Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-71-2011.pdf
PDF · 87.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/265/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: E.X. Y., X.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa rodičov: H. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. C. G. X, J., občianka SR a J. Y., X.. XX.XX.XXXX, V..Č.. L. L. XX, L., občan SR, o na návrh matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa , takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otca k mal. E. zo sumy 66,39 eur na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 07.07.2011, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 07.07.2011 do 30.04.2012 v sume 329,59 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne po dobu 32 mesiacov a 33. mesiac v sume 9,59 eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 22P/232/2007-37 zo dňa 02.10.2007 v časti o výživnom.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka ( matka mal. dieťaťa ) sa návrhom doručeným súdu dňa 07.07.2011 domáhala zvýšenia výživného otcovi z 66,39 eur ( 2.000 Sk ) na 350 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že naposledy o výživnom na dieťa rozhodnuté v roku 2007 a od toho času sa výrazne zvýšili náklady na výživu dieťaťa.
Otec sa k návrhu nevyjadril po tom, čo mu bol doručený návrh spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 19.01.2012. Súd na pojednávaní konal dňa 14.2.2012 bez jeho prítomnosti, lebo sa neospravedlnil a ani nežiadal odročiť pojednávanie. V záujme dosiahnutia, aby sa otec k návrhu vyjadril, súdu mu spolu s doručovaním predvolania na ďalší termín doručil i kópiu zápisnice z 14.02.2012, ktoré obsahovala vyjadrenie matky. Otcovi bolo predvolanie na pojednávanie na 24.4.2012 doručené dňa 19.03.2012. Otec dieťaťa sa opäť nedostavil na pojednávanie, neospravedlnil, vôbec k návrhu nevyjadril a ani nežiadal odročiť pojednávanie, preto súd vo veci konal a rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka dieťaťa, pripojeným spisom OS Bratislava V, potvrdením o príjme matky, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave z 12.6.2009 o poberaní náhradného výživného matkou, lustráciou v Sociálnej poisťovne, správami Sociálnej poisťovne- ústredie o príjme otca, lekárskym potvrdením o zdravotnom stave maloletého, zmluvou o nájme bytu matkou dieťaťa, správou OR PZ v Trnave z 13.12.2011, lekárskym potvrdením o zdravotnom stave matky, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Naposledy sa rozhodlo o výživnom na maloletého Jána rozsudkom OS Bratislava V č. k. 22P/232/2007-37 zo dňa 02.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2007. Súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou si rodičia dohodli, že otec bude platiť na maloletého mesačne po 2.000 Sk. V tom čase matka poberala čiastočný invalidný dôchodok v sume 3.346 Sk mesačne. Poberala mesačne rodinné prídavky 540 Sk mesačne. Matka mala sľúbené začať pracovať ako pomocná sila v kuchyni a jej predpokladaný príjem mal byť 70 Sk za hodinu. Maloletý mal začať navštevovať materskú škôlku. Otec si vtedy neplnil voči dieťaťa vyživovaciu povinnosť v žiadnom rozsahu. Matka okrem mal. E. iné maloleté deti nemala. Mala zdravotné problémy a mala s tým i výdavky na lieky. Otec bol v tom období vo väzbe z dôvodu, že matka dieťaťa podala na neho trestné oznámenie pre týranie blízkej osoby. Nemal žiadne zdravotné problémy. Je vyučený ako pokrývač, izolatér. Rok pred vzatím do väzby pracoval brigádne u mäsiara a chodil i na iné brigády. konkrétny príjem z tejto brigádnej činnosti uviesť nevedel. Otec okrem mal. E. iné maloleté deti nemal.
V súčasnom období ( po viac ako 4 rokov) matka svoj osobný stav nezmenila, nevznikla jej ďalšia vyživovacia povinnosť.
Matka poberá čiastočný invalidný dôchodok mesačne po 239,45 eur, rodinné prídavky a náhradné výživné spolu v sume 88 eur. V detstve prekonala detskú mozgovú obrnu a v 13. rokoch dostala epilepsiu. Od 13.05.2011 je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, soc. vecí a rodiny. Matka má zdravotné problémy a preto sa jej nedarí nájsť si prácu ani 4 hodiny. Býva maloletým v podnájme v 1-izbovom byte. Má mesačné výdavky s bývaním 260 eur. Okrem mal. E. nemá matky vyživovaciu povinnosť k iným mal. deťom. Matke bola priznaná v mesiaci jún 2011 jednorázová finančná pomoc v núdzi vo výške 100 eur na úhradu mimoriadnych, okamžitých a nevyhnutných nákladov.
