Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11T/203/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného C.. X. B., nar. XX.XX.XXXX a spol. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zákona, účinného do 01.01.2006 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. apríla 2012, takto

rozhodol:

Obžalovaní: C.. X. B. , nar. XX.XX.XXXX v Hajnáčke, trvale bytom P. X, O. XX, I. E. starobný dôchodca,

C.. T. B. , nar. XX.XX.XXXX v Revúcej, trvale bytom E. F., X. XXXX/X, starobný dôchodca,

sa spod obžaloby, ktorou im je kladené za vinu, že

napriek tomu, že C.. X. B. presne nezisteného dňa roku 1992 v Banskej Bystrici osobne jednal s C.. C. M. o odkúpení pozemkov majiteľky U. M., bytom Z., Y. XXX/X, ktoré tvorili pridomové záhrady rodinných domov č. X, č. X a č. X na Veternej ulici v Rimavskej Sobote a následne obž. C.. T. B. presne nezisteného dňa v priebehu rokov 1995-2000 jednal s U. M., majiteľkou pozemkov nachádzajúcich sa za rodinnými domami č. X, č. X a č. X na Veternej ulici v Rimavskej Sobote, evidovaných v tom čase na LV č. 3813, pre k. ú. Rimavská Sobota pod. parc. č. 1110 vo výmere 2360 m2, ohľadom odkúpenia týchto pozemkov, po tom, čo nedošlo ani v jednom prípade k dohode o kúpe týchto pozemkov a v primeranej kúpnej cene, v marci roku 2005 obž. C. a v júni 2005 obž. C.. T. B. si dali vypracovať geometrické plány na tieto pozemky, za účelom určenia vlastníckeho práva na seba súkromnému geodetovi Ernestovi Magovi, ktorý im vyhotovil geometrické plány, následne obž. C.. X. B. a obž. C.. T. B. využili, že na LV č. 3813 v roku 2005 majiteľka pozemkov U. M. bola vedená ako neznáma vlastníčka a požiadali advokáta JUDr. Ladislava Nyitrayho v Rimavskej Sobote, aby v mene navrhovateľa U.. U. B. a U.. Y. F., R. I., C.. T. B. a R. B. podal návrh na Okresnom súde Rimavská Sobota o určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným parc. č. 1124/66, 1124/67 a 1124/68 určenými geometrickými plánmi č. 14/2005 z 05.04.2005 a č. 32/2005 z 06.07.2005 z titulu vydržania pozemku neznámej vlastníčky, pričom zamlčali pred advokátom, že boli v osobnom kontakte s vlastníčkou pozemkov a jej synom, následkom čoho JUDr. Ladislav Nyitray dňa 19. 12. 2005 na D. súde Rimavská Sobota podal návrh v mene navrhovateľov proti odporkyni U. M., ako voči osobe zdržujúcej sa na neznámom mieste a navrhol, aby nehnuteľnosti pod parc. č. 1124/66, č. 1124/67 a č. 1124/68 boli podľa na základe vydržania určené do vlastníctva navrhovateľa, na základe čoho v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. po vykonanom dokazovaní sudkyňa Okresného súdu Rimavská Sobota rozhodujúca v tejto veci v omyle, že v osobe odporkyne U. M. ide o neznámu osobu, dňa 24. 01. 2006 rozsudkom sp. zn. určila za vlastníka nehnuteľnosti pod parc. č. 1124/67 vo výmere 685 m2, navrhovateľku U.. U. B. a U.. Y. F., pod parc. č. 1124/66 vo výmere 1083 m2 navrhovateľku R. I. a pod parc. č. 1124/68 vo výmere 386 m2 navrhovateľov C.. T. B. a R. B. na úkor pôvodnej vlastníčky U. M. v dôsledku čoho došlo k ubratiu väčšej časti jej výmery, ktorá bola prečíslovaná na správe katastra

Rimavská Sobota z pôvodného parc. č. 1110 vo výmere 2360 m2 na C-KN parc. č. 1124/1 a jej výmera bola upravená na 206 m2, čím pre pôvodnú majiteľku U. M. neoprávneným ukrátením vlastníckeho práva vznikla škoda vo výške 1.320.094,50 Sk (43.918.67 €), z čoho obž. C.. X. B. podaním žiadosti o určenie vlastníckeho práva a následným získaním vlastníckeho práva k pozemku na dcéry U.. U. B. a U.. Y. F. na parc. č. 1124/57 spôsobil škodu vo výške 420.761,-Sk (13.966,71 €) a obž. C.. T. B. podaním žiadosti o určenie vlastníckeho práva a následným získaním vlastníckeho práva k pozemku na parc. č. 1124/68 spôsobil škodu vo výške 237.100,-Sk (7.870,28 €),

t e d a

obžalovaný C.. X. B.

na škodu cudzieho majetku iného sa mal obohatiť tým, že mal uviesť niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

obžalovaný C.. T. B.

na škodu cudzieho majetku iného sa mal obohatiť tým, že mal uviesť niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

a t ý m m a l i s p á c h a ť

trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zákona účinného do 01.01.2006,

o s l o b o d z u j ú podľa , pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal na súd obžalobu pod sp. zn. na obvinených C.. X. B. a C.. T. B. pre trestný čin podvodu podľa , Tr. účinného do 01.01.2006.

