Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-19-2012.pdf
PDF · 97.27 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/19/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Evou Marčekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
P. N., nar.XX.XX.XXXX
H. S. N., nar.XX.XX.XXXX G. G. B., nar.XX.X.XXXX
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov, matky H. N., rod. N., nar.XX.X.XXXX, bytom V.. A. XXX/XX, O. a otca P. N., nar.15.5.1978, bytom V.. A. XXX/ XX, O., v súčasnosti v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, W. Š. XXX/XX, W. D. S. u maloletého P. N.Ž., neuvedeného otca u maloletej H. S. N. a otca O. B., nar.21.11.1989, trvale bytom G.C. XXXX/X, O., v súčasnosti v Ú. D. S. H. P. Z. O. u maloletej G. G. N., maloleté deti umiestnené v W. W. L. v konaní o návrhu matky o zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletými takto
rozhodol:
Súd návrh matky na zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletým P. N., D..XX.XX.XXXX, nad maloletou H. S. N., nar.30.10.2008 a nad maloletou G. G. B., nar.19.2.2010 v celom rozsahu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.4.2011 matka žiadala o navrátenie maloletých detí P. V. G. G., ktoré sú umiestnené S. W. W. S. L.. Jej sociálne a rodinné pomery sa upravili, býva v 2-izbovom byte spolu s bratom a sestrou a je presvedčená, že jej deti majú vytvorené podmienky pre zdravý vývoj v jej rodine. Mal. H. S. nežiadala, nakoľko si ju ide zobrať jej starší brat do osobnej starostlivosti. Doplnením návrhu doručeným dňa 6.9.2011 žiadala aj o jej zverenie, lebo nebola zverená do starostlivosti jej brata V. N.. Jej bytové podmienky sú vyhovujúce pre starostlivosť o tri deti. Stará sa aj o mal. L. B., nar.28.1.2011, ktorej otcom je otec mal. G. G.. Žije v spoločnej domácnosti s bratom Marekom, jeho družkou a ich štyrmi deťmi.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca mal. P., otca mal. G. G.D. B., zamestnankýň W. W. L., kolízneho opatrovníka a svedkov O. N. V. O. A., oboznámením sa s návrhom a s jeho doplnením, s vyjadrením otca mal. P., so správou W. W. L. zo dňa 4.10.2011, so správami klinickej psychologičky a psychoterapeutky A.. P. T. zo dňa 10.1.2011 a zo dňa 6.9.2011, so správou psychologičky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O. O.. O. S. zo dňa 31.10.2011 z psychologického vyšetrenia matky, so správami kolízneho opatrovníka zo dňa 3.8.2011 a zo dňa 26.1.2012, s príjmovými, zárobkovými a majetkovými pomermi rodičov a so spismi tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XX/XXXX, Z..R.. XXP/XXX/XXXX, Z..R.. XXP/ XX/XXXX V. Z..R.. XXP/XX/XXXX.
Takto vykonaním dokazovaním bol zistený nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom č.k. 20P/62/2010-61 zo dňa 19.7.2010 súd nariadil nad mal. P., O.. H. S. a mal. G. G. ústavnú starostlivosť s tým, že budú umiestnení do W. W. S. L., kde boli prijaté dňa 24.2.2010 (dve staršie), resp. dňa 2.3.2010 (najmladšia z detí) na základe predbežného opatrenia vydaného podľa § 75a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) pre ohrozenie ich života a zdravia. Súčasne rodičom maloletých určil lehotu do 31.12.2010 na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloletých, matke a otcovi mal. P. povinnosť platiť minimálne výživné od umiestnenia k rukám domova. V tom čase matka nemala vytvorené podmienky pre zabezpečenie riadnej a sústavnej osobnej starostlivosti, najmä bytové a finančné, tieto pretrvávali dlhšiu dobu. Bývala v 2-izbovm mestskom byte s bratom O. N., jeho družkou O. A., ich štyrmi deťmi a zdravotne postihnutou sestrou D. N.Á.. Bola nezamestnaná a bez príjmu. O maloletých sa nezaujímala, vyhovoval jej túlavý spôsob života, nemala dostatočne rozvinuté rodičovské zručnosti, bola nezodpovedná. Otcovstvo bolo určené len k mal. P., jeho otec bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mal končiť až v septembri 2017. Medzi staršími dvoma maloletými boli silné citové väzby a silný súrodenecký vzťah. Mal. P. bol extrovertné dieťa, vyžadoval pravidelnú komunikáciu, trpezlivosť, nevedel si vytvoriť citový vzťah k ľuďom, býval často nezvládnuteľný a neposlušný, bol hyperaktívny, nemal naučené základné normy správania sa, jeho správanie bolo neprimerané, nevypočítateľné, prudké, ale po umiestnení do profesionálnej rodiny nastali u neho pozitívne zmeny, lebo bol v kľudnom prostredí bez stresových situácií.
