Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Pc/102/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., F. XXX/X, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2, IČO: 36 857 751, proti povinnej osobe – bývalému manželovi : G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., B. I. XX, zastúpený JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou so sídlom v Nitre, Sládkovičova 7, IČO: 46 334 858, o určenie výživného na manželku, takto

rozhodol:

I. Povinný – bývalý manžel je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 eur mesačne od 13.10.2022 do 31.12.2022 a sumou 70 eur mesačne od 01.01.2023 do 30.05.2023.

II. Zročné výživné za obdobie od 13.10.2022 do 30.05.2023 vo výške 229 eur súd p o v o ľ u j e povinnému – bývalému manželovi splácať v splátkach po 50 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia počnúc vykonateľnosťou rozsudku.

III. V zostávajúcej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 13.10.2022 domáhala určenia výživného na manželku tak, že povinný je povinný prispievať na jej výživu sumou 200 eur mesačne. Návrh odôvodňovala tým, že nie je v jej finančných možnostiach participovať na financovaní potrieb mal. dieťaťa sama, nevynímajúc financovania potrieb domácnosti a jej vlastných potrieb, ktoré sa vzhľadom k svojmu príjmu snaží minimalizovať na nevyhnutnú mieru, z ktorého dôvodu je nevyhnutné uvedenú disproporciu životnej úrovne vyvážiť vo finančných prostriedkoch poskytovaných manželom titulom výživného na manželku. V návrhu upresnila, že manželstvo s povinnou osobou uzavreli 12.12.2020. Po uzavretí manželstva žili v domácnosti jej matky. V manželstve sa začali objavovať nezhody, ktoré vyústili až do opustenia spoločnej domácnosti manželom dňa 10.09.2022, kedy sa presťahoval k svojim rodičom. Od tejto doby s ňou manžel nekomunikuje a neparticipuje na výžive mal. dieťaťa. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke a jej príjem v sume 413,80 eur pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 383,80 eur a rodinných prídavkov na mal. dieťa vo výške 30 eur. Podľa jej vedomostí je manžel zamestnaný s mesačným príjmom vo výške 680 eur, pričom jeho reálny príjem je vyšší, cca o 40 eur a privyrába si aj brigádami. Mesačné náklady na domácnosť, v ktorej aktuálne bývajú traja, pozostávajú zo zálohových platieb na vodu 25 eur, elektrinu 70 eur, plyn 168 eur, TV 26 eur, internet 46 eur. Celková výška mesačných nákladov na bývanie je 335 eur a alikvotná časť nákladov pre jednu osobu vo výške 111,75 eur. Ďalšie výdavky navrhovateľky pozostávajú z nákladov na stravu 150 eur, telefón 30 eur,

splátka pôžičky vo výške 146 eur, hygienické potreby 30 eur, oblečenie a obuv 50 eur. Celková výška jej mesačných nákladov je v sume 517 eur.