Otec sám nedoložil súdu žiadne listinné dôkazy preukazujúce jeho aktuálne osobné, majetkové či zárobkové pomery a ani sa písomne k návrhu nevyjadril, síce bol na to súdom vyzvaný. Preto i súd vychádzal z zistení preukázaných roku 2007 ohľadom otca. Ďalej vychádzal z nižšie uvádzaných správ. Súd mal z správy Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava z 19.10.2011 preukázané, že otec nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia, dávok nemocenského poistenia, dávok úrazového poistenia, dávok v nezamestnanosti a dávok garančného poistenia. Zo správy Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trnave, odboru kriminálnej polície z 13.12.2011 mal súd preukázané, že dňa 13.12.2011 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku uznesením vznesené obvinenie proti otcovi dieťaťa za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Mal. E. navštevuje 3. ročník základnej školy. V škole sa stravuje, mesačne mu za obedy matka platím 16 - 17 eur. V čase podávania si návrhu mala výdavky i s cestovaním syna do školy, ale medzi časom sa presťahovala bližšie k škole, preto chodí na bicykli. E. nosí okuliare a2x do roka chodí matka s maloletým na kontroly. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť riadne a včas, má nedoplatok na výživnom, preto i matka poberá náhradné výživné v sume pôvodne súdom určeného výživného ( 2.000 Sk). Otec sa s maloletým nestretáva, naposledy ho videl v deň pojednávania 02.10.2007, keď na pojednávaní súd schválil rodičovskú dohodu na platenie výživného 2.000 Sk.
Záverom matka k navrhovanej výške výživného uviedla, že síce navrhla zvýšiť výživné na 350 eur, ale v skutočnosti čakala, aký príjem otca bude v rámci dokazovania zistený. Ona sama nemá o otcovi dieťaťa žiadne informácie.
Kolízny opatrovník odporučil zvýšiť výživné na dieťa , ale samotnú výšku ponechal na úvahe súdu.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 4 roky, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane maloletého dieťaťa i na strane jeho rodičov. Súd mal preukázané, že roku 2007 bola schválená rodičovská dohoda a rodičia sa dohodli na výživnom na dieťa po 2.000 Sk mesačne. Otec bol vtedy vo väzby, bol nezamestnaný a i tak s takouto výškou výživného súhlasil. Otec ani na výzvu súdu v priebehu konania nedoložil súdu žiadne potvrdenia o svojich príjmoch, výdavkoch s bývaním, pre prípad chorôb lekárske potvrdenie alebo rodné listy iných maloletých detí, pokiaľ mu vznikli ďalšie vyživovacie povinnosti. Súd si túto absenciu konania a tiež nezúčastňovania sa ani na jednom pojednávaní ( na ktoré bol riadne a včas predvolaný ) vyhodnotil ako absolútny nezáujem o mal. E. a vôbec ako nezáujem protestovať ä či nesúhlasiť) s navrhnutou výškou výživného. Súd prihliadal pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného i na to, že dňa 13.12.2011 bolo uznesením vznesené obvinenie proti otcovi dieťaťa za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Matka dieťaťa poberala v roku 2007 čiastočný invalidný dôchodok 3346 Sk, rodinné prídavky po 540 Sk mesačne. V súčasnosti poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 239,45 eur, rodinné prídavky a náhradné výživné spolu v sume 88 eur, t.j. jej mesačný príjem je 327,45 eur. Od 13.05.2011 je evidovaná ako nezamestnaná. Súd zistil, že mal. E. úmerne veku vyrástol od roku 2007, navštevuje už tretí ročník základnej školy, čím má matka i ďalšie výdavky spojené s jeho vzdelávaním. Súd prihliadal na to, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť riadne a včas, neposiela matke žiadne výživné a matka je odkázaná na náhradné výživné. Otec dieťaťu neposiela ani na jeho narodeniny, meniny, či sviatky ako sú Vianoce. Taktiež sa s maloletým vôbec nestretáva už cca 4 roky, čo musí kompenzovať vyššou výškou výživného. Matke nevznikla ďalšia vyživovacia povinnosť a otec za týmto účelom súdu nedoložil žiadnu listinu. Nakoľko súd zvýšil výživné otcovi od 07.07.2011 ( kedy bol doručený návrh na súd) z 66,39 eur na sumu 100 eur, pričom matka vo výške pôvodného výživného poberá náhradné výživné, otcovi za obdobie od 07.07.2011 do 30.4.2012 vznikol nedoplatok na výživnom v celkovej sume 329,59 eur. Súd vymedzil nedoplatok na výživnom do 30.4.2012, lebo rozhodoval 24.4.2012, t.j. po 15-tom dni v mesiaci. Celkový nedoplatok 329,59 eur vznikol tak, že súd počítal mesačne len zo sumou33,61 eur ( 100 eur -66,39 eur) x 9 mesiacov ( august 2011 až apríl 2012) a za júl 2011 vypočítal nedoplatok úmerne za 25 dní v sume 27,10 eur. Nedoplatok na výživnom v tejto sume súd otcovi povolil splácať v splátkach po 10
eur mesačne spolu s bežným výživným. Súd povolil otcovi nedoplatok splácať z dôvodu, aby nebolo ohrozené platenie bežného výživného na deti. Súd pritom bral do úvahy i tú skutočnosť, že maximálna výška náhradného výživné, ktoré je v súčasnosti rodičom vyplácaná, je cca 100 eur. Súd nezvýšil výživné na dieťa na 350 eur, lebo túto sumu súd vyhodnotil ako absolútne neprimeranú žiakovi 3. ročníka na základnej školy, ktorý nemá vážne zdravotné problémy. V konečnom dôsledku dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).