Pred nariadením ústavnej starostlivosti súd rozhodoval aj o náhradnej osobnej starostlivosti. Rozsudkom č.k. 22P/62/2009-21 zo dňa 11.5.2009 zamietol návrh V. N., brata matky, o zverenie mal. P. V. O.. H. S. a rozsudkom č.k. 12P/136/2009-52 zo dňa 27.11.2009 zveril mal. P. do starostlivosti Z. N., bývalej manželky brata matky V. N., rodičom určil povinnosť platiť minimálne výživné.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len náhradná osobná starostlivosť), pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť.
Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pre ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 55 ods. 2 Zákona rodine ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote
zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 55 ods. 3 súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktorá bola nariadená.
Súd po komplexnom zhodnotení dokazovania a dôslednom zvážení rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a zamietol návrh matky na zrušenie ústavnej starostlivosti nad mal. P., O.. H. S. V. O.. G. G., keď je presvedčený, že je to v súčasnosti nevyhnutné a v záujme maloletých.
V pomeroch matky nenastali žiadne pozitívne zmeny, stále nemá vytvorené potrebné podmienky pre zabezpečenie riadnej a sústavnej osobnej starostlivosti o svoje maloleté deti. V čase od umiestnenia maloletých do detského domova sa jej dňa 28.1.2011 narodila dcéra L., ktorej otcom je O. B., ktorý je aj otcom mal. G. G. a minimálne do 28.12.2012 bude vo výkone trestu odňatia slobody. Stále býva v tom istom 2-izbovom byte spoločne s bratom, jeho rodinou a postihnutou sestrou. Ide síce o priestranný byt, ktorý je kompletne zariadený a pri opakovaných, neohlásených, aj večerných návštevách v domácnosti neboli zistené kolíznym opatrovníkom žiadne nedostatky. Určite to však nie je vhodný priestor pre dvanásť ľudí, spoločné nažívanie štyroch dospelých a ôsmich detí. Matka do budúcnosti nemá reálne možnosti vyriešenia a zabezpečenia zodpovedajúcich bytových podmienok, nemá možnosť získať nájomný mestský byt ako to vyplýva z oznámenia spoločnosti O. z januára 2012 ako správcu takýchto bytov, lebo nespĺňa podmienky vnútornej smernice pre prideľovanie bytov, nie je možné ju zaradiť do evidencie žiadateľov o byt pre nízky príjem. Tento v súčasnosti tvorí rodičovský príspevok 194,70 Eur, prídavky na jedno dieťa 20,10 Eur a dávka a príspevky v hmotnej núdzi 13,50 Eur. Z týchto prostriedkov prispieva na bývanie bratovi do 80,- Eur. Nemá a ani nie je predpoklad zlepšenia jej finančnej situácie tak, aby mohla byť zaradená do poradovníka, lebo do januára 2014 bude na rodičovskej dovolenke odkázaná len na štátne príspevky a sociálne dávky. Problematickým je aj návrat O. B., otca dvoch najmladších detí, po ukončení výkonu trestu, ktorý je zatiaľ stanovený na december 2012, ale je obžalovaný aj z ďalších trestných činov. Súd má pochybnosti aj o tvrdení matky, že druh dokáže zarobiť peniaze a budú si môcť prenajať byt, v ktorom by spoločne so všetkými deťmi žili a mali zabezpečené prostredie vhodné pre starostlivosť. Nebolo možné čakať na rozhodnutie vo veci do jeho návratu a na to či si dokážu vytvoriť primerané podmienky. Budú mať možnosť po návrate a vytvorení primeraného prostredia a podmienok podať si nový návrh.
