Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Saz-3-2024.pdf
PDF · 129.73 KB
Case nature
Area
Subarea
19Saz/3/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD. v právnej veci žalobcu: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Iránska islamská republika, doklad totožnosti č. B., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, zákonný zástupca matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Iránska islamská republika, doklad totožnosti č. B., toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Námestie slobody 2906/12, Bratislava, proti žalovanému: Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Bratislava Ružinov - letisko, E. F. B. G., XXX XX H. XXX, o zrušení rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA7-2024/053050-033 zo dňa 05.07.2024 a o prepustení žalobcu zo zaistenia, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Bratislava Ružinov - letisko č. PPZ-HCP-BA7-2024/053050-033 zo dňa 05.07.2024 o zaistení žalobcu: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Iránska islamská republika, doklad totožnosti č. B..
II. N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Iránska islamská republika, doklad totožnosti č. B. zo zaistenia.
III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Správnou žalobou zo dňa 18.07.2024 (ďalej aj „správna žaloba“) podanou žalovanému dňa 19.07.2024 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Bratislava Ružinov - letisko č. PPZ-HCP-BA7-2024/053050-033 zo dňa 05.07.2024 o zaistení žalobcu (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) a prepustenia žalobcu zo zaistenia.
2. Žalobca zároveň navrhol, aby mu bolo voči žalovanému priznané právo na úplnú náhradu trov konania
II.
Administratívne konanie a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
3. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodol podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj
„zákon o pobyte cudzincov“) o zaistení žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu, Zároveň podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 05.10.2024 a podľa § 88a ods. 5 zákona o pobyte cudzincov rozhodol o umiestnení žalobcu v útvare policajného zaistenia pre cudzincov.
4. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že žalobca dňa 03.07.2024 v čase o 13:30 hod. letecky pricestoval do Bratislavy, pričom pri hraničnej kontrole predložil cestovný pas Talianskej republiky č. I. vydaný na meno: C. D., pričom pri následnej kontrole bol tento pas s pozitívnym výsledkom vyhodnotený na známky falšovania a pozmeňovania.
5. Zákonnou zástupkyňou žalobcu je jeho matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Iránska islamská republika, doklad totožnosti č. B., ktorá spoločne so žalobcom pricestovala letecky do Bratislavy, pričom predložila cestovný pas Talianskej republiky č. I. vydaný na meno: PICCOLO Beatrice, taktiež s pozitívnym výsledkom vyhodnotený na známky falšovania a pozmeňovania.
6. S p. Parastoo ABBASI bola dňa 04.07.2024 v čase o 13:40 hod. spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania (ďalej aj „zápisnica zo dňa 04.07.2024“). V zápisnici zo dňa 04.07.2024 uviedla, že je Kurdka a z Iránu odišla kvôli tomu, že jej hrozí smrť kvôli jej náboženstvu a národnosti, keďže momentálne panuje veľká nenávisť Iránskej vlády voči tejto menšine. Ďalej p. Parastoo ABBASI uviedla, že má príbuzných v Nemecku. Na otázku, či chce požiadať o udelenie azylu p. C. D. uviedla, že nie.
7. Následne urobil žalobca vyhlásenie č. PPZ-HCP-BA7-2024/053050-021 zo dňa 04.07.2024, podľa ktorého – doslovne citované: „O azyl žiadam z dôvodu, že sa bojím vrátiť do Turecka nakoľko sa bojím, že by ma tam našla spolu s matkou Polícia z Iránu. Bojím sa o život.“ (ďalej aj „žiadosť o udelenie azylu“ alebo „vyhlásenie zo dňa 04.07.2024“)
8. Podľa preskúmavaného rozhodnutia bolo voči žalobcovi dňa 05.07.2024 začaté konanie vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Toto konanie bolo z dôvodu podania žiadosti o udelenie azylu žalobcu prerušené podľa § 77 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov.
9. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaný vydal upovedomenie Č.p. PPZ-HCP- BA7-2024/053050-031 zo na 05.07.2024 o začatí konania o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny (ďalej aj „upovedomenie zo dňa 05.07.2024“). Podľa upovedomenia zo dňa 05.07.2024 bolo konanie o administratívnom vyhostení „začaté dňa 05.07.2024 v čase o 12:00 hod predvedením v zmysle § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov a vykonaním prehliadky v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov“. Správny súd podotýka, že na upovedomení zo dňa 05.07.2024 sa označenie žalobcu menom a priezviskom resp. iným identifikačným údajom nenachádza. Pri podpise je na upovedomení zo dňa 05.07.2024 uvedený iba údaj – doslovne citované: „Podpis účastníka (zákonný zástupca).“ Súčasťou administratívneho spisu je rozhodnutie č. PPZ-HCP- BA7-2024/053050-032 zo dňa 05.07.2024 o prerušení konania o administratívnom vyhostení žalobcu.
10. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný uviedol – doslovne citované: „Nakoľko ide o žiadateľa o azyl, u ktorého je podozrenie, že podal žiadosť o u delenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívneho vyhostenie, správny orgán nerozhodol o prepustení účastníka konania a následnom prevoze do Záchytného tábora v Humennom.“
11. Ďalej žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že vo veci sú splnené podmienky podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov a zároveň, že sa vo veci zaoberal otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života žalobcu, pričom ich plne rešpektuje.
12. Následne žalovaný vo veci urobil písomný úkon označený ako: „Oprava zrejmej chyby v písaní v písomnom vyhotovení rozhodnutia o zaistení č. PPZ-HCP-BA7-2024/053050-033 zo dňa 05.07.2024“ č. PPZ-HCP-BA7-2024/054184-001 zo dňa 10.07.2024 (ďalej aj „oprava zo dňa 10.07.2024“).
13. V oprave zo dňa 10.07.2024 nahradil žalovaný text výroku preskúmavaného rozhodnutia tak, že dôvod zaistenia žalobcu: „podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov ako žiadateľ o udelenie
azylu“ nahradil dôvodom: „podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov ako žiadateľa o udelenie azylu.“
14. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia opravou zo dňa 10.07.2024 nahradil citácie a odkazy na § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov citáciami a odkazmi na § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pričom ďalej uviedol – citované doslovne „Táto oprava tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA7-2024/053050-033 zo dňa 05.07.2024, a preto je potrebné ju k nemu pripojiť.“
III.
Súdne konanie
15. Správna žaloba – žalobné body ako vyplývajú z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce:
- žalobca preskúmavanému rozhodnutiu vytkol, že je iba citáciou zákonných ustanovení, avšak bez riadneho odôvodnenia, obzvlášť, keďže u žalobcu ide o maloletú osobu,
- odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia nespĺňa kritériá stanovené rozhodovacou praxou súdnych autorít,
- žalovaný dostatočne neskúmal riziko úteku žalobcu, ktoré je potrebné posudzovať individuálne,
- žalovaný dostatočne neodôvodnil dĺžku zaistenia konkrétnymi dôvodmi a to napriek tomu, že v prípade žalobcu sa jedná o zraniteľnú osobu,
- žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s možnosťou uloženia miernejších donucovacích opatrení ako zaistenia,
- zaistenie žalobcu nie je v najlepšom záujme žalobcu ako zraniteľnej osoby, pričom zaistenie je v rozpore s čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa.
16. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.07.2024 - skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:
- žalobca uviedol ako svoju cieľovú krajinu Nemecko a zároveň podal žiadosť o udelenie azylu až po začatí konania o zákaze vstupu, čo preukazuje vysokú mieru podozrenia, že žiadosť o udelenie azylu bola zo strany žalobcu podaná účelovo.
17. Odpoveď žalovaného zo dňa 14.08.2024 – na výzvu správneho súdu žalovaný poskytol nasledovné informácie:
- žalovaný má za to, že účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia stále trvá,
- žalovanému bola správna žaloba doručená dňa 19.07.2024
18. Vo veci sa jedná o správnu žalobu vo veciach zaistenia a z tohto dôvodu nebol správny súd podľa § 206 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“) viazaný žalobnými bodmi.
