Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/21/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľky Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. P. D. XX/X, H., zastúpenej JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátkou, so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi Y.. V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. O. XX, XXX XX U. O., v konaní o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -72 zo dňa 16. 11. 2011, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu mení tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným vo výške 130 Eur mesačne, ktorú sumu je odporca povinný platiť navrhovateľke vždy do ôsmeho dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, počnúc dňom 29. 04. 2011 a vo výroku o zročnom výživnom rozsudok okresného súdu mení tak, že odporca je povinný zročné výživné za obdobie od 29. 04. 2011 do 25. 04. 2012 splácať v mesačných splátkach po 130 Eur počnúc dňom 01. 08. 2012 až do úplného vyrovnania.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamieta.

Vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu zrušuje a v uvedenom rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok okresného súdu Rimavská Sobota č.k. zo dňa 16. 09. 1993 v časti výroku o výživnom na v tom čase maloletú navrhovateľku, tak že odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným zo sumy 26,56 Eur na sumu 80 Eur mesačne, vždy do 8. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, počnúc dňom 29. apríla 2011. Zročné výživné za obdobie od 29. apríla 2011 do 30. novembra 2011 v celkovej sume 377,64 Eur povolil okresný súd odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania zročného výživného. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. ( ) tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, čo odôvodnil tým, že obidvaja účastníci konania mali v konaní len čiastočný úspech.

V odôvodnení predmetného rozhodnutia okresný súd ďalej uviedol že po vyhodnotení vykonaných dôkazov rozhodol tak, že zvýšil výživné na navrhovateľku zo sumy 26,56 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne a to z toho dôvodu, že oproti poslednej úprave výživného v roku 1993 došlo k podstatnej zmene pomerov a to tak na strane navrhovateľky, ktorá študuje na vysokej škole, s čím sú spojené

zvýšené náklady, ako aj na strane odporcu, ktorého príjem je vyšší. Mesačné výdavky navrhovateľky považoval súd za opodstatnené vo výške 414,10 Eur (nájomné vo výške 137,50 Eur, stravné vo výške 150 Eur, cestovné z miesta bydliska do miesta sídla školy vo výške 40 Eur, cestovné MHD vo výške 30 Eur, školské potreby vo výške 20 Eur, hygienické potreby vo výške 20 Eur a poistenie vo výške 16,60 Eur); výdavky na mobil vo výške 40 Eur mesačne, ošatenie a obuv vo výške 100 Eur mesačne, náklady na lekára, šport a voľný čas vo výške 50 Eur mesačne považoval okresný súd za neprimerane vysoké. Pri skúmaní možností a schopností odporcu vychádzal okresný súd zo zisteného príjmu odporcu zo závislej činnosti vo výške 700 Eur mesačne. Konštatoval, že po odpočítaní zrážok z titulu exekúcie bola odporcovi v mesiaci apríl 2011 vyplatená suma 318,08 Eur, v mesiaci máj 2011 suma 359,77 Eur, v mesiaci jún 2011 suma 521,08 Eur, v mesiaci júl 2011 suma 601,57 Eur, v mesiaci august 2011 suma 614,31 Eur a v mesiaci september 2011 suma 195,85 Eur. Z mesačných výdavkoch odporcu okresný súd zohľadnil len polovicu ním uvádzaných nákladov na nájomné vo výške 76,06 Eur a na inkaso vo výške 25,32 Eur v mieste jeho trvalého bydliska, pričom konštatoval, že manželka odporcu je zamestnaná a dosahuje príjem 500 Eur mesačne, ďalej náklady na nájomné v mieste výkonu zamestnania vo výške 185 Eur mesačne, cestovné z miesta trvalého bydliska do miesta výkonu práce vo výške 30 Eur mesačne, MHD vo výške 20 Eur mesačne a príspevok na výživu maloletého syna Q. v celkovej výške 79,87 Eur mesačne; výdavky na mobil vo výške 45 Eur mesačne, považoval súd za neprimerane vysoké, pričom vychádzal z ponuky telekomunikačného trhu. Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky nezohľadnil okresný súd ako mesačný výdavok, ktorý by mal vplyv na určenie výšky zvýšeného výživného ani pôžičku odporcu, ktorú spláca mesačne v sume 85 Eur, pričom konštatoval, že odporca si požičal peniaze za účelom splácania dlhu na výživnom, ktorý má voči navrhovateľke, preto je „iracionálne“ prihliadať na mesačné splátky pôžičky vo výške 85 Eur ako na náklad odporcu, nakoľko odporca si túto situáciu zapríčinil sám neplnením vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke.

