Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/40/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Petra Príbelská PhD., v právnej veci navrhovateľa: K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. B. J. XX, proti odporcovi: K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., W. XXX/ XX, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou: R. W., bytom P., W. XXX/XX, o zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.05.2011, č. k. -85, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného proti odporcovi - plnoletému synovi, keď sa po súdom pripustenej v mene domáhal zníženia výživného zo sumy 120 Eur na sumu 50 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2010. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ustanovením § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Vecne súd argumentoval tým, že po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný. V konaní Okresného súdu Dunajská Streda č.k. , bolo právoplatne rozhodnuté, že výživné zo sumy 76,50 Eur bolo zvýšené na sumu 120 Eur a to s účinnosťou od 01.07.2010, pričom súd rozhodol 09.03.2011 teda pred pár mesiacmi. Ak za to isté obdobie bolo dôvodné zvýšenie výživného, zákonite nemôže byť od toho istého obdobia dôvodné zníženie výživného. Pri tých istých pomeroch, od toho istého času nie je možné totiž raz výživné zvýšiť a hneď zasa znížiť. Dôvodom na zmenu výživného môže byť len zásadná zmena pomerov. Či už na strane navrhovateľa, alebo na strane odporcu, či oboch, v danom prípade nenastala žiadna zásadná zmena pomerov, ktorá by za tak krátky čas od ostatnej úpravy výživného odôvodňovala zmenu výšky výživného znížením. Pomery navrhovateľa, ako aj pomery odporcu sú v podstate rovnaké aké boli v čase rozhodovania súdov oboch stupňov. Navrhovateľ má príjem zo zamestnania okolo 400 Eur a odporca je stále výživou odkázaný na rodičov. Pomery účastníkov sa teda nezmenili. Ak nenastala zmena pomerov, nie je dôvod ani na zmenu výšky výživného a preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania prvostupňový súd odôvodnil tým, že odporca hoci mal v konaní plný úspech vo veci, si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil a preto mu priznaná nebola.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktoré označil ako „odpoveď na Rozsudok v mene SR sp. zn. “, v ktorom uviedol, že berie na vedomie rozhodnutie súdu, ale nesúhlasí so zvýšením výživného na 120 Eur, všetky podklady predložil.

Na výzvu prvostupňového súdu uznesením zo dňa 16.09.2011 č. k. -89, toto svoje podanie navrhovateľ podaním zo dňa 04.10.2011 spresnil tak, že žiadal, aby súd podanie považoval za odvolanie. Poukázal na to, že v ňom uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného na 120 Eur, že je schopný platiť výživné len vo výške 50 Eur od 01.09.2010. Poznamenal, že je bez pracovného pomeru, evidovaný na ÚP bez príjmu, pričom jeho finančné možnosti mu nedovoľujú uhrádzať výživné 120 Eur mesačne. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, avšak poukázal na znenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine s tým, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Poukázal pritom tiež na odsek 3 s tým, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Záverom uviedol, že sa nechce vyhnúť zákonnej povinnosti, chce uhrádzať výživné, avšak podľa jeho finančných a majetkových pomerov.

Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania ( ) je zrejmé, že navrhovateľ sa podaným odvolaním domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd jeho vyživovaciu povinnosť voči odporcovi s účinnosťou od 01.09.2010 zníži zo sumy 120 Eur na sumu minimálneho výživného.

Odporca odvolací návrh nepodal. K odvolaniu navrhovateľa doručil prostredníctvom svojej zástupkyne písomné vyjadrenie, ktorým podľa obsahu navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Poukázal na to, že podľa obsahu prvého listu sa navrhovateľ neodvolával, pokiaľ na výzvu prvostupňového súdu opravil svoj pôvodný list na odvolanie, 15-dňová lehota na odvolanie mu už uplynula. V čase vyhlásenia bol navrhovateľ zamestnaný nielen v Auto PELA, s. r. o., Dunajská Streda, ale aj brigádne, čo neuviedol. V odvolaní neuvádza od kedy a z akého dôvodu je nezamestnaný. Poukázal na to, že cestou notárskeho úradu v Šamoríne mu bolo vyplatených 60.000 Eur, ktorou sa zástupkyňa odporcu ako matka školopovinného dieťaťa zadlžila voči rodine. Poukázal na to, že o odporcu vôbec nejaví záujem a vyživovaciu povinnosť si svojvoľne plní len vo výške 50 Eur. Jeho doterajší dlh na výživnom predstavuje už vyše 3.000 Eur. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ sa vozí na terénnom BMW - X5, ktorý ma nemalú spotrebu a určite má aj vysoké účty za telefón, čo sa dá overiť u mobilného operátora. Odporca uviedol, že v jeho domácnosti sa náklady neustále zvyšujú, mal zvýšené výdavky spojené aj so stužkovou, od januára 2012 má dôjsť k zvýšeniu platieb za energie. Upozornil tiež na to, že účastníci sa vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo výživné zvýšené na 120 Eur, tzn. že s touto sumou súhlasili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že k odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodnej pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku na zníženie výživného a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ustanovenie , odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

