Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/200/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci navrhovateľky H. H., X.. XX.XX.XXXX, L. X. L., X. XXXX/X - zastúpená Centrom právnej pomoci - Kancelária Banská Bystrica, so sídlom Kukučínova 24, P. O. BOX 113, Banská Bystrica, proti odporcovi Cortizo Slovakia, a. s., Železničný rad 29, Nová Baňa, IČO: 36 030 554 - zastúpený Mgr. Miroslavou Benedikovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Ľ. Fullu 32, Bratislava o určenie, že ide o pracovný úraz takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky, ktorým navrhovala, aby bolo určené, že úraz zo dňa 07.01.2010, ktorý sa jej stal na pracovisku je pracovným úrazom, z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi na účet právnej zástupkyne Mgr. Miroslavy Benedikovej sumu 1.816,80 eur, ako trovy právneho zastúpenia, do 3. dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 19.08.2010 návrh, v ktorom navrhovala, aby súd určil, že úraz, ktorý sa jej stal v práci 07.01.2010 pri plnení pracovných úloh je pracovným úrazom. Svoj návrh odôvodňovala tým, že dňa 07.01.2010 pri plnení pracovných úloh, keď zliezala z prázdnych paliet, sa jej šmykla ruka, v dôsledku čoho doskočila ľavou nohou z výšky 2 až 2,5 metra na zem. Zacítila bolesť, ktorá sa postupne zväčšovala, a až 10.01.2010 (o tri dni) bola nútená ísť na pohotovosť a absolvovať lekárske ošetrenie. V čase, keď sa jej stal úraz, nikomu, ani bezprostredne nadriadenému, túto skutočnosť neoznámila, nebol s ňou spísaný záznam o pracovnom úraze, a až keď absolvovala lekárske ošetrenie, 10.01.2010, vtedy kontaktovala bezprostredne nadriadeného (svedok L.), s popísaním úrazového deja. Zamestnávateľ však pracovný úraz neoznámil, následne jej odmietol predĺžiť pracovnú zmluvu, a preto sa so svojim nárokom obrátila na súd.

Odporca prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne navrhoval konanie zastaviť, a to z dôvodu, že nie je daná právomoc súdu, aby vo veci konal a rozhodoval. Podľa jeho názoru vo veci má rozhodnúť Sociálna poisťovňa. Odporca rovnako namietal aj tú skutočnosť, že v danom prípade nie je naliehavý právny záujem ( ), na určenie, že úraz je pracovným úrazom.

Spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia, vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom, alebo chorôb z povolania, treba považovať aj po novelizácii za spor vyplývajúci z pracovného vzťahu, ktorý rieši súd v občianskom súdnom konaní. Žaloba o určenie, že ide o pracovný úraz je žalobou svojho druhu, ktorú nemožno podradiť pod ustanovenia , preto nie je potrebné, aby sa preukazoval právny záujem na tomto určení (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ). Tento právny názor Najvyššieho súdu možno aplikovať aj na túto konkrétne prejednávanú vec, a preto právna argumentácia právnej zástupkyne odporcu, že v danej veci chýba naliehavý právny záujem, je právne irelevantná.

Okresný súd v Žiari nad Hronom po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol dňa 7. marca 2011 a návrh navrhovateľky zamietol, a to z toho dôvodu, že zamestnávateľ sa zbavil svojej zodpovednosti za vzniknutý úraz v zmysle .

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka, a na základe jej podaného odvolania, Krajský súd v Banskej Bystrici, svojim rozhodnutím zo dňa 23. júna 2011, rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil na nové dokazovanie.

