Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_8C-36-2011.pdf
PDF · 100.59 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/36/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci navrhovateľa B. J., L. XX.XX.XXXX, P. J. O., G.Ö. XX, občana SR proti odporkyniam 1/. I. J., L. XX.XX.XXXX, občianke SR a 2/ I. J., L. XX.XX.XXXX, občianke SR, obe trvale bytom O., G. XX, obe zastúpené JUDr. Erikou Golskou, advokátkou so sídlom Lučenec, T. G. Masaryka 29 o vydanie hnuteľných vecí takto
rozhodol:
návrh navrhovateľa na určenie povinnosti odporkýň 1/ a 2/ vydať mu hnuteľné veci: nábytok - gaučovú súpravu plus 1 ks kreslo farby žltej (ekokoža), vykurovaciu techniku - vysávač a ohrievač, FTV TESLA ORAVA 55, video MAXEL, FTV TESLA ORAVA 51, domáce kino ORAVA, automatickú práčku, CR FOX KOMPLET - satelitný komplex HUMAX, skriňu s posuvnými dverami a zrkadlom a dverách, 3 kusy koberce z a m i e t a.
O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom na začatie konania žiadal od odporkýň 1/ a 2/ vydať hnuteľné veci uvedené vo výroku tohto rozsudku. Návrh odôvodnil tým, že po rozvode manželstva s odporkyňou 1/, pričom odporkyňa 2/ je jeho dcérou, vyzdvihol niekoľko pôžičiek z ktorých si kúpil hnuteľné veci takto: zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, ev. č. 1111665 dňa 18.11.2004 od spoločnosti QUATRO nábytok - gaučovú súpravu rohovú + 1 ks kreslo farby žltej (ekokoža), zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, ev. č. 1163471 dňa 25.02.2005 od tej istej spoločnosti domáci spotrebič, vykurovaciu techniku - vysávač a ohrievač, zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, ev. č. 1073139 dňa 24.08.2004 od tej istej spoločnosti elektroniku - FTV TESLA ORAVA 55, video MAXEL, zmluva o úvere - ZU 4 01015630 dňa 23.03.2005 od spoločnosti GE Money Multiservis FTV TESLA ORAVA 51, domáce kino ORAVA, zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, ev. č. 1278145 z roku 2005 od spoločnosti QUATRO automatická práčka, zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX dňa 24.08.2004 od tej istej spoločnosti CR FOX KOMPLET - satelitný komplet HUMAX, zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 08.12.2004 od spoločnosti TRIANGEL skriňa s posuvnými dverami a zrkadlom na dverách, zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, ev. č. 1133498 dňa 19.12.2004 od spoločnosti QUATRO 3 ks koberce (2 ks 4 x 4 m,1 ks 3,5 x 3 m). V čase kúpy týchto vecí žili s odporkyňou 1/ v nehnuteľnosti, v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a bol tam prihlásený k trvalému pobytu. Odporkyne mu odmietli vydať veci napriek tomu, že sa z nehnuteľnosti odsťahoval. V priebehu konania navrhol vypočuť svedkov na preukázanie svojich tvrdení.
Odporkyne 1/ a 2/ sa písomne vyjadrili k návrhu dňa 22.06.2011 (vyjadrenie doručené súdu dňa 23.06.2011) tak, že žiadali návrh zamietnuť preto, lebo po rozvode manželstva navrhovateľa a odporkyne 1/ keď rozsudok nadobudol právoplatnosť 03.03.1998 sa vzťahy medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/ zlepšili a v roku 2000 sa znova navrhovateľ prisťahoval do spoločnej domácnosti. Navrhovateľ prispieval na chod domácnosti, spoločne s odporkyňou 1/ kupovali hnuteľné veci, potraviny, odporkyňa
