Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-132-2023.pdf
PDF · 92.01 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/132/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, S., právne zastúpenej JUDr. Ing. Martinou Kiseľovou, advokátkou so sídlom K. S. XX, S., proti žalovanému: V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, S., právne zastúpenému Mgr. Monikou Kidonovou, advokátkou so sídlom P. XX, Y., o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 11C/4/2023-60 zo dňa 6. júla 2023 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte súd prvej inštancie) zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k špecifikovaným nehnuteľnostiam a prikázal spoluvlastnícky podiel žalovaného do výlučného vlastníctva žalobkyne. Nadväzne uložil žalobkyni povinnosť vyplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalovanému sumu 36 500 eur v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný súčasne uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 758,42 eur a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Primárne súd prvej inštancie z procesného hľadiska uviedol, že vo veci vytýčil termín pojednávania na 08.06.2023, ktorý zo zdravotných dôvodov zákonnej sudkyne zrušil, následne vytýčil termín pojednávania na 06.07.2023. Do termínu pojednávania sa žalovaný k žalobe nevyjadril a pokiaľ ide o termín pojednávania dňa 06.07.2023, tento v odbernej lehote na adrese, ktorá je uvedená v REGOB, neprevzal. Z toho dôvodu súd konal v neprítomnosti žalovaného.
3. Následne, pokiaľ ide o meritórne posúdenie veci, s odkazom na aplikáciu ust. § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (citované v napadnutom rozsudku) okresný súd konštatoval, že žalobkyňa mala a má záujem v spornom byte naďalej bývať a tento byt dať do poriadku, nakoľko sa jedná o byt, ktorý je v pôvodnom stave, kde boli vymenené len okná. Súd mal preukázané, že žalobkyňa mala záujem so žalovaným sa dohodnúť mimosúdne. Vyzvala ho na uzavretie mimosúdnej dohody, avšak žalovaný nereagoval a to ani v priebehu súdneho konania. 4. Na základe toho súd prvej inštancie prikázal podiel žalovaného do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému titulom jeho podielu na byte sumu 36 500 eur tak, ako to navrhla žalobkyňa, resp. ako bola hodnota bytu ustálená v dedičskom konaní. Súčasne zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 758,42 eur. Ide o sumu, ktorú je potrebné hradiť v súvislosti s vlastníctvom bytu (§ 10 ods. 1,6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), t.j. bez ohľadu na to, kto v byte žije. Z dokladov predložených žalobkyňou vyplýva, že ide o náklady na fond opráv a údržby, do ktorého prispieva sumou 79,76 eur, náklady na správu spoločenstva, a to odmena mandatára vo výške 4,80 eur a činnosť SVB, administratívne potreby vo výške 1,66 eur, náklady na fixnú zložku tepla na vykurovanie v sume 16,33 eur a fixnú zložku tepla na ohrev TÚV v sume 7,79 eur, stočné, dažďová
voda v sume 1,09 eur, poistenie domu 2,25 eur a upratovanie spoločných priestorov v sume 3 eurá. Tieto náklady boli v celkovej sume 1 516,84 eur za obdobie od januára 2022 do januára 2023, ktoré si žalobkyňa uplatnila v jednej polovici, t.j. podiel na žalovaného pripadá v sume 758,42 eur.
5. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalobkyňa má právo na ich náhradu proti žalovanému v rozsahu 100%.
