Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-40-2010.pdf
PDF · 116.17 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/40/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého: C. Q., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - W.. R. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. C. XX, zastúpená JUDr. Darinou Jelínkovou, advokátkou, Bratislava, Janotova 14 a otec - Ľ. Q., L.. XX.XX.XXXX, J. C. XX, zastúpený JUDr. Štefanom Jurčom, PhD., advokátom, Bratislava, Šafárikovo nám. 7, na návrh matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. C. Q., L.. XX.XX.XXXX zo sumy 50 eur na sumu 65 eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2011.
Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 9P/6/2010-55 zo dňa 25.03.2010.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 01.09.2011 do 25.04.2012 v sume 117,50 eur. Súd p o v o ľ u j e otcovi dlh na výživnom splatiť v splátkach spolu s bežným výživným po 10 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 07.09.2010 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného voči otcovi na sumu 250 eur mesačne od podania návrhu s odôvodnením, že pri predchádzajúcej úprave výživného uzavrela síce rodičovskú dohodu o výške výživného, ale s ňou nesúhlasila. Poukázala na to, že táto dohoda bola aj v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a preto ju súd nemal schváliť. Na strane matky došlo k zmene pomerov, keďže z podnikateľskej činnosti nemá príjem, pričom otec maloletého je majetný človek. Matka má na dieťa zvýšené výdavky súvisiace s jeho záujmovou činnosťou, jeho záujmy sú na prospech riadneho fyzického vývoja a vzdelania.
Otcovi maloletého dieťaťa bol návrh doručený v zmysle § 47 ods. 1 O. s. p. dňa 18.10.2010, k návrhu prvýkrát vyjadril v odvolacom konaní s tým, že jeho jediným príjmom sú dávky v nezamestnanosti a je žiadateľom o predčasný starobný dôchodok. Za obdobie od marca 2010 do septembra 2010 bola vyplatená otcovi dieťaťa dávka v nezamestnanosti v priemere 139,82 euro mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa (§ 101 ods. 2 O. s. p.) výsluchom matky, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného v spise tunajšieho súdu zn. 9P/6/2010 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9P/6/2010-55 zo dňa 25.03.2010 súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke a schválil dohodu rodičov dieťaťa o výživnom, podľa ktorej sa otec dieťaťa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 50 eur mesačne odo dňa rozhodnutia. Z obsahu spisu vyplýva, že v čase úpravy matka vykonávala podnikateľskú činnosť na vystavený živnostenský list, mala príjem z dohody o pracovnej činnosti, z ktorej vyplýva dohodnutý mesačný príjem brutto 150 tisíc HUF, v Daňovom priznaní za rok 2008 uviedla príjmy vo výške 1,467 mil. Sk a výdavky vo výške 1,484 mil. Sk, bez daňovej povinnosti. S dieťaťom bývala v Budapešti v prenajatom byte, poberala prídavky na dieťa. Otec predložil doklady preukazujúce skončenie pracovného pomeru k 01.03.2010 v obchodnej spoločnosti Europa Invest, s. r. o., Dunajská Streda dohodou (dokladom zo dňa 15.11.2010! - pričom v konaní predložil legitimáciu o pracovnej neschopnosti od 03.03.2010, v ktorej je uvedený zamestnávateľ „Europainvest D. Streda“, podľa výpisu z obchodného registra majiteľmi spoločnosti sú P. Q. a W.. O. Q.) a vymeriavacie základy k plateniu poistného. Výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého neboli vykázané, v návrhu matka uvádzala platby v škôlke vo výške 400 eur a nájomné 350 eur.