Poškodená si prostredníctvom svojho splnomocnenca na hlavnom pojednávaní uplatnila voči obžalovanému 1/ C.. X. B. nárok na náhradu škody vo výške 13.966,71 eur. Vo vzťahu k obžalovanému 2/ C.. T. B. splnomocnenec uviedol, že v konaní Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. došlo k navráteniu vlastníckeho práva v prospech poškodenej, preto si poškodená voči tomuto obžalovanému nárok na náhradu škody neuplatňuje.

Obžalovaný 1/ C.. X. B. na hlavnom pojednávaní podľa vyhlásil, že zo spáchania skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu sa cíti byť nevinný. V ďalšom uviedol, že rodinný dom postavil aj spolu so svojou manželkou v roku 1976 v lokalite Šibeničný vrch v Rimavskej Sobote, následne priľahlú záhradku oplotili a postupom času zistili, že za ich záhradou asi v roku 1984 vznikla skládka smetia. Zo strany Mestského úradu Rimavská Sobota boli následne vyzvaní aby predmetnú skládku odstránili. V tomto období hospodáril na uvedených pozemkoch školský majetok. Po odstránení skládky požiadal o pridelenie predmetnej časti pozemku do osobného užívania a následne po pridelení začal pozemok rekultivovať. Keď susedia začali postupne odkupovať prislúchajúce časti pozemkov k ich záhradám, začal aj on zisťovať komu pozemok patrí, pretože mal v záujme ho odkúpiť.

Z prvotných informácií zistil, že ide o konfiškát, neskôr sa dozvedel, že by mal patriť do vlastníctva M. a následne sa mal od suseda I. dozvedieť, že pozemok patrí M. z Tisovca. Od nich chcel potom odkúpiť alikvotnú časť a za týmto účelom dal vyhoviť aj geometrický plán, zistil adresu pána M. v Banskej Bystrici, za ktorým vycestoval, pretože chcel pozemok odkúpiť. Tvrdil, že pán M. určil kúpnu cenu vo výške 10,- Kčs za m2, pričom s takouto cenou súhlasil. K dohode o kúpe však nedošlo, pretože sa nedohodli na cene. Ďalej vypovedal o tom, že v roku 2000 mu zomrela manželka, on ochorel, liečil sa na onkológii a neurológii a vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu prepísal rodinný dom na dcéry.

Na otázky, ktoré mu boli kladené počas jeho výsluchu uviedol, že školský majetok na predmetnom pozemku riadne nehospodáril, nestaral sa oň, bolo tam smetisko a burina. V súvislosti s vysporiadaním vlastníckeho práva k pozemku požiadal o pomoc advokáta JUDr. Ladislava Nyitrayho, ktorý mu povedal potom ako videl listinu na základe ktorej bol pozemok pridelený do jeho osobného užívania, že celá vec sa dá vyriešiť vydržaním. Tento spôsob navrhol sám advokát, vysvetlil, že on sám sa v jednotlivých inštitútoch nevyzná, pričom advokát mu povedal, že všetky potrebné záležitosti zabezpečí on sám. Poprel, že by on zabezpečil a predložil potvrdenie o tom, že pani M. nie je v evidencii obyvateľov Rimavskej Soboty a ani sa o nič v tejto súvislosti nezaujímal a ani nevedel, že by takéto potvrdenie k vybaveniu veci vôbec potreboval. Viackrát zdôraznil, že všetko potrebné riešil samostatne advokát, ktorý bol k úkonom splnomocnený písomným plnomocenstvom, advokát sa ho nepýtal, kto je vlastníkom predmetného pozemku, ani o tejto skutočnosti nehovoril. O vysporiadaní celej veci dostal rozsudok. Na ďalšie otázky uviedol, že pána M. navštívil ešte pred rokom 1994 a odvtedy ho nikto z M. ohľadom pozemku nekontaktoval, ani neoslovil. Uviedol tiež, že keď pán M. od nich peniaze nevzal, tak si s manželkou mysleli, že mu ten pozemok ani nepatrí a zostali v domnení, že ide o konfiškát. V čase, keď dávali jeho dcéry plnomocenstvo pre advokáta na zastupovanie v civilnom konaní, vlastníčkami jeho rodinného domu už boli dcéry. Advokát jeho osobne o termíne pojednávania vo veci určenia vlastníckeho práva neoboznámil, na pojednávaní nebol prítomný, a ani nebol vypočutý v civilnej veci ako svedok. Nevedel z akého dôvodu nebol účastníkom v civilnom konaní, následne dodal, že asi preto, že vlastníčkami rodinného domu už boli jeho dcéry. V závere výsluchu tiež uviedol, že je pravdou, že platil väčšiu daň z nehnuteľností od roku 2004 ako podľa výmeru platiť mal a platil aj za to, čo mu vlastnícky nepatrilo, čo zdôvodnil tým, že v tom čase bol poslancom mestského zastupiteľstva a považoval to za svoju povinnosť.

