Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-88-2011.pdf
PDF · 83.09 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/88/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Hrnčárovej a sudcov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: GLOBÁL, spol. s r.o., Bojnice, J. Hollého 1180/13, právne zast. JUDr. Jozefom Krškom, advokátom, Hviezdoslavova 3, Prievidza proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky Bratislava, Vazovova 2 (pôvodne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica), adresa na doručovanie: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky Bratislava, Oddelenie daňového konania Trenčín, K dolnej stanici 22, Trenčín o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/10999-84274/2011/990565-r zo dňa 26.08.2011 takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.08.2011, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu v Prievidzi zo dňa 08.03.2011, ktorým mu správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1. zákona 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o správe daní a poplatkov) vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 5.035,- eur. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. V odvolaní proti dodatočného platobného výmeru poukázal na to, že správca dane nepostupoval tak, aby boli zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňových povinností podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 3 a 6 zákona o správe daní a poplatkov. Bolo mu popreté právo vyplývajúce z § 30 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov, keďže dodatočný platobný výmer nie je riadne zdôvodnený a poprel mu aj právo v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o DPH), keď konkrétne porušenie nebolo zdôvodnené a správca dane sa nevyporiadal s predloženými dôkazmi a preto dospel k nesprávnym záverom. Správca dane v rozhodnutí uvádza irelevantné skutočnosti, ktoré boli podkladom chybného rozhodnutia. V odvolacom konaní sa žalovaný nevyporiadal s jeho námietkami a prevzal závery správcu dane za správne, preto bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach. V odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené relevantné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov, ako sa vyporiadal s jeho námietkami a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ako nedôvodnú ju navrhuje zamietnuť. Námietky žalobcu sú nedôvodné, ak vychádzame z toho, že službou sprostredkovania sa rozumie činnosť smerujúca k tomu, aby strana, ktorej sa služba poskytuje mala príležitosť uzavrieť zmluvný vzťah. Účelom sprostredkovania je urobiť pre vec všetko čo je potrebné k tomu, aby dve strany vstúpili do zmluvného vzťahu bez toho, aby mal sprostredkovateľ akýkoľvek vlastný záujem na podmienkach zmluvy. Daňovou kontrolou sa preveruje, či deklarované služby sprostredkovania boli skutočne poskytnuté a formálne preukázanie uskutočnenia zmluvou alebo faktúrou pre daňové účely nie je postačujúce. Daňové uznanie prijatých služieb sprostredkovania je podmienené preukázateľnosťou nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. Žalobca bol vyzvaný na predloženie dôkazov o tom, že spoločnosť Stefe Sk dodala služby sprostredkovania, ale žalobca reagoval tak, že predložil zmluvu o sprostredkovaní a konkrétnu zmluvu o dielo, ktorá sa viazala na sprostredkovateľskú činnosť. Vierohodnosť a pravdivosť tvrdení žalobcu bola v daňovej kontrole spochybnená, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto formálne účtovné doklady neboli posúdené ako sprostredkovanie. Zástupcovia spoločností Stefe Sk a Energobyt potvrdili, že žalobca vyhral výberové konanie a zrealizoval zmluvy o dielo. Splnomocnenec Stefe Sk O. R. sprostredkovanie opísal ako opätovné oslovenie žalobcu na vykonávanie prác pre uvedené spoločnosti a k uzatvoreniu zmlúv o dielo viedlo odporučenie materskou spoločnosťou Stefe Sk. Žalovaný uvádza, že návrh cenovej ponuky, následný výber firmy a odporúčanie neprebehlo po podpísaní zmluvy o sprostredkovanie zo dňa 26.05.2010, nie je o tom záznam. Sporné obchodné prípady preukazované žalobcom faktúrami o provízii za sprostredkovanie zo dňa 26.05.2010 a zmluvami o dielo zo dňa 26.05.2010 nemožno považovať za reálnu činnosť sprostredkovateľa, teda za zdaniteľné plnenie. Dodávateľovi služby nevznikla daňová povinnosť, preto odpočet dane uplatnený žalobcom je v rozpore s § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH.
Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer o vyrubení rozdielu DPH. Z administratívneho spisu Krajský súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, ukončenú prejednaním protokolu s výsledkom, že daňový subjekt uplatnil odpočet DPH v rozpore so zákonom o DPH. Odpočet DPH žalobca uplatnil z dvoch faktúr zo dňa 08.06.2010 o provízii na základe zmlúv o sprostredkovaní zo dňa 26.05.2010 a deň dodania služby bol uvedený 26.05.2010 a predložené boli aj zmluvy o dielo zo dňa 26.05.2010. Podľa oboch zmlúv o sprostredkovanie predmetom dodania bol záväzok, že sprostredkovateľ Stefe Sk bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby
žalobca mal príležitosť uzavrieť konkrétne zmluvy o dielo a tieto boli aj uzavreté. Žalobca ani na výzvu správcu dane ďalšie dôkazy o sprostredkovaní spoločnosťou Stefe Sk nepredložil, nepreukázal v čom spočívala činnosť sprostredkovateľa, ako plnil zmluvu o sprostredkovaní. Správca dane realizoval dožiadaním miestne zisťovanie a zástupca Stefe Sk O. R. o sprostredkovaní uviedol, že žalobca už v minulosti vykonával práce pri rekonštrukcii tepelných sietí a zdrojov a preto bol opätovne oslovený pre vykonávanie prác pre Energobyt s.r.o. a Stefe THS. Konateľ Energobytu Ing. J. B. o skontaktovaní so žalobcom uviedol, že rokovali priamo s konateľom žalobcu R. a žalobcu oslovili do výberového konania spolu s inými subjektami, pričom o sprostredkovaní sa nezmienil. Konateľ Stefe THS Ing. N. D. uviedol, že rokoval priamo so žalobcom, uzavretie zmluvy o dielo nesprostredkovala iná osoba, i keď sa rokovaní zúčastnila Stefe Sk ako matka. Žalobca sa zúčastnil výberového konania a vyhral, preto bola s ním uzavretá zmluva o dielo. Konateľ žalobcu V. R. uviedol, že dostali priamo ponuky od Stefe THS a Energobyt, vypracovali podklady a zúčastnili sa výberového konania s tým, že Stefe Sk ako sprostredkovateľ žalobcovi robila audit, dohľad a doporučila žalobcu svojim dcérskym spoločnostiam na predmetné zákazky. Ďalší konateľ žalobcu O. Findor uviedol, že rokovali so sprostredkovateľom bez písomných záznamov, tento im oznámil uskutočnenie zákaziek a po vypracovaní ponuky sa zúčastnili výberového konania, ponuku vyhodnocovala Stefe Sk a vybrala žalobcu. Podľa správcu dane žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že Stefe Sk sprostredkovala uzavretie zmlúv o dielo s Energobytom a Stefe THS. V odvolacom konaní sa žalovaný zaoberal námietkami žalobcu, ale tento ani v odvolaní nepredložil dôkazy, ktoré by reálne preukazovali konkrétnu činnosť sprostredkovateľa, čím nebolo preukázané pre účely DPH uskutočnenie reálneho plnenia - sprostredkovanie.
Žalobca v žalobe v zmysle § 249 ods. 2 O.s.p. bol povinný uviesť v akom rozsahu rozhodnutie žalovaného napáda, uviesť dôvody, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Podľa názoru krajského súdu žaloba nemá tieto náležitosti, námietky žalobcu sú nekonkrétne, resp. len všeobecné, pričom súd nie je povinný vyhľadávať dôvody namiesto žalobcu. Žalobca uviedol len zákonné ustanovenia, ktoré mali byť porušené daňovými orgánmi, čo nie je dostatočné pre preskúmanie rozhodnutia. Taktiež nepostačuje, ak žalobca odkazuje v žalobe na dôvody odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Keďže žalobca podal žalobu len 3 dni pred uplynutím dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, neprichádzalo do úvahy ho vyzývať na doplnenie dôvodov, pretože doplnenie by sa nemohlo zrealizovať v zákonnej lehote, ktorú nemožno predĺžiť (§ 250b ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd napriek uvedenému preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že vo veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav a vyvodený správny právny záver. Bolo preukázané, že spoločnosti Energobyt a Stefe THS sú dcérske spoločnosti Stefe Sk, ktorá spoločnosť je podľa zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 26.05.2010 v postavení sprostredkovateľa. Žalobca už v minulosti vykonával práce pre uvedené spoločnosti a zrejme z toho dôvodu bol oslovený priamo zástupcami Energobytu a Stefe THS do výberového konania, ktoré vyhral a následne s ním boli uzavreté aj zmluvy o dielo, ktoré boli realizované. V tomto celom procese účasť sprostredkovateľa nebola spomenutá uvedenými spoločnosťami a ani žiadnym dôkazom preukázaná. Zmluva o sprostredkovaní bola podpísaná 26.05.2010, zmluva o dielo bola tiež uzavretá 26.05.2010, takže aj časovo je činnosť sprostredkovateľa vylúčená a údajné služby sprostredkovateľa pred uzavretím zmluvy t.j. do 26.05.2010 neboli žalobcom ani nepriamym dôkazom spravdepodobnené. Ak by aj bolo preukázané, čo o sprostredkovaní uviedol zástupca Stefe Sk O. R. ...že oslovili žalobcu do výberového konania..., nemožno dospieť k záveru, že tým sprostredkovateľ vyvíjal činnosť v zmysle § 642 Obchodného zákonníka. Toto konanie Stefe Sk v žiadnom prípade nespĺňa charakteristické znaky sprostredkovania - vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. O. R. nepotvrdil, že pre žalobcu robila Stefe Sk nejaký audit a dohľad, ako to tvrdil žalobca. Podľa názoru krajského súdu spoločnosť Stefe Sk vybrala za víťaza formálne uskutočnených výberových konaní u svojich dcérskych spoločností Energobyt a Stefe THS žalobcu a za to prevzala províziu z formálne uzavretých zmlúv o sprostredkovaní. Z týchto dôvodov krajský súd žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.