Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_8C-2-2012.pdf
PDF · 104.41 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou v právnej veci navrhovateľa: V. Š., bytom: C. XXXX/X, Q., zastúpený T.. L. A., J.Á., so sídlom: D. R. XX/A, Q., proti odporcovi: D. P. I., P..D..G.., so sídlom: M. XX, I. U. R., o zaplatenie 170.000,- Sk t.j. 5.642,97 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 5.642,97 EUR spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.642,97 EUR od 02.03.2008 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 338,50 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 830,67 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa T.. L. A., J.Á., a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 19.02.2010 a upraveným dňa 28.10.2010 sa navrhovateľ domáha od odporcu zaplatenia sumy vo výške 170.000,- Sk t.j. 5.642,97 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 5.642,97 EUR od 02.03.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že na základe zmluvy o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti uzavretej dňa 19.11.2007 medzi navrhovateľom ako zložiteľom a odporcom ako príjemcom uhradil navrhovateľ prevodným príkazom zo dňa 20.11.2007 sumu vo výške 5.642,97 EUR. Predmetnú sumu navrhovateľ odporcovi uhradil ako zálohu na potvrdenie vážneho záujmu o kúpu nehnuteľnosti a to konkrétne na pozemok parc.č. XXXX/XX, o výmere 731 m2, zapísaný v katastri nehnuteľností, vedený Katastrálnym úradom Q., Správa katastra P., obec L., katastrálne územie L..
Navrhovateľ uviedol, že účelom podpisu predmetnej zmluvy o zložení zálohy bola skutočnosť, že odporca pre navrhovateľa mal zabezpečiť kúpu vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. Lehota na zabezpečenie kúpy nehnuteľnosti bola stanovená do 31.01.2008. V čl. III bod 5 predmetnej zmluvy sa odporca zaviazal vrátiť zloženú zálohu na kúpu nehnuteľnosti v plnej výške do 30 dní po termíne uvedenom v čl. II bod 1 teda do 01.03.2008, v prípade, že sa nepodarí pripraviť predaj predmetnej nehnuteľnosti.
Navrhovateľ má za to, že odporca si nesplnil svoju povinnosť, predaj nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa nepripravil, nezrealizoval, avšak finančnú čiastku, ktorú navrhovateľ poukázal odporcovi odporca nevrátil v zmysle svojho záväzku.
Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že jeho návrh na začatie konania je dôvodný.
Odporca sa k návrhu a k prílohám písomne nevyjadril.
Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 24.04.2012. Právny zástupca navrhovateľa sa pojednávania riadne zúčastnil, pričom súhlasil aby súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého ospravedlnil z dôvodu zlého zdravotného stavu, odporca mal doručenie predvolania vykázané dňom 02.04.2012 v zmysle ust. § 48 ods. 1 O.s.p., pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. V súlade s uvedeným a poukazujúc na § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluvou o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti, fotokópiou príkazu na úhradu, výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zo zmluvy o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti uzavretej dňa 19.11.2007 medzi navrhovateľom ako zložiteľom a odporcom ako príjemcom súd zistil, že odporca sa zaviazal pripraviť predaj nehnuteľnosti a to pozemok parc.č. XXXX/XX, o výmere 731 m2, zapísanej v katastri nehnuteľností, vedený Katastrálnym úradom Q., Správa katastra P., obec L., katastrálne územie L., v prospech zložiteľa do 31.01.2008.
Z čl. III bod 1 predmetnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ zložil zálohu vo výške 170.000,- Sk t.j. 5.642,97 EUR na potvrdenie vážneho záujmu o nehnuteľnosť opísanú v čl. II bod 1, tejto zmluvy, ktorá bude súčasťou kúpnej ceny a bude realizovaná do siedmych pracovných dní po podpise tejto zmluvy bezhotovostným prevodom na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, príjemcovi ako zábezpeka na kúpu nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. 2 bod 1 a 2 tejto zmluvy. Zostatok sumy po odpočítaní zálohy je 999.600,- Sk a tá bude uhradená pri podpísaní kúpnopredajnej zmluvy a podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva.
Z čl. III bod 5 predmetnej zmluvy vyplýva, že príjemca vráti zloženú zálohu zložiteľovi do 30 dní po termíne uvedenom v čl. II bod 1 pokiaľ nedošlo k predaju predmetnej nehnuteľnosti uvedenej v čl. II bod 1, alebo zásahom tretej strany.
Z fotokópie príkazu na úhradu zo dňa 20.11.2007 so splatnosťou dňa 21.11.2007 súd zistil, že na predmetné číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX bola zaslaná suma vo výške 170.000,- Sk, pričom účel platby je uvedené: Š., záloha.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 19.11.2007 došlo k uzavretiu zmluvy o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti a to medzi navrhovateľom ako zložiteľom a odporcom ako príjemcom, v rámci ktorej sa odporca sa zaviazal pripraviť predaj nehnuteľnosti a to pozemku parc.č. XXXX/XX, o výmere 731 m2, zapísanej v katastri nehnuteľností, vedený Katastrálnym úradom Q., Správa katastra P., obec L., katastrálne územie L., v prospech zložiteľa - navrhovateľa do 31.01.2008.