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že v súčasnosti je nezamestnaná, nemá žiadny príjem, sama si prácu aktívne hľadá, nie je evidovaná na úrade práce. Firma, pre ktorú pracovala (už v čase poslednej úpravy výživného), ukončila v Maďarsku svoju činnosť, rozviazala pracovné pomery so zamestnancami a ukončila spoluprácu s obchodnými partnermi. Príjem z tejto činnosti mala podľa zmluvy 150.000 HUF mesačne (t. j. cca 555 eur, pri použití kurzu 1 Euro : 270 HUF). V súčasnosti matka žije zo svojich úspor a finančnej podpory svojej matky. K majetkovým pomerom uviedla, že od poslednej úpravy výživného sa nezmenili, vlastní rodinný dom v Mliečanoch, v ktorom býva otec maloletého C., ktorý má k nemu zriadené vecné bremeno doživotného užívania. Vlastní ďalej pozemky, ktoré sa snaží predať, osobné vozidlo Toyota, kúpené v roku 2008 za 900.000 Sk (29.874,53 eur). Začiatkom tohto roka kúpila dvojizbový byt v Budapešti, kúpnu cenu uhradila z úspor a z hypotéky. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. K výdavkom na dieťa uviedla, že maloletý navštevuje od februára 2009 súkromnú škôlku v Budapešti, za ktorú má výdavky celkom 250 eur mesačne (stravné, plávanie, anglický jazyk, kultúrne podujatia). Kvôli výške poplatku zvažovala zmenu škôlky na štátnu s výdavkom asi 100 eur mesačne, avšak na odporúčanie riaditeľky súkromnej škôlky ho ponechala v tejto (syn je talentovaný a majú záujem rozvíjať jeho schopnosti). Podľa udania matky je dieťa športovo zdatné, na rozvoj mu zakúpila korčule, bicykel - 29.999 HUF/111,11 eur, plavky - 12,99 eur, zúčastňuje sa rôznych športových podujatí. V podstate je zdravý, trpí často nádchou, kvôli čomu mu zakúpila lampu s infračerveným žiarením - 5.490 HUF/20,33 eur. Dieťa vlastní nebytové priestory, ktoré sú v prenájme, všetky otázky okolo nájomnej zmluvy a nájomného rieši otec, výšku nájomného matka nepozná, ani jej nájomné neodovzdáva.
Matka má vydaný živnostenský list Obvodným úradom Dunajská Streda, činnosť má do 25.12.2010 pozastavenú. Dňa 31.07.2010 dohodou ukončila zmluvný vzťah so spoločnosťou, pre ktorú vykonávala pracovnú činnosť. Poberá prídavky na dieťa.
K majetkovým a zárobkovým pomerom otca sa matka vyjadrila, že v súčasnosti otec užíva jej rodinný dom, používa osobné vozidlo Volvo. Poplatky za služby spojené s bývaním uhrádza matka maloletého, k čomu otec jej na jej účet prevádza platby k tejto úhrade (k tomu matka predložila výpis zo svojho účtu za apríl 2010). Poukázala na to, že proti otcovi sú vedené viaceré exekúcie, z ktorého dôvodu nemá na svoje meno evidovaný majetok. Otec maloletého má ďalších dvoch, už plnoletých synov, s ktorými otec spolupracuje pri výkone ich podnikateľskej činnosti - synovia vlastnia nebytové priestory v Dunajskej Strede, ktoré prenajímajú, pričom zisk delia na tri časti; otec disponuje aj s účtom vedeným na jeho syna (k tomu matka predložila výpisy z účtu vedeného na mená P. Q., Q. Ľ. zasielané na adresu otca za mesiace marec a júl 2010). Príjem otca odhadla na 800 eur, poukázala na to, že každý druhý víkend, keď sa otec stretáva s maloletým C., pre dieťa nakupuje, pričom minie odhadom sumu 100 eur na dieťa počas stretnutia.
Podľa údajov zverejnených na webe obchodného registra je otec maloletého majiteľom obchodných spoločností Delta-Market, s. r. o., od roku 1997 v likvidácii a Master-Mart, s. r. o., od roku 2002 taktiež v likvidácii; konateľom v obchodnej spoločnosti Elektromart, s. r. o. (jediným spoločníkom je W.. O. Q.) a je členom predstavenstva akciovej spoločnosti TSC Capital Consulting, a. s.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť otcovi vyživovacie povinnosti podľa zárobkových možností rodičov a odôvodnených potrieb dieťaťa.
S poukazom na takto zistený skutkový stav súd vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. 12P/40/2010-64 zo dňa 29.11.2010, ktorým zvýšil výživné otcovi zo sumy 50 eur na sumu 250 eur mesačne od podania návrhu. Na odvolanie otca odvolací súd rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie uznesením č. k. 23 CoP/18/2011-105 zo dňa 24.05.2011. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že súd 1. stupňa neporovnal rozhodné skutočnosti v čase predchádzajúcej úpravy a rozhodné skutočnosti v čase súčasnej úpravy, nepostupoval tak v súlade s § 78 ods. 1 zákona o rodine a vo veci rozhodol bez porovnania zmien pomerov.