Rozsudok okresného súdu napadli odvolaním navrhovateľka aj odporca.

Navrhovateľka v odvolaní okresnému súdu vytkla, že neúplne zistil skutkový stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil, keď si použitý právny predpis nesprávne vyložil. Poukázala na to, že v čase podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu nemala vedomosť o jeho majetkových a finančných pomeroch, preto žiadala aby súd zvýšil výživné na sumu 300 Eur mesačne. Potom čo odporca v priebehu konania preukázal výšku svojho príjem, na pojednávaní konanom dňa 02. 11. 2011 navrhla zmenu návrhu, tak že sa domáhala zvýšenia výživného namiesto sumy 300 Eur v sume 150 Eur mesačne. Namietala, že okresný súd vôbec nezobral do úvahy výdavky navrhovateľky na ošatenie, obuv, bežné výdavky na lekárov a voľný čas. Tiež nezohľadnil výdavky jej matky na zabezpečenie bývania v mieste trvalého bydliska navrhovateľky. Svoj záver o výške zvýšeného výživného ničím nezdôvodnil, neuviedol akými úvahami sa pri určení výšky zvýšeného výživného riadi, keď odporcovi z nákladov navrhovateľky vo výške 414,10 Eur, ktoré považoval za primerané a preukázané ustálil vyživovaciu povinnosť vo výške 80 Eur mesačne, čo je 19 % zo sumy 414,10 Eur. Zdôraznila, že okresný súd posudzoval len príjem odporcu zo závislej činnosti, napriek tomu že súd upozornila na to, že odporca je držiteľom živnostenského oprávnenia. Na pojednávaní konanom dňa 21. 09. 2011 navrhla, aby súd zistil pomery odporcu aj dotazom na Daňový úrad a Sociálnu poisťovňu ohľadom odvodových povinností odporcu, nakoľko z výpisu zo živnostenského registra zistila, že otec (odporca) je podnikateľ, živnostenské oprávnenie má od roku 1992, v roku 2005 rozšíril predmet podnikania, tak že celkovo má 18 predmetov podnikania. Súd v uznesení o odročení pojednávania síce konštatoval, že vykoná dopyt na Sociálnu poisťovňu, no v konečnom dôsledku dopyt nevykonal. Zdôraznila, že odporca nemá podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia prerušenú ani pozastavenú. Okrem uvedených skutočnosti navrhovateľka v odvolaní okresnému súdu vytkla, že nezobral do úvahy, že odporca nemá s navrhovateľkou už dlhé roky žiadny kontakt a nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti, ktorú si dlhodobo riadne neplní neposkytuje navrhovateľke žiadne plnenie. Poukázala na to, že jej matka, ktorá je dlhodobo v prevažnej miere zaťažená vyživovacou povinnosťou voči navrhovateľke je od 01.08.2011 nezamestnaná, je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom k ukončeniu jej pracovného pomeru došlo z organizačných dôvodov. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok okresného súdu zmenil, návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel a navrhovateľke priznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Vo vzťahu k zročnému výživnému navrhovateľka navrhla, aby súd umožnil odporcovi splácať zročné výživné po ukončení jej vysokoškolského štúdia teda od 01. 08. 2012, tak aby odporca nebol okrem bežného výživného zaťažený aj splátkami zročného výživného.

Okresný súd pochybil, keď na rozhodnutie o trovách konania aplikoval namiesto . Výška výživného závisela od úvahy súdu.