S poukazom na súdom prvého stupňa aplikované ustanovenie veta 1. Zákona o rodine, súd môže pristúpiť k zmene výšky výživného iba po tom ako bola v konaní preukázaná existencia zákonného dôvodu pre takýto postup a to zmena pomerov. V zmysle ustanovenia , rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok možno na návrh zmeniť iba ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok, alebo splátok, pričom

zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Táto zmena pomerov pritom musí byť podstatná a to v tých okolnostiach, ktoré môžu odôvodniť zmenu výživného. Podmienkou však je, aby sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov a to v porovnaní z ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Rozhodne nestačí len úvaha súdu, alebo námietka účastníka, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by v konaní nebola preukázaná podstatná zmena pomerov a súd by rozhodol o zmene výšky výživného, išlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu už právoplatného súdneho rozhodnutia.

Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom pritom vyplynulo, že v čase od predchádzajúcej úpravy výživného naposledy rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -44 zo dňa 26.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -101 zo dňa 09.03.2011, kedy bolo výživné právoplatne zvýšené na sumu 120 Eur s účinnosťou od 01.07.2010, ku dňu 01.09.2010 (ako sa toho domáhal navrhovateľ) ani neskôr k žiadnej podstatnej zmene v pomeroch účastníkov ani matky odporcu nedošlo. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania odporca je totiž naďalej študentom bez príjmu. Navrhovateľ bol podľa vykonaného dokazovania zamestnaný naposledy s priemerným čistým mesačným príjmom 418,41 Eur, podľa vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní prvostupňového súdu 470 Eur mesačne. V čase predchádzajúcej úpravy bol zistený jeho čistý mesačný príjem 406 Eur. Príjem matky navrhovateľa, ktorá je tiež osobou voči nemu výživou povinnou, bol v čase predchádzajúcej úpravy 690,30 Eur a v tomto konaní bol zistený vo výške 727,29 Eur. Z vyššie uvedeného prehľadu je zrejmé, že za čas od poslednej úpravy nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov na strane žiadneho z účastníkov. Neboli teda splnené zákonné podmienky na to, aby došlo k zmene výživného a bolo preto dôvodným návrh navrhovateľa jeho zníženie v celom rozsahu zamietnuť.

Žiada sa dodať, že pokiaľ navrhovateľ, (až v spresnení odvolania na výzvu súdu, teda po uplynutí odvolacej lehoty) tvrdí, že je bez pracovného pomeru evidovaný na ÚP a bez príjmu, táto skutočnosť (inak bližšie nespresnená) zostala iba v rovine jeho tvrdenia. Každý účastník má totiž povinnosť, nielen tvrdiť okolnosti potrebné na uplatnenie nároku, alebo na bránenie práva, ale zároveň má povinnosť svoje tvrdenia i dôkazmi preukázať. Navrhovateľ si túto svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, keď svoje tvrdenie, že je bez pracovného pomeru ničím nepreukázal, pričom z jeho tvrdenia ani nie je zrejmé od kedy a z akého konkrétneho dôvodu došlo k skončeniu jeho pracovného pomeru. Na túto navrhovateľom iba tvrdenú skutočnosť, ničím ale nepreukázanú, preto nebolo možné prihliadnuť.

S poukazom na vyššie uvedené, potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako v celom rozsahu vecne správny, s použitím a , potvrdil, včítane závislého rovnako vecne správneho výroku o náhrade trov konania.

I v odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný odporca a preto jemu v zmysle v spojení s ustanovením , vzniklo právo na náhradu trov konania voči v odvolaní plne neúspešnému navrhovateľovi. Keďže si ale odporca náhradu trov konania návrhom v zmysle ods. neuplatnil, a ani mu podľa obsahu spisu zrejme žiadne nevznikli, nebola mu odvolacím súdom priznaná.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.