Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Er/1114/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: M - PROFEX spol. s r.o., IČO: 17 332 036, Donnerova 17, Bratislava proti povinnému: Fabrika, spol. s r.o., IČO: 35 837 039, Mliekárenská 8, Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti, o námietkach povinného voči exekúcií, takto

rozhodol:

Súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovuje.

odôvodnenie:

Dňa 31.5.2011 poveril tunajší súd JUDr. Václava Kudelu, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave, vykonaním exekúcie vo veci hore označených účastníkov.

Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave sp.zn. 1121/2011 zo dňa 18.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.4.2011 a vykonateľnosť dňa 30.4.2011.

Dňa 20.6.2011 doručil súdny exekútor povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 4.7.2011 povinný podaním na pošte uplatnil námietky proti exekúcií, ktoré exekútor následne predložil na rozhodnutie súdu.

Povinný v námietkach spochybnil právomoc Rozhodcovského súdu v Bratislave konať a rozhodnúť, pretože podľa jeho názoru nebola rozhodcovská doložka platne dojednaná. Rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, ktoré povinnému neboli nikdy predložené, a povinný žiadnym spôsobom neprejavil vôľu riadiť sa nimi, nakoľko sa s ich obsahom nikdy neoboznámil. Oznámenie oprávneného o tom, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky a Reklamačný poriadok, kde sú aj ustanovenia o určení rozhodcovského súdu, povinný považuje za protiprávne, a preto VOP nepovažuje za právne záväzné.

Podľa , o o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie, do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (), o námietkach netreba rozhodnúť. O námietkach proti exekúcii rozhoduje súd ().

Pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom (§ 44 ods.2 Ex.por.). Pritom skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený pečiatkou vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a

povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, a či sú splnené podmienky konania v zmysle V štádiu pred udelením poverenia súd pritom vychádza len z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. Exekučný súd teda v tomto štádiu nevykonáva dokazovanie; je totiž postačujúce, že rozhodujúce skutočnosti sú osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu.

Podkladom na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci je doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa o rozhodcovskom konaní v platnom znení. Exekučný súd je povinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný postup, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok.

Námietky sú prvou procesnou obranou povinného v exekučnom konaní. Ich prostredníctvom môže povinný dosiahnuť zastavenie exekúcie v prípade existencie okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ktoré bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. V konaní o námietkach povinného proti exekúcií súd vykonáva dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutkového a právneho stavu veci, pričom podľa názoru tohto súdu sú v čase rozhodovania súdu o námietkach proti exekúcií rovnako chránené záujmy účastníkov konania, nakoľko povinný nesmie nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcií na úkor oprávneného, ale zároveň exekútor nemôže pokračovať vo výkone exekúcie.

Súd sa oboznámil s obsahom námietok voči exekúcii, podaných v zákonnej 14- dňovej lehote a dospel k záveru, že sú opodstatnené a je nutné im vyhovieť, nakoľko vyšla najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že ustanovený rozhodca Mgr. Andrej Gundel rozhodcovskú doložku preskúmal a posúdil ju ako platnú. Uviedol, že rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných obchodných podmienok oprávneného zo dňa 1.7.2010, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným na základe e-mailovej komunikácie zo dňa 10.8.2010, teda bola uzatvorená spôsobom výslovne predvídaným v ust. o rozhodcovskom konaní.

Výzvou zo dňa 7.9.2011 súd vyzval oprávneného, aby sa k podaným námietkam vyjadril, a aby súdu doložil fotokópiu Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uzatvorenej s povinným, a ktorých súčasťou je aj rozhodcovská doložka spolu s listinou preukazujúcou doručenie a prijatie všeobecných obchodných podmienok povinným.

Z vyjadrenia oprávneného a z ďalších listinných podkladov doložených k vyjadreniu vyplýva, že oprávnený dňa 30.7.2010 zaslal povinnému cenovú ponuku na vyrobenie a dodanie 3D loga „KonikaMinolta“ a 2D Svetelného panelu. Súčasťou cenovej ponuky bolo nasledovné upozornenie: Všeobecné obchodné podmienky a Reklamačný poriadok spoločnosti M-PROFEX, spol. s.r.o. sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou M-PROFEX, spol. s r.o. ako zhotoviteľom/dodávateľom a objednávateľom. Objednávateľ zaslaním objednávky berie na vedomie obsah týchto dokumentov, výslovne s ním súhlasí a zaväzuje sa nimi riadiť. Ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok majú prednosť pred dispozitívnymi ustanoveniami . Dokumenty sú zverejnené v prevádzke spoločnosti na Kopčianskej 21 v Bratislave a na internetovej stránke www.m-profex.sk/dokumenty.

