Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/8/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Petra Príbelská, PhD, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. L., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov - matky: Q. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX a otca: A. L., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 28. novembra 2011 č.k. -62 - v časti výživného, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti bežného výživného p o t v r d z u j e a v časti nedoplatku m e n í tak, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 13.5.2011 do 30.11.2011 v sume 529,03 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 15,- Eur, splatných ako bežné výživné, k rukám matky maloletej, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd maloletú F. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že je oprávnená a povinná maloletú v bežných veciach zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi uložil povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 80,- Eur mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 13.5.2011. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 13.5.2011 do 30.11.2011 vo výške 529,03 Eur uložil otcovi povinnosť zaplatiť k rukám matky do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím § 36 ods. 1, § 65 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 ZoR odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že úprava práv a povinností rodičov k maloletým je nevyhnutná, nakoľko rodičia spolu nežijú a spoločne nezabezpečujú potreby maloletej. Napriek tomu, že súd najprv uvažoval o striedavej starostlivosti rodičov o dieťa, tento variant sa následne ukázal ako nevyhovujúci najmä z hľadiska potrieb maloletej. Maloletá pri svojom výsluchu sama uviedla, že striedavá starostlivosť nie je dobrým riešením a prejavila záujem byť zverená matke s tým, že k otcovi bude chodiť ako doposiaľ. Keďže v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, matka sa o dieťa riadne stará, súd rozhodol o zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o výživné, otec je v súčasnosti nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, dávky v nezamestnanosti nepoberá. Skutočnosť, že pracovný pomer bol ukončený z dôvodu nevyplatenia mzdy otcovi za obdobie troch mesiacov otec v konaní nepreukázal. Je nepochybné, že napriek tomu, že otec nepoberá mzdu ani žiadne dávky, bol už v období nezamestnanosti schopný kupovať maloletej oblečenie a obuv podľa jej želania, organizovať jej oslavu narodenín, zaplatiť nedoplatok za elektrinu vo výške 201,- Eur, ako aj hradiť všetky náklady na bývanie. Otec napriek tvrdenej výške posledného

zárobku nedoložil súdu žiadny doklad preukazujúci jeho príjem po dobu zamestnania, ani dôvod ukončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ otca je na adrese evidovaného sídla neznámy. Pokiaľ otec v priebehu konania začal tvrdiť, že sa nemôže zamestnať z dôvodu vážnych zdravotných problémov, správami od lekárov bolo preukázané, že ťažkosti udávané otcom nekorešpondujú so s lekárskymi nálezmi. Otec navrhovanú hospitalizáciu, ktorej cieľom malo byť zistenie príčiny ním udávaných bolestí, odmieta. Podľa lekárskeho posúdenia zdravotné ťažkosti otca v primeranej práci neobmedzujú, neobmedzujú ho ani v bežnom živote, len užívanie opiátov môže znížiť jeho pozornosť. Tieto skutočnosti v kontexte s vyššie uvedenými dôvodmi súd vyhodnotil tak, že otec vlastným pričinením, resp. svojím vlastným postojom sa bez dôležitého dôvodu vzdal možnosti získať zamestnanie s tým, že vzhľadom na jeho správanie sa, na pomery v ktorých žije a vzhľadom na preukázané výdavky je zjavné, že otec má finančné prostriedky a keďže vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu má prednosť pred inými výdavkami rodiča, súd určil výživné primerané veku a odôvodneným potrebám maloletej vo výške 80,- Eur, ktoré je schopné pokryť zvýšené potreby maloletej súvisiace predovšetkým s jej návštevou dvoch škôl a taktiež so zmenou bývania, ktoré v súčasnosti napriek vysokým exekučným zrážkam z platu financuje výlučne matka. Dlh, ktorý vznikol určením výživného so spiatočnou platnosťou vo výške 529,03 Eur súd uložil otcovi zaplatiť v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že šetrením pomerov mal súd zistené, že matka maloletej má priemerný mesačný zárobok 474,- Eur, inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej nemá, nakoľko jej starší syn je už plnoletý a nie je výživným odkázaný na matku. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, pričom ani jeden z nich v súčasnosti zamestnaný nie je a otec v priebehu konania preukázal, že nepoberá žiaden príjem.