19. Správny súd z odpovede žalovaného zo dňa 14.08.2024 zistil, že správna žaloba bola podaná v lehote podľa § 225 ods. 1 SSP a to s prihliadnutím na neplynutie lehoty podľa § 71 ods. 2 SSP v čase od 09.07.2024 do 16.07.2024. Správna žaloba bola podaná na to oprávnenou osobou a voči spôsobilému predmetu súdneho prieskumu.
20. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 16.08.2024, na ktorom ospravedlnil svoju neúčasť žalobca, jeho právny zástupca a žalovaný. Dňa 16.08.2024 správny súd vyhlásil tento rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.
IV.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
21. Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.
22. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.
23. Podľa § 88 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
24. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona, ak vyjadril úmysel neopustiť územie Slovenskej republiky alebo členských štátov alebo je tento úmysel zjavný z jeho konania, v minulosti sa vyhol prevozu podľa osobitného predpisu85) alebo sa pokúsil o útek, alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Riziko úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa posudzuje individuálne podľa okolností každého jednotlivého prípadu.
25. Podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.
26. Podľa § 88a ods. 1 písm. b) a c) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky b) na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku, c) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.
27. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
28. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia,
29. Podľa čl. 3 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
30. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
31. Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej aj „Návratová smernica“), využitie zaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.
32. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta Návratovej smernice zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.
33. Podľa čl. 15 ods. 4 Návratovej smernice, zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.
34. Podľa čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice (Zaistenie maloletých osôb a rodín) v prípade maloletých osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť a na čo najkratšie obdobie.
35. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru č. 104/1991 Zb. o právach dieťaťa (ďalej aj „Dohovor o právach dieťaťa“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
36. Podľa článku 9 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
37. Podľa článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb, alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými stranami.
38. Podľa § 221 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.
39. Podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „správny poriadok“) chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
V.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
40. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, priebehu administratívneho konania ako aj súdneho a administratívneho spisu, správny súd dospel k nasledovným záverom.
41. Na prvom mieste správny súd považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s postupom žalovaného, ktorý po vydaní napadnutého rozhodnutia, ktorým zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov vykonal opravu zo dňa 10.07.2024 tak, že vo výrokovej časti dôvod zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov nahradil dôvodom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Rovnakým spôsobom vykonal opravu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
42. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/60/2016 zo dňa 14.12.2017, podľa ktorého z ustanovenia § 47 ods. 6 Správneho poriadku vyplýva, že chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Zmyslom tohto inštitútu je odstrániť zrejmé chyby a nesprávnosti, ku ktorým došlo nedopatrením zamestnanca správneho orgánu, ktorý vypracoval písomné vyhotovenie rozhodnutia. Chyby, ktoré sa vyskytujú v správnych rozhodnutiach, majú rôzny charakter, pričom môžu byť v jeho obsahovej časti, ako aj vo forme rozhodnutia. Z tohto hľadiska treba rozlišovať medzi obsahovo materiálnymi chybami správnych rozhodnutí, ktorých odstránenie vyžaduje zásadnú zmenu alebo zrušenie správneho rozhodnutia a obsahovo formálnymi chybami správnych rozhodnutí, ktoré spočívajú vo formálnych nedostatkoch rozhodnutia, akými sú chyby v písaní, počtoch alebo iných zrejmých nesprávnostiach rozhodnutia, ktoré sú označované ako opraviteľné (§ 47 ods. 6 správneho poriadku).
43. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sž/142/2001:
„Oprava chyby v písaní a počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti rozhodnutia je prípustná len vtedy, ak sú takéto chyby a nesprávnosti rozhodnutia zrejmé z kontextu predmetného rozhodnutia. Omyl v hodnotení skutkových okolností alebo právnom posúdení veci, hoci sa javí ako zrejmý, nemožno napraviť podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Formou opravy rozhodnutia nemožno zásadne zmeniť pôvodné rozhodnutie tak, aby na základe opravy rozhodnutia malo dôjsť k zmene právnej situácie založenej rozhodnutím. Takúto zásadnú zmenu rozhodnutia je možné dosiahnuť iba postupom podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb., t. j. aplikáciu inštitútu preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorého uplatnenie je však limitované lehotou troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (§ 68 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.).“
44. Dôvod podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov bol uvedený ako súčasť samotného výroku preskúmavaného rozhodnutia, tak bol následne citovaný v texte jeho odôvodnenia. Podľa názoru správneho súdu dôvod zaistenia predstavuje právny základ obmedzenia osobnej slobody žalobcu, a preto tvorí súčasť rozhodnutia vo veci samej vyjadreného výrokom rozhodnutia (§ 47 ods. 2 správneho poriadku). Dôvod zaistenia žalobcu je nutné hodnotiť ako výsledok právneho posúdenia veci žalovaným. Dôvod zaistenia ako zákonný predpoklad zásahu do osobnej slobody má vždy obzvlášť závažný význam a musí byť teda za každých okolností nepochybne a jednoznačne stanovený (a to už od momentu vydania rozhodnutia, ktorým dochádza k zaisteniu cudzinca). Preto vymedzenie určitého (následne korigovaného) dôvodu zaistenia vo výroku rozhodnutia o zaistení nemožno kvalifikovať ako chybu v písaní (formálny nedostatok), ktorý by bolo možné odstraňovať postupom podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku.
45. Zároveň z obsahu preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, že by sa malo pri zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov jednať chybu písomného vyhotovenia preskúmavaného rozhodnutia, ktorú by bolo možné označiť za zrejmú. Žiadna časť odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia v pôvodnom znení neobsahuje výslovný odkaz na § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Naopak žalovaný v napadnutom rozhodnutí výslovne uvádza, že „Správny orgán preskúmal okolnosti veci a zistil, že sú splnené podmienky podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.“ Správny súd podotýka, že skutkové dôvody zaistenia žalobcu uvedené v preskúmavanom rozhodnutí sú natoľko strohé (k tomu nižšie), že ani na základe týchto dôvodov nemožno dospieť k záveru, že by sa malo jednať o zrejmú chybu pri určení dôvodu zaistenia ako § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov namiesto § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte.
46. Správny súd konštatuje, že oprava zo dňa 10.07.2024 bola vykonaná v rozpore s § 47 ods. 6 správneho poriadku, a preto nebola spôsobilá vyvolať žiadne účinky vo vzťahu k zmene
preskúmavaného rozhodnutia. Preto správny súd na opravu zo dňa 10.07.2024 neprihliadal a posúdil preskúmavané rozhodnutie v znení pred vykonaním opravy zo dňa 10.07.2024.
47. Na základe vyššie uvedeného je predmetom preskúmania v tomto konaní rozhodnutie žalovaného, ktorým zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov platí, že Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Uvedené ustanovenie umožňuje žalovanému zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ktorý je už zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. V prejednávanom prípade nebola účinne naplnená podmienka, že v čase vydania nového rozhodnutia o zaistení, bol žalobca zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona o pobyte cudzincov. Splnenie tejto podmienky žalovaný v napadnutom rozhodnutí nekonštatoval a jej splnenie nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu. Preto už z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie nezákonné, pričom ako už správny súd vyššie konštatoval, uvedené pochybenie nebolo možné odstrániť opravou podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku.
