Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/201/2019

Dopĺňacie uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobkyne A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XXX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému F. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, XXX XX G., právne zastúpenému URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne zastúpeného Miroslav Maďar, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, v konaní o náhradu škody na zdraví a nemajetkovej ujmy, o návrhu intervenienta na doplnenie rozhodnutie o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Krajský súd dopĺňa rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. - 240 zo dňa 26. 11.2020 vo výrokoch o náhrade trov konania takto :

Žalobkyňa je povinná nahradiť intervenientovi trovy konania o náhradu škody na zdraví pred súdom prvej inštancie, ako aj trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Právny zástupca intervenienta vystupujúceho na strane žalovaného v konaní vedenom pred Okresným súdom Lučenec sp.zn. v spojení s konaním na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. podal návrh na doplnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. - 240 zo dňa 26. 11.2020 vo výrokoch o náhrade trov konania intervenienta. Návrh odôvodnil tým, že v predmetnom spore vystupoval intervenient na strane žalovaného a žalovaný bol v spore úspešný v rozsahu 100%, a to nielen v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, t. j. v časti o náhradu nemajetkovej ujmy, ale aj v dôsledku zmeny rozsudku okresného súdu rozsudkom krajského súdu č. k. zo dňa 26. 11. 2020, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, teda aj v rozsahu náhrady škody na zdraví. Navrhol preto, aby krajský súd doplnil v súlade s rozsudok krajského súdu vo výrokovej časti týkajúcej sa náhrady trov konania tak, že prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania o náhradu škody a tiež aj odvolacieho konania v rozsahu 100 % aj intervenientovi.

2. Podľa (ďalej v texte „CSP“), ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne. Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

3. Po oboznámení sa s obsahom spisu krajský súd ako súd odvolací konštatuje, že návrh intervenienta na vydanie dopĺňacieho uznesenia o náhrade jeho trov konania pred okresným súdom, ako aj pred krajským súdom ako súdom odvolacím, v časti nároku žalobkyne o náhradu škody na zdraví, ktorý si uplatňovala vo výške 3.139,50 Eur s príslušenstvom, je dôvodný, a to z nasledovných dôvodov:

4. Okresný súd Lučenec rozhodol v poradí prvým rozsudkom č. k. -99, ktorým rozhodol o nároku žalobkyne, ktorá sa žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 7.000,- Eur titulom nemajetkovej ujmy a sumy 3.139,50 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody na zdraví. Okresný súd v poradí prvým rozsudkom konanie v časti o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- Eur zastavil a v časti nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví žalobkyni vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.139,50 Eur s príslušenstvom v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň okresný súd rozhodol i o náhrade trov konania tak, že žalobkyňa má právo na plnú náhradu trov konania od žalovaného s tým, že aj štát má právo na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Na základe odvolania žalovaného krajský súd uznesením č. k. -132 zo dňa 16. 10. 2018 rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.139,50 Eur s príslušenstvom a rozhodol o trovách konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý vo výrokoch, ktorými bolo konanie v časti o zaplatenie 7.000,- Eur, teda v časti o nároku žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy zastavené a zároveň, ktorým zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania.

5. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom vo veci samej č. k. -163 zo dňa 19. 06. 2019 žalovanému opakovane uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.139,50 Eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a súčasne rozhodol i o náhrade trov konania tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu v časti konania o zastavenie konania o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- Eur a zároveň rozhodol, že intervenient vystupujúci na strane žalovaného má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu v časti konania o zastavenie konania o náhradu nemajetkovej ujmy 7.000,- Eur. Naopak, žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému v konaní o náhradu škody na zdraví s tým, že Slovenská republika má nárok voči žalovanému na súdny poplatok z nároku na náhradu škody.