2. Povinná osoba - bývalý manžel sa vyjadril k návrhu vo veci samej, podaním zo dňa 07.11.2022, ktoré doplnil podaním zo dňa 10.11.2022. S návrhom vo veci samej nesúhlasil, a preto žiadal návrh zamietnuť. Nepoprel, že 10.09.2022 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, avšak úplne finančne a duševne zničený práve konaním navrhovateľky. Hneď po svadbe navrhovateľka a jej matka mu začali podsúvať, že jeho rodina je čudná. Nahovorili mu, že na svadbe im jeho matka pošuškala, že sa ho chce konečne zbaviť. Znevažovanie jeho rodiny pokračovalo a stále sa stupňovalo. V mesiaci február 2021 mu zomrel dedko a navrhovateľka a jej matka mu však povedali, že nesmie ísť na pohreb, lebo ich ohrozil jej zdravie hroziacou nákazou. Útoky na jeho rodinu sa stupňovali až tak, že ho zmanipulovali, aby sa so svojou rodinou nestýkal vôbec. Po nasťahovaní sa do domácnosti matky navrhovateľky, na jej žiadosť musel platiť náklady na bývanie k rukám matky navrhovateľky vo výške 360 eur a nájom vo výške 100 eur, pričom mu navrhovateľka tvrdila, že sú to náklady iba za neho a ona tiež platí toľko matke za seba. Počas pandemických opatrení sa musel po príchode z práce vyzliecť v predsieni, ísť sa osprchovať, dať si do nosa tampóny namočené v dezinfekčnom prostriedku a tie si tam ponechať a dať si rúško, inak sa nesmel k nim priblížiť. Keď navrhovateľka otehotnela, zakázali mu, aby o tehotenstve povedal svojim rodičom a príbuzným, a rovnako mu zakázali oznámiť narodenie dieťaťa. Nesmel si urobiť žiadnu fotku dieťaťa, ani v svojom dome, ani v záhrade, ani úprav, ktoré v dome robil. V prípade, že namietal proti názorom alebo „pravidlám“ navrhovateľky a jej matky, tak nasledoval „pohovor“. Ak nemal dosť finančných prostriedkov na úpravu domu matky navrhovateľky, keďže len za bývanie jej musel platiť 460 eur, tak zaplatila časť za materiál a on musel podpísať, že jej je dlžný, lebo je to pre nich, a to napriek tomu, že investícia bola vložená do domu matky navrhovateľky a on tam odviedol aj svoju prácu. Za niekoľko mesiacov bol psychicky na dne, schudol 14 kg a stala sa z neho doslova psychická troska. Navrhovateľka ho obrala o všetok príjem tak, že si v práci nemohol kúpiť ani obed. Keď si uvedomil, čo sa s ním deje, potajomky sa zveril rodičom a 24.08.2022 im oznámil, že má syna a oni vnuka. Keď sa priznal, že bol so svojou rodinou, tak na neho navrhovateľka a jej matka fyzicky zaútočili, navrhovateľka mu dala facku a jej matka dve facky za to, že svoju matku „neposlal do piče“. Keď sa pokúsil zastať svoju matka, tak ho navrhovateľka obvinila, že má s matkou sexuálny pomer. Po tomto incidente zostal na dovolenke, lebo musel urobiť novú podlahu v kuchyni. Navrhovateľka mu zobrala mobil aj kľúče od domu, aby nemohol z domu odísť a schovala ich u svojej matky. Jednoducho ho nepustili von a zamedzili mu kontaktovať akúkoľvek pomoc. Mobil mu vrátila o 6 dní, keď musel ísť do práce a vtedy mu aj odomkla bránu. Po tomto všetkom odišiel zo spoločnej domácnosti k rodičom dňa 10.09.2022. V domácnosti navrhovateľky si nechal osobné veci, ku ktorým sa nevie dostať, nakoľko má obavy, aby ho opäť nezamkli v dome a nezobrali mobil. Bol nútený vyhľadať aj psychologickú pomoc. Navrhovateľka však s útokmi na jeho osobu neprestala ani potom, ako odišiel zo spoločnej domácnosti, naopak jej konanie sa vyostruje a on má vážnu obavu o svoj život a zdravie, a preto bol nútený obrátiť sa aj na orgány činné v trestnom konaní. Podľa objektívneho záveru klinického psychológa sa správanie navrhovateľky javí až patologické. Náklady, ktoré navrhovateľka vyčíslila a dokladovala sú nadhodnotené. Jeho príjem je cca 680 eur a žiadny iný príjem nemá. Na mal. dieťa prispieva dobrovoľne mesačne sumou 50 eur. Bol nútený si nakúpiť zimné oblečenie a iné potreby, pretože mu všetky veci zostali u navrhovateľky. Jeho príjem nie je taký, že by jeho životná úroveň bola podstatne vyššia ako životná úroveň navrhovateľky. Navrhovateľka v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas do rozvodu žiada výživné na mal. dieťa vo veku jedného roka v sume 200 eur. Ak by súd uložil takúto vyživovaciu povinnosť otcovi mal. dieťaťa, zostal by mu príjem cca 480 eur, ktorý je približne rovnaký príjmu navrhovateľky. Manžel chodí do zamestnania, má rozdielne potreby a náklady, ktoré vyplývajú z nákladov na cestu do prácu, z nákladov na ošatenie a obuv do práce, z nákladov na stravovanie, ktoré sú nepochybne vyššie ako keď si človek môže doma navariť. Má zvýšené výdavky z dôvodu zdravotného stavu, nakoľko musí navštevovať psychológa. Zároveň navrhol, aby súd v súlade s ustálenou judikatúrou prihliadol aj na dobré mravy a aby vo vzťahu k vyššie uvedenému zohľadnil najmä skutočnosti, že manžel bol nútený opustiť spoločnú domácnosť z dôvodu násilia a obmedzovania zo strany navrhovateľky až v takom rozsahu, že bol nakoniec nútený podať aj trestné oznámenie. Priznanie výživného odporuje i zásadám morálky. Považoval za príkry rozpor s dobrými mravmi to, aby navrhovateľka žiadala od manžela len plnenie povinností, pričom sama hrubo porušovala a stále porušuje jeho základné práva a hrubo a vulgárne sa správa aj k jeho rodine, čo bolo príčinou rozvratu vzťahu.