Odporca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu uviedol, že podáva odvolanie proti výroku o výške výživného a proti výroku o zročnom výživnom a to z toho dôvodu, že okresný súd nevzal do úvahy jeho reálne schopnosti platiť výživné v určenej výške. Zdôraznil, že finančné prostriedky, ktoré mu z mesačného príjmu zostávajú, sú vo výške 72 Eur, pričom do tejto sumy nezapočítal svoje nutné výdavky a aj výdavky, ktoré navrhovateľka pri vyčíslení svojich výdavkov uvádza ako výdavky na stravu, hygienické potreby, lekára, lieky, minimálne vreckové pre syna, kultúru a šport. Reálne určeným výživným by podľa názoru odporcu bolo výživné určené vo výške 50 Eur mesačne. Zdôraznil, že navrhovateľka napriek jeho návrhom nesúhlasila s dohodou o pevných splátkach zameškaného výživného. Preto bol nútený zameškané výživné vymáhané exekúciou EX 253/2011 vyplatiť navrhovateľke v plnej výške zo zapožičaných prostriedkov, ktoré teraz musí splácať, čím sa znížil jeho celkový mesačný príjem o sumu 80 Eur mesačne. Poukázal na to, že na maloletého syna XXX vynakladá mesačne sumu 120 Eur, čo je suma podľa názoru odporcu neporovnateľne nižšia ako suma, ktorú v rámci svojich nákladov vyčíslila navrhovateľka (604, 10 Eur). Výživným určeným vo výške 80 Eur by bola podľa odporcu vážne ohrozená sociálna situácia jeho rodiny a boli by výrazne ohrozené aj možnosti ďalšieho štúdia jeho syna. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že určí výživné na navrhovateľku vo výške 50 Eur mesačne a splátky na zročnom výživnom vo výške 15 eur mesačne až do zaplatenia zročného výživného.

V podaní zo dňa 12. 01. 2011 sa k obsahu odvolania odporcu vyjadrila navrhovateľka a vo vyjadrení uviedla, že pokiaľ odporca v odvolaní uvádza, že mu mesačne reálne zostáva suma 72 Eur na pokrytie mesačných nákladov, tak potom podľa jej názoru odporca zabudol zohľadniť pri svojich výdavkoch, že na životné náklady ako aj na výchovu a výživu jeho maloletého syna sú s manželkou dvaja, a teda nie je možné zohľadniť všetky náklady len z jeho príjmu. Za podstatnú považovala navrhovateľka aj tú skutočnosť, že pokiaľ by si bol odporca plnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, nemusel čeliť exekúcii a v súvislosti s tým si požičať peňažné prostriedky, ktoré musí teraz splácať. Na argumentáciu odporcu, že mesačné náklady uvádzané navrhovateľkou sú neporovnateľne vyššie ako mesačné náklady jeho syna, navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že vysokoškolské štúdium je finančne náročnejšie ako štúdium na strednej škole, ktoré je v podstate zadarmo. Uviedla, že svoju prípravu na budúce povolanie ukončí v lete 2012, čo znamená, že odporcovi čoskoro zanikne povinnosť platiť výživné na navrhovateľku. Preto je podľa jej názoru smutné, že nehľadá spôsob, ako svojej dcére umožniť bezproblémové ukončenie štúdia aj za cenu prípadného uskromnenia. Zdôraznila, že jej matka je momentálne nezamestnaná, preto považuje za neprijateľné, aby znášala väčšinu finančného zaťaženia súvisiaceho so štúdiom navrhovateľky.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením (ďalej len „), bez nariadenia pojednávania podľa a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke zo sumy 26,56 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne a vo výroku o zročnom výživnom podľa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia; v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietol. Vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu podľa zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o rodine) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

V návrhu na začatie konania zo dňa 27. 04. 2011, doručenom Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 29. 04. 2011 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke zo sumy 26,56 Eur mesačne na sumu 300 Eur mesačne „počnúc dňom začatia konania až do zmeny pomerov“ a to vždy najneskôr do ôsmeho dňa toho ktorého mesiaca vopred. Zároveň navrhla, aby súd zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke zročné výživné do troch od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že je študentkou 1. ročníka Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Od poslednej úpravy výživného v roku 1993 došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane. Stále žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá jej hradí všetky náklady. Uviedla, že odporca sa na jej nákladoch nepodieľa, od roku 2009 výživné neuhrádza. Do roku 2009 platil výživné sporadicky a nepravidelne, v dôsledku čoho bola jej matka nútená opakovane podať trestné oznámenie vo veci podozrenia z trestného činu zanedbania povinnej výživy. S odporcom nemá žiadny kontakt, neposkytuje jej žiadne plnenie, nenavštevujú sa. Svoje mesačné náklady vyčíslila celkom v sume 604,10 Eur. Náklady svojej matky v súvislosti so zabezpečením bývania v mieste jej trvalého bydliska vyčíslila celkom v sume 312,21 Eur. Poukázala na znenie ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

V priebehu konania - na pojednávaní konanom dňa 02. 11. 2011 navrhla navrhovateľka zmenu návrhu na začatie konania, tak že sa namiesto zvýšenia výživného na sumu 300 Eur domáha zvýšenia výživného na sumu 150 Eur; o uvedenom návrhu navrhovateľky okresný súd nerozhodol.