Okresný súd je viazaný právnym názorom (ak je vyjadrený) krajského súdu, ako aj postupom doplnenia dokazovania. Súd sa zároveň nebránil tomu, aby rozhodnutia pre nedostatky boli zrušované, ale neznamená to, že ani okresný súd nemá právo vyjadriť sa k takémuto rozhodnutiu krajského súdu, zvlášť keď zrušujúce rozhodnutie je v rozpore so zákonom a je svojvoľné. Ak krajský súd nariadil doplniť dokazovanie Okresnému súdu v Žiari nad Hronom, aby zistil, kto bol priamym nadriadeným navrhovateľky, tak potom okresný súd poukazuje na tú skutočnosť, že stačilo, aby si referujúci sudca krajského súdu prečítal spis, prečítal rozhodnutie súdu a tam by zistil, že súd tieto skutočnosti konštatuje a poukazuje, kto bol priamy nadriadený navrhovateľky. Ak krajský súd vytýka okresnému súdu, že nerozhodol o trovách ohliadky a v novom rozhodnutí má aj o trovách ohliadky rozhodnúť, tak v tomto poukazuje okresný súd na to, že k trovám ohliadky existuje judikatúra súdov, ktorá hovorí o tom, že trovy ohliadky na mieste samom (náklady za použitie služobného motorového vozidla), nie sú trovami štátu, na ktoré by mohol súd účastníka zaviazať podľa , pretože ohliadka na mieste samom, je spôsob vykonávania dôkazu (ohliadka na mieste samom, namiesto ohliadky predmetu vykonávané na pojednávaní) a nejde o trovy dôkazu, ktoré štát namiesto účastníka platil. V tomto smere doporučujem oboznámiť sa aj so stanoviskom Občiansko-právneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré je obsiahnuté v jeho zápisnici. Ak referujúci sudca bol iného právneho názoru, mal uviesť, prečo s týmto názorom nesúhlasí a použiť iné právne argumenty. Ak tak neurobil, je jeho rozhodnutie svojvoľné. Rovnako nemožno súhlasiť so stanoviskom referujúceho sudcu krajského súdu, že súd len posúdi či úraz, ktorý sa stal na pracovisku odporcu dňa 7.1.2010 je pracovným úrazom, podľa a skutočnosť, v akom rozsahu zodpovedá zamestnávateľ za škodu spôsobenú pracovným úrazom, nie je predmetom tohto konania. Ústavný súd Slovenskej republiky, už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahrňujúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem, na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Pri výklade aplikácii ustanovení právnych predpisov, je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho predpisu), odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť, alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatne všeobecných záväzných predpisov ( ). Okresný súd pri svojom rozhodovaní, vychádzal zo systematického zaradenia jednotlivých ustanovení paragrafu do . Ôsma časť sa venuje náhrade škody, a táto je rozdelená do viacerých odsekov. Jedným z takýchto odsekov je i zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, a pri chorobe z povolania, kde sú zaradené ustanovenia až . Z tohto systematického usporiadania teda vyplýva, že súd je povinný pri rozhodovaní zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, a pri chorobe z povolania, pod ktorou je zaradené i ustanovenie o určení pracovného úrazu, zároveň sa zaoberať aj ustanoveniami a nasledujúcimi v tomto odseku, ktoré hovoria o zbavení sa, alebo nezbavení sa zamestnávateľa za utrpený pracovný úraz. Ak by súd takúto povinnosť nemal, tak by to bol zákonodarca z tohto oddielu vypustil, tak ako vypustil až . Na základe vypustených ustanovení v minulosti súd odškodňoval pracovné úrazy. Z horeuvedených dôvodov, preto Okresný súd v Žiari nad Hronom, v novom rozhodnutí nie je viazaný tými argumentmi, ktoré používa referujúci sudca vo svojom rozhodnutí, tak ako je uvedené vyššie.