6. Na základe opätovného odvolania žalovaného krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie okresného súdu a rozsudkom č. k. - 240 zo dňa 26. 11.2020 zmenil rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. V nadväznosti na zmenu rozhodnutia okresného súdu vo veci samej tak, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, krajský súd ako súd odvolací rozhodol i o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj pred súdom odvolacím. Krajský súd rozhodol len o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným, keď rozhodol, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania o náhradu škody pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia a súčasne žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Napriek tomu, že výroky okresného súdu o náhrade trov konania intervenienta (výrok III.) a o náhrade trov konania žalovaného voči žalobkyni (výrok II.) v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy zostali nedotknuté, krajský súd ako súd odvolací nerozhodol o náhrade trov konania intervenienta, a to v časti konania o nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví, ak rozsudkom č. k. -240 zo dňa 26. 11. 2020 zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu aj v tejto časti zamietol. V dôsledku zmeny rozsudku okresného súdu sa stal aj intervenient vystupujúci na strane žalovaného úspešným v konaní v časti nároku žalobkyne o náhradu škody na zdraví, ktorú si uplatňovala vo výške 3.139,50 Eur s príslušenstvom. Krajský súd tak opomenul rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania intervenienta v časti konania, v ktorom si žalobkyňa uplatňovala nárok na náhradu škody na zdraví voči žalovanému vo výške 3.139,50 Eur s príslušenstvom, v ktorom rozsahu bola jej žaloba práve rozsudkom krajského súdu zamietnutá v dôsledku zmeny rozsudku okresného súdu.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh podal intervenient včas, a to dňa 17. 02. 2021, teda v lehote 15 dní od doručenia rozsudku krajského súdu, v zmysle ust. ( viď doručenka zo dňa 10. 02. 2021 – č.l. 250 spisu ) . Vzhľadom na tú skutočnosť, že dňa 22. 03. 2021 podala žalobkyňa proti vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 11. 2020 dovolanie, vec bola predložená Najvyššiemu súdu SR, ktorý o dovolaní rozhodol uznesením č. k. -350 zo dňa 27. 10. 2021 tak, že dovolanie žalobkyne odmietol a žalovanému, ako aj intervenientovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. I keď intervenient podaním zo dňa 09. 12. 2021 zotrval

na svojom návrhu na doplnenie rozsudku vo výrokovej časti týkajúcej sa náhrady trov konania, nebolo o návrhu rozhodnuté z dôvodu, že vec bola opätovne predložená Ústavnému súdu SR v dôsledku ústavnej sťažnosti sťažovateľky zo dňa 26. 03. 2021, o ktorej Ústavný súd SR rozhodol uznesením č. k. -17 dňa 24. 02. 2022 tak, že ústavnú sťažnosť žalobkyne ako sťažovateľky odmietol. Následne Okresný súd Lučenec uznesením č. k. -544 zo dňa 31. 05. 2023 zamietol návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti právoplatných výrokov rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -240 zo dňa 26. 11. 2020 a uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 24. 02. 2022 a uznesením č. k. -553 zo dňa 04.09.2023 rozhodol o výške trov konania tak, že žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.263,66 Eur k rukám jeho advokáta a uznesením č. k. -558 zo dňa 04. 09. 2023 uložil žalobkyni povinnosť nahradiť intervenientovi trovy konania vo výške 350,97 Eur k rukám jeho advokáta. Vec bola krajskému súdu predložená na rozhodnutie o návrhu na doplnenie rozsudku po opätovnej urgencii intervenienta zo dňa 21. 09.2023 dňom 03. .

8. Úlohou súdu v sporovom konaní je vždy rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Aj keď súd rozhoduje konečným rozsudkom, môže nastať situácia, že opomenie rozhodnúť o niektorej časti predmetu konania napr. o príslušenstve pohľadávky alebo o vzájomnej žalobe, alebo ako je tomu aj v predloženej veci o náhrade trov konania intervenienta vystupujúceho na strane žalovaného. Naviac, o náhrade trov konania súd rozhoduje z úradnej povinnosti v zmysle ust. .

9. Na základe vyššie uvedeného preto aplikujúc ust. krajský súd ako súd odvolací dopĺňa rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -240 zo dňa 26. 11. 2020, nakoľko v dôsledku zmeny rozhodnutia vo veci samej mal pristúpiť odvolací súd nie len k zmene rozhodnutia o závislom výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému, ktorému ako v celom rozsahu úspešnému v konaní o náhradu škody na zdraví bola priznaná náhrada trov konania tak pred okresným súdom ako aj pred súdom odvolacím, ale mal pristúpiť aj k tomu, aby po prvýkrát rozhodol o náhrade trov konania intervenienta vystupujúceho na strane žalovaného, ktorý sa stal v dôsledku zmeny rozhodnutia okresného súdu prvýkrát úspešným v celom rozsahu konania, teda nie len v časti konania o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobkyňa uplatňovala vo výške 7.000,- Eur, ale i v časti konania nároku žalobkyne o náhradu škody na zdraví, ktorú si uplatňovala vo výške 3.139,50 Eur s príslušenstvom.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že o náhrade trov konania rozhoduje súd uznesením, aj krajský súd ako súd odvolací v tomto prípade vydal dopĺňacie rozhodnutie vo forme uznesenia.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).