Proti rozsudku podal odvolanie otec výlučne v časti výživného. Namietal, že dňa 21.6.2011 bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Na základe uvedeného rozhodnutia požiadal 12.10.2011 Sociálnu poisťovňu, pobočka Senica o dávku v nezamestnanosti. Dňa 18.11.2011 Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie v zmysle ktorého nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. U firmy J.S.REAL s.r.o. Malacky bol zamestnaný podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne od 23.11.2009 do 20.6.2011, pričom zamestnávateľ mu riadne nevyplácal mzdu a veľakrát najmä v poslednom období v roku 2011 bol bez príjmu, pretože zamestnávateľ nemal pre neho prácu a nemá informácie, či zamestnávateľ za neho vôbec odvádzal zákonom stanovené povinné odvody zamestnanca.

Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 7.12.2011 č.k. MD0111/23757/R-777 Pol. bol posúdený na základe písomnej žiadosti zo dňa 6.12.2011, že je občanom v hmotnej núdzi splnil nárok na pomoc v hmotnej núdzi, pričom sa mu priznáva dávka a príspevky v sume 118,30 Eur mesačne od 1.12.2011. Nie je teda pravdou, ako bolo v konaní tvrdené zo strany kolízneho opatrovníka, že nemá záujem o nájdenie si zamestnania. Od 21.6.2011 rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a je povinný predkladať dvakrát mesačne potvrdenie o hľadaní si zamestnania. O nepriznaní nároku na dávku v nezamestnanosti bolo právoplatne rozhodnuté až 5.12.2011. Od 11.11.2011 je tretíkrát v stave práceneschopných z dôvodu liečenia sa na bolesti krížovej a krčnej chrbtice. Zdravotné problémy tohto charakteru začal mať začiatkom mesiaca jún 2011 v súvislosti s nakladaním a ukladaním ťažkých drevených kusov dreva - zásob pre zimné vykurovanie svojho rodinného domu. Nedoplatok za odber elektrickej energie zaplatil z pôžičky, ktorú doteraz splácal v mesačných splátkach po 25,- Eur po dobu dvoch rokov. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného zmenil tak, že mu uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej F. vo výške 30% životného minima na nezaopatrené dieťa k rukám matky s účinnosťou od 13.5.2011. Nedoplatok, ktorý takto vznikol žiadal povoliť zaplatiť mu v 12 mesačných splátkach odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Kolízny opatrovník a matka odvolanie nepodali.

Matka maloletej podala k podanému odvolaniu otca vyjadrenie, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti určeného výživného potvrdil, prípadne v časti nedoplatku na zročnom výživnom súhlasila, aby otcovi bola uložená táto povinnosť zaplatiť nedoplatok maximálne v troch splátkach. Otcom navrhované výživné predstavujúce 30% zo životného minima na nezaopatrené dieťa je suma 25,99 Eur, čo nepredstavuje ani výšku nákladov na cestovné maloletej F.

do školy, pričom je potrebné brať do úvahy aj ďalšie náklady, ktoré potrebuje v súvislosti s výučbou, na stravu, ošatenie, kredit do mobilu, vreckové a ostatné. Otcom navrhované výživné je nepostačujúce, jej zárobok je nízky a po odpočítaní potrebných mesačných výdavkov na prevádzku domácnosti jej zostáva 130,- Eur mesačne, čo ledva stačí pokryť výdavky spojené s nákupom potravín. Poukázala aj na to, že z platu má exekučné zrážky mesačne 50,- Eur, na pohľadávku, ktorá im vznikla spoločne s otcom počas ich spolužitia.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti výživného bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej v časti bežného výživného nie je dôvodné, pričom sú podmienky iba na povolenie splátok nedoplatku.

V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia aktuálne činí 26,- Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznal len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať

sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať mu výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

V danom prípade z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom bolo zistené, že maloletá F. aktuálne navštevuje stredné odborné učilište mimo svojho bydliska, dokončuje si aj chýbajúci ročník základnej školy a v tejto súvislosti sú u nej zvýšené výdavky.

