Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-126-2023.pdf
PDF · 98.87 KB
Case nature
Subarea
13CoP/126/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa matky - C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G. XXXX/X, G., zastúpená dr.jur. Zita Machlicová Czibor, advokátka, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, a otca - H. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. I. XXX, J. D. J., t.č. bytom K. XX/X, L. XXXX, M., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 12P/107/2023 – 31 z 10. augusta 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti nariadenia neodkladného opatrenia o uložení povinnosti otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Odvolanie otca voči výrokom o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasnej osobnej starostlivosti a úpravy styku o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasnej osobnej starostlivosti zamietol (I. výrok). Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom zamietol (II. výrok), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa A. B., sumou vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky do právoplatného skončenia vo veci samej (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 328 ods. 2, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého dieťaťa do jej dočasnej osobnej starostlivosti nie je dôvodný, nakoľko súčasná situácia v rodine, nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletej. Súd mal za osvedčené, že matka vykonáva osobnú starostlivosť maloletej, pričom z tvrdení matky nevyplynulo, že by otec takémuto usporiadaniu rodinných pomerov bránil. V časti návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúci sa úpravy styku otca s maloletou dospel súd k záveru, že nie je dôvodný. Uviedol, že podľa tvrdení matky, styk otca s maloletou prebieha každý druhý či tretí víkend, pričom matka otcovi v styku s maloletou nebráni a prebieha na základe ich vzájomnej dohody. Na čas do rozhodnutia vo veci samej, v záujme riadneho zabezpečenia potrieb maloletej, uložil súd otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej aspoň v nevyhnutnom rozsahu vo výške 100,- eur mesačne k rukám matky. Záverom uviedol, že bude vykonané dokazovanie, v zmysle ktorého súd rozhodne vo veci samej.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu zrušil a konanie zastavil.
4. Otec v odvolaní poukázal na Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003, KAPITOLY I, článku 2, bod 9., 11 a článok 8, bod 1, v zmysle ktorých vzniesol námietku proti právomoci Okresného súdu Komárno, nakoľko vo veci má právomoc rozhodovať súd v Rakúsku. Otec ďalej dôvodil tým, že dňa 02.06.2022 rodičia maloletej urobili vyhlásenie o uzavretí dohody o spoločnom opatrovníckom práve podľa rakúskeho práva s bydliskom maloletého dieťaťa v Rakúsku. V zmysle rakúskych právnych predpisov, ani jeden z rodičov bez súhlasu druhého rodiča, nie je oprávnený zmeniť bydlisko maloletej a ani dieťa vzdialiť od miesta bydliska o viac ako 160 kilometrov. Otec s návratom maloletej na Slovensko nesúhlasil, maloletú odviezol s matkou na Slovensko iba za účelom návštevy rodičov matky. Začiatkom októbra sa mal otec dostaviť na súd v Rakúsku, na ktorom prebieha súdne konanie vo veci starostlivosti o maloletú.
5. Matka sa k podanému odvolaniu otca vyjadrila, že od novembra 2022 má maloletá obvyklý pobyt v G., pričom otec matku o návrat maloletej do Rakúska nežiadal. Maloletá aj matka sú štátnymi občiankami Slovenskej republiky, v Rakúsku nemajú žiadne finančné ani rodinné zázemie, čím je daná skutočnosť na založenie obvyklého pobytu maloletej na Slovensku v zmysle § 112 ods. CMP.
6. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – otec (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP], postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej dočasne na výživu, je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP. Voči výrokom o zamietnutí návrhu matky na dočasné zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a o dočasnú úpravu styku otca odvolanie otca nie je prípustné, preto ho v tejto časti podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.
7. Podľa ust. § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
8. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
9. Právo na podanie odvolania sa priznáva účastníkovi konania len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jeho neprospech. Na to, aby bolo rozhodnutie vydané v neprospech účastníka konania je potrebné, aby účastníkovi konania bola spôsobená ujma na jeho právach.
10. Keďže v danej veci napadnutým uznesením nebolo rozhodnuté v neprospech otca ohľadne zamietnutia návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasnej osobnej starostlivosti a úpravy styku. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ujma otcovi odvolaním napadnutým rozsudkom nevznikla, preto odvolací súd podľa § 386 písm. b) CSP odvolanie navrhovateľky odmietol.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
13. Podľa § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
17. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, a preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností. Účelom neodkladného opatrenia je spravidla dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv, či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov.
18. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na súvislosti, s ktorými sa spája dôvodnosť aplikácie ustanovenia § 366 CMP. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP, podľa ktorého neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu podľa § 62 ods. 1 ZoR, ktorú si povinný rodič napriek svojim pomerom v dostatočnom rozsahu (či vôbec) neplní a zároveň procesný základ spočívajúci v potrebe okamžitej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP.
19. Z obsahu spisu vyplýva, že matka sa svojím návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd okrem iného zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 300,- eur mesačne. Súd prvej inštancie jej návrhu čiastočne vyhovel, keď uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne. Predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala matka spolu s návrhom vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila potrebou dočasne upraviť pomery účastníkov konania, ktorá vyplýva z naliehavosti situácie a z existencie záujmu maloletého dieťaťa na danej dočasnej úprave pomerov. V návrhu matka uviedla, že aktuálne poberá materskú vo výške 1 370,- eur mesačne, avšak len do leta 2023 a následne nastúpi na rodičovskú dovolenku s oveľa nižším príjmom, pričom otec má čistý príjem cca 2 600,- eur mesačne a každoročne dostáva aj 13. a 14. plat.
