentálne je otec bez príjmu, keďže stratil zamestnanie zo zdravotných dôvodov. Otec bol od 08/2011 dlhodobo práceneschopný až napokon z dôvodu zlého zdravotného stavu ukončil so zamestnávateľom pracovný pomer dohodou. Otec je síce vyučený ako kováč, no prihliadnuc na lekársku správu v ktorej mu nie je doporučená namáhavejšia práca je potrebné zohľadniť skutočnosť, že otec si bude musieť hľadať nové zamestnanie jednoduchšej práce a v obore v ktorom nie je vyučený, čo si môže vyžadovať dlhší čas.
Súd mal teda v konaní preukázanú zmenu pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, tak ako vyššie popísal. Na strane maloletého prechod na vyšší stupeň školského systému (čo by odôvodňovalo zvýšenie výživného), na strane matky síce pribudla jedna vyživovacia povinnosť, no zároveň nastal nárast v jej príjmoch oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom, na strane otca pribudla jedna vyživovacia povinnosť a strata zamestnania, pričom otec je momentálne bez práce a bez príjmu (čo by odôvodňovalo zníženie výživného). Prihliadnuc na všetky tieto zmeny pomerov má súd za to, že nie je možné návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť, nakoľko je potrebné okrem zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa prihliadnuť i na zmenu pomerov na strane otca tak, ako ich súd vyššie popísal. Súd má zato, že pri zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ku dňu aktuálneho rozhodovania (maloletý P. má len bežné výdaje, nemá zdravotné problémy, nenavštevuje žiadne záujmové krúžky) ako i schopností a možností obidvoch rodičov je naposledy stanovená výška výživného v sume 70,- eur mesačne pre maloletého i naďalej dostačujúca. Zmena pomerov na strane otca, matky i maloletého P. pri hodnotení všetkých zákonom stanovených kritérií neodôvodňuje zvýšenie výživného a preto súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.