1/ sa starala o spoločnú domácnosť, varila a prala navrhovateľovi. V tej dobe, aj v súčasnosti bola nezamestnaná. Navrhovateľ bol v tej dobe zamestnaný. Hnuteľné veci kúpené z úverov poskytnutých navrhovateľovi považovala odporkyňa 1/ za patriace do podielového spoluvlastníctva jej a navrhovateľa lebo boli nadobudnuté počas doby ich spolužitia okrem vecí: rohovej gaučovej súpravy + kresla žltej farby (ekokoža) a tiež skrine s posuvnými dverami a zrkadlom na dverách, lebo tie boli kúpené navrhovateľom a odporkyňou 1/ odporkyni 2/ do daru k jej 17. narodeninám. Odvtedy ich aj užíva, tvoria zariadenie detskej izby v ktorej sa zdržuje. Obe odporkyne tvrdili, že do novembra 2005 bolo spolužitie navrhovateľa s odporkyňou 1/ usporiadané, vtedy došlo k odsťahovaniu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti k sestre odporkyne, následne sa ústne dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľným veciam tak, že navrhovateľ si odsťahoval všetku elektroniku okrem automatickej práčky značky Hayer ktorá zostala odporkyni 1/, ale za ňu mu zaplatila (10.000 Sk) v prítomnosti svedka E. Y.. Odporkyne tiež tvrdili, že navrhovateľ si vzal aj ďalšie hnuteľné veci ktoré žiadal od nich vydať, konkrétne vykurovaciu techniku - vysávač a ohrievač, farebný televízor zn. TESLA ORAVA s uhlopriečkou 51 cm, video MAXEL, farebný televízor značky TESLA ORAVA s uhlopriečkou 51 cm, domáce kino značky ORAVA, CR FOX KOMPLET - satelitný komplet HUMAX a 3 koberce. Navrhli vypočuť svedkov na preukázanie svojich tvrdení a žiadali priznať náhradu trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie zo zmlúv o pôžičke a úvere citovaných v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, splátkového kalendára spoločnosti Quatro a.s., oznámenia o vykonávaní zrážok z dôchodku navrhovateľa zo Sociálnej poisťovne ústredie z 12.11.2010, oznámenia ceny hnuteľných vecí navrhovateľom dňa 20.04.2011, potvrdenia o osobných, majetkových, zárobkových pomeroch navrhovateľa v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, poberania peňažného príspevku na opatrovanie p. E. E. v roku 2010, 2011, potvrdenia o výplate dôchodku navrhovateľovi z 20.04.2011, vyjadrenia odporkýň 1/ a 2/ k návrhu z 22.06.2011, potvrdenia o osobných, majetkových, zárobkových pomeroch odporkýň 1/ a 2/ a ich žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, výpisov z LV č. XXX, XXX, k. ú. O., potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi odporkyňou 1/ v roku 2011 a ďalšieho potvrdenia zo 04.07.2011, vyjadrenia navrhovateľa zo 06.07.2011, priestupkového spisu č. A/2011/01608-663 z Obvodného úradu Lučenec dňa 08.11.2011, správy z OÚ Rapovce zo 04.11.2011, dokladov v prílohovej obálke, správy z ÚPSVaR Lučenec, odbor soc. vecí a rodiny Lučenec o odporkyni 1/ z 19.12.2011, správy z ÚPSVaR Lučenec, odbor služieb zamestnanosti o odporkyni 1/ z 20.12.2011, ospravedlnenia navrhovateľa z účasti na pojednávaní na č.l. 125 spisu, lekárskej správy z 11.01.2012, oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec z 10.03.2012, lekárskej správy od MUDr. C. Gálovej, Neštátne zdravotnícke zariadenie O. zo 07.03.2012, prečítaním pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 6C/37/1998, výsluchom účastníkov konania, svedkov M.H. Y.Y., R.H. J.R., E.S. Y.Y., C.H. O.Á.X.M.R., M.S. Y.Y., O. E., N.R.A. J.S., E.H. E., Ľ.S. J.S., P.W. J., O.P.H. J.R., L. J.E., Š.S. J.Y. staršieho a Š.S. J.Y. mladšieho a zistil tento skutkový stav:
prečítaním pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/37/1998 súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa 1/ boli manželia od 18.08.1979 do 03.03.1998, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode ich manželstva. V ňom bola schválená dohoda rodičov o výchove a výžive maloletých detí I. (odporkyne 2/) a Z. tak, že boli zverené do výchovy matke a otcovi určené výživné 1500 na maloletú I. a na maloletú Z. výživné učené nebolo. Príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu manželstva videl súd v rozdielnych povahových vlastnostiach manželov, ktoré viedli k ukončeniu spolužitia v máji 1997 kedy sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Výsluchom navrhovateľa a odporkyne 1/ bolo preukázané, že nehnuteľnosť v O., G. XX nadobudli za trvania svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré si po rozvode manželstva nevyporiadali.
