Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_4P-14-2012.pdf
PDF · 72.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/14/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou v právnej veci navrhovateľa: K. J., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., I. XXX/X, proti odporcovi: N. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky K. J., rod. K., nar. XX.XX.XXXX a odporcu N. J., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v V. N., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V. N., vo zväzku III, ročník 1988, na strane 169, pod por. č. 18, r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á vo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.3.2012 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo, ktoré uzavrela s odporcom dňa 23.7.1988 v V. N., z dôvodu, že jej vzťah s odporcom je nefunkčný už po dobu 7 rokov, kedy si s odporcom rozdelili svoje výdavky spojené s chodom domácnosti, ako aj so starostlivosťou o syna. Uviedla, že v súčasnosti sa ich spolužitie obmedzilo len na pozdravy a veci týkajúce sa spoločného už plnoletého syna, k odporcovi nič necíti, po intímnej stránke spolu nežijú od roku 2009, pričom ona toto manželstvo považovala za problémové už od samotného počiatku, keď dôvodom uzavretia svadby bolo jej tehotenstvo.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov, z ktorého zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 23.7.1988 v V. N., kde toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V. N., vo zväzku III, ročník 1988, na strane 169, pod por. č. 18.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom a účinnom znení (ďalej len "Zákon o rodine"), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe skutkového stavu ustáleného z vykonaných dôkazov, najmä s ohľadom na výpovede účastníkov konania súd dospel k záveru, že intenzita rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi dosahuje kvalifikovaný stupeň predpokladaný vyššie citovaným ustanovením § 23 ods. 1 Zákona o rodine bez reálnej perspektívy podstatného zlepšenia týchto vzťahov do budúcna tak, aby mohlo toto manželstvo napĺňať jednotlivé spoločenské funkcie. Súd mal za preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, keďže títo aj keď stále žijú v spoločnom byte majú od roku 2005 oddelené financie, spoločne nehospodária, intímne nežijú od roku 2009, nemajú spoločné záujmy a ani okruh spoločných známych. Obaja manželia zhodne uviedli, že k sebe navzájom nič necítia a vylučujú obnovenie manželského spolužitia po akejkoľvek stránke , pričom ani jeden z nich neprejavil už ani najmenšiu ochotu čokoľvek podniknúť v záujme záchrany manželstva.
Príčinu rozvratu manželstva súd vidí v povahových odlišnostiach, ako aj v nedostatočnej vzájomnej komunikácii oboch účastníkov, ktorá sa prejavila potom ako navrhovateľka začala podnikať a mala inú predstavu o riešení finančných záležitostí týkajúcich sa tak podnikania ako aj spoločnej domácnosti ako odporca. Nakoľko ani jeden z účastníkov v týchto otázkach nepristúpil ku kompromisnému riešeniu, situácia v manželstve viedla k postupnému odcudzovaniu sa manželov až k úplnému prerušeniu spolužitia po intímnej ako aj finančnej stránke.
Nakoľko manželstvo účastníkov má už len čisto formálny charakter a neplní už žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, súd ho ako manželstvo hlboko a trvale rozvrátené rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na ich náhradu.
S poukazom na skutočnosť, že po vyhlásení tohto rozsudku sa všetci účastníci konania vzdali práva podať voči nemu odvolanie, odôvodnenie rozsudku podľa § 157 ods. 3 OSP obsahuje len skrátené odôvodnenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Námestovo.
V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods.3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 OSP),
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, (zákon č. 233/195 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 27 ods. 1,2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Účastníci sa vzdali práva podať odvolanie voči všetkým výrokovým častiam tohto rozhodnutia.