Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-226-2011.pdf
PDF · 94.29 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/226/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Jána Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P.O. Box 205, 810 00 Bratislava proti odporcovi: M. G., nar.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. X, XXX XX T., zastúpený opatrovníčkou D. G., H.Í. Z. J. T. O. o zaplatenie 230,56 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 230,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 230,56 eur od 01.06.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 82,09 eur právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Jánovi Šoltésovi, advokátovi, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 30.05.2011 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 230,56 eur s príslušenstvom z titulu Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a o poskytovaní ďalších produktov a služieb. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného aj na náhradu trov konania.
V návrhu žalobca uviedol, že na základe Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a o poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Q., I..J.. a žalovaným, poskytla Q.. I..J.. žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte v rozsahu úverového rámca v sume 165,97 eur (5 000,- Sk).
Nakoľko žalovaný, po poskytnutí povoleného prečerpania na účte, nezabezpečil dostatok peňažných prostriedkov na účte na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na svojom účte, zúčtovala Q., I..J.. v súlade s ustanovením bodu 2.5.1. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len "VOP") svoje pohľadávky voči žalovanému na ťarchu jeho účtu, čím sa dostal účet žalovaného do nepovoleného prečerpania.
Vzhľadom na skutočnosť, že na účte žalovaného vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný nevyrovnal v lehote do 31.05.2008, t.j. najneskôr do jedného mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania, dostal sa žalovaný do omeškania, a preto Q., I..J.. v súlade s ust. bodu 4.3.4., písm. b) VOP odstúpila od Zmluvy o bežnom účte a zároveň v súlade s ust. bodu 4.3.8. VOP zrušila účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom týmto dňom zanikol zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Q., I..J.. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 14.12.2009 bola pohľadávka voči žalovanému vo výške 230,56 eur s príslušenstvom postúpená na spoločnosť žalobcu.
Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanému aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 230,56 eur od 01.06.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a to: výpisom z obchodného registra žalobcu, Zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami balíkov služieb Q., I..J.. pre fyzické osoby - k bežným účtom v Sk, Oznámením o ukončení zmluvného vzťahu, interným výpisom z úverového účtu žalovaného a výpisom z bankovej knihy Q., I..J.., Zmluvou o postúpení pohľadávok. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav nasledovne:
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Q., I..J.. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 14.12.2009 bola pohľadávka voči žalovanému vo výške 230,56 eur s príslušenstvom postúpená na spoločnosť žalobcu.
Medzi právnym predchodcom žalobcu Q., I..J.. ako bankou a žalovaným ako majiteľom účtu bola dňa 21.09.2006 uzavretá v písomnej forme Zmluva o bežnom účte a o poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, ktorej predmetom bolo zriadenie a vedenie bežného účtu a poskytnutie balíku služieb ". vrátane poskytnutia povoleného prečerpania na tomto účte. V zmysle článku III., bod 4, písmeno a) Obchodných podmienok balíkov služieb Q., I..J.. pre fyzické osoby - k bežným účtom v Sk v prípade balíku služieb ". minimálna výška povoleného úverového rámca bola 5 000,- Sk
Žalovaný, po poskytnutí povoleného prečerpania na účte, nezabezpečil dostatok peňažných prostriedkov na účte na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na svojom účte.
V súlade s ustanovením bodu 2.5.1. VOP je banka oprávnená svoje pohľadávky voči klientovi zúčtovať na ťarchu jeho účtu, a to v prípade, ak na účte klienta nie je dostatok peňažných prostriedkov a zúčtovaním na ťarchu účtu sa účet dostane do nepovoleného prečerpania alebo v prípade, ak sa účet už v nepovolenom prečerpaní nachádza a zvýši s tým rozsah nepovoleného prečerpania.
V súlade s ustanovením bodu 2.5.2. VOP je klient povinný nepovolené prečerpanie na účte vyrovnať. Banka je oprávnená vyzvať klienta na vyrovnanie nepovoleného prečerpania, a to aj písomne, pričom určí lehotu na jeho vyrovnanie.
Na starne žalovaného vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný nevyrovnal v lehote do 31.05.2008, t.j. najneskôr do jedného mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania a dostal sa do omeškania.
Podľa ustanovenia bodu 4.3.4., písm. b) VOP banka má právo odstúpiť od zmluvy s klientom a zrušiť účet a/alebo služby poskytované k tomuto účtu s okamžitou účinnosťou, ak na účte klienta vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov bez súhlasu banky, ktoré nebolo vyrovnané do jedného mesiaca.
Právny predchodca žalobcu - Q., I..J.. v súlade s ust. bodu 4.3.4., písm. b) Všeobecných obchodných podmienok odstúpila od Zmluvy o bežnom účte a zároveň v súlade s ust. bodu 4.3.8. VOP zrušila účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Žalovaný žalobcovi neuhradil žalovanú pohľadávku ani sčasti.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o bežnom účte a predmetnej zmluvy o úvere) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 708 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka je banka povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 500 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.
Podľa § 500 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.
Podľa § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka je veriteľ povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka je dlžník povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2008), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Uzatvorením predmetnej Zmluvy o bežnom účte vznikol medzi účastníkmi konania záväzkovo-právny vzťah, ktorý sa v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) vždy riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu zmluvných strán.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola v písomnej forme uzavretá platná Zmluva o bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorili Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu. Žalobca ako veriteľ si riadne splnil svoju zmluvnú povinnosť veriteľa a poskytol žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky 165,97 eur (5 000,- Sk), naproti tomu však žalovaný nesplnil riadne a včas svoje zmluvné povinnosti a nezabezpečil dostatok finančných prostriedkov na svojom bežnom účte na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov. Z uvedeného dôvodu zúčtoval právny predchodca žalobcu Q., I..J.. v súlade s ustanovením bodu 2.5.1. Všeobecných obchodných podmienok svoje pohľadávky voči žalovanému na ťarchu jeho účtu, čím sa dostal účet žalovaného do nepovoleného prečerpania a to do výšky návrhom uplatnenej istiny 230,56 eur.
Zároveň, keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením peňažnej sumy, zaviazal ho súd na zaplatene úrokov z omeškania v súlad s § 517 ods. 1 v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Tým, že žalovaný dňa 31.05.2008 prečerpal povolené peňažné prostriedky nad rámec povolenej sumy, dostal sa dňom 01.06.2008 do omeškania s vrátením peňažných prostriedkov.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne opodstatnený a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania vo výške 82,09 eur, predstavujúcich žalobcom uhradený súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 65,59 eur, ktoré súd vyčíslil v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. je základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci 230,56 eura vo výške 19,92 eur za jeden úkon právnej služby. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), d), § 16 ods. 3 cit. vyhl. súd priznal advokátovi žalobcu odmenu za dva úkony právnej služby vrátane režijného paušálu a DPH spolu vo výške 65,59 eur (1. prevzatie a príprava veci 19,92 eur plus režijný paušál 7,41 eur + DPH 20%, 2. podanie žaloby na súd
- trovy právneho zastúpenia 19,92 eur + režijný paušál 7,41 eur + DPH 20%).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.