Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/21/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcu: TUreality s.r.o., so sídlom Hálkova 2761/33, Žilina, IČO: 44 314 205, zastúpený: JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štrková 95/21, Žilina, IČO: 47 232 692, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E. - A. F., 2/ G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E. - A. F., obaja zastúpení: Petruška & partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kupecká 18, Nitra, IČO: 47 254 882, o zaplatenie sumy 5 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 8. novembra 2022, č. k. -160, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 8. novembra 2022, č. k. -160 žalobu zamietol.

2. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. , , (ďalej len „“), , , , , a , , , , o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa cestou upomínacieho konania domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade (ďalej aj ako žalovaní) zaplatenia sumy 5 000 eur s príslušenstvom ako aj trov konania. Uviedol, že dňa 21. 12. 2020 uzavrel ako sprostredkovateľ (realitná kancelária) so žalovanými ako záujemcami/klientmi výhradnú zmluvu o sprostredkovaní predaja a kúpy nehnuteľností a poskytnutí služieb súvisiacich so sprostredkovaním obchodu (ďalej aj ako zmluva). Predmetom sprostredkovania predaja bola nehnuteľnosť žalovaných - 4-izbový byt č. 2, na 1. p., vchod 5B, rodinného domu súp. č. XXXX, postavený na parcele KN-C č. 3701/102 - zastavané plochy a nádvorie o výmere 298 m2, vedené na LV č. XXXX, k. ú. A. F. spolu s pozemkom parcela KN-C č. 3701/103 - zastavané plochy a nádvorie o výmere 186 m2, vedené na LV č. XXXX, k. ú. A. F., okres a obec Nitra (ďalej aj ako byt). Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 21. 12. 2020 do 31. 07. 2021 a počas jej trvania žalobca našiel záujemcu o kúpu bytu, a to pána H. F., bytom: E. - I. s manželkou, s ktorými žalobca uzatvoril zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti. Žalovaní svojím konaním úmyselne opakovane zmarili predaj bytu, účelovo naťahovali proces predaja, aby svoj byt mohli od 01. 08. 2021 predávať bez účasti realitnej kancelárie, bez povinnosti zaplatiť odmenu. V tejto veci komunikoval so žalovanými maklér žalobcu. Dňa 15. 04. 2021 sa uskutočnila posledná obhliadka zo strany záujemcov v byte žalovaných, záujemcovia súhlasili s podmienkami žalovaných. Nakoniec ale žalovaní byt nepredali. Po ukončení platnosti zmluvy, t. j. od 01. 08. 2021 žalovaní predávali byt cez Bazoš.sk za sumu 209 000 eur s poznámkou: nekontaktovať RK. Od 18. 08. 2021 navýšili cenu bytu na 215 000 eur, čo nasvedčuje tomu, že žalovaní majú záujem predať byt, ale tak, aby sa vyhli povinnosti zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu. Medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami bola dohodnutá odmena vo výške 5 000 eur. Poukázal na čl. V., bod 3. písm. c), čl. VI., bod 4., čl. VII., bod 3. zmluvy. Nakoľko si žalovaní svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť odmenu podľa zmluvy nesplnili riadne a včas, uplatnil si voči nim okrem istiny aj príslušenstvo - zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy od 20. 04. 2021 (po oznámení, že byt nepredajú) až do zaplatenia.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 21. 12. 2020 bola priamo v byte žalovaných podpísaná výhradná zmluva, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie predaja 4-izbového bytu. Nespornými boli všetky ustanovenia výhradnej zmluvy s výnimkou čl. II, ktorý zahŕňal cenu za nehnuteľnosť a výšku odmeny pre sprostredkovateľa. Taktiež nebolo sporné, že medzi stranami sporu nebol uzatvorený žiadny písomný dodatok. Spornou zostala otázka, či medzi stranami sporu bola dohodnutá odmena žalobcu za sprostredkovanie predaja ako aj to, či vznikol žalobcovi nárok na túto odmenu vo vzťahu k predmetnej zmluve.

