Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/122/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa L. H., S.A. C. XX G. E., N XX, oblasť R.-S. Y., Z., L. H., S.A., pobočka zahraničnej L., U. XX, L., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený C. C., R., Y. X/C., L., proti odporcovi R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L., B. XXXX/XX, toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpenému opatrovníčkou H. G., V. S. V., o zaplatenie 2.448,34 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27. januára 2011, č.k. - 63, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.470,15 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy za obdobie od 28.07.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 08.09.2008 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XX/XX, na základe ktorej si mal odporca kúpiť u predajcu C. R. V. X. Y. osobné motorové vozidlo zn. X. C., pričom výška poskytnutého úveru navrhovateľom predstavovala čiastku 2.827,59 Eur. V priebehu konania bolo vydokladované, že ku dňu podania návrhu a rozhodnutia zo strany odporcu bolo zaplatených celkovo 1.357,44 Eur, teda na istine zostáva doplatiť rozdiel medzi poskytnutým úverom a splatenou čiastkou 1.470,15 Eur. V zmysle zmluvy sa odporca zaviazal splácať poskytnutý úver celkovo v 48. mesačných splátkach po 113,12 Eur, ktorým spôsobom by zaplatil celkovo za dobu trvania tohto obchodnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom sumu 5.429,76 Eur, čo je prakticky dvojnásobok poskytnutého úveru. V zmysle individuálne dojednaných podmienok sa súčasne zaviazal splatiť ročne úrokovú sadzbu 36,70 %, ktorá podľa článku 10 Všeobecných podmienok sa pre prípad omeškania a vyhlásenia úveru za splatný navyšuje o 6 %, čo v danom prípade tak, ako to uplatnil navrhovateľ, predstavuje úrok z omeškania vo výške 42,7 %. Ďalej navrhovateľ uplatňoval v súlade s článkom 4 VÚP zmluvnú pokutu v sume 331,94 Eur pre prípad nesplnenia si povinností, v danom prípade nedodania kópie dokladu od vozidla, čo v konaní žiadnym spôsobom nebolo preukázané. V dôsledku uvedených skutočností napriek tomu, že odporca zaplatil približne polovicu z istiny, navrhovateľ od neho požaduje z titulu doplatenia istiny ešte sumu 2.448,34 Eur, teda skoro toľko, ako mu bolo celkovo poskytnuté. Bez odpočítania už odporcom uhradených splátok, spolu s ďalšími sankciami, a to nezaplatenými úrokmi a zmluvnou pokutou, celkovo žiada ešte doplatiť z jeho strany čiastku 3.764,20 Eur, čo by s pripočítaním už zaplatenej sumy odporcom vo výške 1.357,44 Eur, predstavovalo spolu sumu 5.121,64 Eur, čo je prakticky dvojnásobok poskytnutého úveru. Konštatoval, že v danom prípade jednotlivé ustanovenia

predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, a to týkajúce sa nielen sankcií pre prípad porušenia zmluvy, ale aj ujednaní týkajúcich sa povinnosti odporcu v zmysle Všeobecných podmienok, sú v absolútnej nerovnováhe v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, a to do takej miery, že odporcu bez akýchkoľvek pochybností vo vzťahu k navrhovateľovi jednoznačne znevýhodňujú, čo má za následok absolútnu neplatnosť tejto zmluvy z hľadiska ustanovenia § 39 Obč. zák., pretože prevažná časť týchto ujednaní je v hrubom rozpore s dobrými mravmi na ťarchu odporcu a v jeho neprospech. Vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy konštatoval, že do úvahy potom prichádza vyporiadanie medzi účastníkmi v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení. Keďže v priebehu konania nebolo sporné, že odporca ku dňu rozhodnutia súdu zaplatil navrhovateľovi sumu 1.357,44 Eur, pričom výška poskytnutého úveru predstavuje spolu sumu 2.827,59 Eur, vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a zaplatenou istinou, čo v danom prípade predstavuje sumu 1.470,15 Eur, na zaplatenie ktorej sumy odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi zaviazal. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, vyslovil názor, že odporca sa vo vzťahu k navrhovateľovi dostal s poukazom na vyslovenie neplatnosti zmluvy do omeškania dňom podania návrhu, čo je v danom prípade 28.07.2010, preto súd zaviazal súčasne odporcu za použitia § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. k zaplateniu úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9 % ročne. Vo zvyšku návrh navrhovateľa, a to nad rámec priznanej istiny, zmluvnej pokuty, ako aj úroku z omeškania zamietol ako neopodstatnený. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. o spotrebiteľských úveroch, , , , , a . O trovách konania rozhodol podľa tak, že vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov v konaní, žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu. Z obsahu odvolania vyplýva, že nesúhlasí s tou časťou rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorým súd vo zvyšku jeho návrh zamietol. V odvolaní uviedol, že podaným návrhom sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 2.448,34 Eur, spolu s nezaplateným úrokom odo dňa uzavretia zmluvy do 07.07.2010 vo výške 627,20 Eur, nezaplateným úrokom z omeškania do 07.07.2010 vo výške 356,72 Eur, úrokom vo výške 36,70 % ročne zo sumy 2.448,34 Eur odo dňa 08.07.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 42,70 % ročne zo sumy 3.075,54 Eur od 08.07.2010 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 331,94 Eur. Súd však zaviazal odporcu iba na zaplatenie sumy 1.470,15 Eur, ktorá má pozostávať z rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru odporcovi (2.827,59 Eur) a súčtom odporcom vykonaných splátok úveru (1.357,44 Eur). V skutočnosti však odporca zaplatil navrhovateľovi celkovo sumu vo výške 1.430,43 Eur, nakoľko ním vykonané splátky úveru neboli vždy vo výške, v akej mali byť podľa zmluvy o úvere. Súdu prvého stupňa vytýkal najmä to, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere, ktoré konštatovanie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v platných právnych predpisoch. Poukázal na to, že predmetná úverová zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá podľa a nasl. . Pri priraďovaní došlých platieb, t.j. splátok úveru od dlžníka, navrhovateľ postupoval v súlade s , ako aj v súlade s ustanovením bodu 11 Všeobecných úverových podmienok, t.j. každá došlá platba od odporcu sa započítala najskôr na úhradu všetkých úrokov a potom na úhradu istiny. V súčte tak bola na poníženie istiny použitá suma 378,78 Eur. Napriek skutočnosti, že súd sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi, pri hodnotení týchto dôkazov predložený finančný plán nebral do úvahy, čo malo za následok priznanie istiny navrhovateľovi v nižšej výške. Ďalej namietal, že súd zamietol okrem iného navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov od odporcu, ktoré predstavujú odplatu za poskytnutý úver. Nárok navrhovateľa požadovať od odporcu aj zaplatenie týchto zmluvných úrokov vyplýva pritom z ust. . Pokiaľ ide o dohodnutý zmluvný úrok 36,70 % ročne, poukázal na ust. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú Nariadením vlády. V zmysle ust. Nariadenia vlády č. výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa odseku 2 nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá 2-násobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru, platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa zákona a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá 4-násobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa zákona. Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2009 podľa Nariadenia vlády predstavuje v prípade

predmetnej úverovej zmluvy hodnotu 54,34 %. Je teda zrejmé, že výška dohodnutého zmluvného úroku 36,70 % ročne je v súlade s právnymi predpismi. V zmysle uvedeného tak bola splnená aj podmienka vzťahujúca sa k ochrane spotrebiteľa, čím je podľa jeho názoru popreté tvrdenie súdu o absolútnej nerovnováhe ustanovení zmluvy o úvere v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, čo malo mať za následok súdom vyslovenú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere. Namietal ďalej postup súdu, ktorý mu zamietol uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 3.075,54 Eur od 08.07.2010 do zaplatenia. Poukázal pritom na ustanovenie bodu 19 všeobecných úverových podmienok, v súvislosti s čím vyslovil názor, že navrhovateľ má právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov, ktoré odporca navrhovateľovi neuhradil, resp. s platením ktorých je odporca v omeškaní.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol podľa potvrdiť ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu, pričom v nadväznosti na ust. odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje a len pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné:

V preskúmavanej veci nespochybňuje ani navrhovateľ, že zmluva o poskytnutí úveru, uzavretá medzi účastníkmi dňa 08.09.2008 má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v , ktorý v ustanovení definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, pričom a , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zakazoval dojednať zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, ktoré na jeho škodu zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, že zmluva, v ktorej sa navrhovateľ s odporcom dohodol na tom, že odporca zaplatí v mesačných splátkach len na poskytnutej istine a úrokoch sumu 5.429,76 Eur, pri poskytnutej výške úveru 2.827,59 Eur, čo predstavuje takmer 2-násobok poskytnutého úveru, ako aj dojednanie úroku z omeškania, ktorý pre prípad omeškania a vyhlásenia úveru za splatný sa navyšuje o 6 % oproti dohodnutej úrokovej sadzbe, čo v danom prípade predstavuje úrok z omeškania vo výške 42,7 %, ako aj dojednanie zmluvnej pokuty v sume 331,94 Eur pre prípadné dodanie kópie dokladu od vozidla sú dojednaniami, ktoré sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko absolútne znevýhodňujú odporcu ako spotrebiteľa v jeho neprospech. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že takéto dojednania spôsobujú absolútnu neplatnosť tejto zmluvy z hľadiska ust. , čo má za následok, že do úvahy medzi účastníkmi prichádza vyporiadanie v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení.

V postupe prvostupňového súdu odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci, preto odvolaciu námietku navrhovateľa nepovažoval za dôvodnú. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil postupom podľa ,

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .