Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-292-2011.pdf
PDF · 88.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/292/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: SKP, k.s., so sídlom Lazovná 64, Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o., „v konkurze", so sídlom Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Konečným, so sídlom M. XXA, W. W., proti odporkyni: S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, D. M., o zaplatenie 1.463,71 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3C/79/2011-61, zo dňa 7. júla 2011, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom po 1.4.2004, § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.463,71 eur. Zároveň týmto rozsudkom nepriznal odporkyni podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania.
Okresný súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola uzatvorená zmluva o nájme s následnou kúpou prenajatej veci, ktorá mala charakter formulárovej zmluvy s vopred určenými podmienkami, ktoré odporkyňa ovplyvniť nemohla. Uvedená zmluva spĺňa charakteristické znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v ustanovení § 23a definuje typovú zmluvu ako zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje . Takáto zmluva nesmie obsahovať podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Súd dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty vo Všeobecných obchodných podmienkach zmluvy, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť vo výške 0,1% denne za každý deň omeškania, je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Okresný súd upriamil pozornosť na fakt, že dohoda o zmluvnej pokute bola zahrnutá len do všeobecných podmienok, navyše je napísaná drobným písmom. Zmluvná pokuta by mala byť dojednaná v samotnej zmluve. Všeobecné podmienky majú totiž slúžiť na to, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. Ak tak urobí, spreneverí sa princípu dôvery a takémuto správaniu nemožno priznať ochranu. Zmluvná pokuta je zabezpečovací prostriedok, právnou sankciou, ktorá postihuje dlžníka pri nesplnení dlhu, má akcesorickú povahu. Právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Ro/189/2005-12 zo dňa 14.3.2005 bola právnemu predchodcovi navrhovateľa právoplatne
priznaná sankcia za omeškanie dlžníka s plnením peňažnej pohľadávky - úroku z omeškania vo výške 11% ročne zo sumy 30.161,- Sk od 16.4.2004 do zaplatenia, čím súd dospel k záveru, že funkcia zabezpečenia záväzku je dostatočná.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol prvostupňové rozhodnutie zmeniť a vyhovieť návrhu na začatie konania. Uviedol, že hranice aplikácie právneho princípu zmluvnej voľnosti v oblasti záväzkových vzťahov sú dané kogentnými ustanoveniami zákona a dobrými mravmi. Vzhľadom na to, že rozpornosť s dobrými mravmi má za následok takú závažnú ujmu, akou je absolútna neplatnosť právneho úkonu, skúmanie a ujasnenie problematiky dobrých mravov má rovnaký význam ako skúmanie pozitívneho práva. S odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo/2898/2005 odvolateľ uviedol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil skutočnosť dojednania uplatnenej zmluvnej pokuty v rámci všeobecných obchodných podmienok zmluvy o nájme, ako skutočnosť rozpornú s dobrými mravmi, teda v zmysle uvedeného ako skutočnosť porušujúcu súhrn spoločenských, kultúrnych a morálnych pravidiel na území SR, ktoré porušenie bolo tak závažné, že je mu v konečnom dôsledku potrebné odoprieť súdnu ochranu, ktorá mu v zmysle iných kogentných zákonných ustanovení právneho poriadku jednoznačne patrí. Ďalej tvrdil, že zmluva pozostávala z jedného listu, pričom na prvej strane sú uvedené základné informácie týkajúce sa zmluvných strán, predmetu zmluvy, výšky ceny atď. ako údaje, ktoré sa u jednotlivých zákazníkov líšia. Všetky ďalšie podmienky uzatvorenia, realizácie zmluvy, ako aj práv a povinností zmluvných strán (všeobecné obchodné podmienky) sa uvádzajú na druhej strane listu zmluvy. Všeobecné podmienky nepredstavovali žiaden osobitný dokument vyhotovený predávajúcim, ktorý by bol pri uzatváraní zmluvy odporkyni neznámy, resp. by ho musela pracne vyhľadávať, ale naopak jej boli hneď k dispozícii vzhľadom na ich neoddeliteľnosť od hlavnej časti zmluvy. Dojednávanie podmienok v predtlačenej forme je navyše bežnou obchodnou praxou, čím sa minimalizujú náklady predajcov na tento druh predaja. Úmysel dodávateľa upozorniť spotrebiteľa na existenciu všeobecných podmienok je zreteľný aj z odkazu obsiahnutého pri podpise zmluvných strán, na jasne viditeľnom mieste. Použitie menšieho písma pri formulácii všeobecných obchodných podmienkach je odôvodnené potrebou zabezpečenia kompaktnej formy zmluvy v rámci jedného listu. Tieto podmienky neobsahovali len ustanovenia o sankciách, teda dojednania v neprospech spotrebiteľa, ale aj všetky ďalšie pravidlá týkajúce sa realizácie zmluvy - podmienky dodania, reklamačné podmienky, platnosť účinnosť zmluvy, splatnosť dojednaných splátok. Všetky uvedené skutočnosti podľa názoru odvolateľa vyvracajú závery okresného súdu a preukazujú úmysel dodávateľa riadne spotrebiteľa s týmito podmienkami oboznámiť.
Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie považoval za potrebné zdôrazniť, že východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to vzhľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, so zreteľom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia alebo neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy týkajúcej
sa ochrany spotrebiteľa je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Aj krajský súd zmluvu, uzatvorenú medzi účastníkmi dňa 11.4.2001, pokladal za typovú zmluvu, spadajúcu pod režim § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. v znení zákona č. 310/1999 Z. z., účinného od 1.1.2000. V zmysle v ňom uvedených ustanovení, typová zmluva nesmie najmä obsahovať: neprimerané podmienky na škodu spotrebiteľa, ktoré zakladajú nápadný nepomer spotrebiteľa v právach a povinnostiach, ako aj podmienky v rozpore s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že odporkyňa so dostala do omeškania s plnením splátok vyplývajúcich z uzavretej zmluvy o nájme. Z tohto dôvodu uplatnil navrhovateľ voči nej podľa článku I ods. 4 zmluvných podmienok zaplatenie pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy od omeškania až do zaplatenia.
Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že uplatňovaný nárok sa odvodzuje zo vzťahu občianskoprávneho a spotrebiteľského, a preto pri rozhodovaní o predmete sporu musel prihliadnuť na ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, a to z úradnej povinnosti. S prihliadnutím na podmienky kontraktácie, v ktorých len navrhovateľ stanovoval zmluvné podmienky, a to jednostranne cestou zmluvy vo formátovej predtlači, dohodu o zmluvnej pokute vo výške 0,1% denne obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach považoval aj odvolací súd za podmienku odporujúcu dobrým mravom, ktorá v typovej zmluve nemôže byť platne uzavretá. Bolo totiž preukázané, že zabezpečenie pohľadávky si navrhovateľ v zmluve zaistil viacerými právnymi inštitútmi.
Ak splnenie povinnosti zaplatiť nájomné je zabezpečené samotným charakterom zmluvy, (kedy fakticky odporkyňa kúpila vec, avšak vlastnícke právo mohla nadobudnúť až následne na základe vzniku práva kúpy prenajatej veci), a zároveň aj úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty popri tom vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy je tak zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán a z hľadiska jej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch.
V danom prípade zmluvná pokuta slúžila na zabezpečenie povinnosti splniť dlh riadne a včas. Zabezpečovala teda tú istú povinnosť ako úrok z omeškania. Tieto sankcie môžu existovať popri sebe. Nemožno však prehliadnuť, že úrok z omeškania plní a zabezpečuje zo zákona rovnakú funkciu, ako v tomto prípade zmluvná pokuta - funkciu paušalizovanej náhrady škody. Je potrebné preto pri úvahách o možnej škode, ktorá navrhovateľovi vznikla alebo mohla vzniknúť, vziať do úvahy aj úrok z omeškania. Úrok z omeškania bol v súlade so zákonnou úpravou dohodnutý vo výške 2-násobku diskontnej sadzby. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania pri porušení povinnosti včas zaplatiť úhradu. Ďalej bola pre prípad, že odporca poruší iné povinnosti, na ktoré sa zmluvne zaviazal a ktoré súvisia so zaplatením splátok, ako je napríklad neuvedenie variabilného symbolu, platenie splátok v inej výške ako je uvedené v splátkovom kalendári, dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 10.000,-. Sk za každé porušenie povinnosti, a to aj opakovane, až do výšky 50 % obstarávacej hodnoty predmetu nájmu.
Takéto dojednanie o zmluvnej pokute podľa názoru krajského súdu nesledovalo len účel riadneho plnenia povinnosti zo strany odporkyne ako nájomcu, ale neprimerané obohacovanie sa prenajímateľa pri akomkoľvek minimálnom pochybení spotrebiteľa. Je teda nielen neprimeranou podmienkou, ale je aj v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporkyne, ktorá nemala možnosť vzhľadom na formulárový charakter zmluvy ovplyvniť zmluvné podmienky. Vzhľadom na výšku zabezpečenej povinnosti, možno uplatňovanú zmluvnú pokutu považovať za neprimeranú, keďže niekoľkonásobne prevyšuje prípadnú škodu, ktorá mohla dodávateľovi vzniknúť v dôsledku čiastočného nesplnenia povinnosti nájomcu zaplatiť kúpnu cenu. Dohodnutá zmluvná pokuta spolu so zákonnými úrokmi z omeškania niekoľkonásobne prevyšuje úroky požadované bankami v danom období.
Krajský súd navyše považoval za potrebné zdôrazniť, že odvolateľ v podanom opravnom prostriedku nijako nespochybňoval argumentáciu prvostupňového súdu týkajúceho sa výšky zmluvnej pokuty a jej vzťahu k ďalšej sankcii - úroku z omeškania, o ktorom už bolo rozhodnuté v inom konaní.
Pokiaľ ide o namietané dôvody rozhodnutia okresného súdu týkajúce sa neprípustnosti dojednania zmluvnej pokuty vo všeobecných obchodných podmienkach, krajský súd v plnej miere odkazuje na argumentáciu okresného súdu. Navyše dodáva, že oprávnený ako dodávateľ pripravil pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov vopred všeobecné obchodné podmienky vzťahujúce sa na predmetnú zmluvu, text ktorých je napísaný síce na tom istom liste ako vlastný text zmluvy, avšak veľmi drobnými písmenami s nahusteným textom, čím znemožňuje jeho riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute predstavuje pritom jednu z východiskových častí zmluvy; spotrebiteľ pri oboznámení s jej výškou vo vlastnom texte zmluvy môže posúdiť, do akej miery sú predložené podmienky pre neho prijateľné (pomer ceny plnenia a sankcie). Tým, že právny predchodca navrhovateľa formuloval základné náležitosti zmluvy na jednu stranu listu papiera, mohol u spotrebiteľa vyvolať mylný dojem, že daná časť zahŕňa podstatný a rozhodujúci obsah zmluvy (vrátane všetkých podmienok súvisiacich aj s neplnením zmluvných povinností). Ustanovenia o zmluvnej pokute pritom predstavujú takú časť zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, s ktorou podľa názoru odvolacieho súdu mal dodávateľ spotrebiteľa riadne, zrozumiteľne oboznámiť a „neskrývať“ tieto do nejasného textu všeobecných obchodných podmienok.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť trovy odvolacieho konania odporkyni. Táto si však právo na náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, preto jej krajský súd ich náhradu nepriznal.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.