Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Em-3-2020.pdf
PDF · 94.93 KB
Case nature
Subarea
8Em/3/2020
Uznesenie
Okresný súd Humenné v právnej veci oprávneného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., právne zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Kalininova 675, Humenné proti povinnej: E. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. D. XXXX/X, D., za účasti maloletého dieťaťa: G. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D., bytom pri matke, v konaní o výkon súdneho rozhodnutia, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o výkon rozhodnutia z a s t a v u j e .
II. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Otec mal. G. podal dňa 23.03.2020 na súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 8P/71/2017 zo dňa 14.09.2018, ktorým súd upravil styk otca s mal. G. C., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať od 1.10.2018 do 1.12.2018 takto: Každú stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. tak, že si otec maloletú vyzdvihne pred bytovým domom matky a po skončení stretnutia otec dcéru na tom istom mieste matke odovzdá. V čase od 1.10.2018 do 31.12.2018 počas nepárnych týždňov v sobotu od 10.00 hod. do 20.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. tak že matka dcéru otcovi odovzdá v mieste jeho bydliska a po skončení stretnutia otec dcéru matke odovzdá pred jej bytovým domom. Od 1.1.2019 do budúcna otec je oprávnený sa s dcérou stretávať počas nepárnych týždňov od piatka od 19.30 hod. do nedele do 18.00 hod. tak že matka dcéru odovzdá otcovi v mieste bydliska otca a po skončení stretnutia otec dcérku matke odovzdá pred jej bytovým domom. Od 1.1.2019 je otec oprávnený sa s maloletou G. stretávať každú párnu stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. a od 1.6.2019 aj každý párny piatok od 16.00 hod. do 20.00 hod. tak, že obidva dni si otec G. prevezme pred bytom matky a po skončení stretnutia G. matke na rovnakom mieste odovzdá. Počas vianočných sviatkov je otec oprávnený sa s maloletou G. stretávať od 25.12. od 10.00 hod. do 20.00 hodiny. Matka maloletú G. otcovi odovzdá pred bytom bydliska otca a po skončení stretnutia otec G. matke odovzdá pred bytovým domom matky.
2. V návrhu uviedol, že je matka mal. dcéry mu aktívne bráni stretávať sa s jeho dcérou aj napriek tomu, že bol styk otca s maloletou upravený rodičovskou dohodou schválenou súdom právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Otec maloletej sa s dcérou stretáva približne štyri krát ročne, čo je v nesúlade so znením rodičovskej dohody, ktorou bol styk upravený. V priebehu tohto roka sa otec s maloletou dcérou stretol len raz, aj to len na hodinu. Aj napriek tomu, že otec matku maloletej kontaktuje s prosbou o stretnutie sa so svojou dcérou, tá ho odmieta a otcovi styk s maloletou neumožňuje a to aj napriek tomu, že výchovné schopnosti otca neboli nijako spochybnené a hlavným problémom realizácie styku otca s dieťaťom je nepriateľský postoj matky, pričom poukazuje na to, že styk bol upravený rodičovskou dohodou. Matka maloletej v čase, kedy má byť otec so svojou dcérou s otcom nekomunikuje a všemožne sa snaží, aby k styku, tak ako bol upravený v rodičovskej dohode schválenej súdom nedošlo a tak sa otec v konečnom dôsledku so svojou dcérou stretáva len minimálne.
3. Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. 8Em/3/2020 zo dňa 17.03.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 30CoE/6/2021 zo dňa 14.12.2021 nariadil výkon rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 8P/71/2017 zo dňa 14.09.2018.