Ani z doplneného dokazovania naďalej nie je sporné, že navrhovateľka na základe pracovnej zmluvy nastúpila u odporcu do pracovného pomeru dňa 14.09.2009. Pracovnú zmluvu mala uzavretú na dobu určitú do 31.03.2010. Navrhovateľka bola prijatá do pracovného pomeru na druh práce operátorka mechanizačného strediska - operátorka skracovacej píly (presné pílenie profilov), pričom táto činnosť spočívala predovšetkým v činnostiach zabezpečujúc ich údržbu a činnostiach spojených s prevádzkovaním podnikateľských aktivít zamestnávateľa. Navrhovateľka naďalej zostávala na tvrdení, že dňa 07.01.2010 nastúpila na pracovnú zmenu, a po zadelení práce svojim bezprostredným nadriadeným, pánom L., išla spolu s kolegom A. P. pripraviť palety, v ktorých bol materiál na pílenie. Táto činnosť spočívala v tom, že pán P. manipulačným žeriavom, ktorý ovládal zo zeme, išiel priniesť palety a premiestniť ich k skracovacej píle. Navrhovateľka tvrdila, že v práci bola zamestnaná len krátko, a preto išla pomôcť svojmu spolupracovníkovi, pri tejto činnosti, vyšla po uskladnených paletách do výšky minimálne 3,60 metra, rukou nasadila rameno žeriava na palety, a keď ich spolupracovník vytiahol, schádzala z tejto výšky opäť na zem, po uskladnených paletách, pričom sa jej šmykla ruka a doskočila ľavou nohou z výšky asi 2 až 2,5 metra na zem. Pocítila bolesť, ale v tej dobe úrazový dej svojmu bezprostredne nadriadenému neohlásila. Sťažovala sa iba svedkovi P., ktorého na konci pracovnej zmeny poprosila o odvoz domov, pretože ju bolí koleno. Svedok pán P., ktorý manipuloval so žeriavom, potvrdil tvrdenie navrhovateľky, že táto v čase, keď sa chystal manipulovať so žeriavom, vyliezla na uskladnené palety, až do výšky okolo 3,60 metra a pomohla mu nasadiť rameno žeriava na uskladnené palety. Pretože sa ďalej venoval ovládaniu žeriava, nevidel akým spôsobom navrhovateľka zišla z uskladnených paliet na zem. Potvrdil jej tvrdenie, že sa mu sťažovala na bolesť kolena, aj to, že ju odviezol autom domov, a že sa mu aj na druhý deň sťažovala na bolesti kolena. Svedok pán R., druh navrhovateľky, potvrdil tú skutočnosť, že sa mu navrhovateľka sťažovala na utrpený úraz, ktorý zhodne popisovala, ako v návrhu. Keď sa vrátila zo zamestnania, posielal ju k lekárovi, s čím nesúhlasila, a až na pretrvávajúce veľké bolesti vyhľadala lekárske ošetrenie o tri dni. Svedkyňa pani J., suseda navrhovateľky, potvrdila jej tvrdenia, že aj jej popisovala priebeh vzniknutého zranenia, ktorý u navrhovateľky videla v konkrétny deň, keď sa vrátila zo zamestnania. Aj svedok pán L., bezprostredný nadriadený navrhovateľky, potvrdil jej tvrdenia, že dňa 10.01. (nedeľa), tri dni po utrpenom úraze, mu z nemocnice telefonovala, že je na ošetrení, popisovala úraz, že sa jej úraz stal v zamestnaní, preto na nasledujúci pracovný deň, zisťoval u spolupracovníkov priebeh úrazového deja popísaný navrhovateľkou, ale pretože tento nikto nevedel potvrdiť, nebol s navrhovateľkou spísaný záznam o pracovnom úraze. Ošetrujúci lekár svedok H.. B., potvrdil tvrdenie navrhovateľky, že pri kontrolnom vyšetrení dňa 13.01., navrhovateľka popisovala u neho spôsob úrazového deja tak, ako v návrhu na začatie konania. Z lekárskej správy Nemocnice s poliklinikou v Žiari nad Hronom je dokázané, že navrhovateľka utrpela vyvrtnutie a natiahnutie postihujúce bočný väz kolena. Navrhovateľka sa ďalej bránila tým, že ako neskúsení pracovníci, postupovali pri manipulácii so žeriavom vždy dvaja pracovníci a pomáhali si tým, že jeden vyliezol na palety, pomohol druhému zavesiť tzv. „pavúka“ a takto boli školení aj od svojho zamestnávateľa. Už v predchádzajúcom konaní bolo dokázané, že táto obrana navrhovateľky je len účelová. Svedok L., ktorý ako živnostník, teda nie zamestnanec odporcu, vykonával školenia týkajúce sa bezpečnosti práce potvrdil, že v rámci týchto školení, boli všetci pracovníci školení ohľadom zákazu liezť na akékoľvek palety, tohto školenia sa navrhovateľka zúčastnila, okrem toho dodržiavanie tohto zákazu pravidelne kontroloval, a okrem neho to kontroloval aj pán L., bezprostredne nadriadený navrhovateľky. Aj z doplneného dokazovania, a to výsluchom svedka Z., je dokázané, že navrhovateľka absolvovala žeriavnický kurz. V rámci tohto teoretického kurzu sa rozoberal aj zákazu práce vo výškach, pričom za práce vo výškach sa považuje, práca vo výške nad 1,5 metra, a tento svedok aj vyvrátil tvrdenie navrhovateľky ohľadom toho, aby pri manipulácii so žeriavom chodili na uskladnené palety, teda do výšky nad 1,5 metra.