Odporca vo vyjadrení k návrhu, v podaní zo dňa 24. 10. 2011 uviedol, že nevyvracia tvrdenie navrhovateľky, že od roku 2009 jej neposkytuje žiadne plnenie. Zároveň však uviedol, že kontakty s dcérou neudržiava z toho dôvodu, že z jej strany nepociťoval záujem o udržanie vzťahu, skôr len záujem o finančné plnenia. Uviedol, že od roku 2005 pracuje mimo trvalého bydliska, nakoľko si nedokázal zohnať primeranú prácu v Rimavskej Sobote. V súvislosti s výkonom práce mimo miesta trvalého bydliska stúpli jeho životné náklady, nakoľko musí platiť ubytovanie a cestovné z miesta trvalého bydliska do miesta výkonu práce. Spočiatku mu zamestnávateľ hradil časť týchto nákladov, od augusta 2008 si tieto náklady hradil sám. Od februára 2009 do septembra 2009 bol nezamestnaný, z toho od apríla 2009 do septembra 2009 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. V septembri 2009 sa zamestnal v Košiciach v spoločnosti Kosit, a.s., v ktorej dodnes pracuje. Jeho nástupný plat bol 600 Eur brutto, čo je cca 450 Eur netto. Postupne dosiahol plat 1.077 Eur brutto, v čistom cca 700 Eur. Mesačné náklady vyčíslil celkom v sume 647,63 Eur. Uviedol, že dôležitým faktom pre posúdenie jeho finančnej situácie je exekúcia č. 253/2011 vedená voči nemu na vymoženie pohľadávky navrhovateľky vo výške 1.928,15 Eur vzniknutej titulom zameškaného výživného. Navrhovateľka nemala záujem dohodnúť sa s ním na ním navrhnutých pevných splátkach, čo má nepriaznivý vplyv na jeho momentálnu finančnú situáciu, pretože po zrazení dvoj tretinovej sumy z jeho čistého mesačného príjmu na účely exekúcie nie je schopný platiť nevyhnutné výdavky spojené s jeho existenciou, čím je následne ohrozená jeho schopnosť byť zamestnaný a tým aj možnosť plniť si svoje záväzky. Uviedol, že jeho cieľom je dosiahnuť taký príjem, z ktorého dokáže plne zabezpečiť potreby jeho rodiny na slušný život a plniť svoje záväzky, k tomu je však potrebné primerane využívať zdroje s ohľadom na výšku jeho príjmu, aby mal túto možnosť. Zdôraznil, že z jeho súčasného príjmu nie je schopný splniť požiadavky navrhovateľky.

Okresný súd Rimavská Sobota, tak ako bolo vyššie konštatované, rozsudkom č. k. zo dňa 16. 11. 2011 zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným zo sumy 26,56 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne; v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol. Okrem toho zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke zročné výživné za obdobie od 29. 04. 2011 do 30. 11. 2011 v celkovej výške 377,64 Eur v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania zročného výživného. Odporca v odvolaní proti predmetnému rozsudku okresného súdu okresnému súdu vytkol, že nezohľadnil jeho schopnosti a reálne možnosti platiť navrhovateľke výživné v sume 80 Eur mesačne a to vzhľadom na výšku jeho príjmu, výšku jeho mesačných výdavkov, ako aj exekúciu vedenú voči nemu na vymoženie

