Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-160-2010.pdf
PDF · 80.65 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/160/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: L. P. C. , nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: D. Š., nar. X.X.XXXX, bytom Y. - J., O. XXXX/XX a B. C., nar. XX.X.XXXX, občan Maďarskej republiky, t. č na neznámom mieste, v konaní zast. opatrovníkom vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky Mgr. Janou Barancovou o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd maloletého L. P. C., nar. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 26,-Eur mesačne počnúc od 1.9.2008 .
Výživné je zročné vždy do 15-ho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky maloletého dieťaťa.
Zaostalé zročné výživné za obdobie od 1.9.2008 do 30.4.2012 vo výške 1.144,-Eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,-Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa svojim písomne podaným návrhom domáhala úpravy práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu. Žiadala súd, aby maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a žiadala aby súd určil výživné na maloleté dieťa od septembra 2008. Výšku výživného ponechala na úvahu súdu.
Otec mal. dieťaťa je občanom Maďarskej republiky . Jeho pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu ustanovil opatrovníka na celé konanie. Opatrovník sa na pojednávanie nedostavil. Doručenie mal vykázané. Svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd pojednával bez jeho prítomnosti.
Kolízna opatrovníčka doporučila mal. dieťa zveriť do starostlivosti matky a rozhodnutie o výživnom ponechala na úvahu súdu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom matky oboznámením sa rodným listom maloletého dieťaťa a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v súčasnej dobe starostlivosť o mal. dieťa zabezpečuje matka , ktorá s ním žije v spol. domácnosti. Matka s otcom mal. dieťaťa žila v spol. domácnosti od roku 2007 u jej rodičov a v septembri 2008 otec mal. dieťaťa opustil spol. domácnosť. Matka uviedla, že aj v čase keď ešte žili s otcom v spol. domácnosti otec sa vyhýbal práci. Odkedy spol. domácnosť opustil na dieťa ničím neprispieva a neprejavuje záujem o mal. dieťa. Matka v súčasnej dobe pracuje v Lidl Hurbanovo, kde jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 300,- eur. Vedľajší príjem nemá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Mal. dieťa navštevuje materskú škôlku. S dieťaťom má výdavky bežného charakteru a výdavky týkajúce sa škôlky. Matke dieťaťa pomáhajú finančne rodičia.
Podľa článku 8 bod 1. Nariadenia rady ( ES ) č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia mal. dieťaťa , ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 26 Zákona o rodine , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Rozhodovanie podľa § 36 prichádza do úvahy v prípade ak rodičia dieťaťa neuzavreli manželstvo a nežijú spolu. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená súčasne je, že sa rodičia nedokážu o
zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a o výživnom dohodnúť. Rozhodnutie súdu o zverenie do osobnej starostlivosti podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine musí byť spojené s rozhodnutím o výživnom na maloleté dieťa. Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom. Súd poznamenáva, že obvyklým pobytom mal. dieťaťa je bez pochyby so súhlasom otca Slovenská republika , nakoľko aj počas spolužitia otca s matkou mal. dieťa malo obvyklý pobyt na území SR , ktorý sa po prerušení spolužitia nezmenil.
V danom prípade mal súd za preukázané, že matka maloletého dieťaťa je schopná zabezpečiť starostlivosť oň a preto maloleté dieťa súd zveril do jej osobnej starostlivosti.
Základnou podmienkou toho, aby súd mohol rozhodnúť o vyživovacej povinnosti rodičov je zisťovanie pomerov na strane rodičov, ako aj potrieb maloletého dieťaťa.
Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli vplývať na výšku výživného na maloleté dieťa. Súčasná právna úprava striktne určuje minimálnu sumu výživného na maloleté dieťa a to vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Preto i v danom prípade vzhľadom na to, že pomery otca, sa nepodarilo súdu zistiť, súd určil len minimálnu výšku výživného i keď potreby maloletého dieťaťa sú nepochybne vyššie, ako je suma 26 eur. Takto určenú výšku výživného uložil súd otcovi platiť mesačne a to od 1.9.2008 od obdobia kedy opustil spol. domácnosť a na dieťa ničím neprispieval. Ak sa v budúcnosti zistia finančné pomery otca matka môže kedykoľvek o zmenu súdneho rozhodnutia v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Súd určil , že zaostalé zročné výživné za obdobie od 1.9.2008 do 30.4.2012 vo výške 1144,- eur je otec oprávnený splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania s poukazom na to, že v zmysle § 77 ods. 1 Zák. o rodine výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie po dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Takýmto dôvodom je nepochybne skutočnosť , že otec dieťaťu nevenuje ani osobnú starostlivosť a od prerušenia spolužitia s matkou na výživu dieťaťa neprispieva.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.