Obžalovaný 2/ C.. T. B. na hlavnom pojednávaní tiež podľa vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu. Vypovedal o tom, že nevedel kto je vlastníkom predmetného pozemku, mal vedomosť o tom, že ho užíval školský majetok. Aj on vypovedal, že na pozemku bol vyvozený stavebný odpad, a že tento bol veľmi zanedbaný a počas jeho rekultivácie odtiaľ vyviezol 5 - 6 vlečiek odpadu, kým ho dal do poriadku. Poprel, že by sa za účelom kúpy pozemku kontaktoval s jeho vlastníkom, a že s pani M. nejednal. O vysporiadaní pozemku začal uvažovať až následne potom, keď už mali ostatní susedia pozemky vysporiadané, a preto dal zvlášť vyhotoviť geometrický plán a tiež požiadal JUDr. Nyitrayho o právnu pomoc. V tejto súvislosti advokátovi ukázal vyhotovený geometrický plán, podpísal mu plnomocenstvo k zastupovaniu a už len čakal na výsledok, o ktorom sa dozvedel z právoplatného rozsudku súdu. Vysvetlil, že potom ako advokát súhlasil so zastupovaním, on zo svojej strany považoval všetko za skončené a o vec sa viac nestaral. Advokát sa ho nepýtal kto je vlastníkom pozemku, a ani on ho o tom neinformoval. Nepamätal sa, či advokátovi dal, resp. či si on pýtal aj list vlastníctva, určite vedel, že mu dal geometrický plán. V záujme mal vysporiadať pozemok o rozlohe 386 m2, tak ako to bolo zakreslené na geometrickom pláne. O tom, kto bol predchádzajúcim vlastníkom pozemku sa dozvedel len z právoplatného rozsudku súdu a potvrdil, že následne chcel tento pozemok odkúpiť za cenu 300 Sk za m2, vlastník však chcel 400 Sk za m2, preto k dohode nedošlo. Zdôraznil, že v čase keď poveril advokáta, aby zabezpečil vysporiadanie pozemku nevedel, že kto je jeho vlastníkom.

Na otázky tento obžalovaný uviedol, že jeho manželka z dôvodu choroby nepodpisovala pre advokáta plnomocenstvo, počas civilného konania ho advokát neinformoval o jeho priebehu a on sám sa konania nezúčastnil. Opäť zopakoval, že o výsledku sa dozvedel len z právoplatného rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj poškodená U. M., ktorá uviedla, že predmetné pozemky zdedila po rodičoch a nezaujímala sa o to, kto tieto pozemky užíva. Obžalovaný B. ju navštívil v Tisovci ešte pred rokom 2005 a chcel od nej kúpiť pozemok, pričom ponúkol cenu 15,-Sk za m2. Ona s cenou nesúhlasila, pretože požadovala 160,-Sk za m2, preto k dohode nedošlo. Vypovedala, že obžalovaný B. bol za ňou len raz a mala vedomosť aj o tom, že jej syna navštívil za účelom kúpy pán B., ona ho však nepozná, vravel jej o tom syn, ako aj o tom, že on chcel kúpiť pozemok v cene 10,-Kčs za m2 s čím však syn nesúhlasil. Nevedela kedy a akým spôsobom sa dozvedela o tom, že predmetné pozemky zmenili vlastníka a v tejto súvislosti ďalej uviedla, že následne jej syn začal podnikať kroky smerujúce k navráteniu pozemkov do jej vlastníctva.

Na položené otázky poškodená uviedla, že obžalovaný B. bol za jej synom v roku 1991, ona sa prvý krát dozvedela, že je vlastníčkou pozemkov na Šibeničnom vrchu v roku 1995, nikdy tieto pozemky na Šibeničnom vrchu neužívala a odvtedy ako bol za jej synom obžalovaný B. ani nič neurobila.

Na otázku obhajcu obžalovaného 2/ týkajúcu sa jej zdravotného stavu uviedla, že slabšie počuje a má horší zrak, na ďalšiu otázku kedy sa stretla s obžalovaným B. najprv neodpovedala a potom uviedla, že sa s ním stretla na súde a na polícii. Následne potom, ako jej obžalovaný 2/ C.. B. povedal, že za ňou nebol, a že ju prvýkrát stretol až na súdnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že bol za ňou v Tisovci asi v roku 1995, a že sa na to pamätá.