Odporca, ako zamestnávateľ konkrétny pracovný postup na pracovnú činnosť, ktorú vykonávala navrhovateľka nemal vypracovanú, ale tak ako vypovedala navrhovateľka, svedok P. a v doplnenom dokazovaní aj svedkyňa H., D., P.R., ktoré vykonávajú obdobnú prácu, ako vykonávala navrhovateľka, bolo v pracovnom postupe aj navrhovateľky, aby ako operátorka skracovania píly, keď sa jej minie materiál, tento si sama priniesla z uskladnenia pomocou žeriava, a kvôli tomuto aj navrhovateľka absolvovala žeriavnický kurz. Ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil tvrdenie navrhovateľky, že by žeriav mali obsluhovať dvaja pracovníci. Žeriav vždy ovládal jeden pracovník zo zeme, ovládacím zariadením, ktoré malo všetky prvky na to, aby sa s ramenom dalo posúvať, všetkými možnými smermi, a jeho ovládanie si nevyžadovalo výstup na uskladnené palety. Navrhovateľka absolvovala aj praktické školenia s prácou žeriavu a existoval aj pracovný postup v prípade, že sa „pavúkom“ nepodarilo zachytiť paletu.

Takáto činnosť sa potom opakovala s pomocou inej palety, zachytenej na zemi. Je pravdou, že všetci z týchto svedkov potvrdili, že aj oni niekedy liezli na palety. Všetci však potvrdili, že tento pracovný postup bol zakázaný, bol kontrolovaný, robili tak iba vtedy, keď tam nebol žiadny ich bezprostredne nadriadený pracovník, a robili to preto, že si zľahčovali na úkor bezpečnosti, stanovený pracovný postup so žeriavom. Iba svedkyňa G., potvrdila tvrdenie navrhovateľky, že boli pracovníci, ktorí liezli na palety, odporca však považoval jej výpoveď za zaujatú, pretože práve táto svedkyňa, bola prepustená z práce kvôli takémuto porušovaniu pracovnej disciplíny. Svedkovia Č. C. V., ktorí takisto obsluhovali tento žeriav, potvrdili tú skutočnosť, že žeriav obsluhovala vždy iba jedna osoba. Vedeli o tom, že na tieto palety nesmú liezť a ak tam liezli, tak iba vtedy keď ich nikto nevidel, a na vlastné nebezpečie. Vždy to boli len situácie, keď si chceli zjednodušiť manipuláciu so žeriavom, nakoľko tieto situácie sa dali zvládnuť aj ovládačom zo zeme, avšak vyžadovalo si to viac pracovných úkonov a dlhší čas.

Súd sa mal podľa názoru krajského súdu zaoberať aj postupom, akým bol u odporcu, keď sa skrížil „pavúk“. Treba však poukázať na to, že navrhovateľka v návrhu na začatie konania takúto situáciu vôbec neuvádza. Neuvádza, že príčinou, prečo liezla na palety, by bola práve takáto situácia. Aj napriek tomu, súd svedkov k tejto skutočnosti vypočúval. Zistil od svedka Z., ktorý sa zaoberal školeným žeriavov, že takýto bezpečnostný predpis neexistuje. Pod skrížením „pavúka“ možno rozumieť rôzne detailné situácie, ktoré sa nedajú predvídať, a k takejto situácii nie je vypracovaný ani vnútropodnikový predpis. Všetci svedkovia, ktorí pracovali so žeriavom, potvrdili tú skutočnosť, že tzv. skríženie sa dalo vyriešiť ovládačom zo zeme s tým, že sa manipulovalo s ramenom do všetkých pozícií, či už doprava, doľava, hore alebo dole. Ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil, že by kríženiu „pavúka“ dochádzalo často, boli to veľmi ojedinelé situácie, ktoré podľa svedka L. boli riešené tým, že neskúsenejší pracovník vždy zavolal skúsenejšieho na pomoc, alebo svojho bezprostredného nadriadeného, ktorý túto situáciu vyriešil. Stále však platilo, že je zakázané tieto situácie riešiť vo výškach, t.j. výstupom nad 1,5 metra. Pri popísaní skutkového deja navrhovateľkou, je však rozhodujúca výpoveď svedka P., ktorý v tej dobe manipuloval so žeriavom, a tento nepotvrdil žiadnu mimoriadnu situáciu pri manipulácii so žeriavom. Nepotvrdil ani tvrdenie navrhovateľky, že by mali príkaz od svojho bezprostredného nadriadeného, alebo ktoréhokoľvek splnomocneného pracovníka odporcu, aby v konkrétny deň obsluhovali žeriav iné osoby, teda on spolu s navrhovateľkou. Tento svedok potvrdil tvrdenie odporcu, že to bola vlastná iniciatíva navrhovateľky, že mu išla pomôcť a bola to jej vlastná iniciatíva, že vyliezla na palety, do výšky 3,6 metra, čo zdôvodňovala tým, „že to budú mať skôr“.