pohľadávky navrhovateľky vzniknutej na výživnom. Navrhovateľka v odvolaní namietala, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď posudzoval len príjem odporcu zo závislej činnosti a nevykonal ňou navrhované dôkazy vo vzťahu k podnikateľskej činnosti odporcu. Napriek tomu, že mesačné náklady navrhovateľky vo výške 414,10 Eur považoval za odôvodnené, zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným v sume 80 Eur, čo je len 19 % zo sumy 414,10 Eur a teda jej matka, ktorá je momentálne nezamestnaná bude musieť naďalej znášať náklady súvisiace so štúdiom navrhovateľky v prevažnej miere, konkrétne v rozsahu 81 % z uvedenej sumy, čím dochádza k tomu, že súd nad únosnú mieru zaťažil len jedného rodiča, napriek tomu, že v zmysle ust. § 62 Zákona o rodine majú obidvaja rodičia povinnosť podieľať na výžive a výchove svojich detí.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil skutkový stav, keď vyživovaciu povinnosť odporcu na jeho plnoletú dcéru (navrhovateľku) zvýšil na sumu 80 Eur. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou navrhovateľky, že okresný súd mal zobrať do úvahy aj fakt, že od poslednej úpravy výživného v roku 1993 náklady spojené s výchovou a výživou navrhovateľky v prevažnej miere znášala jej matka, keď odporca si ani len výživné v sume 26,56 Eur, to je v sume približne rovnajúcej sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona riadne a včas neplnil. Od 01. 08. 2011 bola matka navrhovateľky nútená ukončiť pracovný pomer z organizačných dôvodov, čo znamená, že ani finančná situácia na strane matky nie je priaznivá. Navrhovateľka je vysokoškolská študentka; podľa potvrdenia o návšteve školy, ktoré vydala Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, navrhovateľka je v akademickom roku 2011/2012 študentkou 2. stupňa študijného programu, ktorého štandardná dĺžka je 2 roky. S vysokoškolským štúdiom navrhovateľky sú spojené zvýšené náklady na bývanie a stravu mimo miesta trvalého bydliska, na študijné materiály (knihy, skriptá) ale aj výdavky na cestovné do Bratislavy a späť. Ako nevyhnutné mesačné výdavky navrhovateľky akceptoval okresný súd výdavky v sume 414,10 Eur; nezohľadnil mesačné výdavky navrhovateľky na mobilný telefón, ošatenie, obuv, bežné výdavky na lekársku starostlivosť, šport a voľný čas. Podľa názoru odvolacieho súdu, mal okresný súd aspoň čiastočne zohľadniť aj výdavky navrhovateľky na ošatenie a obuv, zdravotnú starostlivosť a mobilný telefón, pretože ak mal odporca v zmysle poslednej úpravy výživného v roku 1993 určenú vyživovaciu povinnosť v sume 26, 56 Eur a aj tú si neplnil pravidelne, resp. od určitého času si ju neplnil vôbec, tak je zrejmé , že aj na uvedených výdavkoch participovala len matka navrhovateľky. Odporca v odvolaní argumentoval tým, že jeho čistý mesačný príjem vo výške 700 Eur mu neumožňuje pri všetkých mesačných výdavkoch, (ktorých súčasťou je aj splácanie pôžičky v splátkach po 85 Eur mesačne, ktorú si musel zobrať na splatenie pohľadávky na výživnom, ktorú od neho vymáhala navrhovateľka v rámci exekúcie) plniť si voči navrhovateľke vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu ako je suma 50 Eur mesačne, bez toho aby zásadným spôsobom ohrozil sociálnu situáciu svojej rodiny a ďalšie štúdium svojho syna. Podľa názoru odvolacieho súdu schopnosti a možnosti otca platiť navrhovateľke výživné v určitej konkrétnej výške je potrebné posúdiť nielen z hľadiska jeho momentálnej finančnej situácie, ale aj z hľadiska jeho predpokladov dosahovať taký príjem, z ktorého by mohol zabezpečiť odôvodnené potreby navrhovateľky v požadovanom rozsahu. Odporca je držiteľom živnostenského oprávnenia, čo znamená, že na jeho strane je daný predpoklad dosahovať príjem aj z podnikateľskej činnosti. Pokiaľ takúto činnosť napriek tomu, že si je vedomý svojej nepriaznivej situácie nevyvíja, tak sa sám z vlastnej vôle vzdal možnosti vyššieho príjmu, čo súd musí v zmysle ust. § 75 Zákona o rodine zohľadniť. Pokiaľ argumentáciu odporcu, že sa mu znížil príjem v dôsledku exekúcie, ktorá bola voči nemu vedená na vymoženie pohľadávky navrhovateľky, ktorá jej vznikla voči odporcovi na výživnom, odvolací súd uvádza, že túto situáciu si odporca zavinil sám tým, že si neplnil voči navrhovateľke vyživovaciu povinnosť, ktorú mal dlhodobo bez zmeny od roku 1993 stanovenú v minimálnom rozsahu. Položka 26, 56 Eur mesačne, by v prípade jej pravidelného hradenia nebola zaťažila jeho mesačný rozpočet v takom rozsahu, ako je to za súčasnej situácie, keď musí, tak ako tvrdí, mesačne splácať pôžičku, ktorú mu poskytol zamestnávateľ na uspokojenie pohľadávky navrhovateľky na výživnom vymáhanej v rámci exekúcie, splátkami vo výške 85 Eur mesačne. Túto situáciu si zavinil odporca výlučne svojim nezodpovedným prístupom k plneniu vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, preto nemôže žiadať, aby navrhovateľka znášala jej dôsledky tým, že jej nebude poskytovať výživné v potrebnom rozsahu zodpovedajúcom jej odôvodneným potrebám vysokoškolskej študentky. Za podstatný považuje odvolací súd tiež fakt, že matka navrhovateľky, ktorá žije sama a teda sama musí znášať všetky nevyhnutné životné náklady je tiež vystavená nepriaznivej finančnej situácii, keďže v lete 2011 musela ukončiť pracovný pomer z organizačných dôvodov. Nemožno preto od nej žiadať, aby sa naďalej podieľala na znášaní nákladov súvisiacich s vysokoškolským štúdiom navrhovateľky v prevažnej miere, tak ako doteraz.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Jeho schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, je potrebné posúdiť nielen z hľadiska jeho momentálnej finančnej situácie, ale aj z hľadiska jeho predpokladov dosahovať taký príjem, z ktorého by mohol navrhovateľke zabezpečiť odôvodnené potreby súvisiace s jej vysokoškolským štúdiom ako aj s jeho ukončením. Odporkyňa je vysokoškolská študentka, s čím sú spojené zvýšené náklady, nakoľko študuje mimo miesta trvalého bydliska, kde žije v spoločnej domácnosti so svojou mamou. Základné výdavky navrhovateľky (bez výdavkov na ošatenie, obuv, základnú lekársku starostlivosť, šport a voľný časť) tak ako ich akceptoval aj okresný súd predstavujú sumu 414,10 Eur. Odvolací súd nemá dôvod pochybovať o výške takto vyčíslených základných mesačných nákladov navrhovateľky na štúdium, pretože sú súdu z inej rozhodovacej činnosti všeobecne známe. Ak by sa odporca mal na týchto mesačných nákladoch podieľať len sumou 80 Eur, tak ako rozhodol okresný súd, resp. sumou 50 Eur, tak ako to žiadal v odvolaní odporca, ( suma 80 Eur predstavuje 19 % zo sumy 414, 10 Eur; suma 50 Eur predstavuje 12 % zo sumy 414,10 Eur) znášala by naďalej výdavky súvisiace so štúdiom navrhovateľky v prevažnej miere jej matka, čo nemožno spravodlivo od nej s prihliadnutím ku zneniu ust. § 62 Zákona o rodine požadovať.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku zo sumy 26,56 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne zmenil tak, že odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným zo sumy 26,56 Eur mesačne na sumu 130 Eur mesačne, vždy do 8. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, počnúc dňom 29. apríla 2011; v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol.

