Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-104-2011.pdf
PDF · 82.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12P/104/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, vo veci starostlivosti súdu o malol. dieťa: N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa matky: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX a otca: T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, M. V., zast. advokátom JUDr. Martinom Kanásom, so sídlom Školská 3, Nitra, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otca na maloletú N. zo sumy 66,39 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 02.12.2011 splatné k rukám matky vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred.
Zročné výživné za obdobie od 02.12.2011 do 30.04.2012 v sume 166,97 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 18P/41/2007 - 39 zo dňa 14.11.2007 v časti výživného otca na maloletú N..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.12.2011 sa matka maloletej domáhala zvýšenia výživného otca zo sumy 66,39 eur (2 000 Sk) mesačne na sumu 200 eur mesačne s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného sa výrazne zvýšili náklady na výživu maloletej, ktorá je v súčasnosti žiačkou X. ročníka ZŠ s čím súvisia výdavky na nákup školských potrieb, poplatkov, stravy i záujmových krúžkov.
Otec so zvýšením výživného nesúhlasil s poukazom na jeho finančné a majetkové pomery.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, vyjadrením právneho zástupcu otca ako i oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 18P/41/2007 - 39 zo dňa 14.11.2007, a to na sumu 66,39 eur (2.000 Sk) mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.11.2007. V tom čase bola matka s maloletou na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v sume 146,05 eur (4.440 Sk) mesačne a rodinný prídavok 17,92 eur (540 Sk) mesačne, inú vyživovaciu povinnosť matka nemala. Otec bol v tom čase zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 687,51 eur (20.712 Sk). Mal vyživovaciu povinnosť k ďalším trom maloletým deťom, rodičia nežili v spoločnej domácnosti.
Z výpovede matky a dokladov ňou predložených súd zistil, že s maloletou žije v spoločnej domácnosti s jej rodičmi a plnoletým bratom, na domácnosť prispieva sumou 200 eur mesačne. Poberá prídavok na dieťa v sume 22,54 eur mesačne, je zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom 653,94 eur. Iný príjem okrem zamestnania nemá. Maloletá je sledovaná vo viacerých ambulanciách; z dôvodu kožných problémov jej musí matka kupovať špeciálne krémy a sprchové gély, ktoré nehradí poisťovňa. Matka iné vyživovacie povinnosti ani v súčasnosti nemá, otec doposiaľ určené výživné riadne platí, s maloletou sa minulý rok videl asi dvakrát, maloletá u neho netrávi prázdniny, neprespáva u neho. Od septembra 2011 maloletá navštevuje X. ročník ZŠ v Y.. Podľa potvrdenia uvedenej ZŠ zo dňa 07.02.2012, matka platí každý mesiac za školský klub 4 eurá, príspevok do rodičovskej rady 10 eur ročne, za detský časopis Vrabček zaplatila 6,60 eur, za školské pomôcky 10 eur, plavecký výcvik 20 eur, poistné na žiaka 1,50 eur, písanie 10 eur. Za stravu maloletej v školskej jedálni matka podľa predložených poštových poukážok platí od 6,80 eur do 22,22 eur mesačne, podľa toho koľko dní sa maloletá v jedálni stravuje.
Podľa lekárskej správy V.. Č. zo dňa 10.02.2012, maloletá pravidelne navštevuje imunoalergologickú, kardiologickú a kožnú ambulanciu, pravidelne užíva ordinované lieky, vyžaduje zvýšenú starostlivosť i náklady na liečbu.
Matka maloletej platí stavebné sporenie a súčasne si matka platí životné poistenie v sume 204,21 eur polročne. Matka uviedla, že pokiaľ ide o byt, ktorý vlastní otec, od jeho sestry má informácie, že v tomto byte nebýva a prenajíma ho.
Z listinných dôkazov súd zistil, že otec je od 10.05.2011 zamestnaný v spoločnosti Robi, s.r.o., Nitra ako vodič MKD s priemernou čistou mesačnou mzdou 307,29 eur. Okrem mzdy sú mu vyplácané aj diéty, ktorých priemerná mesačná výška za obdobie od 05/2011 do 01/2012 predstavuje sumu 556,24 eur.
Z oznámenia Ministerstva vnútra SR, odbor sociálneho zabezpečenia, zo dňa 09.03.2012 súd zistil, že otcovi je vyplácaný výsluhový dôchodok vo výške 367,10 eur.
Otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, a to vo výške 50 eur a 30 eur mesačne, je vlastníkom bytu v N. D., za ktorý mesačne platí za služby spojené s užívaním bytu v sume 132,27 eur, za elektrinu platí 42,71 eur mesačne, za plyn 70,53 eur mesačne. Platí si poistku v Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., za škodu spôsobenú pri výkone povolania s ročným poistným 136,50 eur, spláca hypotekárny úver od OTP banky v sume 400,26 eur mesačne, ktorý použil na zakúpenie vyššie uvedeného bytu.
Z oznámenia Obce V. zo dňa 10.04.2012 súd zistil, že otec má trvalý pobyt na adrese V., S. XX, býva so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome, pracuje ako vodič kamiónu.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z.z. (ďalej len Zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov, pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty
zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch. Ten kto má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu je povinný ju plniť, v zmysle zákona, podľa svojich schopností a možností, pokiaľ mu v tom len nebránia závažné objektívne dôvody.
Predchádzajúca úprava výživného bola pred viac ako tromi rokmi. V tom čase mala malol. N. mala X P. X/X roka, matka s ňou bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a 146,05 eur (4.440 Sk) mesačne a rodinný prídavok 17,92 eur (540 Sk) mesačne. Otec v čase predchádzajúcej úpravy výživného pracoval s priemerným mesačným zárobkom 687,51 eur, mal vyživovacie povinnosti k ďalším trom maloletým deťom.
Súd s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane maloletej N. ktorá spočíva v jej samotnom veku a vývine, ako aj v tom, že navštevuje X. ročník ZŠ, stravuje sa v školskej jedálni, trpí zdravotnými problémami, v dôsledku ktorých je sledovaná vo viacerých odborných ambulanciách. So všetkými týmito skutočnosťami sú spojené zvýšené výdavky matky, tak ako sú špecifikované vyššie. Je teda zrejmé, že so zaopatrením maloletej sú spojené podstatne vyššie náklady než tomu bolo pri predchádzajúcej úprave výživného. Na strane matky od poslednej úpravy výživného tiež nastala zmena pomerov v tom, že na rozdiel od predchádzajúcej úpravy výživného je v súčasnosti zamestnaná a stúpol tak aj jej príjem. Príjem sa však rovnako zvýšil aj na strane otca, ktorý okrem príjmu zo zamestnania poberá aj výsluhový dôchodok. Zakúpil si do osobného vlastníctva byt v N. D., za ktorý spláca úver, avšak zo Správy obce V. vyplýva, že otec býva v domácnosti svojich rodičov, je preto dôvodné predpokladať, že uvedený byt otec nevyužíva pre uspokojenie svojich bytových potrieb ale ho prenajíma, čím ma zabezpečený ďalší príjem. Súd len dodáva, že aj samotné predvolanie na prvé pojednávanie bolo otcovi poštou doručené na adresu vo M. V.. Súčasne treba uviesť, že na rozdiel od predchádzajúcej úpravy výživného ubudla otcovi jedna vyživovacia povinnosť a na strane matky je jej vyživovacia povinnosť do určitej miery vyvážená osobnou starostlivosťou o maloletú, na ktorej sa otec riadne nepodieľa.
Keďže obaja rodičia musia prispievať na výživu maloletých detí podľa svojich možností a schopností, súd rozhodol na základe vyššie uvedených skutočností o zvýšení výživného otca na mal. N. zo sumy 66,39 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktorú súd považuje za primeranú tak odôvodneným potrebám maloletej N. ako aj majetkovým pomerom i zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. S poukazom na § 77 ods. 1 Zákona o rodine, súd zvýšil výživné od 02.12.2011 t.j. od podania návrhu, nakoľko vykonaným dokazovaním neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali jeho zvýšenie aj za obdobie pred podaním návrhu.
Nakoľko súd zvýšil výživné od 02.12.2011 t.j. od podania návrhu, vznikol otcovi za obdobie od 02.12.2011 do 30.04.2012 dlh na zročnom výživnom v sume 166,97 eur, (t.j. rozdiel medzi pôvodným a zvýšeným výživným 33,61 eur x 4 mesiace + alikvótna časť za mesiac december 2012 v sume 32,53 eur), ktorý mu súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.