Svedok C.. C. M. - syn poškodenej U. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že časť predmetných pozemkov získala jeho matka dedením a časť prevodom. Uviedol, že oni sa veľmi o tieto pozemky nezaujímali a v roku 1994 ich dali do užívania zmluvou školskému majetku Šamarianka na dobu 10 rokov, pričom v skutočnosti začal školský majetok pozemky užívať ešte v roku 1991. V ďalšom uviedol, že v roku 1992 ho osobne navštívil začiatkom prázdnin v Banskej Bystrici pán B., ktorý chcel odkúpiť pozemky od U. M., pričom o tom, že kto je vlastníkom pozemkov sa mal dozvedieť od matrikárky v Tisovci, ktorá je sestrou svedka. O stretnutí svedok uviedol, že mu povedal o ich záujme predať pozemky avšak minimálne za takú cenu, akú dostali za podobné pozemky, ktoré predávali asi v roku 1985 a to tiež v lokalite Šibeničný vrch. Svedok pripustil, že ho mohol zaviesť v cene, pretože mu povedal, že minimálne bude kúpna cena 10,-Kčs za m2. Nejaký čas si nechal na rozmyslenie, potom však zistil, že pozemky sa predávajú v cene po 160,-Kčs za m2 a tak už k dohode medzi nimi nedošlo.

Svedok vypovedal aj o tom, že o niekoľko rokov neskôr, asi v roku 1995, bol za jeho matkou pán B., ona ho však odkázala za ním, pretože v rodine sa dohodli, že tieto záležitosti bude riešiť on, k stretnutiu však nedošlo.

Na otázky svedok uviedol, že koncom roka 2006 sa dozvedel o tom, že pozemky zmenili vlastníka a zistil to v súvislosti s predĺžením nájomnej zmluvy pre školský majetok. Následne začal podnikať právne kroky smerujúce k navráteniu pozemkov do vlastníctva matky. S obžalovaným B. sa videl prvý krát na súdnom pojednávaní v civilnej veci a uviedol tiež, že od roku 1992 až do začiatku civilných konaní neurobil žiadne právne kroky vo vzťahu k vlastníctvu predmetných pozemkov.

Svedok W. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal o tom, že C.. B. ho požiadal o vyhotovenie geometrického plánu, pričom v teréne mu ukázal pozemok, ktorý si chcel vysporiadať. Pri zameriavaní nemal k dispozícii list vlastníctva, tento mal až vtedy, keď vyhotovoval geometrický plán a to v digitálnej podobe z katastra nehnuteľností. Účelom vyhotovenia geometrického plánu bolo vysporiadanie vlastníckeho práva k pozemku. Neskôr ho za tým istým účelom navštívil aj C.. B., pričom keď jemu vyhotovoval geometrický plán už boli stanovené hranice pozemku predchádzajúcimi geometrickými plánmi.

Svedok L. I. oboch obžalovaných pozná, pretože ide o susedovcov. Nevedel sa vyjadriť za akých okolností a akým spôsobom sa snažili obžalovaní vysporiadať pozemky, ktoré boli za ich záhradami.

Svedkyňa R. I. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedala tak, že v roku 2001 odkupovala od U. rodinný dom ako aj záhradu, ktorá bola oplotená. Advokáta JUDr. Nyitrayiho vyhľadala z dôvodu, že mala v záujme vysporiadať aj pozemok za plotom, teda za záhradou na ktorom bolo len kamenie a burina. Nezaujímala sa kto je vlastníkom tohto pozemku a advokáta vyhľadala z toho dôvodu, že sa tak dohodla s U.. I., s ktorým v tom čase žila, ako aj so susedmi B. a B.. Uviedla tiež, že advokáta neinštruovala o tom, akým spôsobom má vysporiadanie pozemku vybaviť a pre odstup času sa už nepamätala, čo všetko bolo k vybaveniu potrebné. O výsledku sa dozvedela z rozsudku.

Na otázky uviedla, že kým poverila advokáta, aby vysporiadal pozemok nevedela, kto je vlastníkom pozemku, na pojednávaní v civilnej veci prítomná nebola a ani nebola o termíne pojednávania informovaná advokátom.

Svedkyňa Mgr. Alica Žingorová, sudkyňa Okresného súdu Rimavská Sobota a zároveň aj konajúca sudkyňa vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. na hlavnom pojednávaní odoprela vypovedať o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela v súvislosti s prejednávaním civilnej veci a to v zmysle ustanovenia o sudcoch a prísediacich.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec Ing. Ladislav Hladovec, ktorý vypovedal vo vzťahu k cene predmetných pozemkov a akým spôsobom určil ich všeobecnú hodnotu. Pri výsluchu trval na záveroch svojho znaleckého posudku č. 35/2009, ktorý vyhotovil v prípravnom konaní pre potreby trestného stíhania. V tomto znaleckom posudku určil všeobecnú hodnotu pozemkov v cene 614,25 Sk za m2, a to metódou polohovej diferenciácie. Vysvetlil, že pre objektívnejšiu porovnávaciu metódu nemal dostatok informácií a ani podkladov.