4. Na Okresnom súde Humenné následne bolo vedené konanie o zmenu úpravy styku maloletej G. s otcom pod sp. zn. 10P/94/2021, v ktorom bol podaný znalecký posudok znalkyňou z odboru Psychológie, odvetvie Klinická psychológia dospelých, Poradenská psychológia H. I. J. zo dňa 15.10.2022. V znaleckom posudku znalkyňa v Súhrne pozorovaní a psychodiagnostických metód G. C. konštatuje, že G. je 12 ročná slečna, ktorá navštevuje 7. ročník základnej školy. Má rozvinuté koníčky, jej osobnosť je primerane rozvinutá k svojmu veku, nadpriemerne inteligentná. Netrpí depresiami ani úzkosťou, jej osobnosť je skôr uvážlivá, pokojná, vo vývine. Má dobre rozvinuté všeobecné duševné schopnosti, je chápavá, rýchlo sa učí, myšlienkovo prispôsobivá. Má sklon k intelektuálnym záujmom, má vyhranené záujmy, veci vidí realisticky, je prispôsobivá, vie sa ovládať. G. sa vie presadiť, je dostatočne sebavedomá, vážna, svojrázna, občas nepoddajná, rozhoduje sa po svojom, jedná individualisticky. Je komunikatívna, úprimná, pohotová, zodpovedná a svedomitá. Má zmysel pre povinnosť. Nemá vytvorenú pozitívnu vzťahovú väzbu k svojmu otcovi, vzťah k nemu je negatívny. Matku má rada, má k nej vytvorenú pozitívnu vzťahovú väzbu. Matka jej poskytuje bezpečie, istotu a rodinné zázemie. Nerešpektuje otcovu novú rodinu, sú to pre ňu cudzí ľudia. Má vytvorený slobodný a samostatný názor na stretávanie sa s otcom, s ktorým sa chce stretávať čím menej, vyhovuje jej to tak, ako tomu bolo doteraz t.j. každú druhú nedeľu poobede na 2 hodiny. Stretávanie s otcom berie ako povinnosť, ktorú si musí takpovediac „odtrpieť“ , citovo sa do vzťahu s otcom neangažuje, odmieta jeho návrhy na aktivity s ním, nechce s ním tráviť čas. Nebolo zistené, aby niektorý z rodičov negatívne ovplyvňoval G. voči druhému rodičovi. K otázke, čo zapríčinilo zhoršenie vzťahu maloletého dieťaťa s otcom a vnímanie stretávania sa s otcom ako povinnosť znalkyňa uviedla: G. pri znaleckom konaní hovorí, že s otcom nikdy nemala blízky vzťah. Aktuálne popisuje vzťah s otcom ako „ nie veľmi dobrý kvôli minulosti, kedy ju nasilu vzal zo školy, keď ona nechcela, kedy ju otec obvinil z toho, že klame, keď ju otec naháňal po dome keď buchla dverami, keď bola svedkom toho, ako otec škrtil mamu na schodoch, keď necitlivo až cynicky zareagoval na chorobu ci blížiacu smrť jej dedka s tým, že každý deň niekto zomiera, zabudol na jej narodeniny, povedal jej, že je nesvojprávna, nepriznal sa k nej pred kamarátom a pod. G. hovorí, že „...nemala som nikdy dobrý vzťah s otcom, nevenoval sa mi, buď bol v práci alebo na C...." Na otázku vzťahu k otcovi odpovedá „ žiadny, ja si nepamätám, že by rodičia žili spolu dobre, stále mali konflikty, hádali sa, aj keď sme boli na dovolenke, otec stále sám niekde chodil, videli sme ho až večer... neviem mu odpustiť minulosť, keď škrtil mamu... keď na dovolenke pretočil čln a ja som nevedela plávať...potom som 1 -2 roky nechcela ísť do vody . Otcovi nedôverujem.“ Ďalej G. hovorí, že nemá rada otcovi novú rodinu, necíti sa tam dobre, nechce aby ju tam vodil, lebo v jej detskej izbe už sú iné deti a jeho priateľka jej povedala, že je drzá. G. je veľmi citlivá na správanie svojho otca a mnohé veci z minulosti si pamätá, nedokáže mu jeho správanie odpustiť dodnes. Otec dieťaťa urobil viaceré výchovné chyby v prístupe k svojej dcére a to, že jej on sám nepovedal, že má novú rodinu a dieťa a ona sa to dozvedela až od kamarátky, nepripravil ju na zmeny vo svojej rodine ako aj v dome, nikdy s ňou nekonzultoval svoje správanie, aby jej vysvetlil svoje motívy správania sa v danom okamihu, ktoré vôbec nemusel v tej chvíli považovať za zlé, je voči dcére málo empatický a málo alebo vôbec sa nezaujíma o jej duševný vývoj, problémy, citové rozpoloženie, nevie si získať jej dôveru, komunikovať s ňou ako otec s dcérou, rešpektovať jej názory, na ktoré má G. vo svojom veku nárok. Negatívne k tomu prispieva aj fakt, že rodičovská komunikácia je dysfunkčná, poruchová, nespolupracujúca. G. to všetko citlivo vníma a vytvorila si svoj vlastný názor, ktorý je umocnený aj vývinovým obdobím, pubertou, kedy je dosť tvrdohlavá a väčšinou si vie presadiť svoje niekedy aj napriek tomu, čo hovorí jej matka. Po zvážení toho, že aj otec má nárok na svoje dieťa, je prístupná určitej spolupráci a prišla s novým vlastným návrhom na stretávanie. Znalkyňa na otázku, aká je miera schopnosti matky výchovne vplývať na maloleté dieťa čo sa týka zabezpečenia kontaktu s otcom uviedla, že matka je schopná a podľa jej vyjadrení pracuje na tom, aby motivovala G. k stretávaniu s otcom, avšak dcéra je v puberte, má svoje vlastné priority, názory, postoje, vie byť tvrdohlavá a obhájiť si svoje postoje. Čiže matka je schopná pozitívne vplývať na dcéru, avšak vzhľadom na vývinové obdobie a nižší rešpekt k autoritám zo strany G., nemôže vždy ovplyvniť skutočnosti tak, ako by chcela.
5. Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. 8Em/3/2020 zo dňa 30.12.2022 odložil výkon rozhodnutia až do právoplatného skončenia konania vedeného na súde pod sp. zn. 10P/94/2021.
6. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/94/2021 zo dňa 06.12.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoP/14/2023 zo dňa 31.08.2023, právoplatným dňa 25.09.2023 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č. 8P/71/2017 zo dňa 14.9.2018 v časti úpravy styku otca s maloletou G. C., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou G. C. každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec sa s maloletou stretne v stanovenom čase pri fontáne na K. L. v D. a po skončení styku ju odovzdá matke v mieste bydliska maloletej. Rozsudok Okresného súdu Humenné č. 8P/71/2017 zo dňa 14.9.2018 v časti úpravy styku otca s maloletou počas vianočných sviatkov ostáva nezmenený a počas vianočných sviatkov bežná úprava styku neplatí.
7.Krajský súd v Prešove vo vyššie citovanom rozsudku sp. zn. 24CoP/14/2023 uviedol : „ Odvolací súd citlivo vníma akýkoľvek zásah do práva dieťaťa na plnohodnotný styk s nerezidentným rodičom. Preto pri prieskume veci zameral svoju pozornosť na zistenie, či boli vyčerpané všetky dostupné prostriedky, ktorými orgány starostlivosti o mal. deti disponujú v snahe o nápravu rozvrátených vzťahov. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, orgány starostlivosti súdu o mal. deti s rodinou pracovali, rodičia ako aj mal. G. sa podrobili opatreniam nariadeným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí v Centre pre deti a rodiny L. za účelom dosiahnutia cieľa - podpory a rozvoja a upevňovania vzťahu mal. dieťaťa s otcom. Ako to vyplýva zo záverečnej správy, tieto ciele sa napriek poskytnutiu dlhšieho časového obdobia nepodarilo naplniť. Znalec vo svojom znaleckom posudku potvrdil, že vzťahy medzi dcérou a otcom sú aj napriek intervencii stále vážne narušené. V neposlednom rade je potrebné prihliadať na postoje mal. G., ktorá otca tvrdohlavo odmieta a tento svoj postoj prezentovala aj pred súdom. K náprave neviedlo ani konanie o výkon rozhodnutia. Súdy majú povinnosť zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre nápravu narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak také opatrenie môže viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov medzi otcom a synom spôsobil a kto na ňom má väčšiu či menšiu vinu, je však iluzórne predstavovať si, že právo, resp. súd môže svojou autoritou poručiť ľudským citom. V danom prípade súdy k zákazu styku siahli až potom, ako sa otcovi nepodarilo vzťah k synovi nadviazať ani v prostredí špecializovaného pracoviska, tj. po vyčerpaní menej obmedzujúcich alternatív. Záver všeobecných súdov, že ďalšie zotrvanie na úprave styku otca so synom za daných okolností k sledovanému cieľu, tj. k nadviazaniu vzťahu medzi nimi nepovedie, resp. že by vynucovanie tohoto styku bolo dokonca kontraproduktívne, sa opieral o dostatočné skutkové zistenia a ich vyhodnotenie.“ ( Uznesenie ÚS ČR, sp.zn. III. ÚS 438/05, z 13.12.2006. “
8. Podľa § 390 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak b)exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený.
Súd pokračuje v konaní o výkon rozhodnutia do času, kým exekučný titul nebol právoplatne zrušený alebo právoplatne zmenený. Ak bol exekučný titul právoplatne zmenený, súd pokračuje v konaní o výkon rozhodnutia, ak je to možné s ohľadom na povahu zmeny a ak s tým oprávnený súhlasí.
9. V danom prípade bol výkon rozhodnutia nariadený na základe rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn.8P/71/2017 zo dňa 14.09.2018. Tento exekučný titul bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/94/2021 zo dňa 06.12.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoP/14/2023 zo dňa 31.08.2023, právoplatným dňa 25.09.2023.