3. Súd prvej inštancie Uznesením č. k. – 114 zo dňa 11.11.2022 návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd Uznesením č. k. – 368 zo dňa 31.03.2023 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým manželovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky v sume 50 eur mesačne odo dňa 17.10.2022 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o určenie manželského výživného. Odvolací súd vo zvyšnej napadnutej časti sumy 150 eur mesačne napadnuté uznesenie potvrdil. Zročné výživné za dobu od 17.10.2022 do 31.03.2023 v sume 274 eur je manžel povinný zaplatiť navrhovateľke do troch dní. Odvolací súd mal za to, že navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s procesnoprávnymi aj hmotnoprávnymi predpismi vzťahujúcimi sa na tento prípad, v dôsledku čoho bol daný dôvod dočasne upraviť pomery manželov nariadením neodkladného opatrenia tak, aby bolo zabezpečené jej právo na rovnakú životnú úroveň, akú má jej manžel a aká zatiaľ z obsahu spisu vyplýva. Zamietnutie návrhu pre rozpor s dobrými mravmi na návrh manžela z obsahu spisu jednoznačne nevyplýva. Odvolací súd čiastočne návrhu vyhovel v rozsahu v akom zatiaľ manžel prispieva aj na výživu dieťaťa s prihliadnutím na výšku jeho príjmu a náklady na výživu v širšom slova zmysle. Suma výživného vo výške 50 eur mesačne nemusí byť sumou konečnou a s ohľadom na výsledky dokazovania pri posúdení celkových možností a schopností manžela a odôvodnených potrieb navrhovateľky môže byť výška výživného v rozhodnutí vo veci samej aj v inej sume.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový a právny stav:

4. 1 Účastníci uzavreli manželstvo dňa 12.12.2020 v H., ktoré je evidované v knihe manželstiev J. K. H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX.

4.1.1 Z pripojeného spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. mal súd preukázané, že návrhom zo dňa 26.09.2022 sa navrhovateľ – t. j. manžel domáhal rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa . Návrh odôvodňoval tým, že manželstvo bolo uzatvárané po ročnej známosti, avšak zo strany navrhovateľa žiaľ na základe výslovného nátlaku manželky. Svadba bola z dôvodu epidemiologických opatrení len v úzkom kruhu rodiny. Hneď po svadbe manželka aj jej matka začali navrhovateľovi podsúvať, že jeho rodina je čudná. Nahovorili mu, že na svadbe im jeho matka pošuškala, že sa ho chce konečne zbaviť. Útoky na rodinu navrhovateľa sa zo strany manželky a jej matky stupňovali. Až postupom času navrhovateľ zistil, že ho cielene manipulovali v snahe izolovať ho od všetkých blízkych osôb a priateľov. Počas pandemických opatrení musel navrhovateľ dodržiavať zvýšené hygienické pravidlá a keď manželka otehotnela, tak mu zakázali, aby o jej tehotenstve povedal svojim rodičom alebo iným príbuzným. V prípade, že navrhovateľ namietal proti názorom alebo pravidlám, nasledoval pohovor. Konflikt vyvrcholil v mesiaci august 2022, keď navrhovateľ priznal, že sa párkrát potajomky stretol s rodičmi. Dňa 10.09.2022 navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľ nemal záujem ďalej zotrvávať v patologickom vzťahu. Na základe týchto skutočností žiadal manželstvo rozviesť, maloleté dieťa na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100 eur mesačne, vzhľadom na jeho čistý mesačný príjem vo výške 700 eur. Styk s maloletým dieťaťom navrhol upraviť na každý párny víkend v mesiaci, od piatka 18.30 hod. do nedele 18.30 hod tak, že si dieťa vyzdvihne a odovzdá matke v mieste bydliska matky. Čistý mesačný príjem navrhovateľa v zmysle potvrdenia zamestnávateľa (na č. l. 134) za obdobie od októbra 2022 do januára 2023 bol vo výške 701 eur. Výpisy z účtov navrhovateľa (na č. l. 241 – 268). Na pojednávaní dňa 12.05.2023 (na č. l. 336 a nasledujúce) navrhovateľ uviedol, že nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia, najviac mu vadilo zo strany manželky, že mu bolo odopierané stretávať sa s jeho rodinou. Intímne sa nestýkajú a spoločne nehospodária od septembra 2022. Výživné navrhol vo výške 100 až 150 eur mesačne s tým, že dobrovoľne platí 100 eur. K úprave styku uviedol, že s dieťaťom sa nestretol od septembra 2022 a preto uviedol, že nenavrhuje upraviť styk a chce najprv nadviazať vzťahy s dieťaťom. Počas manželstva raz došlo i k fyzickému útoku, kedy dostal facku od matky manželky a tiež aj od manželky. Nemohol si zobrať svoje veci, keď odišiel zo spoločnej domácnosti, žiadal o to aj písomne. Iné platby na jeho účte, ako príjem sa dejú z toho dôvodu, že keď kolega potrebuje niečo vyplatiť kuriérovi, tak mu pošle peniaze na účet a on to potom zaplatí. Výdavky navrhovateľa pozostávajú z nákladov na bývanie 200 eur, strava 150 eur, drogéria, telefón 25 – 30 eur, výživné 100 eur, úrazové poistenie 33 eur, pohonné hmoty 50 eur mesačne a výdavky na ošatenie, ktoré si musel kúpiť. Uznal, že J. L. je jeho súčasná partnerka, ktorej rovnako posielal