6. V prvom rade súd prvej inštancie uviedol, že uvedený vzťah medzi žalobcom a žalovanými treba považovať za spotrebiteľský vzťah, keďže na strane žalobcu vystupuje právnická osoba - sprostredkovateľ, ktorý ako realitná kancelária poskytuje službu a na strane žalovaných vlastníci nehnuteľností (fyzické osoby nepodnikatelia), ktorí sú vo vzťahu k žalobcovi spotrebiteľmi.

7. Strany sporu súdu prvej inštancie predložili 2 vyhotovenia výhradnej zmluvy, ktoré boli vypísané vlastnou rukou J. K., ktorý to potvrdil vo svojej výpovedi. Napriek tomu, že súd mal k dispozícii na nahliadnutie originály týchto zmlúv, tak zistil, že existuje v origináloch vyhotovení zmluvy rozdiel, a to pri čl. II zmluvy. V origináli zmluvy, predloženej žalobcom, bola uvedená cena požadovaná vlastníkom, odmena sprostredkovateľa ako aj celková kúpna cena. V origináli zmluvy, predloženej žalovanými, v čl. II neboli uvedené žiadne údaje, t. j. neboli vypísané údaje o cene požadovanej vlastníkom, odmene sprostredkovateľa ako aj celkove kúpnej cene.

8. Výpoveďou žalovaných ako aj svedka J. K. súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní v čase uzatvorenia zmluvy nevedeli určiť kúpnu cenu, ktorú inak mali stanoviť oni podľa čl. VII. bod 1. zmluvy. Svedčí o tom aj vzájomná komunikácia J. K. a žalovaného v 1. rade, ktorá i napriek tomu, že nie je súčasťou spisu, bola oboznámená svedkom v rámci jeho výpovede prečítaním sms správ. Taktiež obaja žalovaní tvrdili, že od počiatku nebola cena dohodnutá, pretože trh s nehnuteľnosťami sa v tom čase menil veľmi rýchlo, v dôsledku čoho sa menili aj ich základné požiadavky. Samotný svedok sám potvrdil, že najmä žalovaná v 2. rade byt nechcela predať, chcela tam zostať. Je pravdou, že komunikácia medzi žalobcom a žalovanými bola niekedy zložitá, ale pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu je smerodajné to, či medzi nimi existovala ešte pred uzatvorením zmluvy dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy. V spojitosti s tým súd nemôže opomenúť ani podané trestné oznámenie žalovaných, podľa ktorého bolo začaté trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi, konajúcemu za realitnú kanceláriu žalobcu, ktorý si mal byť vedomý pri predkladaní dôkazu (výhradnej zmluvy) toho, že súdu predkladá v čl. II. pozmenenú výhradnú zmluvu vo vzťahu k tej, ktorou disponujú žalovaní. Napriek tomu, že trestné konanie nie je ukončené, vzniklo tu podozrenie, že údaje čl. II. vrátane odmeny sprostredkovateľa neboli vo výhradnej zmluve žalovaných uvedené. Svedok J. K. sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo je jedna zmluva kompletne vypísaná a v druhom jej vyhotovení nie sú uvedené údaje v čl. II. Z dôvodu existencie dvoch rozdielnych zmlúv súd vyhodnotil vec tak, že výhradná zmluva neobsahovala údaj o odmene sprostredkovateľa, z dôvodu čoho, ak medzi stranami sporu nebola odmena dohodnutá, nemá žalobca na ňu nárok. Okrem toho sa podľa svedka menila kúpna cena od žalovaných, ale nikdy nebol uzatvorený písomný dodatok, tak ako si to inak dohodli v zmluve. Vykonaným dokazovaním nemal súd hodnoverne žalobcom preukázané, že by medzi stranami sporu existovala ústna dohoda, na základe ktorej by si dohodli vopred predajnú cenu nehnuteľnosti ako aj odmenu sprostredkovateľa. Súd dospel k záveru, že žalovaní odstúpili od výhradnej zmluvy, a to na základe listu zo dňa 01. 04. 2021, odoslaným žalobcovi dňa 27. 05. 2022. Žalobca v konaní nespochybnil toto tvrdenie žalovaných, preto súd z neho aj vychádzal. Napriek tomu, že list zo dňa 01. 04. 2021 je označený ako zrušenie sprostredkovateľskej zmluvy, z jeho obsahu ako aj vyjadrenia samotnej žalovanej v 2. rade ho súd vyhodnotil ako jednostranný úkon odstúpenia od zmluvy, ktorého účinky nastali doručením žalobcovi, a to spätne od začiatku podľa .

9. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti jeho nároku, preto súd žalobu zamietol. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že by malo vzniknúť žalobcovi právo na odmenu podľa č. V. bod 3 písm. c) výhradnej zmluvy, pretože žalobca nepreukázal pre existenciu 2 rozdielnych výhradných zmlúv v časti čl. II, že by medzi zmluvnými stranami zmluvy - žalobcom a žalovanými, bola odmena dohodnutá. Obaja žalovaní tvrdili, že práve určenie ceny bolo pre nich zásadné a k podpisu výhradnej zmluvy došlo len z dôvodu, aby ho mohol žalobca začať predávať. Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaných, že by sa mal nárok žalobcu týkať zmluvnej pokuty. Podľa súdu prvej inštancie aj s poukazom na zistený stav veci, predmetom sporu je nárok na zaplatenie odmeny sprostredkovateľa ako takej.

10. S poukazom na takto zaujatý právny záver súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na tento prípad prichádza do úvahy aj aplikácia , pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k uzatvoreniu výhradnej zmluvy došlo mimo prevádzkových priestorov žalobcu ako realitnej kancelárie. Svedok J. K. sa nevedel vyjadriť k tomu, či žalovaných poučoval podľa Súd mal ďalej za preukázané, že k uzatvoreniu výhradnej zmluvy ako takej došlo priamo v byte žalovaných, kde za nimi priamo prišiel zástupca žalobcu. Súd uvádza, že v samotnej zmluve je citované ustanovenie (čl. VIII. bod 4).

11. Povinnosťou realitnej kancelárie je v prípadoch uzatvorenia zmluvy mimo prevádzkových priestorov poskytnúť klientovi informáciu o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy a zároveň mu poskytnúť formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 3 . Spotrebiteľovi je nutné poskytnúť pred uzatvorením zmluvy približne 20 rôznych poučení podľa ( až t/ zák.). Všetky tieto informácie sa spotrebiteľovi musia poskytnúť v prípade zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov v listinnej podobe alebo so súhlasom spotrebiteľa v podobe zápisu na inom trvanlivom nosiči. Ak sprostredkovateľ neposkytne tieto informácie spotrebiteľovi ani v dodatočnej lehote, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 12 mesiacoch a 14 dňoch odo dňa začatia plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1. V tomto prípade podľa súdu realitná kancelária prostredníctvom svojho zástupcu nielenže žalovaných nepoučila podľa , neposkytla im ani formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 3 zákona, čo v konečnom dôsledku znamená, že ak informácie podľa neposkytla pred uzatvorením zmluvy ani v dodatočnej lehote, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 12 mesiacoch a 14 dňoch odo dňa uzavretia zmluvy o poskytnutí služby. Ak teda žalovaní odstúpili od výhradnej zmluvy počas jej trvania, nemal by žalobca i tak nárok na províziu, pretože porušil ustanovenia ( ). Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský spor, súd má sám dôkaznú iniciatívu, ide tu o uplatnenie tzv. vyšetrovacieho princípu; preto sa vyjadril i k týmto skutočnostiam.

12. S poukazom na už vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol.

13. Súd prvej inštancie v spore zamietol návrhy na doplnenie dokazovania, uplatnené žalobcom v rámci pojednávania. Pokiaľ ide o sms komunikáciu, súd mal za to, že i keď nebola súčasťou súdneho spisu, svedok J. K. v rámci svojej výpovede čítal súdu sms správy, preto súd nepovažoval za potrebné s ňou osobitne znovu oboznamovať. Pokiaľ ide o rezervačnú zmluvu žalobcu, tak táto mohla byť inak predložená žalobcom už v priebehu sporu; okrem toho aj jej prípadné predloženie žalobcom by nezmenilo podľa súdu tú skutočnosť, že medzi stranami sporu nebola dohodnutá odmena sprostredkovateľa ako aj kúpna cena bytu. To isté platí aj o inzeráte žalobcu, ktorým predával byt žalovaných. Na základe toho súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania ako nedôvodné zamietol a poukázal aj na hospodárnosť súdneho konania.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní boli v konaní procesne úspešní v celom rozsahu, súd prvej inštancie im priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Strany sporu v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa a náhradu trov konania žalovanej nepriznať.

15. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a zároveň priznal náhradu trov konania žalobcovi voči žalovaným v plnom rozsahu. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že uloží žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 000 eur od 20. 04. 2021 až do zaplatenia; to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania v plnom rozsahu. V podanom odvolaní žalobca poukázal na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. , , a .

16. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne pre jeho nedostatočné odôvodnenie, pre jeho hrubý rozpor s vykonaným dokazovaním, nerovný prístup súdu prvej inštancie k stranám sporu, až k favorizovaniu jednej strany sporu, ktorej nad rámec svojich práv poskytol právnu ochranu, čím mu odňal právo na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie postavil napadnuté rozhodnutie len na svojom dohade, ktorý nezodpovedá žiadnemu vykonanému dôkazu. Uprednostnil jeden jediný dôkaz pred všetkými ďalšími dôkazmi, ktoré vyvracajú súdom preferovaný jediný dôkaz. Súd prvej inštancie ako jediný dôkaz prijal Výhradnú zmluvu predloženú žalovanými, kde nie je v „kolónkach“ vypísaná cena požadovaná vlastníkom a odmena sprostredkovateľa bez toho, že by vyhodnotil všetky ďalšie predložené dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalovanými predložená Výhradná zmluva je totiž v rozpore s riadne vypísanou Výhradnou zmluvou, ktorú žalobca nahral do jeho systému za účelom vytvorenia inzercie predaja nehnuteľnosti a následného uzatvorenia Rezervačnej zmluvy so záujemcami. Bez vypísanej výhradnej zmluvy nedokáže vytvoriť inzerát, ani uzatvoriť rezervačnú zmluvu so záujemcami o kúpu, ktorí by tak ani nevedeli za koľko nehnuteľnosti kupujú. Ďalej uviedol, že je v rozpore s sms komunikáciou medzi žalovaným v rade 1/ a maklérom Ing. Martinom Sklenárom. Žalobca uviedol, že výhradná zmluva je taká zmluva, na ktorej prvá strana je formulárová, tzn. rukou sa dopisujú podstatné časti zmluvy. Žalobca zároveň namieta, že úvaha súdu, že pokiaľ sa nevedeli strany sporu dohodnúť na výške ceny nehnuteľnosti, nedohodli sa ani na odmene sprostredkovateľa nie je správna a z ničoho nevyplýva takýto záver súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie mal, podľa názoru žalobcu, preukázané, že údaje o odmene a cene nehnuteľností boli medzi stranami sporu dohodnuté a súčasné tvrdenie žalovaných, že si nepamätajú aká cena za nehnuteľnosť je pre nich primeraná, je alibistické a účelové.

17. Žalobca v ďalšom namietal aj skutočnosť, že súd prvej inštancie odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy, k čomu uviedol, že mu týmto bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces. Uvedené dôkazy nemohol predložiť skôr, nakoľko mu nebolo známe, že by žalovaní svoju výpoveď dňa 08. 11. 2022, kedy súd prvej inštancie hneď aj rozhodol, postavili na tom, že si nič nepamätajú. Právna zástupkyňa žalobcu im kládla otázky ohľadom predchádzajúcich skúseností s kúpou/predajom cez realitné kancelárie, ale žalovaní na každú otázku odpovedali, že „nevedia“, „nepamätajú sa“. Preto týmito dôkazmi: Kúpnou zmluvou zo dňa 02. 12. 2019 a Rezervačnou zmluvou zo dňa 06. 11. 2019, žalobca len potvrdzuje výpoveď svedka – makléra J. L. K., že žalovaní veľmi dobre poznali prax realitných kancelárií, tzn. aj výšku odmeny realitnej kancelárie ako sprostredkovateľa. O žalovaných tak určite nemožno hovoriť ako o spotrebiteľoch, ktorí nevedia o svojich právach. Žalovaní zjavne zneužívajú právo, čoho dôsledkom má byť odmietnutie poskytnutia ochrany, čo súd prvej inštancie vyhodnotil úplne opačne.