6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 7. Predovšetkým namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a vyjadriť tak svoj názor k prejedávanej veci. Tým mu súčasne bola odobratá možnosť zákonnej obrany vlastníckeho práva, najmä z dôvodu nedoručenia predvolania na súdne pojednávanie konané dňa 06.07.2023. Na adrese K. XX totiž nebýva už od apríla 2022 a zároveň na tejto adrese má zrušený trvalý pobyt od 01.04.2022, čo je viac ako 1 rok pred nariadením pojednávania. Koncom marca 2022 odišiel z domu, kde predtým býval so svojou bývalou manželkou. Nakoľko rodinný dom na adrese K. XX bol vo výlučnom vlastníctve bývalej manželky žalovaného, táto mu zrušila trvalý pobyt na začiatku apríla 2022, odkedy (až do júla 2022) býval v rodičovskom byte na ul. Z. XX v S., spolu so svojou sestrou - žalobkyňou. Táto teda o všetkých týchto okolnostiach veľmi dobre vedela, keďže od apríla do júla 2022 s ňou býval v rodičovskom byte. Následne mal žalovaný evidovaný trvalý pobyt na obecnom úrade v K. a to až do februára 2023, kedy si s účinnosťou od 01.02.2023 zmenil trvalý pobyt na adresu: S. XXXX/XX, S.. Svoj nový trvalý pobyt riadne nahlásil na Mestskom úrade S., pričom tento mu dňa 08.02.2023 vydal nový občiansky preukaz s adresou nového trvalého pobytu. Nemôže preto niesť zodpovednosť za to, že v Registri obyvateľov nebola uvedená jeho aktuálna adresa trvalého pobytu a súd mu doručoval predvolanie na miesto, kde sa viac ako rok nezdržiava a kde viac ako 1 rok nemá evidovaný trvalý pobyt. 8. Odvolateľ preto zdôraznil, že je nepochybná vedomosť žalobkyne o tom, že žalovaný nemá trvalý pobyt na adrese K. XX. Na uvedenej adrese býva jeho bývalá manželka ako aj jeho dve deti. V apríli 2023 mu jeden z jeho synov odovzdal tzv. žltý lístok s oznámením o uložení zásielky, ktorá obsahovala Uznesenie súdu zo dňa 12.04.2023 spolu s výzvou súdu na vyjadrenie k žalobe, ktoré žalovaný prevzal na pošte dňa 19.04.2023. Je pravdou, že na výzvu súdu nereagoval, avšak prostredníctvom emailu komunikoval s právnou zástupkyňou žalobkyne, kde vyslovene uviedol, že s navrhovaným vyporiadaním nesúhlasí. Ďalšia zásielka z Okresného súdu Martin, t.j. predvolanie na súdne pojednávanie, ani tzv. žltý lístok s oznámením o uložení zásielky na pošte sa k nemu žiadnym spôsobom nedostal. Nemá však povinnosť hľadať a preberať poštu na mieste bydliska, kde má viac ako jeden rok zrušený trvalý pobyt a zároveň jeho bývalá manželka s ním po rozvode nemá dobrý vzťah, takže je možné že mu oznámenie o uložení zásielky aj zatajila. Z týchto dôvodov mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 06.07.2023 a nedozvedel sa o ňom ani iným spôsobom. 9. V ďalšej časti predostretého odvolania žalovaný predkladá rozsiahlu argumentáciu vo veci samej, nakoľko s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva (ako je žalobkyňou požadované) nesúhlasí, keďže po rozvode by rád zabezpečil bývanie pre seba a svojich synov a požiadal o ich zverenie do osobnej starostlivosti.
10. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 11. Námietky voči nesprávnosti doručovania zásielok súdu označila za neopodstatnené a účelové a to z dôvodu, že žalovaný si súdom zasielané zásielky na adrese K. XX riadne preberal. Sám potvrdzuje, že dňa 19.04.2023 si prevzal súdnu zásielku, ktorou mu bola doručená žaloba spolu s výzvou súdu na vyjadrenie sa na adresu K. XX. Vo výzve, ktorá bola súčasťou uznesenia, bol vyzvaný na vyjadrenie sa k podanej žalobe, navrhnutie dôkazov, v prípade, ak sa s podanou žalobou nestotožňuje a bola mu určená lehota na podanie takéhoto vyjadrenia. Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe nijako nevyjadril a súdu neoznámil ani zmenenú adresu svojho bydliska, na ktorú by žiadal doručovať zásielky. Následne si žalovaný prevzal aj ďalšiu zásielku doručovanú zo strany súdu na adresu K. XX a to predvolanie na pojednávanie, ktorého termín súd vytýčil na deň 08.06.2023 o 10.00 hod. V predvolaní na toto pojednávanie, ktoré bolo žalovanému doručované ako doporučená zásielka do vlastných rúk dňa 12.05.2023 a žalovaný si ho na pošte K. prevzal dňa 17.05.2023, bol poučený o povinnosti predložiť listiny, na ktoré sa odvoláva a ktoré doposiaľ nie sú v spise. Uvedené pojednávanie bolo súdom odročené a bolo zasielané predvolanie na ďalšie pojednávanie na termín 06.07.2023, ktorú zásielku si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Zásielka sa teda nevrátila súdu s označením adresát neznámy, ale z dôvodu, že bola neprevzatá v odbernej lehote. Vzhľadom na nečinnosť žalovaného sa tento k podanej