20. Odvolacie námietky otca smerovali k nedostatku právomoci konajúceho súdu, keďže podľa neho má právomoc konať súd v Rakúsku, pričom zároveň otec v odvolaní poukázal na vyhlásenie o uzavretí dohody o spoločnom opatrovníckom práve podľa rakúskeho práva s bydliskom maloletého dieťaťa v Rakúsku. V zmysle poučenia daného príslušným rakúskym orgánom rodičom maloletej pred podpísaním uvedeného vyhlásenia, podľa rakúskych právnych predpisov nie je ani jeden z rodičov bez súhlasu druhého rodiča oprávnený zmeniť bydlisko maloletého dieťaťa a ani sa vzdialiť na vzdialenosť viac ako 160 km od bydliska. Podľa odvolacích námietok otca matka v návrhu neuviedla pravdu ani ohľadne termínu, kedy odišla s maloletou z Rakúska, keďže pravdivý je mesiac február 2023. Zároveň otec uviedol, že koncom júla alebo začiatkom augusta sa dozvedel o predmetnom konaní, ktorú skutočnosť oznámil príslušnému rakúskemu súdu a začiatkom októbra sa má dostaviť na súd v Rakúsku.
21. Podľa Článku 8 bod. 1 NARIADENIA RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 všeobecnú právomoc majú súdy členského štátu (vo
veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu), ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
22. Podľa Článku 20 bod. 1 NARIADENIA RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Platnosť opatrení uvedených v odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za primerané.
23. Obvyklý pobyt je samostatný a faktický koncept, a preto sa musí vždy určiť na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu (Ad hoc). Zodpovedá miestu, kde má v skutočnosti stredobod svojho života. Určiť a vyložiť tento pojem majú súdy členského štátu s právomocou vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Obvyklý pobyt dieťaťa musí byť vždy ustálený na základe konkrétnych skutočností v každom konkrétnom prípade; závery poskytnuté v rámci iného prípadu môžu byť použité na iný prípad, avšak len so zvýšenou opatrnosťou. Ako doplnok k fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte treba použiť ostatné skutočnosti, ktoré sú spôsobilé preukázať, že jeho prítomnosť nie je iba dočasná alebo prerušovaná a zároveň odzrkadľuje určitú mieru začlenenia dieťaťa do rodinného a sociálneho prostredia. Vo všeobecnosti je nutné vziať do úvahy faktory ako trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody, pre ktoré sa dieťa zdržovalo na území iného členského štátu, berúc do úvahy miesto školskej dochádzky, rodinných a sociálnych väzieb dieťaťa (C-523/07 A; C-497/10 PPU Mercredi; C-376/14 PPU C a C-111/17).
24. Ak dieťa nie je v školskom veku a fortiori, ide o dojča, okolnosti súvisiace s referenčnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré skutočne dieťa denne opatrujú a starajú sa o neho – v zásade rodičia – majú osobitný význam pri určovaní miesta, kde má stredobod svojho života. Prostredím takého dieťaťa je v podstate rodina, ktorá je determinovaná touto referenčnou osobou alebo osobami a že sa nevyhnutne spoluzúčastňuje na sociálnom a rodinnom prostredí ľudí, od ktorých závisí.
25. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca týkajúcu sa právomoci prvoinštančného súdu Slovenskej republiky, v uvedenom smere odvolací súd poukazuje na čl. 20 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2001/2003, podľa ktorého v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia nariadenia členského štátu prijať predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie podľa právneho poriadku Slovenskej republiky), z ktorého dôvodu je táto odvolacia námietka otca z hľadiska nedostatku právomoci slovenského súdu nedôvodná.
26. Odvolací súd však dospel k záveru, že vo vyhovujúcej časti nariadenia neodkladného opatrenia nie je návrh matky na uloženie povinnosti otcovi dočasne prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne dôvodný, pričom prvoinštančný súd len veľmi stroho odôvodnil v bode 7. odôvodnenia napadnutého uznesenia určenú sumu výživného vo výške 100,- eur s poukazom na aktuálne materskú dovolenku matky s tým, že zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloleté dieťa. Ďalšie dôvody pre určenie výživného v nevyhnutnej miere prvoinštančný súd absolútne vo svojom odôvodnení rozhodnutia neuviedol.
27. V konaní o určenie výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Medzi základné potreby patrí predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, záujmová činnosť. „V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného, v tomto prípade maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcich zo zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa
dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere.“ (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023).
28. Odvolací súd dospel k záveru, že matka, ani v obsahu návrhu z hľadiska rozhodovania o neodkladnom opatrení ohľadne výživného, neuviedla dôvody pre rozhodnutie o povinnosti otca dočasne prispievať na výživu maloletého dieťaťa (v nevyhnutnej miere – poznámka odvolacieho súdu), keď v jej návrhu absentujú dôvody preukazujúce potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, nakoľko matka ani neuvádzala, či otec prispieva, resp. neprispieva na výživu maloletého dieťaťa, napriek tomu, že prerušili spolužitie rodičia dieťaťa, od kedy sa otec s maloletou stretáva. Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP.
29. Preto odvolací súd dospel k záveru, že ani v časti určenia vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením nie je návrh matky dôvodný, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- eur mesačne podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh v tejto časti zamietol.
30. O trovách konania odvolací súd nerozhodol, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).