Zročné výživné za obdobie od 29. 04. 2011 do 25. 04. 2012 povolil odvolací súd odporcovi splácať počnúc dňom 01. 08. 2012 v mesačných splátkach po 130 Eur až do jeho úplného vyrovnania pod následkom zročnosti celého plnenia v prípade omeškania čo i len jednej splátky ( ). Výška zročného výživného nebola vyjadrená vo výroku súdu z dôvodu absencie údajov o rozsahu plnenia vyživovacej povinnosti odporcu za obdobie od 29. 04. 2011 - 25. 04. 2012. Nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie môže byť ustálené aj v prípadnom exekučnom konaní.

Vo vzťahu k trovám konania odvolací súd uvádza, že argumentácia navrhovateľky o tom, že na rozhodnutie o náhrade trov konania vo veci určenia výživného na plnoleté dieťa je treba aplikovať ustanovenie , pretože toto rozhodnutie závisí od úvahy súdu, je opodstatnená. Rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov prvostupňového konania, preto odvolací súd nepovažuje za správne. Vzhľadom k tomu však, že v spise sa nenachádza vyčíslenie trov prvostupňového konania, ktorých náhradu si navrhovateľka už v návrhu na začatie konania uplatnila, (navrhovateľka takúto povinnosť v zmysle ani nemala, nakoľko jej okresný súd náhradu trov prvostupňového konania nepriznal) odvolací súd nemal podklad na zmenu rozhodnutia okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, preto rozsudok okresného súdu v časti trov konania podľa zrušil a vec vrátil okresnému súdu v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie. Pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania rozhodne okresný súd aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.