48. Správny súd prisvedčil žalobnému bodu, ktorým žalobca vytýkal, že sa preskúmavané rozhodnutie nedostatočne vysporiadalo s rizikom jeho úteku. Tak ako na to poukázal žalobca v správnej žalobe má byť riziko úteku individuálne preukázané skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje presvedčivé dôvody a skutkové zistenia, ktoré by preukazovali takýto skutkový záver. Žalobca správne poukázal na to, že požiadal o udelenie azylu dňa 04.07.2024, a teda pred tým ako bolo voči nemu začaté konanie o administratívnom vyhostení. Preto neobstoja dôvody uvádzané žalovaným v jeho vyjadrení zo dňa 22.07.2024, že žiadosť o udelenie azylu bola podaná žalobcom s cieľom zmariť jeho administratívne vyhostenie. Požiadať o udelenie azylu je právom žalobcu, pričom tak mohol urobiť podľa vlastného uváženia a to v zásade kedykoľvek. Uplatnenie práva, ktoré svedčí žalobcovi, teda nemôže byť automaticky vnímané ako účelové. To, že cieľovou krajinou žalobcu malo byť Nemecko, nič nemení na možnosti žalobcu toto následne prehodnotiť a uplatniť žiadosť o udelenie azylu v Slovenskej republike. Zákonná zástupkyňa žalobcu už v zápisnici zo dňa 04.07.2024 uviedla, že dôvodom ich odchodu z domovskej krajiny je obava z prenasledovania, keďže jej hrozí smrť kvôli náboženstvu a kurdskej národnosti. Zároveň v zápisnici zo dňa 04.07.2024 uviedla, že Nemecko je krajina, kde má príbuzných. Tvrdenie žalovaného uvedené vo vyjadrení zo dňa 22.07.2024 o možnej účelovej ekonomickej motivácii konania žalobcu resp. jeho zákonnej zástupkyne nebolo vo veci ničím nepodložené. Na základe uvedeného je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
49. Správny súd vyhodnotil ako dôvodný taktiež žalobný bod vytýkajúci nedostatočné zdôvodnenia dĺžky zaistenia. Správny orgán je povinný zdôvodniť, prečo je potrebná práve stanovená dĺžka zaistenia. Lehotu zaistenia je potrebné určiť presne a výstižne. Z formulácie zákona (§ 88 ods. 4), že cudzinec môže byť zaistený „na čas nevyhnutne potrebný“, je potrebné vyvodiť, že dĺžka zaistenia musí byť tiež náležite odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú takýto čas nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca. Žalovaný rozhodol o zaistení žalobkyne na 3 mesiace, pričom odôvodnenie doby zaistenia v napadnutom rozhodnutí úplne absentuje. Na povinnosť odôvodniť dĺžku doby zaistenia riadne a dostatočne konkrétnym spôsobom nemá žiadny vplyv formulácia výroku rozhodnutia: „na čas nevyhnutne potrebný, najviac do ...“. Z preskúmavaného rozhodnutia preto nie je vôbec zrejmé z akých dôvodov mal za to, že je potrebné zaistiť žalobcu na dobu, 3 mesiacov. Takéto pochybenie je podstatnou vadou ovplyvňujúcou zákonnosť rozhodnutia ako celku, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia (rozsudok Mestského súdu v Prahe sp. zn. 7AA/50/2011 zo dňa 14. marca 2011).
50. Správny súd mal taktiež za dôvodný žalobný bod o tom, že sa preskúmavané rozhodnutie nedostatočne vysporiadalo s možnosťou uloženia miernejších donucovacích opatrení ako zaistenia. Spolu so zaistením žalobcu došlo k zaisteniu jeho zákonného zástupcu – matky Parastoo ABBASI. Ako žalobca, tak aj jeho zákonný zástupca požiadali o udelenie azylu v Slovenskej republike. Podľa záverov ustálenej rozhodovacej praxe:
„Z obsahu citovaného zákonného ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov okrem iného vyplýva, že žiadatela o udelenie azylu možno zaistiť, ak na dosiahnutie účelu nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky. K nevyhnutnosti využitia miernejších opatrení ESĽP vo veci Rusu v. Rakúsko, rozsudok z 2. októbra 2008, sťažnosť č. 34082/02, (sťažovatelka bola uväznená, keď sa pokúšala opustiť krajinu, pretože do krajiny vstúpila nelegálne, bez platného pasu a víz, a na život v Rakúsku nemala potrebné prostriedky, z týchto dôvodov orgány usúdili, že v prípade prepustenia by utiekla a zmarila konanie) zdôraznil, že zaistenie jednotlivca je vážne opatrenie a že v kontexte, kde je zaistenie nutné na dosiahnutie stanoveného ciela, bude zaistenie svojvolné, pokial nie je odôvodnené ako posledná možnosť po zvážení ostatných menej prísnych opatrení a ak sa zistí, že tieto opatrenia sú nedostatočné na ochránenie jednotlivca alebo verejného záujmu. Odôvodnenie orgánov na zaistenie žiadatelky bolo neprimerané a jej zaistenie obsahovalo prvky svojvôle. Jej zaistenie preto porušilo článok 5 EDLP.