Závery znaleckého posudku namietal obhajca obžalovaného 2/ a nesúhlasil s výškou všeobecnej hodnoty pozemkov a tiež nesúhlasil s výškou koeficientov, ktoré znalec pri výpočte ceny použil.

Okrem vyššie uvedeného dokazovania bolo v predmetnej trestnej veci vykonané aj ďalšie dokazovanie a podľa bol samosudcom prečítaný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. , ďalej oznámenie Mestského úradu v Rimavskej Sobote z čl. 324, vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu - regionálny odbor Rimavská Sobota z čl. 334-335, ďalej boli prečítané odpisy z Registra trestov na obžalovaných ako aj správy o priestupkoch a o povesti a tiež aj rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. , pričom ani jeden z obžalovaných nemal k prečítaným dôkazom žiadne námietky a ani pripomienky.

Prokurátor kládol obžalovaným za vinu, že konaním popísaným v skutkovej vete obžaloby spáchali trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 01.01.2006.

Podľa kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.

Podľa Tr. odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 väčšiu škodu.

Podľa právnej teórie, ustálenej súdnej praxe a judikatúry Najvyššieho súdu SR objektom tohto trestného činu je cudzí majetok bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho rozšírením , alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené. Podvodné konanie, t. j. uvedenie do omylu alebo využitie omylu môže smerovať nielen voči poškodenému ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ

predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci, môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Pri využití omylu iného páchateľ sám k vyvolaniu omylu sám neprispel, ale po zistení omylu iného a priamom vzťahu k nemu konal tak, aby na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil.

Ide o úmyselný trestný čin, ktorý je dokonaný obohatením páchateľa alebo iného.

Podľa Tr. účinného do 01.01.2006 trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo

b/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Zavinením sa rozumie vnútorný psychický vzťah páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestným čin. Tvorí obligatórnu zložku subjektívnej stránky trestného činu. Zavinenie vo forme úmyslu je vybudované na zložkách vedomostnej aj vôľovej a podľa stupňa naplnenia vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy a úmysel nepriamy. V oboch prípadoch je vedomostná zložka rovnaká. Pri priamom úmysle páchateľ chce spôsobiť porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu, pričom chcenie sa chápe ako najvyšší prejav vôle. Pri nepriamom úmysle páchateľ priamo nechce spôsobom uvedeným v porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, súčasne je však uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane. Uzrozumenie sa tu chápe ako nižšia zložka vôle.

Pre posúdenie skutku, ako trestného činu podvodu podľa § 250 Tr. zákona sa po subjektívnej stránke vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ konal už od začiatku s úmyslom iného poškodiť a seba alebo iného na škodu cudzieho majetku obohatiť, pričom z tejto pohnútky niekoho uvedie do omylu alebo niečí omyl využije.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Z výsluchu oboch obžalovaných ako aj poškodenej a svedka C. M. mal súd za preukázané, že obaja obžalovaní mali v záujme vlastnícky vysporiadať časti pozemkov, ktoré bezprostredne nadväzovali na záhrady v ich vlastníctve. Nebolo sporným, že za týmto účelom navštívil obžalovaný B. svedka C.. C. M. a to v roku 1992, s ktorým jednal o kúpe pozemku. Zároveň bolo z ich výsluchu preukázané, že k dohode a k následnému uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že sa nedohodli na cene. Obžalovaný B. počas celého konania popieral, že by sa osobne stretol s poškodenou a aj s touto osobne jednal ohľadom kúpy pozemku. Jeho obrana v tomto smere však bola vyvrátená samotnou poškodenou, ktorá mu do očí na hlavnom pojednávaní uviedla, že ju navštívil v roku 1995 u nej doma v Tisovci a jej výpoveď potvrdil aj svedok M., ktorý sa to dozvedel od poškodenej a o tejto skutočnosti vypovedal rovnako počas celého konania. Na uvedenom základe preto súd ustálil, že obžalovaný B. jednal s poškodenou U. M. ohľadom kúpy pozemku, ktorého bola vlastníčkou, a to niekedy v období rokov 1995 až 2000.

Nespornou a preukázanou skutočnosťou bolo aj to, že obaja obžalovaní za účelom vysporiadania vlastníckeho práva požiadali svedka Ernesta Maga - súkromného geodeta o vyhotovenie potrebných geometrických plánov, čo vyplýva jednak z výsluchu obžalovaných, ako aj svedka Maga.

