Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1184-2009.pdf
PDF · 79.57 KB
Case nature
Subarea
17Er/1184/2009
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17 proti povinnému: C. H., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom vo Vrícku č. 36 v konaní o vymoženie uloženej povinnosti 78,33 €, trovy konania a trovy exekúcie takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Petrom Krištofíkom Muchom na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 222/2009 z a n e p r í p u s t n ú.
Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Petrom Krištofíkom Muchom na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 222/2009 z a s t a v u j e .
Súd ukladá oprávnenému, aby do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia nahradila súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi Muchovi trovy exekúcie vo výške 49,88 €.
odôvodnenie:
Súdny exekútor JUDr. Peter Krištofík Mucha doručil dňa 26.03.2009 na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného na úrad súdneho exekútora dňa 13.03.2009 a na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin č. PV 501/02781/2007 zo dňa 02.09.2008. Súd poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie poverením č. 5506 058329* zo dňa 07.04.2009.
Súdny exekútor podal dňa 02.04.2012 na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 58 ods.1 Exekučného poriadku pretože povinný dňa 31.03.2009 zomrel a konanie o dedičstve bolo pre nemajetnosť zastavené. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 49,88 € podľa predloženého vyúčtovania.
Z uznesenia dedičského súdu zo dňa 21.12.2011 sp. zn. 23D/52/2010 súd zistil, že dedičské konanie po povinnom bolo týmto uznesením zastavené, pretože poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1. písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ustanovenia § 7 ods.1 a ods.2 prvá veta Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa ust § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ustanovenia § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 107 ods. 1 OSP ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Nakoľko povinný dňa 31.03.2009 zomrel, zanikla v zmysle ust. § 7 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti ako aj spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle ust. § 19 OSP. Súd preto v zmysle ust. § 107 ods. 1 OSP posudzoval, či v prebiehajúcom exekučnom konaní možno pokračovať s dedičmi povinného, alebo sa má toto konanie zastaviť. Pretože bolo dedičské konanie po povinnom zastavené pre nedostatok majetku, súd konštatuje, že nedošlo k prechodu dlhov povinného ako poručiteľa na jeho dedičov a tak exekúcia začatá a vedená proti povinnému nemá proti komu pokračovať.
Z vyššie uvedeného dôvodu súd vyhlásil exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g.) Exekučného poriadku.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 1 až 3 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi Muchovi súd priznal náhradu trov exekúcie v sume 49,88 € podľa ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a to podľa § 14 a § 22 tejto vyhlášky. Trovy exekúcie súdneho exekútora pozostávajú z odmeny, náhrady hotových výdavkov a 20 % DPH.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 € podľa ustanovení § 14 Vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len Vyhl. č. 288/1995 Z.z.) podľa, ktorého ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
Hotové výdavky priznal súd exekútorovi v zmysle § 22 vyhl. č. 288/ 1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vo výške 8,38 €. Hotové výdavky súdneho exekútora pozostávajú z nákladov na poštovné vo výške 3,40 € a z nákladov a spotrebovaný kancelársky materiál vo výške 4,98 €.
Súdny exekútor si k odmene uplatnil aj položku 20% DPH. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zák. o DPH) je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (ust. § 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH. Podľa kópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty je súdny exekútor zaregistrovaný pre daň z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 4 Zák. o DPH. Ako zdaniteľná osoba má súdny exekútor daňovú povinnosť (povinnosť odviesť daň) voči správcovi dane, ktorá mu vzniká ku dňu dodania služby. Keďže sa jedná o službu poskytovanú čiastkovo v priebehu určitého obdobia, za deň dodania služby sa považuje posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje (§ 19 ods. 2 a 3 Zák. o DPH). V predmetnom prípade je takýmto obdobím obdobie trvania exekučného konania a dňom dodania služby je deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor je povinný za príslušné daňové obdobie odviesť DPH zo základu dane, ktorý je v zmysle ust. § 22 ods.1 a ods.2 písm. b) Zák. o DPH tvorený protihodnotou, ktorú súdny exekútor prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia (oprávnená) alebo inej osoby (napr. povinná, ak by bola zaviazaná na platenie trov exekúcie), za dodanie služby (teda odmenou súdneho exekútora). Konečným nositeľom daňového zaťaženia pri dani z pridanej hodnoty je osoba pre ktorú sa služba, ktorá je predmetom dane poskytuje, alebo osoba, od ktorej zdaniteľná osoba (súdny exekútor) požaduje plnenie za poskytnutie služby, ktorá je predmetnom dane.
Vzhľadom na vyššie uvedené priznal súd súdnemu exekútorovi v rámci náhrady trov exekúcie aj položku uplatnenej dane z pridanej hodnoty, a to v sume 8,31 €.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje základnú zásadu, že náklady spojené s exekúciou vrátane trov exekúcie súdneho exekútora, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov v súvislosti s exekúciou a náhrady za stratu času, má hradiť povinný. Výnimočne však môže znášať trovy exekúcie na základe rozhodnutia súdu aj oprávnený. Tieto osobité prípady určuje ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého na úhradu trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi, môže súd oprávneného zaviazať iba v prípade, že exekúciu zastavuje, a to buď zavinením oprávneného alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd zastavil túto exekúciu, pretože povinný zomrel a nedošlo k prechodu jeho dlhov na jej dedičov, nakoľko aj dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre jeho nemajetnosť. Exekučný poriadok výslovne neurčuje, kto má v takom prípade tieto trovy znášať. Táto skutočnosť však nemôže byť na ujmu práva súdneho exekútora na odmenu a na náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených na exekúciu. Pretože na strane povinného v tomto prípade nie je osoba, ktorá by mala hradiť trovy exekúcie, súd zaviazal na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 49,88 € oprávneného.
Poučenie:
Proti výroku, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, n i e j e prípustné odvolanie. ( § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len OSP). Nakoľko sa však jedná o rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky možno proti nemu podať odvolanie podľa ust. § 374 ods. 4 prvá a tretia veta Občianskeho súdneho poriadku, a to do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Podaním odvolania sa tento výrok zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Takýmto zrušením výroku, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, nie sú dotknuté ostatné výroky tohto uznesenia.
Proti ostatným výrokom možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisom a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.