Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-6T/28/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. apríla 2012 v Košiciach, takto

rozhodol:

Obžalovaný

K. X. nar. XX.X.XXXX v J., trvale bytom Z., ul. R. č. XX, okres J. - V. t.č. vo väzbe Ústave na výkon väzby J. od 17.11.2011;

je vinný, že

- dňa 17.11. 2011 v čase od 11.00 hod. riadil z obce Gyňov, okres Košice - okolie do Košíc osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane ev. č. J. XXXD., v ktorom toho istého dňa o 12.37 hod. v Košiciach na Triede KVP pri odbočke na Luník IX bol zastavovaný príslušníkom Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Košice ppráp. K. C., na jeho pokyn dal znamenie o zmene smeru jazdy doprava, s vozidlom spomalil, avšak v tesnej blízkosti ppráp. K. C. vozidlom zrýchlil svoju jazdu, následne s vozidlom pokračoval v jazde po Triede KVP až do presne nezisteného času najneskôr do 13.00 hod. toho istého dňa, kedy odstavil vozidlo v chatovej oblasti Čičky majer v Košiciach, pričom uvedené vozidlo riadil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. z 30.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 roka a 6 mesiacov, t.j. do 30. 11. 2012; t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, t ý m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia prečin podľa .

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa s použitím , na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa pre účely výkonu trestu súd zaraďuje obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa , súd ukladá obvinenému aj trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 5 (päť) rokov

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal obžalobu na obvineného K. X. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa , , ktorého sa mal dopustiť v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , ktorých sa mal dopustiť tým, že dňa 17.11. 2011 v čase po 11.00 hod. riadil z obce Gyňov, okres Košice - okolie do Košíc osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane ev. č. J. XXXD.. Toho istého dňa o 12.37 hod. v Košiciach na Triede KVP pri odbočke na Luník IX bol zastavovaný príslušníkom Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Košice ppráp. K. C., pričom na jeho pokyn dal znamenie o zmene smeru jazdy doprava, s vozidlom spomalil, avšak v tesnej blízkosti pred ppráp. PZ C., nasmeroval uvedené vozidlo na neho a zároveň zrýchlil svoju jazdu, v dôsledku čoho ppráp. PZ C., aby sa vyhol zrážke s vozidlom, musel odskočiť do ľavého jazdného pruhu vozovky. Následne s vozidlom pokračoval vjazde po Triede KVP až do presne nezisteného času najneskôr do 13.00 hod. toho istého dňa, kedy odstavil predmetné vozidlo v chatovej oblasti Čičky majer v Košiciach, pričom uvedené vozidlo riadil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. z 30.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok a 6 mesiacov, t.j. do 30. 11. 2012.

Obžalovaný v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní priznal iba spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Poprel spáchanie zločinu útoku na verejného činiteľa. Uviedol, že na Triede KVP, smerom na sídlisko KVP riadil motorové vozidlo, v ktorom sa nachádzali jeho kamaráti. Pri odbočke na sídlisko LUNÍK IX bol zastavovaný hliadkou PZ. Na pokyn policajta dal smerovku doprava a spomalil tak, že skoro zastavil. Vtedy si uvedomil, že riadi motorové vozidlo v čase zákazu tejto činnosti, preto sa rozhodol nezastaviť. Policajt, ktorý ho zastavoval už v tom čase nestál pred vozidlom, ale stál 2 metre od ľavej strany motorového vozidla a asi 2 metre pred ním. Vtedy prudko zrýchlil z miesta, kde mal zastaviť, policajta obišiel a rýchlo odišiel. Poprel, aby policajta ohrozil idúcim motorovým vozidlom. Proti obžalovanému bol navrhnutý a vykonaný iba jeden priamy dôkaz a to výsluch poškodeného - svedka ppráp. K. C., príslušníka Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Košice. Ten vo výpovedi uviedol, že dňa 17.11.2011 počas výkonu služby, ktorú vykonával spoločne s práp. PZ S. D., v čase o 12.37 hod. zameral v úseku Trieda KVP pri odbočke na sídlisko Luník IX v pravom pruhu dvojprúdovej cesty osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane čiernej farby ev. č. J. XXXD. idúce rýchlosťou 70 km/ h. Postavil sa do stredu pravého jazdného pruhu, v smere jazdy vodiča a vodičovi dal terčíkom pokyn na zastavenie. Vodič na to reagoval tak, že dal znamenie o zmene smeru jazdy vpravo a spomaľoval. Keď zbadal, že vodič na jeho pokyn reagoval, išiel k nemu. Mal dojem, že vodič zastaví na určenom mieste pred meracím zariadením. Za týchto okolností sa ppráp. K. C. pohol smerom k pravej krajnici. Keď bol od zastavovaného vozidla vzdialený asi 4-5 metrov vodič podradil, prudko zrýchlil a s vozidlom ušiel. Svedok bol nútený uskočiť až do ľavého jazdného pruhu, lebo inak by došlo k zrážke s vozidlom. Následne nahlásil operačnému stredisku identifikačné údaje predmetného vozidla a spoločne s kolegyňou začali toto vozidlo prenasledovať. V spolupráci s ďalšími policajnými hliadkami zistil smer jeho jazdy a asi po 10 minútach sa podarilo policajtom lokalizovať toto vozidlo v lokalite Čičky - Majer, kde našli vozidlo odstavené bez posádky. Vo vzdialenosti 400 m od vozidla zadržali obžalovaného K. X.. Asi po ďalších 10 minútach zadržali celú posádku motorového vozidla. Zo zvukového záznamu aj z jeho prepisu (č.l. 117), bolo zistené, že ppráp. K. C. po neúspešnom pokuse o zastavenie vozidla obžalovaného v komunikácii s operačným strediskom uviedol: „ ...teraz mi v rýchlosti nezastavil, skoro ma zrazil". Svedkyňa práp. PZ S. D. vo svojej výpovedi k priebehu inkriminovaného skutku vypovedala, že v rozhodujúcom čase sedela v služobnom vozidle. Registrovala, ako jej kolega ppráp. PZ C. dal pokyn na zastavenie predmetného vozidla. Potom sa tomu úkonu nevenovala a to až do okamihu, keď videla predmetné vozidlo unikať preč. Preto nevidela, či obžalovaný ohrozil jej kolegu ppráp. K. C. idúcim motorovým vozidlom tým, že by na neho vozidlo nasmeroval. Okolnosti zadržania obžalovaného popísala zhodne ako svedok K. C. a tieto zodpovedajú aj vykonaným listinným dôkazom - zápisnici o zadržaní a obmedzení osobnej slobody (č.l. 21), zápisnici o prehliadke iných priestorov ( č.l. 101 - 108), zápisnici o vydaní veci (č.l. 110- 111) a fotografie zo zariadenia Ramer (č.l. 115-116). Svedkovia S. H. a N. K. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, aj v prípravnom konaní potvrdili, že inkriminovaného dňa riadil vozidlo zn. Renault Megane obžalovaný K. X.. V obci Gyňov najskôr si k