Pochybnosti vyslovil v písomnom vyjadrení zo dňa 30.8.2011 aj otec mal. P., podľa ktorého sa má v profesionálnej rodine dobre a priaznivo napreduje k lepšiemu vývoju. Vyslovil obavu či ho matka dokáže zabezpečiť po materiálnej stránke a venovať mu maximálnu starostlivosť, i keď srdce mu hovorí, že by bolo dobré keby vyrastal pri matke za predpokladu poskytnutia dôstojnej a plnohodnotnej životnej úrovne. Pri výsluchu vo výkone trestu dňa 14.9.2011 však súhlasil s návrhom matky na zrušenie ústavnej starostlivosti, čas ukáže či sa matka vie o deti postarať. So zrušením súhlasil aj otec mal. G. G. (aj štvrtého dieťaťa mal. L.), lebo matka sa vie o deti postarať, je dobrá matka, je s ňou v kontakte, navštevuje ho a píšu si listy. Súd však ich stanoviská nepovažoval za rozhodujúce a také z ktorých by mal pri rozhodovaní vychádzať, i keď sú otcovia, lebo objektívne dlhšiu dobu nemajú možnosť priamo vidieť podmienky matky, ako dokáže zabezpečiť starostlivosť a sami túto zabezpečovať nemôžu.
Ďalšou dôležitou skutočnosťou pre rozhodnutie bol aj návrh kolízneho opatrovníka na určenie dohľadu nad starostlivosťou matky o maloletých v prípade ich návratu ako závažnej formy výchovného opatrenia. Ani kolízny opatrovník teda nie je úplne presvedčený o tom, že matka sa dokáže postarať o svoje maloleté deti, zabezpečiť im primeranú starostlivosť, dať potrebnú výchovu a je nutný dohľad. Naviac nesúhlasil s návratom mal. G. G., lebo nie je nadviazaný dostatočný výchovný vzťah medzi ňou a matkou a je potrebné najprv zintenzívniť interakcie, ktoré by mali striedavo prebiehať v domove a v domácom prostredí matky. Súd uznáva, že ústavná starostlivosť je prechodným riešením, krajným a výnimočným opatrením a ak nastanú vhodné okolnosti treba ju zrušiť. To však podľa presvedčenia súdu nie je splnené v prípade maloletých detí. Rodinné prostredie matky a jej osobnosť nedáva záruku
dostatku mravnej a výchovnej spôsobilosti, môže skôr doteraz získané zručnosti, najmä u mal. Ondreja narušiť. U matky totiž na základe psychologického vyšetrenia v osobnostnom profile boli preukázané sklony k reaktívnosti, k dráždivosti, vzrušivosti, k emocionálnej nestálosti, časté obranné pozície, hnev a hostilita v interpersonálnych vzťahoch, tenzie brániace v sebakontrole a efektívnej činnosti, problémy pri zvládaní stresových situácií, následkom čoho môže byť predpoklad agresívneho správania. Podľa psychodiagnostického vyšetrenia bola ďalej prítomná tendencia kritizovať, uplatňovať svoju vôľu voči druhým, energickosť a dominancia, ľahká ventilácia pocitov, rebélia, absencia citlivosti voči zraniteľnosti druhých, menej sentimentality, neempatickosť, rezolútnosť. Tiež problémy pri prispôsobovaní sa striktným pravidlám a predpisom, predpoklad vyhýbania sa povinnostiam, slabo vyvinutý zmysel pre morálne hodnota, nepredvídateľnosť jej správania, pokiaľ nie sú poznané princípy a motivácia. Pripúšťa svoje negatívne vlastnosti, nevhodné správanie voči deťom v minulosti, ale prezentovala aj snahu zmeniť svoj prístup. Na základe zisteného potom psychologička vníma návrat maloletých detí do biologického prostredia matky toho času za rizikový. Za potencionálne spúšťače možných negatívnych foriem správania matky vníma nízky vek detí, ich zdravotné ťažkosti a individuálne osobnostné zameranie, ktoré vyžadujú zvýšenú rodičovskú starostlivosť, pozornosť, trpezlivosť, pozitívnu podporu a lásku, čo matke chýba. Problémové sú aj bytové možnosti, problematické rodinné vzťahy a finančné limity matky.