Zo správy od ÚPSVaR odbor služieb zamestnanosti Lučenec z 20.12.2011 súd zistil, že odporkyňa 1/ bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie v dobe od 01.11.2001 do 15.01.2007. Navrhovateľ bol vtedy zamestnaný u zamestnávateľa PRP plus, Železničná 1068, Veľký Krtíš. V tej dobe už žil a býval s odporkyňou 1/. Navrhovateľ v konaní preukázal zmluvy o úvere a pôžičkách z 18.11.2004, 25.02.2005, 24.08.2004, 22.03.2005, z roku 2005, 24.08.2004, 08.12.2004 a 19.12.2004 ktoré uzavrel z dôvodu nákupu hnuteľných vecí uvedených vo výroku tohto rozsudku.
Navrhovateľ v priebehu celého konania tvrdil, že hnuteľné veci tvoria jeho vlastníctvo, kúpil si ich pre svoju potrebu a keď ukončil spolužitie a odporkyňou 1/ v novembri 2005, odsťahoval sa od nej a odporkyne 1/ a 2/ mu odmietli veci vydať. Popieral, že by sa odporkyňa 1/ starala o domácnosť, varila
mu, prala a trval na tom, že intímne s odporkyňou 1/ nežil. V súčasnosti je invalidným dôchodcom. Z dôchodku sú vykonávané zrážky, lebo neplatil splátky úverov a pôžičiek z ktorých kúpil hnuteľné veci. Zo správy z Obecného úradu Rapovce z 14.11.2011, výsluchom účastníkov konania, prečítaním spisu Obvodného úradu Lučenec č. A/2011/01608-663, ale aj výsluchmi svedkov mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania sú veľmi zlé vzťahy.
Odporkyne 1/ a 2/ v konaní tvrdili okrem iného, že v deň výplaty navrhovateľa vždy čakali pred jeho zamestnávateľom a spolu išli na nákupy osobným motorovým vozidlom, ktoré šoféroval navrhovateľ. Toto tvrdenie v konaní navrhovateľ ničím nespochybnil ani nevyvrátil. Dokazovaním tiež bolo zistené, že v rokoch 2004 a 2005 keď navrhovateľ uzavrel zmluvy o úvere a pôžičkách žili s odporkyňou 1/ v ich rodinnom dome, odporkyňa 1/ bola nezamestnaná a poberateľka dávky v hmotnej núdzi, odporkyňa 2/ študovala. Spolužitie navrhovateľa a odporkyne 1/ malo znaky vedenia spoločnej domácnosti, starostlivosti o ňu a finančného zabezpečenia navrhovateľom, lebo súd uveril tomu, že odporkyňa 1/ sa starala o spoločnú domácnosť, aj navrhovateľa, prala mu, varila, pričom tvrdenie navrhovateľa o tom, že vtedy nežili intímne s odporkyňou 1/ bolo vo vzťahu k ostatným znakom spolužitia bezvýznamné. Nezanedbateľnou skutočnosťou je to, že k ukončeniu spolužitia došlo kvôli tomu, že navrhovateľ nadviazal intímny vzťah so sestrou odporkyne 1/, začal s ňou žiť a narodilo sa im maloleté dieťa.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa uznesenia ÚS ČR zo dňa 07.03.2006, sp. zn. I.ÚS 562/05 „existencia vzťahu druha a družky bez ďalšieho neznamená, že veci, ktoré osoby takto žijúce nadobudnú za trvania tohto vzťahu do svojho vlastníctva, sa stávajú vecami v ich podielovom spoluvlastníctve“ a je len na vôli takých osôb, či veci ktoré spoločne kúpia, chcú nadobudnúť do svojho podielového spoluvlastníctva.
Podľa § 153 ods. 2 citovaného zákona súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi konania. Navrhovateľ návrhom na začatie konania vymedzil predmet konania po skutkovej i právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom (tzv. zásada ne ultra petitum) bude nepochybne vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak, však nie je porušením zásady ne ultra petitum, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 ods. 1 O.s.p.).
Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
Predmetom konania bol návrh navrhovateľa na vydanie hnuteľných vecí uvedených vo výroku tohto rozsudku o ktorých tvrdil, že sú jeho výlučným vlastníctvom.
Vlastníctvo ako právny vzťah je vzťah medzi subjektmi týkajúci sa prisvojovania predmetov prírody, ktorý je upravený a sankcionovaný sústavou právnych noriem. Vlastnícke vzťahy sa vyznačujú tým, že ide
o vzťahy medzi vlastníkom na jednej strane a všetkými ostatnými (teda neurčitým počtom subjektov) na strane druhej. Vlastník má určité oprávnenia a povinnosti, ktorým korešpondujú povinnosti ostatných nezasahovať do vlastníckeho práva a oprávnenie ostatných požadovať od vlastníka plnenie jeho povinností. Vlastnícke vzťahy majú povahu absolútnych právnych vzťahov, pretože pôsobia absolútne voči všetkým ostatným (erga omnes). Oprávnenia vlastníka sú vo všeobecnosti ustanovené v ust. § 123 OZ a to predmet vlastníctva držať (ius posisdendi), užívať a požívať plody a úžitky (ius utendi et pruendi) a nakladať s ním (ius disponendi). OZ v ustanovení § 4 zabezpečuje možnosť súdnej ochrany každému, ktorého právo je ohrozené alebo porušené. Predmetom tejto ochrany je aj vlastnícke právo či už k hnuteľným alebo nehnuteľným veciam.
Vlastnícke žaloby možno rozdeliť do dvoch základných skupín: a) všeobecné vlastnícke žaloby (§ 126 ods. 1 OZ), b) osobitné vlastnícke žaloby, ktoré môže použiť vlastník v prípadoch, že iný vlastník poruší svoje povinnosti (§ 127 a 128 OZ). Podľa ust. § 126 ods. 1 OZ reinvidikačnou žalobou (žalobou na vydanie veci) sa vlastník hnuteľnej resp. nehnuteľnej veci môže domáhať vydania veci, ktorú vlastníkovi niekto iný neoprávnene zadržuje a tak ho zbavuje možnosti vykonávať svoje vlastnícke právo. Táto žaloba je priamym vecnoprávnym prostriedkom ochrany vlastníctva. Podstata reinvidikačnej žaloby spočíva v tom, aby vlastník bol aj jej držiteľom, t.j. aby sa fakticky stav zhodoval s právnym stavom. Reinvidikačnou žalobou sa možno s úspechom domáhať veci len za predpokladu taxatívne stavených podmienok a to: 1/preukázania existencie navrhovateľovho vlastníckeho práva k veci, pričom dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. Navrhovateľ musí preukázať na základe akého právneho dôvodu (titulu) nadobudol vlastníctvo k veci (napr. kúpou, darovacou zmluvou, vydržaním, dedením), 2/vec musí byť individualizovaná pomocou znakov, ktoré ju bezpečne odlíšia od podobných vecí, prípadne od vecí toho istého druhu, 3/musí byť preukázané, že odporca zadržuje navrhovateľovu vec bez právneho dôvodu, t. j. neoprávnene. Aktívne legitimovaným na podanie reinvidikačnej žaloby je vlastník neoprávnene zadržiavanej veci, resp. oprávnený držiteľ, ktorý sa môže domáhať vydania veci od každého, kto mu ju neoprávnene zadržiava. Pasívne legitimovaným je ten, kto vec neoprávnene zadržiava. Predpokladom preto, aby odporca mohol vec vydať je, že ju má u seba a to in natura. Reinvidikácia preto neprichádza do úvahy, ak žaloba smeruje voči tomu, kto vec zničil alebo spotreboval, pretože prestal existovať predmet žaloby. Vlastníkovi v danom prípade vznikne proti tejto osobe nárok na náhradu škody.
Súd zameral dokazovanie na preukázanie tvrdenia navrhovateľa, či je výlučným vlastníkom hnuteľných vecí uvedených vo výroku tohto rozsudku a či mu tieto odporkyne 1/ a 2/ zadržiavajú bez právneho dôvodu.
Zo zmlúv o úveroch a pôžičkách uzavretých navrhovateľom síce nevyplynul úmysel nadobudnúť hnuteľné veci do podielového spoluvlastníctva, ale vo vzťahu ku listinným dôkazom (nezamestnanosť odporkyne 1/ a poberanie dávky v hmotnej núdzi) a svedeckým výpovediam o obnove spolužitia navrhovateľa s odporkyňou 1/ v týchto rokoch súd nemal dôvod zaujať iný názor než ten, že hnuteľné veci kúpené z úverov a pôžičiek v roku 2004 - 2005 a uvedené vo výroku tohto rozsudku mali navrhovateľ a odporkyňa 1/ v úmysle nadobudnúť do svojho podielového spoluvlastníctva. To sa ale netýka hnuteľných vecí - nábytku do detskej izby (4-dverová skriňa so zrkadlom, gaučová rohová súprava + 1 kreslo žltej farby z ekokože) lebo tie boli kúpené po uzavretí zmlúv 18.11.2004 a 08.12.2004 s úmyslom navrhovateľa a odporkyne 1/ obdarovať odporkyňu 2/ z príležitosti jej 17. narodenín. Nábytok bol umiestnený do detskej izby odporkyne 2/ ktorá ho odvtedy aj užíva.