Nepreukázané však zostali ďalšie skutkové zistenia tvrdené prokurátorom v obžalobe a to, že obaja obžalovaní využili, že na LV č. 3813 bola U. M. v roku 2005 vedená ako neznáma vlastníčka. Ďalej, že advokátovi JUDr. Ladislavovi O. zamlčali, že boli v osobnom kontakte s vlastníčkou pozemku a jej synom, následkom čoho podal tento advokát civilnoprávny návrh proti odporkyni U. M. ako voči osobe zdržujúcej sa na neznámom mieste, v dôsledku čoho konajúca sudkyňa vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota

sp.zn. konala a rozhodovala v tejto veci v omyle, že v osobe odporkyne U. M. ide o neznámu osobu.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. bolo zistené, že dňa 19.12.2005 sa na návrh navrhovateľov: U.. U. B., U.. Y. F., R. I., C.. T. B. a R. B., ktorých v tejto právnej veci zastupoval advokát JUDr. Ladislav Nyitray, začalo konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bližšie identifikovaným v petite písomného vyhotovenia návrhu. Ako odporkyňa bola v návrhu označená U. M., rod. M. na neznámom mieste. Z tohto písomného návrhu ďalej vyplýva, že návrh vyhotovil advokát ako aj to, že návrh nie je podpísaný ani jedným z vyššie uvedených navrhovateľov. Z prezenčnej pečiatky súdu na návrhu a z potvrdenia súdu na čl. 11 bolo zistené, že návrh bol osobne podaný dňa 19.12.2005 v troch vyhotoveniach plus zv. (zväzok), nevyplýva však z nich aké konkrétne prílohy boli spolu s návrhom na súd podané. Takúto skutočnosť nie je možné zistiť ani z písomného vyhotovenia návrhu, pretože neobsahuje označenie príloh. Zo zažurnalizovanej prílohovej obálky bolo zistené, že boli pripojené geometrické plány č. 14/05 č. 32/05 ako aj výpis z LV č. 3831. V uvedenom pripojenom spise je na čl. 7 zažurnalizované potvrdenie Mesta Rimavská Sobota, Mestského úradu zo dňa 28.04.2005 o tom, že p. U. M., rod. M. sa v evidencii obyvateľov Mestského úradu v Rimavskej Sobote nenachádza na trvalom, ani na prechodnom pobyte. Na čl. 8 spisu je ďalej zažurnalizované plnomocenstvo, ktorým splnomocnili U.. U. B. a U.. Y. F. dňa 25.11.2005 advokáta JUDr. Nyitrayho, aby ich zastupoval vo veci určenia vlastníckeho práva. Rovnaké plnomocenstvo tiež zo dňa 25.11.2005 je zažurnalizované na čl. 10, ktorým splnomocnili k svojmu zastupovaniu uvedeného advokáta aj C.. T. B. a R. B.. Navrhovateľka R. I. splnomocnila JUDr. Nyitraiho k zastupovaniu v uvedenej veci podpísaním plnomocenstva dňa 21.11.2005.

Z pripojeného spisu bolo ďalej zistené, že dňa 12.01.2006 bol uznesením súdu č. -12 ustanovený na zastupovanie v konaní pre odporkyňu U. M., ktorá sa nachádza na neznámom mieste opatrovník, a to Jolana Kúkelová, súdna tajomníčka tunajšieho súdu. Zároveň bol vytýčený termín pojednávania v predmetnej veci na deň 24.01.2006 o 11.30 h, na ktorý súd predvolal všetkých účastníkov ako aj ich právnych zástupcov. Výrok súdu o ustanovení opatrovníka pre U. M. je odôvodnený tým, že súd z obsahu návrhu ako aj z potvrdenia Mestského úradu v Rimavskej Sobote zistil, že odporkyňa sa nachádza na neznámom mieste, preto jej bol podľa ustanovený na zastupovanie v konaní opatrovník. Toto uznesenie súdu bolo dňa 17.01.2006 doručené do vlastných rúk advokátovi JUDr. Nyitraymu a 16.01.2006 aj ustanovenému opatrovníkovi. V spise sa nenachádza odvolanie proti tomuto uzneseniu, preto nadobudlo právoplatnosť aj napriek tomu, že doložka právoplatnosti nie je na uvedenom uznesení vyznačená.

Pojednávanie v civilnej veci bolo uskutočnené dňa 24.01.2006, čo vyplýva zo zažurnalizovanej zápisnice na čl. 14. Okrem konajúcej sudkyne bol na tomto pojednávaní osobne prítomný len advokát - právny zástupca navrhovateľov JUDr. Nyitray a ustanovený opatrovník. Zo zápisnice bolo ďalej zistené, že na pojednávaní nebol prítomný ani jeden z navrhovateľov a že samotné dokazovanie bolo vykonané len vypočutím prednesu advokáta, opatrovníka, a že bol prečítaný návrh ako aj celý obsah spisu . Po uvedenom dokazovaní bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým bolo návrhu v plnom rozsahu vyhovené a bolo ním určené, že v návrhu označení navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľností identifikovaných vo výroku rozsudku a v podieloch tam určených. Uvedený rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 24.01.2006 nadobudol právoplatnosť dňom 06.03.2006, pričom z jeho odôvodnenia bolo zistené, že navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania a to podľa ustanovenia , . Súd nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti užívali už v minulosti právni predchodcovia navrhovateľov výlučne a nerušene ako svoje vlastné, znášali všetky povinnosti súvisiace s vlastníckym právom a ich držba bola oprávnená a dobromyseľná a trvala zákonom požadovanú dobu.