z účtu peniaze, ako kolegovi, keď potrebovala niečo zaplatiť. Rodičia sa o vnukovi dozvedeli, keď mal desať mesiacov, t. j. v auguste 2022. Navrhovateľ zdôraznil, že nechce meniť zamestnanie, robí to, čo ho napĺňa už od 16 rokov. Je perspektíva, že jeho príjem by sa mohol zvýšiť. Manželka uviedla, že dňa 16.09.2022 zistila, že navrhovateľ má mimomanželskú známosť. Manželka poprela skutočnosti uvádzané navrhovateľom ohľadne jej postoja k jeho rodine a k okolnostiam uzavretia manželstva. Nikdy spoločne nehospodárili, manžel jej nedával peniaze, len v obchode niečo zaplatil, skôr si požičiaval od jej matky. Ona je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 472,60 eur, v čom sú zahrnuté aj rodinné prídavky. Náklady na bývanie, ktorými prispieva matke sú vo výške 115,10 eur mesačne. Na dieťa jej prispieva i matka. Súd rozsudkom č. k. – 351 zo dňa 12.05.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.05.2023 manželstvo navrhovateľa rozviedol. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu vo výške 180 eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravoval.

4.1.2 Z pripojeného spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 16P/87/2022mal súd preukázané, že návrhom zo dňa 14.10.2022 sa navrhovateľka – matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že dieťa bude zverené do jej osobnej starostlivosti a otec je povinný prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne. Zároveň sa domáhala i nariadenia neodkladného opatrenia. Rozsudkom č. k. – 200 zo dňa 12.05.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.05.2023 súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke od 10.09.2022 a otec je povinný prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne od 10.09.2022. Zročné výživné za obdobie od 10.09.2022 do 30.04.2023 vo výške 500 eur je otec povinný platiť v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok od vykonateľnosti rozsudku.

4.2 Mal. dieťa G. C., nar. XX.XX.XXXX v D. E. je evidované v knihe narodení J. K. D. E.. Matkou je A. B. C., M. I., nar. XX.XX.XXXX a otcom G. C., nar. XX.XX.XXXX.

4.3 Listinné dôkazy ohľadne zálohových platieb na bývanie na meno matky navrhovateľky.

4.4 Záznam zo psychologického vyšetrenia povinnej osoby zo dňa 07.10.2022 a zo záveru správy mal súd preukázané, že manžel je evidovaný v psychologickej ambulancii od 09/2022 na vlastnú žiadosť. Poskytuje sa mu primárna psychologická intervencia v snahe zmeniť jeho aktuálnu kondíciu. Zo zistených klinických metód bolo preukázané, že klient bol vystavovaný hostilnému, až deštruktívnemu prostrediu pre jeho osobu ovplyvňujúc aj jeho blízku rodinu.

4.5 Listinné dôkazy ohľadne zálohových platieb na bývanie rodičov povinnej osoby.

4.5.1 Čestné prehlásenie matky povinnej osoby zo dňa 08.11.2022, že je prispieva na bývanie nájom sumou 200 eur a sumou 150 eur na potraviny a drogériu.

4.6 Potvrdenie o príjme manžela od zamestnávateľa EX-CORP s. r. o. Trávnica, Veľká strana 93/7, z ktorého mal súd preukázané, že je zamestnaný od 18.07.2016. Čistý mesačný príjem za obdobie od 09/2021 do 06/2022 bol vo výške 846,30 eur a za obdobie od 07/2022 do 09/2022 vo výške 2 049,36 eur, čo spolu predstavuje sumu 2 895,66 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 223 eur. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané i z lustrácie zo sociálnej poisťovne na manžela za posledné 2 roky.