18. Žalobca ďalej namietal postup súdu pokiaľ ide o poskytnutie právnej pomoci žalovaným nad rámec ich práva a celkový prístup súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že práva spotrebiteľa nie sú absolútne, tzn. vždy ich treba skúmať a priznávať im ochranu v celom kontexte udalostí. V danom prípade mal súd preukázané, že žalovaní už v minulosti kupovali svoj byt cez realitnú kanceláriu, opäť oslovili toho istého makléra, aby im tento predal byt, ktorý kúpili jeho činnosťou. Rovnako bolo preukázané, že žalovaní sms správami jasne určili cenu nehnuteľnosti, mali vedomosť o odmene sprostredkovateľa, čo je v súlade s vyplnenou Výhradnou zmluvou o cene nehnuteľností a odmene, aj napriek tomu, súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie postavil na „nepoučení“ žalovaných o ich spotrebiteľských právach. Samotný postup súdu prvej inštancie je dôkazom o porušení nestrannosti, nezaujatosti a rovnosti strán sporu. Súd prvej inštancie v podstate ani nezaujímala svedecká výpoveď svedka J. L. K., od začiatku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie, bez vykonania dôkazov, žalobu zamietne. Takýto prístup súdu nie je správny nielen voči žalobcovi ako strane sporu, ale najmä voči svedkovi, ktorý v minulosti na súde nevypovedal a bol nemilo prekvapený z postupu súdu. Súd prvej inštancie mal preukázanú výšku odmeny žalobcu, len ním predložené dôkazy nekorešpondovali s vopred danou úvahou súdu o zamietnutí žaloby. Uvedenému zodpovedá aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, jeho arbitrárnosť, ktorá je daná tým, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ďalšími dôkazmi, preukazujúcimi dohodu o výške našej odmeny.

19. Žalovaní 1/ a 2/ k žalobcom podanému odvolaniu uviedli, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne správny. Uviedli, že svedok J. K. potvrdil, že sám vypisoval obidve výhradné zmluvy, potvrdil, že obidve zmluvy predložené súdom sú ním vypisované a nevedel vysvetliť, ako je možné, že vo výhradnej zmluve predloženej žalovanými odmena za sprostredkovanie nie je uvedená, pričom túto skutočnosť nevedel žalobca nijako vysvetliť. Žalovaní k argumentácii žalobcu, týkajúcej sa bežnej praxe realitných kancelárií ohľadne odmeny za sprostredkovanie uviedli, že nie je povinnosť žalovaných poznať obchodné zvyklosti realitných kancelárií a či sa takáto odmena pohybuje v rozmedzí 3 až 5 %. Skutočnosť, že údajná spotrebovateľská odmena nebola v takomto rozmedzí je len dôkazom, že táto odmena je vždy individuálne dohodnutá a v tomto prípade dohodnutá nebola. Uviedli, že žalovaní na rozdiel od svedka žalobcu hodnoverným spôsobom vysvetlili, prečo odmena nebola dohodnutá a aj napriek tomu bola podpísaná výhradná zmluva. Keďže sa na cene a tým pádom aj na odmene za sprostredkovanie nevedeli dohodnúť ihneď, nechali túto kolónku nevyplnenú a mala byť predmetom ďalšieho jednania, kedy by prišlo k uzavretiu dodatku k zmluve, tak ako je uvedené v čl. IX ods. 3 Výhradnej zmluvy, k čomu však nedošlo. V závere uviedli, že aj napriek tomu, že niektorá strana nie je spokojná s výsledkom sporu, nemožno bez akýchkoľvek dôkazov obviňovať súd zo zaujatosti a z vopred pripraveného rozhodnutia bez vykonania dôkazov a to len z dôvodu, že niektorej sporovej strane nevyhovuje právny názor súdu. Odvolaciemu súdu navrhli, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zároveň žiadali aj nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

20. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( CSPP) preskúmal odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok a to zvolením procesného postupu v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu je nedôvodné a z toho dôvodu napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny podľa potvrdil stotožňujúc sa pritom s rozsahom ako aj obsahom odôvodnenia prvoinštančného súdu, na ktoré v ďalšom poukazuje.

21. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa veta tretia súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa , o ochrane spotrebiteľa pri predaji alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a povinnosti predávajúcich pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, podmienky organizovania predajných akcií a predaja tovaru alebo poskytovania služieb na predajných akciách a pôsobnosť orgánov dohľadu pri kontrole dodržiavania tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 1 písm. l/ cit. zák., predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho alebo sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa, pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, jasne a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi spôsobom podľa odseku 2 alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Podľa , sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením spotrebiteľa.

22. Odvolací súd pri akceptovaní svojej zákonnej povinnosti skúmať v tomto odvolacom konaní, či odvolaním zo strany žalobcu napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád obsiahnutých v ust. , prijal ten záver, že v danom prípade napadnutý prvoinštančný rozsudok ani jednou z procesných vád v zmysle netrpí, a preto ho ako vecne správny podľa potvrdil. V ďalšom odvolací súd akceptuje rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje ( ).

23. Súd prvej inštancie rozhodujúc o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu týkajúceho sa zaplatenia sumy 5 000 eur s príslušenstvom voči žalovanej v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý aj následne správne z právneho hľadiska posúdil podľa odcitovaných ustanovení všeobecného hmotnoprávneho predpisu v rámci bodov 36. až 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj podľa odcitovaných ustanovení špeciálneho právneho predpisu (, o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v rámci bodov 39. až 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Takisto aj proces vykonania a vyhodnotenia dôkazov realizovaný súdom prvej inštancie v danej prejednávanej veci je potrebné vyhodnotiť za plne súladný s obsahom ust. , čo znamená, že vykonané dôkazy hodnotil prvoinštančný súd jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti; s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie správne daný spor kvalifikoval za spotrebiteľský, pričom v súvislosti s vykonaným dokazovaním dôvodne poukázal aj na samotnú iniciatívu vec prejednávajúceho sudcu ( ). Pokiaľ ide o primárny dôvod zamietnutia podanej žaloby ako nedôvodnej zo strany prvoinštančného súdu, s ktorým dôvodom sa odvolací súd plne stotožňuje, ide o neunesenie dôkazného bremena žalobcom v tom smere, že tento nepreukázal zmluvné dojednanie (medzi obidvoma stranami Výhradnej zmluvy zo dňa 21.12.2020) ohľadom odmeny spotrebiteľa, ktorá podľa vyhodnotenia zmluvy predloženej do konania žalobcom mala podľa čl. II tejto zmluvy predstavovať sumu 5 000 eur. Paradoxne vo vyhotovení tejto zmluvy, ktorú po jej podpise obdržali žalovaní, sa v rámci jej čl. II vôbec žiadny údaj o výške odmeny za sprostredkovanie predaja predmetného bytu nenachádza. Uvedený rozpor s prihliadnutím aj na neurčitú svedeckú výpoveď v konaní vypočutého svedka J. K., ktorý vlastnoručne vpisoval do predmetnej zmluvy konkrétne údaje, v tom smere, že nevedel vysvetliť rozpor medzi čl. II vyhotovenia zmluvy, ktorý predložil žalobca a čl. II vyhotovenia zmluvy predloženého žalovanými, súd prvej inštancie správne vyhodnotil za dôvod zamietnutia žaloby žalobcu, ktorý v rámci dôkazného bremena nepreukázal, že medzi stranami sporu bola uzatvorená dohoda (konsenz), že odmena patriaca žalobcovi za realizáciu sprostredkovania mala predstavovať práve žalovaných 5 000 eur.

