Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-1290-2011.pdf
PDF · 84.95 KB
Case nature
Subarea
16Er/1290/2011
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného : Coleman, s.r.o., IČO : 34 136 321, so sídlom Bratislava, Bojnická 20, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Majling, s.r.o., so sídlom Bratislava, Palárikova 14, proti povinnému : Savingplus, spol. s.r.o., IČO : 36 258 547, so sídlom Sládkovičovo, Veľkoúľanská 1729, zast. advokátom JUDr. Gabrielom Laktišom, so sídlom Nitra, Mariánska ul. č. 8, o vymoženie uloženej povinnosti úroku z omeškania vo výške 1,46 €, zmluvnej pokuty vo výške 968,98 €, trov konania vo výške 450,34 € a ďalších trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Szabóom pod spisovou značkou EX 2487/2011 z a m i e t a.
II. Súd odklad exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Szabóom pod spisovou značkou EX 2487/2011 na návrh povinného n e p o v o ľ u j e.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu - rozhodnutie Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 1131/11 zo dňa 15.6.2011 - sa dňa 5.9.2011 začalo exekučné konanie o vymoženie uloženej povinnosti pre oprávneného, pričom uložená povinnosť spočíva v zaplatení úroku z omeškania vo výške 1,46 €, zmluvnej pokuty vo výške 968,98 €, trov konania vo výške 450,34 € a ďalších trov exekúcie. Tunajší súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabá, a to poverením č.k. 16Er/1290/2011-10 zo dňa 30.9.2011.
Po udelení poverenia exekútor doručil povinnému Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 1.12.20111, ktoré bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 8.12.2011. V tomto upovedomení bol povinný upovedomený o začatí exekučného konania na vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie, o možnosti dobrovoľného plnenia. Tiež bol poučený o možnosti podania námietok proti exekúcii, ako aj o možnosti podania námietok proti trovám exekúcie. Zároveň bol povinný upovedomený aj o lehotách na podanie týchto námietok.
Povinný podal dňa 8.12.2011, t.j. v zákonnej lehote, cestou svojho právneho zástupcu, námietky proti exekúcii, v ktorých uviedol, že súdny exekútor v danej veci nepostupoval v zmysle zákona, nakoľko Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 1.12.2011 doručil priamo povinnému, a to aj napriek skutočnosti, že povinný má zvoleného právneho zástupcu, ktorého zástupcu si zvolil už v rámci rozhodcovského konania, z ktorého vzišiel rozhodcovský rozsudok sp. zn. 1131/11 zo dňa 15.6.2011, ktorý je v danej veci exekučným titulom. Preto upovedomenie o začatí exekúcie malo byť doručované priamo zvolenému právnemu zástupcovi. S poukazom na uvedené právny zástupca povinného považuje doručenie predmetného upovedomenia za ničotné, pričom súčasne uviedol, že dňa 18.7.2011 podal na Okresnom súde Bratislava I, v mene povinného, žalobu o zrušenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého daná exekúcia prebieha, a preto považuje vydanie upovedomenia za absolútne predčasné, nakoľko o podanej žalobe nebolo ešte právoplatne rozhodnuté. Následne dňa 14.12.2011 bolo právnym zástupcom povinného doručené súdnemu exekútorovi ďalšie podanie, v ktorom právny zástupca opätovne poukázal na protizákonné správanie súdneho exekútora, ktorý si aj napriek oznámeným skutočnostiam uvedených v predchádzajúcom podaní z bankového účtu povinného vyinkasoval bez právneho dôvodu sumu 16,60 € ( s označením ako poplatok za spracovanie exekúcie ) a sumu vo výške 1 985,08 € ( s označením EX 2487/2011SZABO L). Nakoľko vyinkasovanie uvedených súm bolo absolútne neoprávnené, právny zástupca povinného uviedol, že ich žiada ihneď vrátiť. Na záver tohto druhého podania právny zástupca povinného uviedol, že predošlé ako aj toto podanie mienil podať ako námietky proti predmetnej exekúcii spolu so žiadosťou o jej odklad.