So zrušením ústavnej starostlivosti nesúhlasil ani W. W. L.. Rizikovým je v súčasnosti návrat P. V. H. S., lebo by potrebovali poznať situáciu po návrate druha matky pána B. z výkonu trestu, jeho návrat môže ovplyvniť celkovú situáciu. Veľkým rizikom je správanie matky, počet detí v jednej domácnosti (matka má štyri deti a ďalšie štyri deti má družka brata matky) a skutočnosť, že deti vyžadujú náročnejšiu starostlivosť, potrebujú pevné vedenie. Matka v prvom roku po umiestnení detí prejavovala minimálny záujem, v domove bola osobne len tri krát, bola v telefonickom kontakte s profesionálnymi rodinami prostredníctvom bývalej švagrinej Z. N.. K pravidelnejším kontaktom so staršími dvomi maloletými dochádza len od apríla 2011, stretávanie je problematické, spojené s ťažkosťami po návrate detí do rodín, vracajú sa rozhádzané a ich správanie sa vymyká bežnému správaniu pred pobytom a s nedodržiavaním podmienok matkou, najmä neskorými návratmi. Mal. G. G. v domácnosti matky ešte nebola. Matka sa s ňou stretáva len vtedy, keď prichádza pre staršie deti, interakcia je maximálne hodinu, od pojednávania dňa 11.11.2011 sa s maloletou nestretla.
Detský domov svoj návrh oprel aj o správu z posledného psychologického vyšetrenia mal. P. a mal. H. S., ktorí sú umiestnení v jednej profesionálnej rodine. U mal. P. sa v správaní v porovnaní s predchádzajúcimi vyšetreniami zvýraznil pohybový nepokoj v správaní, potreba manipulácie okolím, dospelými, poruchy koncentrácie pozornosti, prejavy ADHD. Naďalej potrebuje okomentovať okolité dianie, ale už dokáže akceptovať aj iných, keď rozprávajú, keď sa dospelí rozprávajú medzi sebou, nevstupuje do rozhovoru, dokáže počkať, aspoň do určitej miery tlmiť vlastné impulzy. Je individuálne integrovaný v bežnej triede materskej škôlky pre problémy prispôsobiť sa kolektívnym pravidlám a normám . Vo vzťahu k ľuďom mu chýba potrebná citová rezonancia, stále je s tendenciou konať zbrklo, impulzívne, ľahko a rýchlo uzatvárať krátkodobé vzťahy podľa prospešnosti pre neho, pre bezprostredné uspokojenie jeho potrieb. Jeho prežívanie rodinnej situácie je nejednoznačné, v prežívaní vo vzťahoch má úplný chaos, aktuálne nie je schopný chápať rodinné vzťahy a väzby, je schopný a ochotný rýchlo nadväzovať vzťahy s ľuďmi, ktorí sa mu venujú, ktorí sú pre neho prospešní. Má vedomie príslušnosti k mladším sestrám, jeho záujem je však krátkodobý, je to spôsob naučeného správania ako prejav citov,
pozornosti vyplývajúci z povzbudzovania zo strany profesionálnych rodičov. Aktuálne v jeho prežívaní je referenčnou rodinnou skupinou profesionálna rodina. Stále u neho je tendencia k egocentrizmu, potrebe sebapresadzovania bez ohľadu na potreby a požiadavky druhých. Rodina by mala mať podobné výchovné podmienky a spôsoby ako súčasná profesionálna rodina, jednoznačne stanovené pravidlá a normy, láskavé, pevné a jednoznačné vyžadovanie ich plnenia. Tieto podmienky matka a jej rodina, domácnosť v ktorej žije, nie je schopná vytvoriť vzhľadom na množstvo osôb žijúcich v malom priestore vrátane ťažko zdravotne postihnutej sestry a ich celodenný pobyt v domácnosti, keď matka je na rodičovskej dovolenke, jej brat sa stará o postihnutú sestru a jeho družka je nezamestnaná.
