Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/90/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: Trexo Industries Ltd., organizačná zložka, IČO: 36869783 so sídlom Bratislavská cesta 1200/35B, Šamorín, zast. XX, C., O. 15, BratisQ.a proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie Slobody 6, Bratislava o zaplatenie 516.495,20Eur takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa svojou žalobou domáhal rozhodnutia, ktoré by žalovaného zaviazalo na povinnosť zaplatiť žalobcovi 516.495,20Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov a listinnými dôkazmi.

Žalujúca strana uviedla, že právny predchodca žalobcu v dôsledku nečinnosti a nedodržania zákonných lehôt v stavebnom konaní príslušným stavebným úradom mestom Šamorín a tiež nezákonným rozhodnutím, ktoré bolo odvolacím orgánom Krajským stavebným úradom v Trnave zrušené vznikla žalobcovi škoda vo výške žalovanej sumy. V časti žalovanej sumy vo výške 159 467,82 Eur ide o skutočnú škodu, o ktorú by bola cena stavebných prác nižšia pokiaľ by stavebný úrad konal podľa zákonných lehôt. žalovaná suma v časti 357 027,38 Eur je ušlým ziskom, ktorý by právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ nebytových priestorov získal, ak by stavebný úrad rozhodol v zákonom stanovenej lehote . Žalobca predložil Žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, Žiadosť o prešetrenie postupu MsÚ Spoločný obecný úrad v Šamoríne adresovanú Krajskému stavebnému úradu Trnava, odpoveď prednostu KSÚ Trnava primátorovi Šamorína, Žiadosť o prevzatie právomoci, adresovanú KSÚ Trnava, stavebné rozhodnutie mesta Šamorín z

30.03.2007, Žiadosť o prešetrenie územnoplánovacej činnosti mesta Šamorín a odpoveď prednostu na túto žiadosť, rozhodnutie KSÚ Trnava z 24.05.2007, rozhodnutie mesta Šamorín 24.07.2007, posudok P.. H.. G. V., V.. XX.XX.XXXX, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a jej postúpenie, odpoveď bývalého Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.

Žalovaná strana uviedla, že postup stavebného úradu bol v súlade so stavebným zákonom kedy žiadateľ o zmenu stavby pred dokončením nemá právny nárok, stavebnému úradu len vyplýva možnosť zmenu povoliť, nie však z dôvodu, že stavebník zmenil svoj investičný zámer. Rozhodnutie stavebného úradu Krajský stavebný úrad zrušil predtým ako nadobudlo právoplatnosť v rámci odvolacieho konania, preto stavebníkovi nemohli plynúť žiadne právne účinky vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu. Čo sa týka nároku vyplývajúceho z údajnej nečinnosti stavebného úradu do tohto obdobia nie je možné započítať obdobie od vydania rozhodnutia do jeho zrušenia KSÚ, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.06.2007. Ani konanie po tomto dni nemožno označiť za nečinnosť, nakoľko stavebný úrad v júni 2007 oznámil začatie konania a v júli 2007 zmenu povolil. Žalobca teda nepreukázal právny základ uplatneného nároku, ale odhliadnuc od toho ani výšku škody v príčinnej súvislosti jej vzniku s údajným nesprávnym úradným postupom a to ani v časti navýšenia ceny za stavebné práce ani v časti ušlého nájomného. Zároveň namietol nedostatok pasívnej legitimácie.

Súdu boli ďalej predložené spisové materiály týkajúce sa predmetného stavebného konania.

Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu

spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia

súdu podľa osobitného predpisu,

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil

vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru,

c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil

vyšetrovateľ colnej správy alebo poverený colný orgán,

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej

moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto

ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej

správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia

smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie

vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti

tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa

osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom

konaní,

g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného

rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným

postupom,

h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou

vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril

rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a

právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného

rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným

postupom,

j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia

ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia

ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné

prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do

pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých

príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že žaloba nie je dôvodná.

Pred meritórnym skúmaním uplatneného nároku sa súd zaoberá otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. V danom prípade zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci určuje

ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti štát, teda Slovenskú republiku, ktorú potom v konaní zastupuje podľa povahy veci zákonom určený orgán, pasívne legitimovaným je však vždy štát v zastúpení, nie zástupca samotný, hoc aj s právnou subjektivitou. Vzhľadom na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného súd žalobu zamietol.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovanému, ako úspešnému účastníkovi žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.