Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-38-2012.pdf
PDF · 95.24 KB
No categories available
15C/38/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, právne zastúpená Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom so sídlom v Žiline, Veľká okružná 26A, proti žalovanému: N. V., nar. X.XX.XXXX, bytom Š. S. XX, XXX XX Y., v konaní o zaplatenie 558,74 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 558,74 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 558,74 eur od 2.3.2010 do zaplatenia.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 325,87 eur, a to na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Pavla Karmana, advokáta so sídlom v Žiline.
Súd povoľuje žalovanému celú dlžnú sumu, vrátane príslušenstva a trov konania splácať v mesačných splátkach po 10 eur, vždy do posledného dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. V prípade omeškania sa, čo i len s jednou splátkou, stáva sa splatným celý dlh naraz splatnosťou omeškanej splátky.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.5.2011 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 558,74 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 558,74 eur od 2.3.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V dôvodoch návrhu žalobca uviedol, že žalovaný neoprávnene odobral zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste Š.M. S. XX, XXX XX Y., ČOM XXXXXXX. Neoprávnený odber vyúčtoval žalobca žalovanému zbernou faktúrou č. 2010 2320 021000249 na sumu 558,74 eur, splatnou dňa 1.3.2010. Žalovaný ku dňu podania návrhu na súd pohľadávku neuhradil, a to ani na základe výzvy zo strany právneho zástupcu žalobcu.
Súd na základe predložených listinných dôkazov rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. 5Ro/136/2011-13 zo dňa 9.11.2011 a to tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor (č.l. 24 súdneho spisu), v ktorom uviedol, že so zaplatením uvedenej sumy nemôže súhlasiť, lebo je veľmi vysoká a nemá ju z čoho uhradiť. V odpore tiež uviedol, že takúto škodu žalobcovi ani nemohol spôsobiť, lebo za spotrebovanú elektriku celú sumu uhradil a celé roky riadne platil, takže mu žiadny dlh nevznikol. Uviedol, že bol bez elektriny a nemal vôbec v úmysle pokračovať v neoprávnenom odbere, stalo sa to iba raz, a to v čase, keď už bol nezamestnaný, chorý a v ťažkej existenčnej situácii. V odpore žalovaný
zároveň požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pričom do spisu doložil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd uznesením č.k. 15C/38/2012-34 zo dňa 6.3.2012 priznal žalovanému oslobodenie od platenia súdneho poplatku v celom rozsahu.
K podanému odporu sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.3.2012 (č.l. 38 -39 súdneho spisu), v ktorom uviedol, že žalovaný bol zmluvným odberateľom elektrickej energie pre odberné miesto Š.. S. XX/XX, XXX XX Y., ČOM XXXXXXX na základe Prihlášky na odber elektriny. Žalovaný neuhradil zálohu za mesiace 08/2009 a 9/2009, každú vo výške 24,90 eur, splatné dňa 31.8.2009 a dňa 30.9.2009, a to ani na základe zaslanej upomienky zo dňa 6.10.2009. Následne bolo predmetné odberné miesto dňa 11.1.2010 odpojené od dodávky elektrickej energie pre neplatenie. Dňa 27.1.2010 pracovník kontroly odberných miest elektrickej energie navštívil odberné miesto žalovaného za účelom revízie odpojenia a demontáže meracieho zariadenia. Pri výkone činnosti bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie vykonaný spôsobom uvedeným na protokole o zistení neoprávneného odberu, t.j. bola odtrhnutá plomba na hlavnom ističi (zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii) a na kryte svorkovnice elektromera a odberné miesto bolo svojvoľne zapojené k dodávke elektrickej energie.
Súd vo veci nariadil na deň 25.4.2012 ústne pojednávanie, ktoré vykonal za účasti právneho zástupcu žalobcu, v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 23.4.2012. Uviedol v ňom, že súhlasí s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, pričom zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odpore. V podaní ďalej uviedol, že nepopiera, že bol zmluvným odberateľom elektrickej energie na ul. Š.. S. XX/XX, Y.. Od r. 2010 tam už nebýva. Platby žalobcovi riadne platil a či sa stalo, že by sa omeškal za mesiace august a september 2009, si pre odstup času už nepamätá, peňažné ústrižky o zaplatení vrátane dokladov nemá, ostali u bývalej manželky, t. č. v zahraničí, na neznámom mieste. Je v presvedčení, že všetky platby za elektriku sú žalobcovi uhradené a nemá žiadny dlh.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, ktorý zotrval na podanom návrhu a súhlasil s tým, aby žalovaný splácal dlžnú sumu v splátkach po 10 eur mesačne a ďalej listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, a to: faktúrou č. 6063976051 zo dňa 27.1.2010 na sumu 558,74 eur, splatnou dňa 1.3.2010 (č.l. 3 súdneho spisu), Protokolom o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie (č.l. 4 súdneho spisu), výzvou na zaplatenie zo dňa 30.9.2010 (č.l. 5 súdneho spisu), Prihláškou na odber elektriny (č.l. 40 súdneho spisu), upomienkou zo dňa 6.10.2009 (č.l. 41 súdneho spisu), služobným príkazom (č.l. 42 súdneho spisu), a zistil tento skutkový a právny stav:
Z Prihlášky na odber elektriny (č.l. 40 súdneho spisu) súd zistil, že žalovaný bol zmluvným odberateľom elektrickej energie pre odberné miesto Š.. S. XX/XX, XXX XX Y., ČOM XXXXXXX.