Súd mal taktiež za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi za týmto účelom aj zálohu vo výške 170.000,- Sk t.j. 5.642,97 EUR.
Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca sa k žalobe ako takej nevyjadril, súd vychádzal z tvrdení navrhovateľa, pričom mal za to, že odporca v prospech navrhovateľa nezrealizoval kúpu resp. predaj predmetnej nehnuteľnosti a taktiež z tvrdení navrhovateľa mal za preukázané, že odporca nevrátil navrhovateľovi zloženú zálohu vo výške 170.000,- Sk t.j. 5.642,97 EUR tak, ako mu to ukladá predmetná zmluva o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti v čl. III bod 5 a to konkrétne do 30 dní po termíne uvedenom v čl. II bod 1 t.j. do 01.03.2008.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Odporca bol poučený, že má možnosť k veci sa písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázania svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie majetkových hodnôt jedným subjektom (buď sa jeho majetkový stav zväčšil, alebo - ak sa tak malo stať
- sa neznížil) a to na úkor iného, v ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena prejavila negatívne. Ujma jedného je v podstate dôsledkom obohatenia iného.
K neoprávnenému získaniu prospechu sa nevyžaduje protiprávny úkon (ako je tomu pri zodpovednosti za škodu), pretože ide o objektívne vzniknutý stav, kedy bez právom uznaného dôvodu došlo k presunu majetkových hodnôt od jedného subjektu k druhému. Otázka zavinenia (úmysel, nedbanlivosť) nehrá pre povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žiadnu rolu. Taktiež nemá význam prípadná deliktná nespôsobilosť obohateného. Právny význam môže mať dobrá viera obohateného, avšak iba z hľadiska § 458, 459.
Súd má v uvedenom prípade za to, že v tomto prípade je naplnená samostatná skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Pri skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia získaného z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, dochádza k bezdôvodnému obohateniu okamžikom, kedy právny dôvod plnenia zanikol. Preto taktiež objektívna premlčacia doba k uplatneniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začína v takomto prípade bežať od okamžiku, kedy bol neoprávnený majetkový prospech získaný. Neoprávneným prospechom z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol je napríklad ako to bolo aj v tomto prípade, prijatie zálohy na plnenie podľa zmluvy, ktorá sa ale neuskutočnila. Záloha prijatá na plnenie podľa zmluvy (obvykle kúpnej), ktorú účastníci síce chceli uzavrieť, sa v okamžiku, kedy je zrejmé, že k uzavretiu tejto zmluvy nedôjde stáva bezdôvodným obohatením. Týmto okamžikom totiž odpadá právny dôvod, na základe ktorého bola záloha poskytnutá. Súdna prax dovodila, že dostatočným právnym dôvodom k poskytnutiu zálohy na zamýšľanú kúpu je aj prísľub predávajúceho úplatne previesť vlastníctvo (napr. rozsudok NS ČR XX K. XXX/XX).
Vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom mal súd za preukázané, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na stane odporcu, nakoľko od navrhovateľa prijal zálohu vo výške 170.000,- Sk t.j. 5.642,97 EUR za účelom prípravy kúpy nehnuteľnosti a to pozemku parc.č. XXXX/XX, o výmere 731 m2, zapísanej v katastri nehnuteľností, vedený Katastrálnym úradom Q., Správa katastra P., obec L., katastrálne územie L., v prospech zložiteľa - navrhovateľa do 31.01.2008, pričom uvedený predaj resp. kúpu v prospech navrhovateľa nezrealizoval. Na základe uvedeného malo dôjsť zo strany odporcu k vráteniu zloženej zálohy vo výške 170.000,- Sk t.j. 5.642,97 EUR a to do 30 dní po termíne uvedenom v čl. II bod 1 t.j. do 01.03.2008. Keďže odporca kúpu predmetnej nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa nezrealizoval a súčasne nevrátil navrhovateľovi zloženú zálohu vo výške 170.000,- Sk t.j. 5.642,97 EUR do 01.03.2008 možno konštatovať, že na strane odporcu od uvedeného momentu t.j. od 02.03.2008 došlo k bezdôvodnému obohateniu získaného z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol.
Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 170.000,- Sk t.j. 5.642,97 EUR titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Bezdôvodné obohatenie je aj jedným z právnych dôvodov vzniku záväzkov, a je teda samostatným zaväzovacím dôvodom. Záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť splniť dlh, vznikajú totiž nielen zmluvne ale aj pri splnení zákonných podmienok taktiež mimozmluvne.
Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi aj úrok z požadovanej istiny a to tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 5.642,97 EUR odo dňa 02.03.2008 až do zaplatenia.
Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania; veriteľovi priamo zo zákona vzniká nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej právnym predpisom, a to bez ohľadu na to, či omeškanie spôsobuje súčasne vznik ďalších finančných povinností dlžníka voči veriteľovi. Keďže odporca sa dostal do omeškania s vrátením peňažných prostriedkov, súd rozhodol o úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne od 02.03.2008, pričom výšku príslušného úroku z omeškania posúdil súd podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a ktorá bola ku dňu 02.03.2008 vo výške 4,25 % stanovená ako limitná úroková sadzba pre 2 týždňové REPO tendre. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zmysle kogentného ust. § 517 Občianskeho zákonníka vo výške 8,5% z dlžnej sumy od 02.03.2008 do zaplatenia .
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania nasledovne:
Tarifná odmena v roku 2009, v roku 2010 a v roku 2012 za jeden úkon právnej pomoci bola v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ( ďalej len „vyhláška“), suma vo výške 190,87 EUR, pričom právny zástupca navrhovateľa vykonal nasledovné úkony:
- príprava a prevzatie veci v r. 2009 (§ 10 ods. 1, písm. a) a §14 ods.1, písm. a) vyhlášky) ................................................................................................................................ 190,87 EUR
- písomné podanie na súd návrh na začatie konania doručený súdu dňa 19.02.2010 (§ 10 ods. 1, písm. a) a §14 ods.1, písm. b) vyhlášky) .......................................................... 190,87 EUR
- písomné podanie na súd doplnenie návrhu doručené súdu dňa 28.10.2010 (§ 10 ods. 1, písm. a) a §14 ods.1, písm. b) vyhlášky) ............................................................... 190,87 EUR
- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 24.04.2012 (§ 10 ods. 1, písm. a) a §14 ods.5, písm. b) vyhlášky), ................................................................................................. 190,87 EUR
Odmena spolu 763,48 EUR
Režijné výdavky:
Za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 1x 6,95 EUR 6,95 EUR
Za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 2x 7,21 EUR 14,42 EUR
Za obdobie od 01.01.2012 do 24.04.2012 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 1x7, 63 EUR 7,63 EUR
Režijný paušál 29,- EUR
Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu podľa § 17 ods. 1 vyhlášky t.j.:
Náhradu za stratu času v roku 2012 (1x pojednávanie na OS Pezinok) za 2 polhodiny á 12,71 EUR (2x12,71) t.j. spolu 25,42 EUR
Náhrada za stratu času spolu 25,42 EUR
Advokátovi patrí aj náhrada preukázaných cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v spojení so zákonom č. 283/2002Z.z. o cestovných náhradách a to za cestu Bratislava
- Pezinok a späť.
Podľa opatrenia č. 632/2008 Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení a podľa Opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 EUR
Za ( 1 pojednávanie na ktorom sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľa) 50 km t.j. 50 km x 0,183 EUR .............9,15 EUR
Podľa § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách patrí advokátovi okrem základnej náhrady za každý 1 km jazdy aj náhrada za spotrebované pohonné látky a to podľa cien pohonných látok v čase použitia cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze motorového vozidla, t.j. v konkrétnom prípade je spotreba podľa technického preukazu 5,1 litra/100 km.
Za 50 km x 5,1 litrov/ 100 = 2,55 litra x 1,479 EUR (priemer podľa www.natankuj.sk).................................................................................................... 3,77 EUR
Náhrada cestovných výdavkov spolu .................... 3,77 + 9,15 EUR = 12,92 EUR (cestovné vyčíslené právnym zástupcom navrhovateľa vo výške 12,77 EUR).
Na základe uvedeného súd priznal cestovné vyčíslené právnym zástupcom navrhovateľa vo výške 12,77 EUR, a nie vo výške ako ho vyčíslil súd.
Cestovné 12,77 EUR
Odmena .............................................................................................................. 763,48 EUR
Režijný paušál ...................................................................................................... 29,- EUR
Cestovné ............................................................................................................ 25,42 EUR
Náhrada za stratu času ........................................................................................ 12,77 EUR
Spolu ................................................................................................................. 830,67 EUR
Trovy spolu predstavujú sumu 1.169,17 EUR, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 830,67 EUR a zo súdneho poplatku vo výške 338,50 EUR, pričom právny zástupca navrhovateľa si trovy vyčíslil v súlade s citovanou vyhláškou, preto mu ich súd priznal tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie majetkových hodnôt jedným subjektom (buď sa jeho majetkový stav zväčšil, alebo - ak sa tak malo stať
- sa neznížil) a to na úkor iného, v ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena prejavila negatívne. Ujma jedného je v podstate dôsledkom obohatenia iného.
K neoprávnenému získaniu prospechu sa nevyžaduje protiprávny úkon (ako je tomu pri zodpovednosti za škodu), pretože ide o objektívne vzniknutý stav, kedy bez právom uznaného dôvodu došlo k presunu majetkových hodnôt od jedného subjektu k druhému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.