Svedok L. vypovedal o tom, že pracovníci mali uzatváraný pracovný pomer na dobu určitú, a to na pol roka. Znamenalo to, že pracovník, ktorý už odpracoval polovicu pracovnej doby, teda tri mesiace, sa u nich považoval za „starého“ pracovníka a tento už zaškoľoval novoprichádzajúcich pracovníkov. Ak sa teda navrhovateľka bráni tým, že bola menej skúsená pracovníčka, tak treba poukázať na tú skutočnosť, že úraz sa stal v dobe, keď bola v pracovnom pomere už štyri mesiace, a teda zo zaužívanej praxe, sa považovala za skúpenú pracovníčku.

Otázka mlčanlivosti zakotvená v pracovných zmluvách, nemala žiadny vplyv na obsah svedeckých výpovedí, a to z toho dôvodu, že napr. svedok P. prvýkrát vypovedal, keď bol ešte v pracovnom pomere u odporcu, druhýkrát vypovedal, keď súd doplňoval dokazovanie a už u odporcu zamestnaný nebol, a jeho výpovede boli stále rovnaké. Navrhovateľka nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval nehodnovernosť výpovedí svedkov, ktorí sú ešte v pracovnom pomere u odporcu.

Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov ( ).

Určenie pracovného úrazu nezávisí od toho či zamestnanec úraz ohlási alebo nie ani od toho, či sa spísal alebo nespísal záznam o úraze. Skutočnosť, že k pracovnému úrazu došlo, možno dokázať aj svedectvom spoluzamestnancov a tretích osôb. Aj výpoveď svedka, ktorý bol bezprostredným (očitým) svedkom úrazu môže, prispieť k zisteniu skutočného stavu veci (R 24/65).

Aj z doplneného dokazovania má súd za dokázané, že aj keď úraz zo dňa 07.01.2010, ktorý sa stal navrhovateľke v pracovnej dobe neoznámila svojmu zamestnávateľov, nemôže to bez ďalšieho znamenať, že by k takémuto konaniu nedošlo. Svedok P., ktorý v tej dobe obsluhoval žeriav potvrdil, že videl navrhovateľku pri manipulácii s materiálom na uskladnených paletách vo výške cca 3,60 metra. Aj keď nevidel, ako navrhovateľka z tejto výšky schádzala, treba dať jej za pravdu, že z tejto výšky sa musela dostať na zem a v danom momente nebola iná možnosť, iba ako zliezť po uskladnených paletách. Pretože sa jej šmykla ruka, doskočila na zem a pritom utrpela vyvrtnutie a natiahnutie pobočného väzu kolena. Aj ďalší svedkovia, ktorí sú spomínaní vyššie, potvrdili tvrdenie navrhovateľky, že im opisovala takýto priebeh úrazového deja. Z takto vykonaného dokazovania má súd za dokázané, že navrhovateľka dňa 07.01.2010, keď bola v pracovnej dobe na pracovisku, utrpela úraz.

Nie však každý úraz, ktorý pracovník utrpí v zamestnaní pri plnení pracovných úloh možno považovať za pracovný úraz. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy, alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali ( ).