O uvedenom rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp.zn. zo dňa 24.01.2006 možno len skonštatovať, že tento nadobudol právoplatnosť dňom 06.03.2006 a že ním bolo určené vlastnícke právo navrhovateľov v civilnom konaní k tam označeným nehnuteľnostiam.

V predmetnom trestnom konaní nie je možné jeho výrok konvalidovať, prípadne zmeniť, je však nutné poukázať na procesné postupy konajúceho sudcu, ako aj procesné rozhodnutie o ustanovení opatrovníka pre odporkyňu U. M., pretože tu existujú vážne pochybnosti o správnosti procesného postupu a následne aj uvedeného procesného rozhodnutia o ustanovení opatrovníka, čo má zásadný význam pre posúdenie subjektívnej stránky trestného činu podvodu, pre ktorý sú obaja obžalovaní stíhaní.

pripúšťa v aby predseda senátu okrem iného ustanovil opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy. Podľa súdnej praxe a ustálenej judikatúry sa však okolnosť neznámeho pobytu účastníka konania musí vždy hodnoverne preukázať a táto povinnosť zaťažuje súd, ktorý musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či je pobyt účastníka skutočne neznámy. Každý má totiž právo, aby jeho vec bola prejednaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Vydaniu rozhodnutia o ustanovení opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, musí predchádzať prešetrenie toho či sú dané všetky podmienky pre takýto postu a či nie je na mieste iné opatrenie.

Z pripojeného spisu však bolo bez akýchkoľvek pochýb zistené, že konajúci sudca ustanovil pre označenú odporkyňu U. M. opatrovníka na zastupovanie v konaní len na základe vyššie uvedeného potvrdenia Mestského úradu v Rimavskej Sobote zo dňa 28.04.2005, kde sa uvádza len to, že U. M., rod. M. sa nenachádza v evidencii obyvateľov Mestského úradu v Rimavskej Sobote. Konajúca sudkyňa nevykonala žiadne iné šetrenia ohľadom preverenia skutočností, či odporkyňa U. M., je skutočne na neznámom mieste, tak ako sa to v písomnom vyhotovení návrhu, ktorý vyhotovil advokát, uvádza. Bolo potrebné vykonať ďalšie dopyty, a to najmä na Register obyvateľov SR a následne od výsledku tohto oznámenia vykonať ďalšie šetrenia ohľadom pobytu odporkyne prostredníctvom príslušného obecného, resp. mestského úradu a prípadne aj prostredníctvom polície. Pokiaľ by uvedené šetrenie bolo vykonané dôkladne a dôsledne, zistilo by sa, že poškodená U. M. nie je na neznámom mieste, pretože zo správy o pobyte Mestského úradu v Tisovci na čl. 326 vyplýva, že U. M. rodená M., O. v Tisovci je riadne prihlásená k trvalému pobytu v meste Tisovec na adrese Y. č. XXX byt č. XX, kde býva od 02.10.2006. V tejto správe sa tiež uvádza, že je vdovou a svoj život prežila v rodinnom dome č. XXX (pred prečíslovaním č. XXX.)na U. H. v Tisovci.

Vo vzťahu k vyššie uvedenému potvrdeniu sa poznamenáva, že v trestnom spise je na čl. 324 zažurnalizované vyjadrenie Mestského úradu v Rimavskej Sobote zo dňa 03.04.2010, kde je okrem iného uvedené, že pri vystavení predmetného potvrdenia došlo k pochybeniu, nakoľko nebolo uvedené spisové číslo a adresa žiadateľa. Ďalej sa v ňom uvádza že ohlasovňa pobytu nemá písomný doklad o tom, kto požiadal o vydanie predmetného potvrdenia, a ani doklad o úhrade správneho poplatku.

Z vykonaného dokazovania a aj s prihliadnutím na vyjadrenie mestského úradu zo dňa 03.04.2010, sa nepodarilo preukázať, kto do civilného spisu zabezpečil a predložil potvrdenie o tom, že U. nie je v evidencii obyvateľov Rimavskej Soboty. Pokiaľ by ho aj predložil niektorý z obžalovaných, čo však preukázané nebolo, sama táto skutočnosť však nezbavuje súd povinnosti, aby tento vyčerpal všetky možnosti na zistenie, či je pobyt účastníka skutočne neznámy. Tento nedostatok by zrejme bolo možné odstrániť výsluchom advokáta JUDr. Nyitrayho a jeho vzájomnou konfrontáciou tak s obžalovanými, ako aj s navrhovateľmi v civilnej veci. Jeho výsluch však nebolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať, pretože obžalovaný 2/ odmietol v zmysle dať súhlas k zbaveniu mlčanlivosti advokáta. Na hlavnom pojednávaní nemohla byť z tohto dôvodu prečítaná ani výpoveď advokáta - svedka JUDr. Ladislava Nyitrayho z prípravného konania, pretože tento dôkaz nie je zákonný, keďže ani pred týmto výsluchom ho obžalovaný C.. B. nezbavil povinnosti mlčanlivosti a naviac k zbaveniu tejto povinnosti nedošlo ani zo strany ďalších navrhovateľov v civilnom konaní.