žalobe nevyjadril a nevzniesol v súdnom konaní nijaké námietky voči žalobou uplatnenému nároku, ale ani voči spôsobu doručovania a miestu jeho bydliska. Doručovanie žaloby a následne aj ďalších písomností zo strany súdu bola aj v súlade s ust. § 116 CSP, preto sú námietky žalovaného voči spôsobu doručovania súdnych zásielok nedôvodné. 12. K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa vedela, že žalovaný nemá trvalý pobyt na adrese K. uviedla, že to nie je pravda, keďže to nemala odkiaľ vedieť. Žalovaný svoje tvrdenie ničím nepreukazuje. Vedela, že na uvedenej adrese žijú jeho deti a bývalá svokra, s ktorými má naďalej dobré vzťahy a navštevuje sa s nimi. Žalovaný jej nikdy neoznámil, že si menil adresu trvalého pobytu. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením, že žalovaný nemôže za to, že mu bolo predvolanie doručované na adresu, kde sa viac ako rok nezdržiava, pretože zásielky na tejto adrese preberal a to vrátane rozsudku. Zjavne mal označenú poštovú schránku, keď poštový doručovateľ vedel, kam má tzv. žltý lístok v prípade jeho nezastihnutia vložiť a s výnimkou jednej zásielky si všetky aj riadne v ich odbernej lehote prevzal. 13. Dodala, že už pred podaním žaloby žalovaného kontaktovala prostredníctvom právnej zástupkyne v záujme uzatvorenia dohody. Žalovaný pred podaním žaloby nijako nekomunikoval a nevyjadril sa k predloženému návrhu, hoci doručovanú výzvu si prevzal. Vzhľadom k tomu, že nedospeli k dohode, v súdnom konaní trvala na žalobe v znení, v akom ju podala. Žalovaný bol od doručenia žaloby pasívny, súdu neoznámil svoje stanovisko k podanej žalobe, hoci mu bola poskytnutá lehota a bol vyzvaný na to, aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok neuznáva. Nič z toho neučinil, hoci žaloba mu bola riadne doručená, čo ani nespochybňuje. Rovnako mu bol riadne doručený rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý si prevzal opäť na adrese K. XX. Preto jeho argumentáciu, ktorú uvádza až v podanom odvolaní nemožno brať ako včas predloženú do konania. V odvolacom konaní nemožno predkladať dôkazy, ktoré mohol žalovaný predložiť už v konaní na súde prvej inštancie - § 366 CSP. 14. V ďalšej časti vyjadrenia žalobkyňa rozporovala skutkového tvrdenia žalovaného týkajúce sa merita veci.
15. V následnom písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobkyne žalovaný zopakoval, že uviedol, že sa v apríli 2022 odsťahoval z rodinného domu na adrese K. XX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve bývalej manželky žalovaného a jej matky. Žalovaný sa presťahoval do bytu na Z. XX v S., kde 4 mesiace býval so svojou sestrou, t.j. žalobkyňou. Počas svojho pobytu v spoločnom byte žalobkyňu osobne informoval o tom, že sa od bývalej manželky odsťahoval. Zároveň žalobkyňa má dobrý vzťah s bývalou manželkou žalovaného, pričom sú v pravidelnom kontakte, teda je veľmi nepravdepodobné, že by žalobkyňa nevedela o tom, že žalovaný už nebýva na adrese K. XX. Napriek uvedenému, Okresný súd Martin v bode 4 odôvodnenia rozsudku zo dňa 06.07.2023 uviedol, že žalovaný si neprevzal predvolanie na pojednávanie na adrese, ktorá je uvedená v Registri obyvateľov a z tohto dôvodu súd konal v neprítomnosti žalovaného. Avšak v čase doručovania predvolania na pojednávanie bola registrovaná adresa trvalého pobytu žalovaného na adrese S. XXXX/XX, S. a nie K. XX. Zmena trvalého pobytu bola účinná od 01.02.2023, t.j. viac ako 4 mesiace pred doručovaním predvolania a zároveň podľa § 3 ods.1 zák. č.253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR, občan môže mať v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. 16. Čo sa týka prevzatia niektorých súdnych zásielok, prevzal len tie zásielky, ku ktorým mu jeho deti odovzdali tzv. žltý lístok s oznámením o uložení zásielky na pošte K.. Sám do domu na adrese K. XX nechodil a ani nemal možnosť preberať si tam poštu, nakoľko ide o rodinný dom vo vlastníctve jeho bývalej manželky a jej matky. Je pravdou, že sa na prvú výzvu súdu zo dňa 19.04.2023 nevyjadril, avšak následne komunikoval priamo s právnou zástupkyňou žalobkyne, kde uviedol, že s ich návrhom na vyporiadanie nesúhlasí a že je ochotný svoju sestru vyplatiť vyššou sumou. Žalobkyňa v podstate odmietala akúkoľvek formu dohody, kde by sa vlastníkom spoločného bytu stal žalovaný a to napriek tomu, že on je ochotný jej vyplatiť vyššiu sumu a zároveň žalovaný má dve deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť (16 a 18 rokov). Oproti tomu žalobkyňa žije v byte sama so svojim plnoletým (25 ročným synom), ktorý žalovanému ako podielovému spoluvlastníkovi neplatí žiadne nájomné ani náklady na spotrebovanú energiu. 17. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný reagoval na tvrdenia žalobkyne ohľadne veci samej.