Zo služobného príkazu (č.l. 42 súdneho spisu) súd zistil, že nakoľko žalovaný neuhradil zálohu za mesiace 08/2009 a 9/2009, každú vo výške 24,90 eur, splatné dňa 31.8.2009 a dňa 30.9.2009, a to ani na základe zaslanej upomienky zo dňa 6.10.2009 (č.l. 41 súdneho spisu), bolo predmetné odberné miesto dňa 11.1.2010 odpojené od dodávky elektrickej energie pre neplatenie.
Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo 27.1.2010 (č.l. 4 súdneho spisu) súd zistil, že pracovník kontroly odberných miest elektrickej energie navštívil odberné miesto žalovaného za účelom revízie odpojenia a demontáže meracieho zariadenia a zistil neoprávnený odber elektrickej energie. V predmetnom protokole pracovník kontroly zároveň vypočítal výšku škody spôsobnej neoprávneným odberom pri nameranej záťaži L1 = 2,1 a túto v zmysle vyhlášky č. 154/2005 Z. z. vyčíslil na sumu 558,74 eur.
Žalobca tento neoprávnený odber elektrickej energie žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 2010 2320 021000249, splatnou dňa 1.3.2010 na sumu 558,74 eur (č.l. 3 súdneho spisu). Žalovaný však žalobcovi túto faktúru neuhradil.
Podľa ust. § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“), neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Podľa ust. § 39 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Podľa § 1 odseku 2 cit. vyhlášky, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba) zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov. Podľa § 1 odseku 4 cit. vyhlášky, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenia je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1kV, sa vypočíta tak, že a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia, b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz, c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené. Podľa § 1 odseku 5 cit. vyhlášky, vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd mal v konaní preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
zmluva o dodávke elektrickej energie podľa ustanovení zákona o energetike č. 656/2004 Z. z.. V dôsledku nezaplatenia faktúr za odber elektrickej energie za mesiace 08/2009 a 09/2009 žalovaným, došlo dňa 11.1.2010 k odpojeniu odberného miesta žalovaného od dodávky elektrickej energie. Následne kontrolou vykonanou zo strany žalobcu dňa 27.1.2010 došlo k zisteniu neoprávneného odberu elektrickej energie zo strany žalovaného. Súd nemal preukázané, že by žalobca jednostranne odstúpil od zmluvy o dodávke elektrickej energie. A teda išlo o neoprávnený odber v rozpore so zmluvou v zmysle ust. § 39 ods. 1 písm. a) zákona o energetike. Žalovaný tento neoprávnený odber vo svojom odpore zo dňa 6.2.2012 nerozporoval. Potvrdil, že sa to stalo iba raz a vôbec nemal úmysel v neoprávnenom odbere pokračovať. Žalobcovi vznikol titulom neoprávneného odberu elektrickej energie pre odberné miesto žalovaného nárok na zaplatenie skutočnej vzniknutej škody v celkovej výške 558,74 eur, ktorú si žalobca uplatnil v súlade s vyhláškou č. 154/2005 Z. z. Vzniknutú škodu vyfakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. 6063976051 zo dňa 27.1.2010 na sumu 558,74 eur, splatnou dňa 1.3.2010. Vyfakturovaná suma pozostávala zo škody vo výške 8,75 eur vyúčtovanej v zmysle ust. § 1 ods. 1, 2 a 4 vyhlášky č. 154/2005 Z. z. a zo zisťovacieho poplatku vo výške 549,99 eur vyúčtovaného v zmysle ust. § 1 ods. 5 cit. vyhlášky. Nárok na úrok z omeškania súd posudzoval podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Uplatnený úrok z omeškania neodporoval citovaným ustanoveniam, a preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v celej uplatnenej výške.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, priznal proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva vo výške 254,96 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 82 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 292,87 eur (súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a), b) a c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to prevzatie a príprava zastúpenia; 2 x písomné podanie na súd; účasť na pojednávaní dňa 25.4.2012; jeden úkon á 36,52 eur; ďalej 1 x režijný paušál vo výške 7,21 eur, 1 x režijný paušál vo výške 7,41 eur a 2 x režijný paušál vo výške 7,63 eur v zmysle ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Ďalej súd v súvislosti s účasťou na pojednávaní priznal právnemu zástupcovi žalobcu cestovné náklady podľa ust. § 15 písm. a) cit. vyhlášky a § 7 ods. 2 a 4 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov za cestu na pojednávanie Žilina - Martin a späť, teda 2 x 33 km, osobným motorovým vozidlom, pri spotrebe 5,3 l/100 km x 1,480 eur/liter, spolu v sume 17,26 eur a tiež náhradu za stratu času v zmysle ust. § 17 vyššie cit. vyhlášky za cestu Žilina - Martin a späť za každú začatú polhodinu vo výške 12,71 eur, celkovo za 4 polhodiny vo výške 50,84 eur a tiež 20 % DPH vo výške 48,81 eur, spolu teda súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 292,87 eur). V zmysle ust. § 149 ods. 1 OSP je žalovaný povinný tieto trovy nahradiť právnemu zástupcovi žalobcu.
O povolení žalovanému splácať dlh v splátkach po 10 eur, rozhodol súd podľa ust. § 160 ods. 1 OSP, podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.