obžalovanému prisadol S. H. a v obci Čaňa N. K.. Potom spoločne pokračovali v jazde do Košíc, kde na Triede KVP boli zastavovaní hliadkou PZ. Svedok S. H. uviedol, že v aute sedel ako spolujazdec, na pravom prednom sedadle motorového vozidla. V úseku, kde merali rýchlosť dal policajt znamenie K. X., aby zastavil. Obžalovaný dal znamenie, že odbočuje vpravo, spomalil a s vozidlom išiel k pravej strane, ku krajnici. Keď sa policajt blížil k autu, vtedy obžalovaný K. X. pridal a ušiel. Policajta, ktorý ich zastavoval míňali po ľavej strane vozidla. Preto ho podľa výpovede svedka obžalovaný ohroziť nemohol. V prípravnom konaní sa svedok S. H. nevedel vyjadriť k tomu, či policajt pred vozidlom uskakoval. Vysvetlil to tvrdením, že bol vystrašený, preto na chvíľu zavrel oči. Na hlavnom pojednávaní jednoznačne tvrdil, že si nevšimol, aby bol policajt donútený spred auta odskočiť. Tento rozpor vysvetliť nevedel, ináč vypovedal na oboch výsluchoch zhodne. Zároveň dosvedčil, že obžalovaný K. X. sa chcel schovať, preto vozidlom odišiel do chatovej lokality. Policajti ich našli neďaleko miesta, kde odstavil auto. Svedok N. K. taktiež potvrdil, že obžalovaný K. X. motorovým vozidlom obišiel ppráp. K. C. po ľavej strane vozidla. Predtým obžalovaný vozidlo spomalil, zmenil smer jazdy ku krajnici a keď sa policajt nachádzal za vozidlom, vtedy zrýchlil a ušiel. Nijakým spôsobom ho neohrozil. Ušiel preto, lebo nemal vodičský preukaz. Zadržaní boli v chatovej osade Čičky, kde išli preto, lebo sa chceli vyhnúť polícii. Zo znaleckého posudku KEU PZ Košice ( č.l. 98 - 99 ) vyplynulo , že obvineného nemožno vylúčiť ako pôvodcu časti biologického materiálu v zmiešaných biologických stopách zaistených na volante motorového vozidla EČV: KS 171 BP. Obžalovaný ani nenamietal, že by vozidlo neriadil. Z fotografie vozidla vyhotoveného zariadením na meranie rýchlosti je zrejmé, že dňa 17.11.2011 o 12.37 hod. išlo toto vozidlo rýchlosťou 70 km/h v mieste, kde bola najvyššia povolená rýchlosť 50 km/h. Rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. z 30.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 18 mesiacov, t.j. do 30. 11. 2012. Tento rozsudok preukazuje, že obžalovaný sa dopustil trestného činu v dobe predchádzajúceho výkonu trestu zákazu činnosti. Údaje o obžalovanom ako o držiteľovi oprávnenia na vedenie motorových vozidiel boli zistené prečítaním záznamov z jeho evidenčnej karty vodiča. Ďalšie zaistené dôkazy nemali podstatnú priamu súvislosť s prejednávanou trestnou činnosťou. Na podklade vyššie uvedených dôkazov súd dospel k záveru, že skutok uvedený vo výroku rozsudku sa stal, spáchal ho obžalovaný a že tento skutok je trestným činom. Konanie obžalovaného napĺňa pojmové znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia prečin podľa z hľadiska objektívnej stránky tým, že maril výkon rozhodnutia súdu vykonávaním činnosti, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky bol mu preukázaný priamy úmysel takého konania sa dopustiť v súlade s ustanovením . Obžalovaný porušil objekt chránený a to záujem na riadnom výkone rozhodnutí orgánov štátnej moci a súdov. Podstatou obhajoby obžalovaného bolo tvrdenie, že sa útoku na policajta nedopustil. Poprel, aby službukonajúceho policajta napadol tak, ako mu bolo kladené za vinu v obžalobe, v skutkovej vete ktorej bolo uvedené, že nasmeroval uvedené vozidlo na neho a zároveň zrýchlil svoju jazdu, v dôsledku čoho ppráp. PZ C., aby sa vyhol zrážke s vozidlom, musel odskočiť do ľavého jazdného pruhu vozovky. Obžalovaný priznal iba to, že riadil motorové vozidlo v dobe výkonu trestu zákazu činnosti, chcel sa vyhnúť predpokladanému postihu, preto neuposlúchol pokyn za zastavenie vozidla policajtom a z miesta, v ktorom bol zastavovaný ušiel. Okrem výpovede svedka ppráp. K. C. svedčiaci v tejto časti v neprospech obžalovaného, žiaden iný dôkaz zadovážený nebol. Nebola vykonaná ohliadka miesta, kde k ohrozeniu policajta malo dôjsť, nebola vykonaná rekonštrukcia činu, nebolo vyfotografované miesto, z ktorého by boli evidentné akceleračné stopy, postavenie služobného vozidla PZ. Všetky spomínané dôkazné prostriedky by umožnili súdu pri vyhodnocovaní verzie poškodeného, či obžalovaného, objektivizovať skutkový stav. Po vyhodnotení navrhnutých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavom pojednávaní, nie je možné bez akýchkoľvek pochybnosti vyvodiť záver, že ppráp. K. C. bol konaním obžalovaného ohrozený. Výpovede svedkov S. H. a N. K., ba ani výpoveď svedkyne práp. S. D. nesvedčia proti obžalovanému. Preto tieto pochybnosti súd musel vyhodnotiť v prospech obžalovaného. Keďže časť jednočinného skutku, ktorá bola v skutkovej vete obžaloby popisovaná ako útok obžalovaného na príslušníka PZ preukázaná nebola, bol súd povinný upraviť skutkovú vetu v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Zároveň bolo potrebné vynechať aj právnu kvalifikáciu trestného