Námietky povinného súd následne zaslal na vyjadrenie oprávnenému, ktorý vo svojom vyjadrení podanom cestou právneho zástupcu, doručenom tunajšiemu súdu dňa 6.2.2012 uviedol, že s tvrdením právneho zástupcu povinného o nesprávnom postupe súdneho exekútora pri doručovaní upovedomenia priamo povinnému sa nestotožňuje, nakoľko exekučné konanie je konaním síce nadväzujúcim na konanie v rámci ktorého došlo k vydaniu exekučného titulu, ale zároveň je to konanie osobitné, v ktorom už účastníkovo právne zastúpenie z predchádzajúceho konania nie je platné. Právne zastúpenie končí vo chvíli keď predchádzajúce ( súdne/rozhodcovské konanie ) je právoplatne ukončené. Doručenie upovedomenia je prvým úkonom súdneho exekútora voči povinnému a doručuje sa logicky priamo povinnému, ktorému následne vzniká právo zvoliť si právneho zástupcu na jeho zastupovanie v exekučnom konaní. Súdny exekútor nemohol vedieť, či povinný je alebo bude v exekučnom konaní právne zastúpený. Ku skutočnosti, že právnym zástupcom povinného bola podaná žaloby o zrušenie a návrh na odklad vykonateľnosti, právny zástupca oprávneného uviedol, že to nie je dôvod pre nečinnosť súdneho exekútora. K danému na záver uvedeného vyjadrenia ešte uviedol, že Okresný súd Bratislava I, na ktorom konanie o zrušenie a návrh na odklad vykonateľnosti prebieha, uznesením sp. zn. 27Cb/269/2011 zo dňa 28.11.2011 návrh povinného na odklad vykonateľnosti zamietol. Povinný však podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom sa však do času podanie toho vyjadrenia ešte nerozhodlo.
Súdny exekútor sa k podaným námietkam proti exekúcii vyjadril tým spôsobom, že s názorom právneho zástupcu povinného o ničotnosti doručovania upovedomenia o začatí exekúcie nesúhlasí, nakoľko súdny exekútor nemal žiadnu vedomosť ( nemal ju ani odkiaľ mať ), že povinný je aj po skončení rozhodcovského konania naďalej zastúpení právnym zástupcom zvoleným v rámci tohto prebehnutého rozhodcovského konania, a preto upovedomenie bolo doručovaní priamo povinnému v zmysle príslušných ustanovení exekučného poriadku. O právnom zastúpení povinného v exekučnom konaní sa súdny exekútor dozvedel až pri podaní námietok zo strany povinného, a teda všetky ďalšie písomnosti vydané v rámci prebiehajúceho exekučného konania už nebudú zasielané priamo povinnému ale cestou zvoleného právneho zástupcu.
Podľa § 50 ods. 1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 3 EP, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
Podľa § 50 ods. 4 EP, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Podľa § 24 O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zatupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
V exekučnom konaní sa súd v rámci podaných námietok zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Predmetom skúmania v tomto štádiu konania nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu, a ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu, pričom v čase podania návrhu, na základe ktorého bol exekučný titul následne vydaný ich povinný neuvádzal. Okolnosti, ku ktorým dôjde ešte pred vydaním exekučného titulu, zásadne nemožno uplatniť, pretože povinný ich mal namietať v pôvodnom konaní, v ktorom súd rozhoduje podľa stavu platného ku dňu vydania exekučného titulu. Ich relevancia sa končí vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Inštitút námietok neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Súd skúma, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný sa vo svojich námietkach odvoláva práve na skutočnosti, ktoré mali nastať pred tým, ako sa exekučný titul stal právoplatným a vykonateľným, to znamená že spochybňuje dôvodnosť nároku a tým exekučného titulu.