Aj z doplneného dokazovania má súd za dokázané, že navrhovateľka pri nástupe do práce bola zaškolená na otázky dodržiavania bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, ako aj so zákazom na práce vo výškach a liezť na uskladnené palety. Tieto skutočnosti potvrdil svedok pán L., ktorý vykonával bezpečnostné školenia, a pán Z., ktorý potvrdil takéto poučovanie navrhovateľky pri absolvovaní žeriavnického školenia. Svedok L., potvrdil aj tú skutočnosť, že dodržiavanie týchto predpisov, raz do mesiaca náhodne kontroloval a svedok L. potvrdil, že takéto dodržiavanie bezpečnostných predpisov kontroloval dennodenne. Svedkovia Z. C. L., ako aj jej bezprostredne nadriadený, svedok L., vyvrátili tvrdenie navrhovateľky, že by bola školená a poučovaná o tom, že pri manipulácii s ramenom žeriava treba vyliezť na uskladnené palety. Rovnako tak urobili aj všetci vypočutí pracovníci, ktorí žeriav obsluhovali. Dňa 07.01.2010 so žeriavom manipuloval svedok P.. Tento svedok nepotvrdil vznik ďalšej krízovej situácie, nepotvrdil ani tú skutočnosť, že nastala pri manipulácii so žeriavom situácia, ktorá by si vyžadovala, aby navrhovateľka vyliezala na uskladnené palety. Ešte skôr, než ovládací mechanizmus chcel založiť na uskladnené palety, navrhovateľka z vlastnej iniciatívy „že to budú mať skôr“, vyliezla do nebezpečnej výšky bez toho, že by bola zabezpečená bezpečnostným pásom, alebo inými bezpečnostnými pomôckami. Tento svedok, ktorý manipuloval so žeriavom uviedol, že nebolo úlohou navrhovateľky napasovať rameno žeriava na paletu, ak ju ovládal iný žeriavnik. V konkrétnom čase nevnikla krízová situácia. Nebolo to ani logické, aby liezla bez zabezpečenia do výške 3,60 metra nad zemou a nebola na takýto postup ani školená. Ak aj niektorí pracovníci v minulosti takýto postup zvolili, vedeli, že konajú svojvoľne, že konajú v rozpore s bezpečnostnými predpismi, na ktoré boli školení, robia tak bez súhlasu zamestnávateľa a robia tak iba v čase, resp. v okamihu, keď sa tam nikto z ich nadriadených pracovníkov nenachádzal. Navrhovateľka vedela, že takým spôsobom, ako postupovala môže dôjsť k úrazu. Vedela, že porušuje bezpečnostné prepisy týkajúce sa ochrany zdravia pri práci, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že takéto porušenie nespôsobí. V konkrétnom konaní u navrhovateľky sa nejedná len o porušenie všeobecných ustanovení bezpečnosti práce (§ 196 ods. 4 ), ale o konkrétne porušenie bezpečnosti práce, vzťahujúci sa konkrétnu pracovnú činnosť. Bolo dokázané, že navrhovateľka bola riadne a preukázateľne oboznámená s konkrétnymi predpismi, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bolo aj dokázané, že odporca znalosť a dodržiavania týchto konkrétnych bezpečnostných predpisov sústavne vyžadoval a kontroloval. Zamestnávateľ, teda odporca, sa zbavil zodpovednosti celkom, pretože dokázal, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená navrhovateľkou tým, že svojim zavineným porušila právne predpisy, alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bola riadne a preukázateľne oboznámená, a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali ( ), preto má súd za dokázané, že úraz navrhovateľky utrpený na pracovisku dňa 07.01.2010, nie je pracovným úrazom, a preto návrh navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania, súd rozhodol podľa . Odporca mal vo veci úspech, a preto mu súd priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva voči navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala. Trovy navrhovateľa predstavujú trovy právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci, podľa vyhlášky číslo 655/2004 Zbierky zákonov o