18. Napokon, v poslednom stanovisku žalobkyňa uviedla, že žalovaný síce v podanej replike opakovane spochybňuje doručovanie písomností zo strany súdu a uvádza tvrdenia o tom, že mala vedieť, kde býva, ani samotný žalovaný však neuvádza, že by ju bol informoval o tom, kde má trvalý pobyt a že došlo k jeho zmene. K tvrdeniu žalovaného, že vzhľadom k tomu, že ona má dobrý vzťah s jeho bývalou manželkou, je veľmi nepravdepodobné, že by nevedela, že už nebýva na adrese K. XX uviedla, že keď žalovaný
býval v byte s ňou, objektívne vedela, že sa súčasne nemôže zdržiavať na adrese K. XX, ale nikdy jej neoznámil zmenu adresy trvalého pobytu a ani jeho bývalá manželka, s ktorou je (ona) v príležitostnom kontakte, ju o tejto skutočnosti nikdy neinformovala a ani nemala na to dôvod.
19. Žalovaný sa po pár mesiacoch bez slova zo spoločného bytu odsťahoval a neoznámil, kam odchádza a či a kedy sa vráti. Trvalý pobyt a miesto bydliska sú dve rozdielne informácie. V čase, kedy podávala na súd žalobu, nemal žalovaný adresu trvalého bydliska na adrese S. XXXX/XX, S.. Podstatnou skutočnosťou, ktorú žalovaný naďalej nespochybňuje je tá, že tak žaloba, ako aj predvolanie na prvé pojednávanie a aj samotný rozsudok súdu prvej inštancie si riadne prevzal na adrese, na ktorú mu súd tieto listiny doručoval. Doručovanie žaloby a ani prvého predvolania na pojednávanie nijako nenamietal vo vzťahu k súdu, hoci tak mohol urobiť, ak mal za to, že mu majú byť zásielky doručované na inú adresu. 20. Záverom opakovane poukázala na komentár k § 116 CSP a dodala, že zásielku s predvolaním na druhé pojednávanie si žalovaný neprevzal v odbernej lehote, teda vlastným pričinením a nedostatkom aktivity na jeho strane sa pripravil o možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Takéto námietky je preto potrebné považovať za účelové, ktorými sa žalovaný snaží ospravedlniť a vyviniť svoju pasivitu v konaní na súde prvej inštancie. Ani jedna zásielka doručovaná žalovanému sa súdu nevrátila s dôvodom vrátenia, že by bol na uvedenej adrese žalovaný neznámym adresátom. Keďže žalovaný ako adresát súdom doručovanej žaloby podľa ust. § 116 CSP po jej riadnom doručení neuviedol súdu inú adresu, na ktorú žiada doručovať ďalšie písomnosti, súd nemal dôvod skúmať inú adresu, na ktorú by žalovanému zásielky doručoval. Z tohto dôvodu musí platiť, že žalovanému treba raz doručiť riadne, a to žalobu, a následne je už zodpovednosť za preberanie zásielok na strane sporu. Žalovanému bola spolu so žalobou doručená výzva na vyjadrenie sa k nej, čo rovnako nespochybňuje, ostal však pasívny a nijaké vyjadrenie ani dôkazy voči nároku uplatnenému v podanej žalobe súdu nepredložil. Vzhľadom k tomu, že súd mal za to, že zistil skutočný pobyt žalovaného, ktorý si zásielky na uvedenej adrese opakovane prevzal, nemal dôvod znovu zisťovať adresu žalovaného. Preto neobstojí ani argument žalovaného, že si prevzal tie zásielky, ku ktorým mu deti odovzdali tzv. žltý lístok, pretože mal dve možnosti súdu po doručení zásielky oznámiť inú adresu, na ktorú si žiada doručovať budúce zásielky.
21. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala oprávnená strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec z dôvodov a v rozsahu vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP.
22. Obsah súdneho spisu síce skutočne potvrdzuje argumentáciu žalobkyne o pasivite žalovaného (t.j., že nereagoval na výzva súdu na vyjadrenie k žalobe, resp. neoznámil súdu svoju aktuálnu adresu), táto okolnosť (v „postupe“ žalovaného) by však mohla vykazovať/získať relevanciu len za existencie primárneho predpokladu a to riadneho doručenia mu (aspoň) žaloby. Sama žalobkyňa totiž fakticky náležite argumentuje, že z koncepcie CSP o doručovaní sa dá vyvodiť, že takýmto relevantným momentom (prvým riadnym doručením) prechádza zodpovednosť za ďalšie ne/preberanie zásielok na žalovaného. 23. Z takto vymedzeného východiska/pohľadu je však evidentné, že už v čase podania žaloby - 30.1.2023 - žalovaný (viď Oznámenie Obce K. o zrušení trvalého pobytu žalovanému k 1.4.2022 na adrese K. XX, uvedenej v žalobe) nemal trvalý pobyt na adrese, na ktorú mu súd doručoval a ani sa na tejto adrese (po rozvode) fakticky nezdržiaval, čo explicitne potvrdzuje i žalobkyňa. 24. Následne, s ohľadom na zásadný význam inštitútu súdneho doručovania písomností, keď na okamih doručenia sa viaže vznik procesných práv a povinností, nemôže nedostatky v procese doručovania konvalidovať skutočnosť, že/či sa písomnosť dostane do dispozičnej sféry adresáta na základe toho, že sa príbuzný adresáta na pôvodnej adrese stále zdržiava a upozorní žalovaného/adresáta na potrebu vyzdvihnutia zásielky. Inými slovami, takejto v zásade náhodilej okolnosti doručenia nie je možné priznať kvalifikované účinky (doručenia) a z toho vyplývajúce procesné dôsledky, vrátane skoncentrovania procesnej obrany, o to viac, že k doručeniu predvolania na pojednávanie nedošlo ani len takýmto „subsidiárnym“ spôsobom.
25. Možno dodať, že pokiaľ okresný súd v danej spojitosti uviedol, že žalovaný „v odbernej lehote na adrese, ktorá je uvedená v REGOB neprevzal“ predvolanie, v spise sa nenachádza žiadna lustrácia žalovaného v predmetnom verejnom registri (v prílohovej „obálke“ sú lustrácie v SP a v bankách). Odhliadnuc od toho, žalovaný preukázal úradné potvrdenie o zrušení trvalého pobytu na adrese K.
XX k 1.4.2022, preto ani prípadné “nevnesenie“ tejto skutočnosti do verejného registra nie je možné bez ďalšieho vykladať v jeho neprospech. Uvedené (chyba vo verejnom registri) sa však ani nejaví pravdepodobné, keďže k prvotnému doručovaniu (žaloby) žalovanému došlo (referát na č.l. 47 spisu) až 12.4.2023, t.j. kedy už žalovaný mal aj vydaný osobný doklad (občiansky preukaz - č.l. 79 spisu) so zaevidovaným trvalým pobytom na adrese S. XXXX/XX, S..
26. Konštatované vo svojom súhrne zakladá porušenie procesných práv žalovaného ako dôvod zrušenia napadnutého rozsudku (odstránenie nie je možné v odvolacom konaní, nakoľko sa súd v dôsledku opísaného vôbec nezaoberal obranou žalovaného, t.j. muselo by byť komplexne nahradené prvoištančné konanie). Súd prvej inštancie v ďalšom postupe riadne doručí relevantné písomnosti žalovanému a umožní mu predostrieť proti/argumentáciu vo veci samej, s ktorou sa následne vyporiada.
27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.