E - mailom zo dňa 10.8.2010 si povinný na základe uvedenej cenovej ponuky objednal zhotovenie diela 3D loga „KonikaMinolta“. V predmetnej veci teda došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo konkludentne na základe objednávky podľa cenovej ponuky.

Podľa o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných

telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platné uzatvorenie rozhodcovskej doložky je potrebné okrem iného splniť podmienku písomnej formy. Písomná forma je pritom zachovaná, ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, vo vzájomne vymenených listoch, alebo ak bola dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení.

Predmetné zákonné ustanovenia kladúce dôraz na písomnú formu rozhodcovskej zmluvy sú striktné, a nemožno ich preto vykladať extenzívne. Je to odôvodnené tým, že rozhodcovská doložka zakladá právomoc na konanie a rozhodnutie v sporných veciach rozhodcovskému súdu, ktorého výsledkom je rozhodnutie majúce vlastnosti súdneho rozhodnutia.

Exekučný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.11.2011, v ktorom Najvyšší súd skonštatoval, že základnou podmienkou pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Pokiaľ bola rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných obchodných podmienok, posudzujú sa podmienky jej záväznosti prísnejšie ako pri ostatných obchodných podmienkach.

V prejednávanej veci možno všeobecne uviesť, že účastníci zmluvy uzatvorili zmluvu ako dielo ako obchodnoprávny vzťah, pričom časť obsahu zmluvy určili odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sa tak stali záväznou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Nakoľko bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok rozhodcovská doložka, ktorá zakladá právomoc na prejednanie sporov zo zmluvy rozhodcovskému súdu, na to, aby došlo k splneniu striktnej formálnej podmienky písomnej formy rozhodcovskej doložky podľa § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, museli by byť podľa názoru tohto súdu všeobecné obchodné podmienky podpísané oboma zmluvnými stranami, resp. museli by byť súčasťou iných vzájomne vymienených listín, na základe čoho by bolo nepochybné, že účastníci zmluvy sú s rozhodcovskou doložkou oboznámení a bez výhrad s ňou súhlasia (viď uznesenie NS SR sp.zn. alebo uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. ).

V danom prípade je rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných obchodných podmienok, na ktoré oprávnený len odkázal v cenovej ponuke zaslanej povinnému mailom. Rozhodcovská doložka nebola osobitne zmluvnými stranami podpísaná ani nebola výslovne dojednaná v e-mailovej komunikácií medzi zmluvnými stranami. Samotné elektronické potvrdenie objednávky povinného na základe cenovej ponuky, v ktorej sa iba formálne odkázalo na všeobecné obchodné podmienky oprávneného, v ktorých bola rozhodcovská doložka zakotvená, podľa názoru tohto súdu v žiadnom prípade nepostačuje na to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinného uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu.

Písomná forma rozhodcovskej doložky v predmetnom zmluvnom vzťahu nebola dodržaná. Rozhodcovská doložka bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa iba odkázalo v cenovej ponuke, a znenie ktorých bolo zverejnené v prevádzke oprávneného a na jeho internetovej stránke. Na platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nestačí, že povinný mal možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Zákon výslovne ustanovuje písomnú formu rozhodcovskej zmluvy, ktorá je zachovaná len v prípade ak dôjde k písomnému návrhu rozhodcovskej zmluvy a k jeho písomnému prijatiu ( ). K výslovnému súhlasu s rozhodcovskou zmluvou (k prijatiu návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy) však podľa obsahu listín založených v spise nikdy nedošlo.

Ak teda rozhodcovská doložka nebola uzatvorená vo forme predpokladanej zákonom, potom je neplatná, čo malo za následok, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať tento spor. Ak tak rozhodcovský súd urobil, ide o rozhodnutie, ktoré nemôže byť exekučným titulom, pretože na vydanie takéhoto rozhodnutia ho strany sporu nezmocnili. Ide teda o právny akt nulitný, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval, čo má za následok, že takého rozhodnutie nie je možné vykonať.

Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v postavení povinného, v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal

rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.

Z týchto dôvodov dospel exekučný súd k záveru, že vykonaniu exekúcie bránia iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (nevykonateľnosť exekučného titulu), a preto námietkam povinného voči exekúcií v plnom rozsahu vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo (§ 374 ods. 4 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( )