Vo vykonávacom konaní súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté, a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Exekučný súd skúma iba to či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v predmetnom exekučnom konaní je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. 1131/11 zo dňa 15.6.2011 vydaný rozhodcovským súdom v Bratislave, ktoré rozhodnutie riadne nadobudlo dňa 22.6.2011 právoplatnosť a dňa 26.6.2011 vykonateľnosť. Ide o rozhodnutie, ktoré spĺňa všetky materiálne aj formálne náležitosti, ktoré exekučný titul, na to aby mohol byť podkladom pre výkon exekúcie, spĺňať má. V danom prípade exekúcia bola začatá oprávnene, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie povinnosť uložená vyššie špecifikovaným rozhodnutím splnená nebola, a teda návrh bol podaný dôvodne a opodstatnene. V podaných námietkach povinný neuviedol žiadne skutočnosti, právne relevantné dôvody a dôkazy v zmysle § 50 Exekučného poriadku, ktoré by preukazovali, že by exekučný titul zanikol plnením zo strany povinného, prípadne iným zákonným spôsobom. Skutočnosti, ktoré uviedol povinný v podaných námietkach - ničotnosť doručenia upovedomenia a podanie žaloby o zrušenie a odklad vykonateľnosti exekučného titulu - nie sú skutočnosti, na základe ktorých by súd v zmysle zákona mohol podaným námietkam vyhovieť. K ničotnosti doručenia upovedomenia súd uvádza, že v plnom rozsahu sa stotožnil s názorom oprávneného ako aj súdneho exekútora, nakoľko to že povinný mal v rámci rozhodcovského konania zvoleného právneho zástupcu vôbec neznamená, že právne zastúpenie trvá aj po skončení tohto konania a platí pre všetky nasledujúce konania, v ktorých bude jednou zo strán povinný. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 24 O.s.p., účastník konania sa môže dať v konaní ( myslí sa tým vždy jedno konkrétne konanie ) zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Jedná sa teda vždy o zastupovanie v rámci konkrétneho konania, pričom zastupovanie platí len počas jeho priebehu. V prípade ak bude voči konkrétnemu účastníkovi začaté ďalšie, iné konanie, účastník musí, v prípade ak chce byť zastúpený tým istým právnym zástupcom, predložiť v rámci toho ďalšieho konania nové splnomocnenie. Na základe uvedeného, súd rozhodol, tak ako je uvedené vo prvej výrokovej vete tohto uznesenia a podané námietky proti exekúcii zamietol ako neodôvodnené, nakoľko exekúcia sa začala oprávnene, keďže povinný nesplnil včas svoju povinnosť, uloženú mu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktorým rozhodnutím je exekučný súd viazaný, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči povinnému.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 56 ods. 2 EP, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.
Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, odklad exekúcie z tých istých dôvodov nemôže byť povolený opakovane.
Podľa ods. 7 cit. ustanovenia, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.
Podľa ods. 8 cit. ustanovenia, rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
K druhej skutočnosti, ktorú povinný v podaných námietkach uviedol - podanie žaloby o zrušenie a odklad vykonateľnosti exekučného titulu, súd uvádza, že aj v tomto prípade sa jedná o skutočnosť, ktorá nie je dôvodom na vyhovenie podaným námietkam proti exekúcii ( nijakým spôsobom nepreukazuje zánik vymáhanej pohľadávky ) a rovnako tak ani dôvodom aby súd pripustil povolenie odkladu predmetnej exekúcie v zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 EP. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto uznesenia a odklad exekúcie na návrh povinného nepovolil. Právnym základom na povolenie odkladu exekúcie v zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 EP je povolenie odkladu vykonateľnosti exekučného titulu ( rozhodcovský rozsudok ), k čomu však v danom prípade nedošlo a teda nie je splnený zákonný predpoklad, ktorý povolenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia umožňuje. Súd zistil, že na Okresnom súde Bratislava I prebieha konanie o zrušenie a návrh na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, a to pod sp. zn. 27Cb/269/2011, o čom boli súdu predložené aj písomné listiny zo stany povinného, pričom uvedená skutočnosť bola súdu potvrdená aj zo strany oprávneného, ktorý tak urobil vo svojom vyjadrení k podaným námietkam. Nakoľko však rozhodcovský rozsudok - exekučný titul, voči ktorému žaloba smeruje ostal právoplatný a toho času aj vykonateľný ( Okresný súd Bratislava I, uznesením sp. zn. 27Cb/269/2011 zo dňa 28.11.2011 návrh povinného na odklad vykonateľnosti zamietol. Povinný sa voči uvedenému uzneseniu síce odvolal, avšak do vydania rozhodnutia o podaných námietkach, nebolo súdu predložené žiadne rozhodnutie o tom, že by bolo podanému odvolaniu vyhovené a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložená) nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby mohol súdu odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku povoliť.
Súd v danej veci zamietol námietky povinného podané proti predmetnému exekučnému konaniu, nakoľko boli podané neodôvodnene. Súčasne zamietol aj návrh povinného na odklad exekúcie, nakoľko na jeho povolenie neboli splnené zákonné predpoklady.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.