Odhliadnuc od uvedených nedostatkov je však potrebné poukázať na to, že v civilnej veci išlo o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - poľnohospodárskym pozemkom a to ornej pôdy. Z tohto dôvodu je nesprávne aj procesné rozhodnutie o ustanovení opatrovníka a to pracovníka súdu, pretože podľa zastupuje okrem iného neznámych vlastníkov v konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej

nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, pozemkový fond. Na uvedenom základe preto platí, že pokiaľ by aj v návrhu označená odporkyňa U. M. bola podľa výsledku šetrenia súdu skutočne na neznámom mieste, v uvedenom civilnom konaní mal jej záujmy zastupovať Slovenský pozemkový fond a nie pracovník súdu, resp. iná osoba.

V posudzovanej veci prokurátor pri podaní obžaloby, pri hodnotení úmyslu predpokladaného v ustanovení § 250 Tr. zákona precenil niektoré skutočnosti, resp. vychádzal aj z okolností, ktoré neboli doterajším dokazovaním náležite objasnené a nezameral sa na zistenie skutočností rozhodných pre posúdenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu, pričom žiadnym relevantným spôsobom obžaloba nepreukázala, akým konkrétnym konaním alebo nekonaním obžalovaní uviedli do omylu konajúcu sudkyňu vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. , alebo akým konkrétnym konaním alebo nekonaním využili niečí omyl, aby tak obohatili seba alebo niekoho iného na škodu cudzieho majetku. Tak, ako už bolo vyššie zdôvodnené, okolnosť neznámeho pobytu účastníka konania sa musí vždy hodnoverne preukázať a táto povinnosť zaťažuje súd. Nemožno preto na ťarchu obžalovaných pripočítať skutočnosť, že by aj prípadne pred advokátom zamlčali, že boli v osobnom kontakte s vlastníčkou pozemkov a jej synom a z tohto dôvodu vyvodzovať vo vzťahu k nim zároveň aj trestnú zodpovednosť.

Žiadnym konkrétnym dôkazom v zmysle vyššie uvedeného nebolo preukázané naplnenie subjektívnej stránky trestného činu a ani objektívnej stránky trestného činu. Objektívna stránka skutkovej podstaty každého trestného činu je vždy charakterizovaná konaním, jeho následkom a príčinným vzťahom medzi konaním a následkom. Zo strany obžaloby nebol počas celého trestného konania produkovaný žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by sa dalo vyvodiť akým konkrétnym konaním uviedli obžalovaní konajúcu sudkyňu do omylu, alebo ako využili niečí omyl. Tak z pripojeného civilného spisu, ako aj z výsluchu obžalovaných a svedkyne I. bolo bezpochyby preukázané, že počas prejednávania civilnej veci neboli navrhovatelia na pojednávaní prítomní a z toho dôvodu nemohol byť vykonaný ani ich výsluch. Bez akýchkoľvek pochýb bolo zároveň preukázané, že obžalovaný B. v civilnej veci nevystupoval ani ako navrhovateľ a na pojednávaní v tejto veci nebol vypočutý ani prípadne ako svedok. Obžalovaný B. síce navrhovateľom v uvedenej veci bol, ale ani on nebol na pojednávaní prítomný a preto na ňom ani nemohol vypovedať.

Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že by obžalovaní uviedli konajúcu sudkyňu v civilnej veci do omylu, prípadne, že by využili niečí omyl a že v predmetnej trestnej veci nebola preukázaná subjektívna a ani objektívna stránka trestného činu podvodu podľa Tr. zákona účinného do 01.01.2006, samosudca oboch obžalovaných spod obžaloby oslobodil podľa , pretože skutok nie je trestným činom.

Na uvedenom základe súd poškodenú U. podľa s celým nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

obžalovaný C.. X. B.

na škodu cudzieho majetku iného sa mal obohatiť tým, že mal uviesť niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

obžalovaný C.

na škodu cudzieho majetku iného sa mal obohatiť tým, že mal uviesť niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (/2 ).

Odvolanie môžu podať:

Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 ).

Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (/1b ), a to len vo svoj prospech (/2 ).

Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (/2 ).

Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (/2 ).

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (/1 ).

Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( ).

Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (/1d a /1 ).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.