25. Taktiež je možné súhlasiť aj so sekundárnym (ďalším) dôvodom primäjúcim prvoinštančný súd k zamietnutiu predmetnej žaloby, spočívajúcom v nedodržaní žalobcom v súvislosti s procesom uzatvorenia Výhradnej zmluvy zo dňa 21. 12. 2020, ako zmluvy spotrebiteľskej, uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov žalobcu. Predovšetkým sa jednalo o porušenie až t/ cit. zák., spočívajúce na strane žalobcu v tom, že tento pred uzatvorením predmetnej výhradnej zmluvy vo vzťahu k žalovaným ako k spotrebiteľom nezrealizoval cca 20 rôznych poučení, čo v prípade spotrebiteľa, ktorému tieto poučenia neboli poskytnuté ani v dodatočnej lehote, zakladá jeho právo na odstúpenie od zmluvy, pričom lehota na takéto odstúpenie od zmluvy mu uplynie po 12 mesiacoch a 14 dňoch odo dňa začatia plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa cit. zák.. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že nevzhliadol za opodstatnenú odvolaciu námietku žalobcu odvíjajúcu sa od jeho tvrdenia, že žalovaní už v minulosti využili poskytovanie služieb žalobcom v súvislosti s kúpou predmetného bytu, pričom v obidvoch prípadoch využili sprostredkovateľskú službu toho istého makléra, čo znamená, že práva spotrebiteľa nie sú absolútne, a preto je potrebné priznávať žalovaným ako spotrebiteľom ochranu v celom kontexte udalostí. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné uviesť, že pri uzatváraní zmlúv mimo prevádzkových priestorov je poskytovateľ danej služby viazaný zákonnou poučovacou povinnosťou v zmysle , ktorej nesplnenie zo strany žalobcu v prejednávanej veci správne vyhodnotil prvoinštančný súd v rámci odôvodnenia vzťahujúceho sa na bod 53. napadnutého rozsudku.

26. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že sa nestotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu prezentovanými v jeho odvolaní týkajúcimi sa poskytnutia právnej pomoci žalovaným nad prípustný rámec, nevykonanie navrhovaných dôkazov žalobcom, porušenie princípu nezaujatosti rovnosti strán konajúcim sudcom a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré tým pádom považuje za neopodstatnené. Pokiaľ ide o namietané poskytnutie právnej pomoci žalovaným nad prípustný rámec, tak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vzhľadom na charakter tohto sporu, ktorý je spotrebiteľským, súd prvej inštancie s poukazom na ust. mal oprávnenie vykonať aj dôkazy spotrebiteľom nenavrhnuté. Samotný proces dokazovania pred prvoinštančným súdom riadi vec prejednávajúci sudca, ktorý rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná ( ), a ktoré nie. Vychádzajúc z uvedeného nie je potom možné hovoriť o tom, že by zo strany konajúceho súdu došlo k poskytnutiu právnej pomoci žalovaným nad zákonom prípustný rámec, resp. že by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, pretože súd nevykonal niektoré z ním navrhnutých dôkazov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rezultát vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre prejednávanú vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Čo sa týka námietok žalobcu, resp. jeho úvah spochybňujúcich nestrannosť a nezaujatosť súdu prvej inštancie (zrejme konajúceho sudcu) a tým aj rovnosť strán v tomto spore, odvolací súd poznamenáva, že v zmysle sa námietky zaujatosti vznesené voči konajúcemu sudcovi spočívajúce v jeho procesnom postupe alebo jeho rozhodovacej činnosti v danom spore nadriadenému súdu nepredkladajú, čo znamená, že sa o nich nerozhoduje. V kontexte uvedeného odvolací súd nevzhliadol dôvod k tomu, aby mohol konštatovať zaujatosť, prípadne porušenie rovnosti strán pri prejednávaní a rozhodovaní tohto sporu. Na margo žalobcom tvrdeného nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku je potrebné uviesť, že toto vzhľadom na svoj podrobný a z právneho hľadiska plne akceptovateľný obsah zachytený v rámci bodov 47. až 55. odôvodnenia napadnutého rozsudku, spĺňa všetky kritériá odôvodnenia súdneho rozhodnutia, tak ako sú preň vyžadované v rámci ust. až 3 .

27. S prihliadnutím na komplex uvedených dôvodov odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu zo dňa 4. januára 2023 smerujúcom proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 08. 11. 2022 č. k. -160, ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , a s tým, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ v odvolacom konaní voči neúspešnému žalobcovi v tomto konaní.

29. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).