Okrem „zdroja finančných prostriedkov“ na kúpu vecí (úverové zmluvy a zmluvy o pôžičkách) navrhovateľ a odporkyne 1/ a 2/ navrhli vypočuť svedkov. Svedecké výpovede súd vyhodnotil nasledovne: E. E. (družka navrhovateľa) sestra odporkyne 1/, teta odporkyne 2/, M. Y. a R. J. sú sestry. Kvôli svedkyni E. ukončil navrhovateľ spolužitie s odporkyňou 1/, odvtedy sú vzťahy medzi účastníkmi konania ale aj svedkyňami zlé až nepriateľské a ich výpovediam súd neveril. To sa týka aj svedkov E. Y. a C. O. (detí svedkyne M. Y., synovca a netere odporkyne 1/). Ich tvrdenia o pôžičke poskytnutej odporkyni 1/ na zaplatenie ceny automatickej pračky navrhovateľovi pôsobili nepresvedčivo, zaujate voči navrhovateľovi. Naopak súd uveril svedkom M. Y., O. E. nielen preto, že nie sú v žiadnom vzťahu s účastníkmi konania. Ich výpovediam o tom, že videli a počuli hádky účastníkov konania vtedy, keď si chcel navrhovateľ odsťahovať od odporkýň veci, súd uveril a svedčia nepriateľstvu odporkýň 1/ a 2/ k navrhovateľovi. Preto súd neveril ani tvrdeniu odporkýň 1/ a 2/ že po ukončení spolužitia navrhovateľa a odporkyne 1/ si
ústnou dohodou zrušili a vyporiadali podielové spoluvlastníctvo ku hnuteľným veciam tak, že navrhovateľ si odsťahoval všetku elektroniku okrem automatickej pračky značky Hayer, vysávač, ohrievač, farebný televízor značky TESLA ORAVA s uhlopriečkou 51 cm, video MAXEL, ďalší farebný televízor, domáce kino značky ORAVA, CR FOX KOMPLET - satelitný komplet HUMAX a 3 koberce. Aj svedok N. J. (zať navrhovateľa a odporkyne 1/, švagor odporkyne 2/) súd presvedčil o tom, že navrhovateľ a odporkyňa 1/ žili spolu, jeho výpoveď prispela k logickému záveru o úmysle navrhovateľa a odporkyne 1/ pri nadobúdaní hnuteľných vecí. Výpovede svedkov Ľ. J., O. J., L. J. (jedna rodina) síce bez príbuzenského vzťahu k účastníkom konania boli k predmetu sporu bez právneho významu. Svedkovia nepotvrdili vlastníctvo navrhovateľa ku hnuteľným veciam uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Svedeckej výpovedi Š. J. staršieho (brata navrhovateľa) a Š. J. mladšieho (synovca navrhovateľa) súd neveril, lebo najmä brat navrhovateľa poskytol len sprostredkované informácie a svedecká výpoveď synovca navrhovateľa bola vo vzťahu k predmetu konania bez právneho významu.
Súd nevypočul svedka N. J. napriek tomu, že zo svedeckých výpovedí (O. J., L. J.) vyplynulo, že im ponúkal koberce od odporkyne 1/. Jeho výpoveď o predaji kobercov by v tomto konaní (navrhovateľ musel preukázať výlučné vlastnícke právo ku kobercom) bola bez právneho významu.
Súd po vyhodnotení dôkazov (podľa § 132 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že hoci navrhovateľ uzavrel jednotlivé úverové a pôžičkové zmluvy, nepreukázal v konaní, že hnuteľné veci za ne nadobudnuté tvoria len jeho vlastníctvo preto, lebo boli nadobudnuté v dobe, keď navrhovateľ s odporkyňou 1/ žili spolu a spoločne sa dohodli na kúpe vecí. Takto boli nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne 1/ okrem nábytku - gaučovej rohovej súpravy + 1 kreslo žltej farby (ekokoža), 4-dverová skriňa s posuvnými dverami a zrkadlom na dverách ktoré boli kúpené na pôžičky k 17. narodeninám odporkyne 2/. Súd ich považoval za výlučné osobné vlastníctvo odporkyne 2/.
Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno lebo nepreukázal, že je vlastníkom hnuteľných vecí uvedených vo výroku tohto rozsudku a že mu ich odporkyne 1/ a 2/ zadržiavajú bez právneho dôvodu (okrem vecí darovaných odporkyni 2/). Súd návrh navrhovateľa z týchto dôvodov zamietol.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; § 166 sa nepoužije. Ustanovenie ods. 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .