Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/71/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu Lawyer Partners, a.s. so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471 zastúpený Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava proti žalovanému K. H., D. I. S. XX, XXX XX J., v konaní o zaplatenie 1,33 EUR

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa v návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 31.3.2006 domáhal vydania platobného rozkazu, resp. rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 40,-Sk z dôvodu nezaplatených koncesionárskych poplatkov a náhrady trov konania vo výške 2.464,-Sk (81,79 EUR). Žalobca svoj návrh skutkovo a právne odôvodnil tým, že žalovaný nezaplatil Slovenskému rozhlasu koncesionárske poplatky za rozhlasový prijímač podľa o koncesionárskych poplatkoch v celkovej výške 40,-Sk, z čoho si uplatňuje len nepremlčanú časť dlhu vo výške 40,-Sk. Koncesionárske poplatky bol žalovaný v zmysle tohto zákona povinný platiť vždy do 15.dňa v mesiaci v období od 1.11.2002 do 31.7.2003 vo výške 40,-Sk mesačne a od 1.8.2003 do 30.6.2005 vo výške 30,-Sk mesačne. Žalovaný koncesionárske poplatky nezaplatil ani napriek písomnej výzve zo strany Slovenského rozhlasu a naďalej odmietal komunikovať so žalobcom a nebol ochotný poskytnúť potrebnú súčinnosť na urovnanie záväzkov. Žalobca sa vlastníkom pohľadávky voči žalovanému stal na základe postúpenia pohľadávok od Slovenského rozhlasu, Mýtna 1, 817 55 Bratislava, o čom bol žalovaný oboznámený písomne listom zo dňa 20.10.2005.

Žalovanému bola žaloba spolu s poučením podľa a nasl. doručená do vlastných rúk dňa 30.4.2010.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 11.5.2010 s tým, že nesúhlasí s podanou žalobou na zaplatenie 40,- Sk, nakoľko túto sumu už uhradil na účet Slovenského rozhlasu č.2621028400/1100 dňa 7.7.2006 a ako dôkaz priložil fotokópiu poštovej poukážky k tomuto vyjadreniu. Ďalej uviedol, že na základe toho neuznáva uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu a žiada, aby súd žalobu zamietol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, výsluchom žalovaného, písomnými vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :

Zo žaloby vyplýva, že žalobca mal za 1/2004 zaplatiť Slovenskému rozhlasu z titulu koncesionárskych poplatkov fyzických osôb sumu 40,-Sk, splatnú 16.1.2004.

Podľa Realizačnej zmluvy č.1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 15.7.2005 uzavretej medzi Slovenským rozhlasom, Mýtna 1, 817 55 Bratislava, IČO:00 167 355 ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávok postupcu z koncesionárskych poplatkov fyzických, právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb na postupníka podľa odovzdanej databázy k 30.6.2005. V zmluve sa ďalej uvádza, že postupované pohľadávky sú špecifikované identifikáciou dlžníkov a výškou pohľadávok, ktorá vyplýva ku dňu postúpenia pohľadávok zo a.) zákona, b.) z počtu rozhlasových prijímačov, c.) z dĺžky omeškania.

Vo výzve na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov Slovenský rozhlas (podpísaná Ing. Hilda Gajdošová, riaditeľka úseku ekonomiky a správy SR) oznámila žalovanému, že ku dňu 20.9.2005 je na jeho meno evidovaný nedoplatok vo výške 40,-Sk a súčasne mu oznámil aj to, že Slovenský rozhlas postúpil túto pohľadávku na žalobcu.

Pošta priloženej Poštovej peňažnej poukážky - podacieho lístka pod podacím číslom 5353 zo dňa 7.7.2006 na pošte Košice II žalovaný, ako odosielateľ vyplatil na adresu Slovenský rozhlas, 800 01 Bratislava, na Č..Ú.:XXXXXXXXXX/XXXX, C.:XXXXXXXXXX I.mu 40,-Sk.

Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení zo dňa 7.6.2010 uviedla, že platbu vo výške 1,33 EUR (40,- Sk) od žalovaného do dnešného dňa neevidujú a na žalobe v celom rozsahu trvajú, nakoľko žalovaný uhradil sumu neoprávnenej osobe - Slovenskému rozhlasu a nie žalobcovi.

Žalovaný dňa 8.8.2010 v písomnom vyjadrení uviedol, že postúpenie pohľadávky mu zo strany Slovenského rozhlasu oznámené nebolo, nemá o tom žiaden doklad, ktorý by potvrdzoval vyjadrenie žalobcu o postúpení pohľadávky a teda v dobrej viere uhradil dlžnú sumu 40,-Sk na účet Slovenského rozhlasu, preto navrhuje žalobu zamietnuť.

Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 13.10.2010 uviedla, že Slovenský rozhlas ako postupca oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu listom zo dňa 20.10.2005, o čom svedčí aj hromadný poštový podací hárok, preto nie je možné, aby sa žalovaný zbavil svojho záväzku tým, že uhradil dlh pôvodnému veriteľovi Slovenskému rozhlasu.

Podľa pripojeného hromadného poštovného podacieho hárku na doručenie službou R, II. Trieda, so službou doporučene bolo zistené, že na strane 1.886 je uvedené pod podacím č.05073164 žalovaný, ako adresát doručovanej písomnosti od odosielateľa Slovenský rozhlas.

Na pojednávaní dňa 6.12.2010 žalovaný uviedol, že v byte na Slovenskej jednoty býva už zhruba 30 rokov s manželkou a dcérou, a v januári 2004 za obdobie, o ktoré ho žalobca žaluje bolo presťahované inkasné stredisko do Banskej Bystrice, na základe čoho nevedel, kde má posielať platby za eletktrinu, plyn, ale títo dodávatelia mu riadne oznámili platobné miesto. Slovenský rozhlas ho však nikdy nevyzval, aby zaplatil dlžnú sumu a ani mu nikdy neoznámil, že postúpil pohľadávku na niekoho iného a že má zaplatiť žalobcovi sumu 40,-Sk, preto riadne, ako dovtedy, zaplatil Slovenskému rozhlasu 40,-Sk poštovou poukážkou dňa 7.7.2006. Trval na tom, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Dňa 20.10.2005 v čase oznámenia o prevode pohľadávky Slovenským rozhlasom na žalobcu sa žalovaný zdržiaval v mieste svojho bydliska, nikde nebol odcestovaný, ani jeho manželka a teda zásielku mohli bez problémov prevziať. Od Slovenského rozhlasu im však nič doručené nebolo.

Na pojednávaní dňa 6.12.2010 vypovedala svedkyňa K. H. (A. žalovaného), ktorá uviedla, že je vlastníčkou predmetného bytu od mája 2007 na základe kúpnej zmluvy od rodičov. V roku 2004, keď

podľa žalobcu vznikla žalovaná suma vlastníkmi bytu boli rodičia, ona v byte bývala, avšak neeviduje, aby im bolo doručené oznámenie, že pohľadávka zo Slovenského rozhlasu prešla na žalobcu.

Z odpovede Slovenskej pošty a.s. zo dňa 15.3.2011 na dotaz súdu vyplýva, že žiadosti o informáciu, ako bola zásielka pod podacím č.05073164 doručená na adresu Slovenskej jednoty 44 a kým bola prevzatá uviedla, že tejto žiadosti nemôžu vyhovieť, nakoľko v zmysle bodu 7 ods.7.1.1. Info služby Poštových podmienok - Všeobecná časť (vnútroštátny styk) doklady a údaje o zásielke, tiež osobné údaje odosielateľa, adresáta a nimi splnomocnených osobách, uchováva Slovenská pošta tri roky odo dňa podania zásielky, ak ide o podacie doklady, alebo tri roky odo dňa ak ide o dodacie doklady.

Na pojednávanie nariadené na deň 24.2.2012 boli účastníci riadne predvolaní, právna zástupkyňa žalobcu dňa 16.1.2012 sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila písomným podaním doručeným súdu 8.2.2012 z dôvodu pracovnej vyťaženosti a uviedla, že súhlasí, aby súd konal v jej neprítomnosti.