10. Podľa § 390 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak g)to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa oddielu III článku 56 odsek 4, 5 a 6 nariadenia EÚ 2019/1111 o o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, orgán príslušný na výkon alebo súd môžu vo výnimočných prípadoch na návrh osoby, voči ktorej sa o výkon žiada, alebo – ak to umožňuje vnútroštátne právo – na návrh dotknutého dieťaťa alebo akéhokoľvek zainteresovaného účastníka, ktorý koná v najlepšom záujme dieťaťa, prerušiť vykonávacie konanie, ak by bolo dieťa výkonom vystavené vážnemu riziku fyzickej alebo psychickej ujmy z dôvodu
dočasných prekážok, ktoré sa vyskytli po vydaní rozhodnutia, alebo z dôvodu akejkoľvek významnej zmeny okolností. Vo výkone rozhodnutia sa pokračuje hneď, ako vážne riziko fyzickej alebo psychickej ujmy pominie. V prípadoch uvedených v odseku 4 pred zamietnutím výkonu rozhodnutia podľa odseku 6 orgán príslušný na výkon alebo súd prijmú všetky náležité kroky v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi a s najlepším záujmom dieťaťa na to, aby mohlo dôjsť k výkonu rozhodnutia. Ak je vážne riziko uvedené v odseku 4 trvalej povahy, orgán príslušný na výkon alebo súd môže výkon rozhodnutia na návrh zamietnuť.
11. Podľa článku 3 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa - uverejnený v zbierke zákonov pod č.104/1991, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných a robia preto všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
12. Podľa článku 5 základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z., záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti ako aj duševného , telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa, zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvod schopnosti vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
13. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je posúdiť, či konaním povinného rodiča došlo k porušeniu práv a povinností oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Súd zisťuje, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má rodič povinný ako aj oprávnený a taktiež správanie dieťaťa. Je potrebné brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83).
14. V danej veci bolo zistené, že rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 8P/71/2017 zo dňa 14.09.2018, ktorý je v danej veci exekučným titulom, bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/94/2021 zo dňa 06.12.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoP/14/2023 zo dňa 31.08.2023, právoplatným dňa 25.09.2023 tak, že rozsah stretávania maloletej G. s otcom bol zúžený oproti pôvodnému súdnemu rozhodnutiu a styk bol upravený bez prespávania dcéry u otca. Takýto rozsah stretávania navrhla samotná maloletá G.. Ako vyplýva zo spisu, ako aj zo spisu OS Humenné sp. zn. 10P/94/2021, s rodinou dlhodobo spolupracovali psychológovia, rodičia s maloletou G. absolvovali aj stretnutia v Centre pre deti a rodiny L., pracovisko D., cieľom ktorých bola najmä podpora pozitívneho vzťahu dcéry k otcovi. Rodina sa podrobila aj znaleckému dokazovaniu, znalkyňa H. I. J. v znaleckom posudku uviedla, že vzťahy medzi dcérou a otcom sú aj napriek intervencii stále vážne narušené. Matka je podľa zistení znalkyne schopná pozitívne vplývať na dcéru, avšak vzhľadom na vývinové obdobie a nižší rešpekt k autoritám zo strany G., nemôže vždy ovplyvniť skutočnosti tak, ako by chcela. Z tohto dôvodu súd nepoužil voči matke ako povinnému rodičovi finančné postihy, či už ukladanie pokút resp. iné zákonné prostriedky, ktorých použitie by navyše vzťah dcéry k otcovi ešte viac skomplikovalo a zhoršilo.
15. Je potrebné uviesť, že realizácia rozhodnutia o výchove maloletých detí bude od určitého veku dieťaťa závislá nielen od vôle rodičov, ale aj od maloletého dieťaťa. V týchto prípadoch tak súd len vytvára, prípadne zabezpečuje vhodné predpoklady na realizáciu rozhodnutia, nemá však vo svojej moci dosiahnuť to, aby jeho pôsobenie vždy viedlo k výkonu rozhodnutia. ( IV ÚS 452/2013).
16. Ako konštatoval aj Ústavný súd ČR v rozhodnutí III. ÚS 3462/14, inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa, ak jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami. Ak nemožno dieťa aj napriek adekvátnemu výchovnému pôsobeniu presvedčiť, že má ísť k otcovi, javí sa ukladanie pokút ako nezmyselné a neplniace zákonom predvídaný účel, t. j. zabezpečiť plnenie povinnosti. V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinnosti všetkými prostriedkami. Sankčné pôsobenie súdu tak nemá reálny objekt, teda vôľou ovplyvniteľné ľudské správanie, na ktoré by mohlo reálne pôsobiť.
17. Vykonaným dokazovaním súd nezistil, že konaním matky maloletej G. dochádza k porušovaniu súdneho rozhodnutia. Problémy stretávania sa maloletej G. s otcom sú dlhodobého charakteru a narušené rodinné vzťahy sa zatiaľ nepodarilo napraviť ani s pomocou odborníkov. Maloletá G. má už takmer 14 rokov, je podľa znaleckého posudku nadpriemerne inteligentná a má vlastné názory a samotná realizácia výkonu rozhodnutia by u nej viedla k problémom a mohla spôsobiť vážnu psychickú ujmu. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle § 390 ods. 1 písm. g/ Civilného mimosporového poriadku konanie o výkon rozhodnutia zastavil.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.