Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_3CoE-65-2012.pdf
PDF · 79.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/65/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Z. XXX, XXX XX S., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62, o zastavení exekúcie a trovách exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 2Er/3428/2008-35 zo dňa 11. októbra 2011, EX 1550/08, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,50 eur.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods.2 písm. d), § 44 ods.2, § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, § 53 ods.1, ods.4 písm. r), § 53 ods.5, § 54 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 3, čl. 6 Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd prvého stupňa na základe poverenia č. 5206 001799* zo dňa 03.04.2008 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave č. k. SR 9585/07 zo dňa 12.12.2007. Súdu prvého stupňa bola zároveň doručená zmluva o úvere č. 3241481, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi exekučného konania dňa 01.03.2007 ako aj Všeobecné obchodné podmienky.
Následne súd prvého stupňa preskúmal predmetnú zmluvu a obchodné podmienky k príslušnej zmluve pričom zistil, že v bode 17 dojednanej zmluvy je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským rozsudkom žalujúcej strane, no tento výber je daný len tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr, pričom v praxi to býva dodávateľ (veriteľ), kto podá návrh na začatie konania voči spotrebiteľovi. Veriteľ na základe tejto doložky môže teda predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný.
Ak teda dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetný rozhodcovský rozsudok je síce v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom, avšak podľa názoru prvostupňového súdu, exekúcia na základe tohto predmetného rozsudku nie je podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 200 ods.2, § 203 ods.1 Exekučného poriadku tak, že oprávneného zaviazal, aby súdnemu exekútorovi uhradil trovy exekučného konania vo výške 39,50 Eur.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom okrem iného uviedol, že z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Nemožno sa teda stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že tzv. alternatívne doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Taktiež poukazuje na smernicu č. 93/13/EHS, v zmysle ktorej sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ďalej namietal, že rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný. Preto nie je zrejmé, z akého dôvodu ( keď nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu) vyhlásil súd počas exekučného konania exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnený zároveň vyslovil nesúhlas s výrokom, ktorým konajúci súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Na podklade vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský
rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví (príp. zastaví v časti). Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.
Súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi účastníkmi konania z predmetnej zmluvy ako spotrebiteľský, nakoľko oprávnený konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzatvoril zmluvu s povinným ako nepodnikateľom. Súd prvého stupňa mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a všetky zmluvné podmienky posúdené súdom prvého stupňa ako neprijateľné považuje aj odvolací súd za neprijateľné, pretože tieto zmluvné dojednania neboli individuálne dojednané, nakoľko sú súčasťou všeobecných zmluvných podmienok (povinný ich mohol len ako celok prijať alebo odmietnuť) a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň rozhodol o zastavení exekúcie.
Odvolací súd považuje za potrebné len dodať, že neprijateľnou sa javí aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu, nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, ak je neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka, je to dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko táto potom prebieha na základe nespôsobilého exekučného titulu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Odvolací súd preskúmal zákonnú požiadavku súdneho exekútora na priznanie fakturovaných súm a zistil, že jednotlivé položky zodpovedajú všetkým skutočne vykonaným úkonom a boli uplatnené v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.
Súdnemu exekútorovi teda prislúcha paušálna odmena za úkony - odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice (16,60 eur), získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu (4 x 3,32 eura). Odmena exekútora teda predstavuje po sčítaní sumu 29,88 Eur bez DPH, no nakoľko je jej výška citovanou vyhláškou ( § 14 ods. 1 vyhlášky ) stanovená minimálne na 33,19 Eur a exekútor je platiteľom DPH, jeho odmena sa v zmysle § 196 Exekučného poriadku zvyšuje o DPH, a prináleží mu v celkovej výške 39,50 eur, t. j. v takej výške v akej si ju sám uplatnil a v akej mu bola priznaná súdom prvého stupňa.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,50 eur, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1 OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že v odvolacom konaní bol úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.