činu ako zločinu útoku na verejného činiteľa podľa , . Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na nižšie citované zákonné ustanovenia. Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa , , ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa , trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Podľa do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pri posudzovaní osoby obžalovaného ako páchateľa trestných činov súd vychádzal zo zistenia, že K. X. bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, jeho prvé odsúdenie (marenie výkonu úradného rozhodnutia, 2004) má účinky zahladenia. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. zo dňa 30.5.2011 pre prečin obmedzovania osobnej slobody, výtržníctva a marenia výkonu úradného rozhodnutia na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 18 mesiacov. V mieste trvalého pobytu je hodnotený všeobecne, býva u starých rodičov, je nezamestnaný. Držiteľom vodičského oprávnenia, ktorý mu bol odobratý dňa 1.9.2009 je od 15.11.2006. Doterajšie administratívne a súdne zákazy činnosti má do 12.4.2016. Od 3.3.2007 do 30.3.2011 má 18 záznamov za spáchanie menej závažných dopravných priestupkov. Okrem priznania spáchania trestného činu uvedeného vo výroku, iné poľahčujúce okolnosti zistené neboli. Táto poľahčujúca okolnosť však nie je tak významná, aby ovplyvnila rozhodnutie o treste v prospech páchateľa. Priťažujúcou okolnosťou bolo, že bol už za trestný čin odsúdený. Za spáchanie prečinu podľa možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody do dvoch rokov. Keďže prevažoval pomer priťažujúcich okolností, minimálna sadzba je v prípade obžalovaného 8 mesiacov. Vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší spôsob života je možné vyvodiť záver, že predchádzajúce odsúdenie na zabezpečenie prevýchovného účelu testu bolo nedostačujúce. Odsúdený sa opakovane v krátkej dobe od posledného odsúdenia dopustil žalovaného prečinu. Odkedy je držiteľom vodičského oprávnenia je častým páchateľom dopravných priestupkov, v roku 2007 zapríčinil dopravnú nehodu. Aj v prejednávanom prípade sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti s riadením motorového vozidla. Preto súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby - vo výmere 12 mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti riadiť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 5 rokov. Keďže obžalovaný už bol vo výkone trestu uloženého mu za úmyselný trestný čin, súd ho zaradil podľa pre účely výkonu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Košice II do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.