Podobne je to aj u mal. H. S., u ktorej naďalej pretrvávajú prejavy pohybového nepokoja a schopnosti sústrediť sa len na veľmi krátky čas, prelieta od jednej činnosti k druhej. V podstatnej miere sa v porovnaní s predchádzajúcimi vyšetreniami zrýchlil vývin aktívnej zložky reči s tendenciou vyjadrovať sa jednoslovne, v krátkych vetách, ale je predpoklad progresu. Nie je možné u nej stanoviť presnú
úroveň rozumových schopností, lebo sa nedokáže koncentrovať, neustále odbieha od aktivity, stáva sa negativistická, trucuje. Prežívanie rodinných a súrodeneckých väzieb je stále povrchné, bez citovej zaangažovanosti. Cíti spolupatričnosť s P., s ktorým žije v jednej domácnosti, s tendenciou kopírovať jeho neadekvátne prejavy v správaní. Rovnako ako on potrebuje pevný výchovný postoj, jednoznačné stavanie hraníc, formulovanie požiadaviek a vyžadovanie ich plnenia., potrebuje pevný a láskavý prístup. Ak má byť progres v jej psychickom vývine, vyžaduje intenzívnu každodennú starostlivosť a stimuláciu. Aktuálne jednoznačne nemá vytvorené citové väzby, ani vedomie spolupatričnosti k matke, k svojej biologickej rodine, prejavy ADHD sa u nej zvýraznili, vyžaduje nadmerne náročnú starostlivosť.
Súd pri rozhodovaní nemohol vyššie uvedené skutočnosti nechať bez povšimnutia, najmä stanovisko detského domova, posledné kontrolné psychologické vyšetrenie zamerané na posúdenie aktuálneho psychického stavu mal. P. a mal. H. S.. Rozhodol preto o zotrvaní maloletých v detskom domove, i keď si uvedomuje prednosť rodinného prostredia pred ústavným zariadením, dôležitý je však záujem maloletých detí a z tohto aj súd vychádzal. Mal P.j a mal. H. S. stále pre svoj priaznivý vývoj vyžadujú nadmerne náročnú starostlivosť, ktorú podľa presvedčenia súdu, im matka v súčasnosti nemôže poskytnúť, lebo sa sama stará o ročnú dcéru Ivetu, stretávanie s maloletými v domácnosti matky alebo v domove prebieha len krátku dobu a je potrebné ponechať dlhší časový priestor na nadviazanie potrebných vzťahov medzi nimi a vytvorenie zo strany matky podmienok, bytových a finančných, tiež na návrat jej druha z výkonu trestu odňatia slobody. Preto tak rozhodol aj napriek doporučeniu kolízneho opatrovníka na vrátenie dvoch starších detí do starostlivosti matke s tým, že starostlivosť bude sledovaná na základe nariadeného dohľadu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 konanie vo veciach starostlivosti o maloletých) a súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).