Súd vo veci doplnil dokazovanie výsluchom rodičov, svedkov a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi.
Matka vo svojej doplňujúcej výpovedi uviedla, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného pracovala pre istú českú firmu, spolupráca trvala od januára do augusta 2010, prácu vykonávala na živnosť a príjem mala určený vo výške 150 tisíc HUF brutto. Od novembra 2010 je zamestnaná na základe pracovnej zmluvy, pracovný pomer má dohodnutý na dobu neurčitú. Jej príjem predstavuje 151.852 HUF (cca 562,41 eur) netto mesačne. Naďalej vlastní byt v Budapešti, rodinný dom v Mliečanoch, byt na Radničnom námestí. Posledne spomenutý nadobudla na úver a je zaťažený záložným právom. Má záujem ho predať, svojím konaním jej však v tom bráni otec dieťaťa. Byt sa nachádza v bytovom dome, ku, ktorému správu vykonáva firma patriaca plnoletým synom otca. Ďalej vlastní byt vo Veľkom Mederi, darovala jej ho jej stará matka, je neobývaný, neprenajíma ho.
Maloletý od septembra 2011 chodí do školy, naďalej je športovo aktívny, venuje sa plávaniu aj ďalším športom, ktoré má zaradené priamo do rozvrhu hodín, výdavky s tým spojené matka v súčasnosti nemá. Na začiatku školského roka mala výdavky na nákup školských potrieb a aktovky vo výške 30.000 HUF. Dieťaťu platí obedy v školskej jedálni, s výdavkom 7.000 HUF mesačne. Dieťa je veľmi aktívne, počas víkendov navštevujú rôzne kultúrne programy a športové podujatia, k čomu mu zabezpečuje matka pitný režim, stravu, denne jogurty aj ovocie.
Matka sa cestou svojej právnej zástupkyne vyjadrila, že otec je schopný platiť výživné v zmysle jej návrhu, o čom svedčia jeho SMS správy, z ktorých vyplýva, že jej ponúkol za určitých podmienok výživné 500 eur mesačne. Má za to, že otec dieťaťa je milionárom, pokračuje vo svojich podnikateľských aktivitách prostredníctvom synov, zostal mozgovým trustom ich činnosti a synovia konajú v intenciách jeho pokynov. V ďalšom vyjadrení poukázala na to, že otec nájomné z nebytového priestoru patriaceho dieťaťu spotrebúva pre seba.
Otec vo svojej výpovedi uviedol že kým žili s matkou a s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti, bol naozaj majetný človek a to, čo matka počas spolužitia nadobudla, bolo iba jeho pričinením. V roku 2008 prevádzkoval predajňu domácich potrieb, z ktorej matka zadarmo čerpala tovar, mala k dispozícii platobnú kartu k účtu otca. V tom čase matka prevádzkovala predajňu s bytovými doplnkami, ktorú jej rozbehol práve otec. V súčasnosti je vážne chorý, nie je schopný pracovať, príjem má výlučne za predčasného starobného dôchodku. Iný príjem nemá. Finančne mu vypomáhajú jeho plnoletí synovia. Výdavky na lieky predstavujú asi 50 euro mesačne. Firmy, v ktorých vystupoval v minulosti, majú v súčasnosti nulové hodnoty a sú v likvidácii. Poukázal na to, že matka zobrala 3 vkladné knižky, na ktoré maloletému vložil spolu viac ako 60 tisíc eur, matka z vkladných knižiek peniaze vybrala a spotrebovala pre seba. Kúpila si auto a byt v Budapešti. V zmysle súdneho rozhodnutia zriadil sám dieťaťu vkladnú
knižku, v máji 2011 na ňu vložil 1.000 eur. K bráneniu predaja bytu matky uviedol, že matka má vysoké dlhy a podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Poukázal na to, že matka mu bráni stretávať sa s dieťaťom. V čase predchádzajúcej úpravy výživného poberal podporu v nezamestnanosti. Nemá zriadený bankový účet, je len spoludisponentom na účte plnoletého syna, má k nemu zriadenú platobnú kartu. V čase poslednej úpravy nemal žiadny majetok, poberal podporu v nezamestnanosti. Býval v rodinnom dome v Mliečanoch, tak ako v súčasnosti, ten patrí matke, otec má k nemu zriadené právo doživotného bývania. Výdavky na bývanie predstavujú asi 100 eur mesačne, výdavky znáša sám, vypláca ich matke. V čase poslednej úpravy výživného predstavovali asi 140 eur mesačne. V prípade potreby si vypožičiava auto od svojich synov, vozidlo využíva málo, len na návštevy lekára. K správam zasielaným matke mobilným telefónom uviedol, že sa nimi iba zabával, bol zvedavý na reakciu matky. jeho jediným príjmom je iba starobný
dôchodok a zvýšené výživné nie je z neho schopný platiť. Poukázal na to, že matka disponuje majetkom v hodnote asi 260 000 eur.
Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne otec maloletého poberá od novembra 2010 predčasný starobný dôchodok určený sumou 265,30 eur, od januára 2011 zvýšený na 270,10 eur mesačne. Z dôchodku má vykonávané zrážky súdnym exekútorom. Z lekárskej správy lekára urologickej ambulancie z 01.03.2011 vyplýva, že otec maloletého trpí onkologickým ochorením. Firma Elektromart, ktorej je otec štatutárnym orgánom, nevykazuje žiadnu činnosť. V roku 2009 bola otcovi na nemocenskom vyplatená suma 480,20 eur, v marci 2010 mu bola vyplatená suma 244,60 eur. Od 24.03.2010 do 23.09.2010 poberal dávku v nezamestnanosti v priemere 139,82 eur mesačne.
Svedok O. Q., syn otca maloletého, vo svojej výpovedi uviedol, že je, spolu s bratom, majiteľom obchodnej spoločnosti, ale otec majetkovú účasť na spoločnosti nemá. Jeho otec býva v rodinnom dome v Mliečanoch a žije z dôchodku. Otcovi na živobytie nijakým spôsobom neprispieva. Svedok má zriadených viacero účtov, jeho otec prístup k účtom nemá. Nevedel sa vyjadriť, či jeho otec má auto, v prípade vyžiadania požičiava otcovi firemné auto.
Svedok P. Q., syn otca maloletého, vo svojej výpovedi uviedol, že jeho otec v minulom roku podstúpil vážny operačný zákrok, má zdravotné problémy. Jeho otec v súčasnosti žije z dôchodku. Spoločne s bratom založili obchodnú spoločnosť Europainvest. Otec nie je spolumajiteľom firmy. A tiež má založených viacero peňažných účtov, ale otec dispozičné právo nemá k žiadnemu. Potvrdil, že istý čas mal otec dispozíciu z jedným z jeho účtov, túto dispozíciu zrušil asi pred troma mesiacmi. Dispozícia trvala pre účely zdravotnej starostlivosti počas obdobia, kedy absolvoval otec lekárske vyšetrenia v Bratislave. Stali sa prípady, kedy na požiadanie od sa mu poskytol malej peňažné či jazdkýň, 10 alebo 20 eur. Na vyžiadanie požičiava od soví firemné auto. Otec ho však nemá nastálo k dispozícii.