odmenách a náhradách advokáta za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Podľa je odmena za jeden úkon právnej pomoci v roku 2010 suma 55, eur, v roku 2011 suma 57 eur a v roku 2012 suma 58, eur. Právny zástupca uskutočnil nasledovné úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie zastúpenia v roku 2010 ( vyhlášky) v hodnote 55, eur, vyjadrenie odporcu k návrhu navrhovateľky ( vyhlášky) v hodnote 55, eur, účasť na pojednávaniach ( vyhlášky), dňa 15.12.2010 hodnota 55, eur, dňa 17.1.2011 a .3.2011 hodnota po 57 eur a dňa 1.2.2012, .3.2012 a .4.2012 hodnota po 58,59 eur, ohliadka dňa 3.1.2011 ( hodnota vo výške 57 eur, spolu úkony právnej pomoci vo výške 513, eur. K výške trov právneho zastúpenia v konaní sa za každý úkon právnej pomoci pripočíta režijný paušál ( vyhlášky), ktorého výška v rokoch 2010 až 2012 bola nasledovná, v roku 2010 hodnota 7, eur, t.j. za tri úkony právnej pomoci v danom roku celkove 21,67 eur. V roku 2011 hodnota 7,41 eur za jeden úkon, t.j. za tri úkony právnej pomoci vo výške 22,23 eur. V roku 2012 za jeden úkon hodnota vo výške 7,63 eur, t.j. za tri úkony právnej pomoci hodnota 22,89 eur. Spolu režijný paušál vo výške 66,75 eur. Okrem toho má advokát právo aj na náhradu cestovných nákladov. Suma základnej náhrady za používanie cestovných motorových vozidiel - 0,183 eura za km (podľa Opatrenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR číslo 632/2008 Zbierky zákonov o sumách náhrade náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách), vzdialenosť Bratislava - Žiar nad Hronom 172 km a vzdialenosť Bratislava - Nová Baňa (ohliadka) 143 km. Cestovné výdavky spojené s pojednávaním z miesta sídla advokátskej kancelárie do miesta sídla súdu, je 6 pojednávaní x dve cesty x 172 x 0,183 je 377,71 eur a náklady spojené s ohliadkou 1 x dve cesty x 143 x 0,183 = 52,33 eur, spolu cestné výdavky vo výške 430,04 eur. Náhrada výdavkov za pohonné hmoty (benzín 95 Natural), pri použití osobného motorového vozidla značky HONDA, K., M.-Y. Y. (priemerná spotreba 9 l/100 km), pri úkonoch z 15.12.2010 je dva x 172 km x 0,07 l/km x 1,310 eur je XX,XX eur, dňa 17.1.2011 dva x 172 km x 0,09 l/ km x 1,396 eur je 43,22 eur, dňa 7.3.2011 dva x 172 km x 0,09 l/km x 1,426 eur je 44,14 eur, dňa 1.2.2012 dva x 172 km x 0,09 l/km x 1,426 eur je 46,09 eur, dňa 21.3.2012 dva x 172 km x 0,09 l/km x 1,577 eur je 48,82 eur, dňa 25.4.2012 dva x 172 km x 0,09 l/km x 1,603 eur je 49,62 eur a ohliadka dňa 31.1.2011 dva x 143 km x 0,09 l/km x 1,396 je 35,93 eur. Náhrada cestovných výdavkov a pohonných hmôt spolu predstavuje 738,41 eur. Podľa vyhlášky číslo 655/2004 Zbierky zákonov, pri úkonoch právnej pomoci vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Cesta Bratislava a Žiar nad Hronom a späť, 3 hodiny x 6 = 18 hodín. V roku 2010 bola táto náhrada straty času vo výške 12,02 eur, v roku 2011 -12,35 eur a v roku 2012 - 12,71 eur. Náhrada stratu času za pojednávanie dňa 15.12.2010, potom predstavuje sumu 72,12 eur (12,02 x 6), za pojednávanie dňa 17.1.2011 sumu 74,10 eur, rovnako aj za pojednávanie 7.3.2011 (12,35 x 6), za pojednávanie v roku 2012, a to 1.2. suma 76,26 eur a rovnako aj za pojednávanie 21.3.2012 a 25.4.2012 (12,71 x 6). Spolu teda predstavuje sumu 44,10 eur. Náhrada za stratu času pri ohliadke dňa 31.1.2011 je za dve hodiny predstavuje sumu 49,40 eur. Spolu náhrada za stratu času predstavuje sumu 498,40 eur. Celkove trovy právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci predstavuje sumu 1.816,80 eur. Platobným miestom na náhradu trov konania účastníka zastúpeného advokátom, je advokát. ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.