Z predložených potvrdení zamestnávateľov bolo zistené, že matka maloletej je riadne zamestnaná, aktuálne jej priemerný čistý mesačný zárobok činí 474,- Eur a okrem príjmu zo zamestnania iný príjem nemá.

Otec maloletej preukázal, že z pracovného pomeru u posledného zamestnávateľa dosahoval príjem 295,- Eur. Ukončenie pracovného pomeru pred súdom prvého stupňa žiadnym spôsobom nepreukázal. Pre nedostatok týchto informácií súd nemal možnosť posúdiť dôvod, pre ktorý otec už tento príjem nemá a nadväzne ani to, prečo nespĺňa podmienky na poberanie dávok v nezamestnanosti, pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie týchto rozhodných okolnosti spočíva na otcovi, ale tento ho neuniesol. Okolnosti, ktoré mali svedčiť v jeho prospech len neurčito tvrdil, ale súdu neuviedol žiadne informácie, z ktorých by súd mohol čerpať a aj mimo návrhov účastníkov vo veci vykonať dostupné dokazovanie podľa

Z obsahu spisu však vyplýva, že otec ohľadne maloletej bol ochotný súhlasiť so striedavou starostlivosťou a podľa vlastného prehlásenia, nemá problémy pre maloletú F. zabezpečiť jej potreby, kupuje jej všetko, čo potrebuje. V lete jej zorganizoval oslavu narodenín, dal jej 30,- Eur, tiež nemal problém kúpiť jej pomerne drahú bundu a pod., pričom už v tom čase otec podľa vlastného tvrdenia bol nezamestnaný a tri mesiace bez príjmu. Otec má vo vlastníctve rodinný dom, ktorý obýva spolu so svojou priateľkou, ktorá poberá len dávky v hmotnej núdzi. Navonok sa teda otec prezentuje usporiadanými pomermi a primeraným životným štandardom, bez ohľadu na preukazovaný reálny príjem. Otec inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. F. nemá. Pokiaľ otec poukazuje na svoj zdravotný stav, je nesporné, že má zdravotné problémy, ale na druhej strane odmieta podrobnejšie vyšetrenia, prípadne hospitalizáciu a ním samotným tvrdená intenzita a popis jeho ťažkostí, nie je v zhode s lekárskymi závermi, podľa ktorých zo zdravotného hľadiska nie je vylúčené, aby otec pracoval.

Posúdiac všetky vyššie uvedené preukázané skutočnosti podľa vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine, odvolací súd dospel k záveru, že primeraným výživným v danom prípade jednak potrebám maloletej, ako i aktuálnym možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na možnosti a schopnosti matky, je výživné, tak ako ho určil súd prvého stupňa s účinnosťou od 13.5.2011 vo výške 80,- Eur

mesačne. Odvolací súd je toho názoru, že výživné v takejto výške spolu s prídavkami na deti a s primeraným finančným príspevkom od matky umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletej.

Otcom mal. navrhované minimálne výživné aktuálne predstavuje sumu 26,- Eur. Výživné v takejto výške pritom musí platiť rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, teda i rodič bez akéhokoľvek príjmu a otec maloletej F. takým nie je pretože preukázateľne poberá dávky v hmotnej núdzi a vzhľadom na jeho spôsob života je dôvodný predpoklad, že má i iný príjem.

Spätným určením výživného vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 13.5.2011 do rozhodnutia súdu prvého stupňa, kedy bolo splatné výživné za november 2011 v sume správne vyčíslenej súdom prvého stupňa 529,03 Eur (6 mesiacov a 19 dní á 80,- Eur mesačne).

S prihliadnutím na príjem a majetkové pomery otca, na výšku bežného výživného i na výšku nedoplatku, bolo dôvodným, aby odvolací súd s použitím povolil nedoplatok na výživnom uhradiť otcovi v mesačných splátkach po 15,- Eur splatných ako bežné výživné k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Takýmto polením splátok dlh na zročnom výživnom bude otcom splatený v horizonte troch rokov. Súd zároveň určil, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia ( ).

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti bežného výživného s použitím ust. , ako vecne správny potvrdil a v časti splatnosti nedoplatku na výživnom zmenil postupom podľa

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.