Maloletý je podľa z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. K. D. výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. 12-1. Otec v mene maloletého uzavrel dňa 01.10.2010 zmluvu o nájme predmetného obchodného priestoru s obchodnou spoločnosťou ZOONEINVEST, spol. s r. o. s nájmom dohodnutým vo výške 300 eur, vrátane sumy 150 eur na zálohách za energie a správcovský poplatok. Dňa 01.08.2011 uzavrel otec zmluvu o nájme tohto nebytového priestoru s obchodnou spoločnosťou MonRobe, s. r. o. V zmysle zmluvy bolo nájomné dohodnuté sumou 300 eur mesačne a ďalšia čiastka sumou 150 eur mesačne na úhradu za plnenia poskytované s užívaním priestorov. Firma MonRobe sa na výzvu súdu písomne vyjadrila, že na základe nájomnej zmluvy zaplatili na nájomnom do februára 2012 sumu 2.400 eur. Podľa príjmových pokladničných dokladov pripojených k vyjadreniu prevzal nájomné otec maloletého. Firma ZOONEINVEST sa písomne vyjadrila, že od platenia nájomného bola oslobodená s tým, že zrekonštruovala prenajatý obchodný priestor. Z dôvodu stratovosti nájom a predčasne ukončila k 1. 2. 2011. Podľa vkladnej knižky predložené otcom, založenej dňa 15. 6. 2011 na meno maloletého, s počiatočným vkladom 1000 eur, sa na účte nachádza podľa posledného zápisu dňa 23. 3. 2012 suma 2.663,83 eur. Z vykonaných zápisov bankou vyplýva, že okrem vkladov boli na účty vykonávané aj výbery, za uvedené obdobie v celkovej výške 14.140 eur, vklady predstavujú celkom sumu 17.550 eur. Podľa poznámky písanej otcom je na účte vložené aj nájomné za mesiace marec a apríl 2012, 2x 300 eur, spolu na nájomnom tak firma MonRobe uhradila zatiaľ 3.000 eur.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je možné pristúpiť k zmene určenej výšky výživného. K času poslednej úpravy výživného (sumou 50 eur mesačne), kedy mal maloletý 5 a pol roka, otec uvádzal príjem z podpory v nezamestnanosti, za sledované obdobie (12 mesiacov predtým) preukázal len príjem z nemocenského, nemal majetok, ani ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Návrh na zvýšenie výživného bol matkou podaný v septembri 2010. V tom čase však súd nemal preukázanú zásadnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Matka medzičasom (v auguste 2010) síce o pravidelný príjem prišla, podľa jej tvrdenia žila s dieťaťom z úspor, v súčasnosti je už opäť (od novembra 2010) zamestnaná, jej príjem ostal približne na rovnakej úrovni, ako predchádzajúci. V ďalšom konaní neboli preukázané tvrdenia matky o podnikateľských aktivitách otca a jeho majetkovej účasti vo firme jeho plnoletých synov. Otec v súčasnosti má zdravotné problémy, výdavky na lieky podľa vlastného vyjadrenia nemá vysoké, má príjem z dôchodku, ktorý poberá od novembra 2010, a ktorý je dvojnásobne vyšší, než vykázaný príjem z predchádzajúceho preskúmavaného obdobia, pričom podľa jeho výpovede má aj nižšie výdavky na bývanie. Čo sa týka majetkových pomerov, tieto sa medzičasom zmenili na strane matky, ktorá nadobudla byt v Budapešti, sčasti však na hypotéku. Mal. C. má 7 a pol roka, od septembra 2011 nastúpil do 1. triedy základnej školy. Má tým zvýšené nároky na svojich odôvodnených potrebách (bežných aj zvýšených výdavkoch), a to v súvislosti nielen s tým, že si začal plniť školské povinnosti, ale aj tým, že je športovo zdatný a v tomto smere je potrebné jeho schopnosti naďalej rozvíjať a podporovať, podľa výpovede matky sa však jej výdavky na podporu športovej aktivity dieťaťa znížili, nakoľko dieťa tieto absolvuje v rámci vyučovacieho procesu. Maloletý má vlastný príjem, z prenajímania nebytového priestoru, ktorý vlastní. Otázka, či otec spravuje tento príjem v súlade so záujmami dieťaťa, bude predmetom dokazovania vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 13P/19/2012. Návrh matky tak súd za dôvodný posúdil až od času, kedy nastúpil maloletý školskú dochádzku, a k zvýšeniu výživného pristúpil od septembra 2011. Za primeranú na základe uvedeného súd s prihliadnutím aj na preukázané odôvodnené potreby maloletého a jeho vlastný mesačný príjem z nájmu a preukázané príjmové a majetkové pomery a schopnosti oboch rodičov, podľa ktorých sa vo zvýšenej miere musí na vyživovacej povinnosti voči maloletému podieľať matka ako majetnejšia a s vyšším príjmom, určil sumu 65 eur mesačne. Keďže vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, vznikol otcovi do dňa rozhodnutia dlh na výživnom (za mesiace september 2011 až marec 2012 a 25 dní v mesiaci apríl), ktorý dlh je povinný splatiť v splátkach spolu s bežným výživným (§ 160 ods. 1 O. s. p.). Výšku splátok súd určil tak, aby bola zvládnuteľná otcom a aby dlh v čo najkratšom čase (do jedného roka) uhradený, dlhšia lehota by bola podľa názoru súdu na ujmu dieťaťa aj matky, ktorá musela v uvedenom čase znášať zvýšené výdavky sama.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)