Vo veci F. v. Estónsko, rozsudok z 8. októbra 2009, sťažnosť č. 10664/05, ESLP zistil, že orgány mali k dispozícii aj iné opatrenia než držať žiadatela v predlžovanej väzbe v deportačnom stredisku, keď nemali bezprostrednú vyhliadku na jeho vyhostenie.
Vo veci Yoh-Ekale Mwanje v. Belgicko, rozsudok z 20. decembra 2011, č. 10486/10, sa sťažnosť týkala zaistenia kamerunskej štátnej príslušníčky s pokročilým nálezom HIV. Orgány poznali totožnosť a stálu adresu žiadatelky a tá vždy dodržala termíny ich návštev a podnikla niekolko krokov s cielom zlegalizovať svoje postavenie v Belgicku. Napriek skutočnosti, že jej zdravotný stav sa počas pobytu vo väzení zhoršil, orgány neposúdili menej intruzívnu možnosť- miernejšie opatrenia, ako napríklad vydanie povolenia na dočasný pobyt s cielom chrániť verejný záujem. Namiesto toho ju držali vo väzení takmer štyri mesiace. ESLP nevidel žiadne prepojenie medzi zaistením žiadatelky a cielom vlády deportovať ju, a preto usúdil, že došlo k porušeniu článku 5 ods. 1 EDLP.
Vo veci A. a i. proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok veľkého senátu z 19. februára 2009, sťažnosť č. 3455/05, ESLP konštatoval, že politika „aktívneho sledovania“ možnej deportácie žiadatelky nebola dostatočne určitá ani determinujúca, aby predstavovala „opatrenie [...] prijaté na účel deportácie“ podla článku 5 ods. 1. Zaistenie nebolo jasne zacielené na zabránenie nepovolenému vstupu, a preto bolo nezákonné.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 10SZa/12/2016)
51. Na vyššie uvedené právne závery je potrebné dbať obzvlášť dôsledne, keď sa zaistenie týka členov rodiny s maloletými deťmi, ktorí požiadali o udelenie azylu. Preskúmavané rozhodnutie sa s možnosťou uloženia miernejších donucovacích opatrení dostatočne nevysporiadalo, a preto je v tomto ohľade pre nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné.
52. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, že žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia o zaistení žiadnym spôsobom nezohľadnil najlepší záujem žalobcu ako maloletého dieťaťa tak, ako to vyžadujú všeobecne záväzné právne predpisy, ako aj ustálená rozhodovacia prax.
53. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých prípadoch rozhodol, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
54. V tomto kontexte správny súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovanú v rozsudku sp. zn. 10Sza/12/2016 zo dňa 14. júna 2016, v zmysle ktorého:
„správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare policajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa, nie je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a
ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov opakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach.“
55. Kasačný súd v tejto súvislosti považoval za dôležité zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými, dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku. Pritom poukazoval na rozhodovaciu prax ESĽP vyjadrenú v rozsudku zo dňa 19. januára 2012, vo veci Popov proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudku zo dňa 12. októbra 2006 vo veci F. F. a A. F. v. Belgicko (sťažnosť č. 13178/03) a rozsudku zo dňa 19. januára 2010 vo veci Muskhadzhiyeva i. v. Belgicko (č. 41442/07).
56. Správny súd preto posúdil ako dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa tej skutočnosti, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadnu právnu úvahu k zásahu do osobnej slobody žalobcu ako maloletej osoby, ktorá je zraniteľnou osobou podľa § 88 ods. 8 v spojení s § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť na článok 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého záujem dieťaťa musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí.
VI.
Záver
57. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, lebo je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). V súlade s § 230 ods. 2 písm. a) SSP správny súd II. výrokom tohto rozsudku zároveň nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.
58. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote sedem dní odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/ ).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.