Na pojednávaní dňa 25.4.2012 sa nezúčastnil žalobca, u ktorého doručenie predvolania bolo riadne vykázané dňa 29.3.2012 a ktorý svoju neúčasť riadne ospravedlnil písomným podaním zo dňa 20.4.2012 z dôvodu pracovnej vyťaženosti. Žalovaný bol neprítomný, u ktorého doručenie predvolania bolo riadne vykázané dňa 30.3.2012 a ktorý svoju neúčasť riadne ospravedlnil písomným podaním z 13.4.2012 z dôvodu jeho hospitalizácie v nemocnici, pričom nepožiadal súd o odročenie pojednávania.

Vzhľadom na uvedené súd konania v súlade s ustanovením pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

upravuje vo svojej ôsmej časti druhá hlava, štvrtý oddiel zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka a jednou z možností ako môže prísť k zmene osobe veriteľa je postúpenie pohľadávky. Pre postúpenie pohľadávky používa právna teória a prax tiež pojem cessia, ktorá pochádza z latinčiny a znamená postúpenie práva alebo veci. Základom cessie je zmena v osobe veriteľa, keď pôvodný veriteľ postúpi svoju pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi novému veriteľovi a tento nový veriteľ nastúpi na miesto pôvodného veriteľa do trvajúceho záväzkového vzťahu. Pohľadávka sa môže postúpiť len písomnou zmluvou a súhlas dlžníka na postúpenie pohľadávky sa nevyžaduje. Nevyžaduje sa postúpenie pohľadávky dlžníkovej oznámiť dlžníkovi, notifikovať (nie je možná tzv. tichá cessia). Dlžníkovi oznamuje postúpenie pohľadávky postupca, pričom neupravuje formu, v akej má byť toto oznámenie uskutočnené a neupravuje ani obsah tohto oznámenia, preto z tohto dôvodu postačuje aj ústne postúpenie avšak v záujme právnej istoty je potrebné uviesť, že preukázateľnejšie a istejšie oznamovať postúpenie pohľadávky je dlžníkovi je písomnou formou s preukázaním prevzatia alebo doručenia dlžníkovi (napríklad doručenkou).

Ustanovenie upravuje lehotu na oznámenie postúpenia pohľadávky tak, že postupca je dlžníkovi povinný oznámiť postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa súd je povinný okrem vecí podľa ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v

Žalobca aj žalovaný boli súdom poučení podľa o povinnosti označiť všetky dôkazy. Na žalobcovi ležalo dôkazné bremeno t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významnej z hľadiska hmotného práva.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tvrdenej skutočnosti o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému, ako to predpokladá a to aj napriek tomu, že bolo preukázané, že zásielka bola Slovenským rozhlasom na adresu žalovaného síce doručovaná, ale nebolo preukázané, aby mu bola aj doručená. Vzhľadom na túto skutočnosť, žalovanému nevznikla povinnosť úhrady pohľadávky žalobcovi, ako novému veriteľovi.

Na základe toho súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný, preto žalobu zamietol.

Podľa , veta prvá a o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol podľa , podľa ktorého procesne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak nakoľko mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli a procesne neúspešnému žalobcovi nárok nevznikol, rozhodol súd tak, že obom účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Podľa z.č. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak v súdnych konaniach alebo iných konaniach pred orgánmi verejnej moci, ktoré neboli právoplatne skončené predo dňom zavedenia eura, boli vykonané úkony, v ktorých sú uvedené peňažné sumy v slovenských korunách, právne účinky takýchto úkonov zostávajú zachované s tým, že peňažné sumy v slovenských korunách sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy vyjadrené v eurách v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro. Týmto nie je dotknutý postup podľa osobitných predpisov pri zmene, zrušení, späťvzatí, doplnení alebo iných úpravách príslušných úkonov.

Vzhľadom na skutočnosť, že od 01.01.2009 je úradnou menou v Slovenskej republike Euro, bolo potrebné prepočítať nárok žalobcu zo slovenských korún kurzom 30,126 SKK:1 EURO.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.