4.6.1 Výplatné pásky manžela za dané obdobie.

4.7 Odpoveď zo Slovenského zväzu cyklistiky zo dňa 12.01.2023, z ktorej mal súd preukázané, že G. C. neboli vyplácané žiadne príjmy. Firme EX-CORP s. r. o. boli uhradené sumy 485,50 eur dňa 09.02.2022 a suma 338 eur dňa 18.02.2022.

4.7.1 Pracovná zmluva povinnej osoby zo dňa 18.07.2016 uzavretá so zamestnávateľom EX-CORP s. r. o. Trávnica 93, z ktorej mal súd preukázané, že od 19.07.2016 povinná osoba nastúpila na pracovné miesto administratívny pracovník, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 24.02.2022, z ktorého mal súd preukázané, že dohodnutý

obsah pracovnej zmluvy sa mení v bode 1 a v bode 3 mzdové podmienky s tým, že minimálna hodinová mzda v zmysle zodpovedá 3. stupňu náročnosti práce. Dodatok číslo 2 k pracovnej zmluve zo dňa 24.05.2022, z ktorého mal súd preukázané, že rovnako sa zmenil bod 1 a bod 3 zmluvy mzdové podmienky s tým, že minimálna mesačná mzda v zmysle zodpovedá 3. stupňu náročnosti práce v súlade s počtom odpracovaných hodín pri 40 hod. pracovnom týždni.

4.7.2 Lustrácia zo sociálnej poisťovne n a povinnú osobu zo dňa 18.08.2023, z ktorej mal súd preukázané, že povinná osoba je zamestnaná u zamestnávateľa EX-CORP s. r. o. Trávnica od 19.07.2016, vymeriavací základ za posledných 12 mesiacov od 07/2022 do 06/2023 bol vo výške 9 310,54 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 750 eur.

4.8 Lustráciou v bankách na povinnú osobu súd zistil, že nemá evidované účty a rovnako ani matka povinnej osoby A. C..

4.9 Správa z ÚPSVaR NZ na matku navrhovateľky, z ktorej mal súd preukázané, že nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. 4.10 Fotokópia výsluchu účastníkov na OR PZ NZ zo dňa 19.12.2022 ohľadne výsluchu navrhovateľky a zo dňa 28.11.2022 ohľadne výsluchu povinnej osoby.

4.11 Správa zo Sociálnej poisťovne Nové Zámky na navrhovateľku, z ktorej mal súd preukázané, že ku dňu 31.01.2023 nie je poberateľkou dávky materskej, ktorú poberala v období od 05.09.2021 do 30.04.2022.

4.12 Notárska zápisnica N630/2015, z ktorej mal súd preukázané, že dňa 26.05.2015 matka navrhovateľky ako predávajúca odpredala nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 40 000 eur.

4.13 Uznesenie Okresného súdu v Kromneříči č. k. 28D/26/2007-57 Nd44/2007 zo dňa 25.07.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.08.2007, z ktorého mal súd preukázané, že matka povinného ako zákonná dedička nadobudla nehnuteľnosti po poručiteľovi v 1/2 na LV č. XXX v kat. území N., čistá hodnota dedičstva spolu s nehnuteľnosťami, ktoré nadobudla v druhej polovici zákonná dedička boli v čistej hodnote dedičstva vo výške 466 263,90 Kč.

4.14 Odborné vyjadrenie znalkyne PhDr. Zuzany Bielikovej č. 15/2023 vyžiadané z OR PZ v NZ na č. l. 421.

4.15 Pripojené spisy tunajšieho súdu po poručiteľovi O. I. pod sp. zn. , kde žiadateľkou o pohrebné bola B. I., D. E., G. L. XXXX/X. Uznesenie č. k. -9 zo dňa 04.06.2013, ktorým súd zastavil pre nemajetnosť.

4.16 Pripojený spis tunajšieho súdu pod sp. zn. po poručiteľke P. I., žiadateľka o pohrebné totožná ako v predchádzajúcom spise. Uznesenie č. k. -11 zo dňa 17.08.2016, ktorým súd vydal nepatrný majetok osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľky a konanie zastavil.

4.17 Ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2021 otca povinného, z ktorého mal súd preukázané, že mu bol vyplatený úhrn zúčtovaných zdaniteľných príjmov v sume 7 594,50 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 633 eur.

4.18 Potvrdenie o príjme matky povinného od zamestnávateľa „NITRAVA“ zariadenie sociálnych služieb Nitra, zo dňa 02.11.2022, z ktorého mal súd preukázané, že matke bol vyplatený čistý príjem za posledných 12 mesiacov vo výške 11097,21 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 924 eur.

5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi upresnila, že pred uzavretím manželstva sa poznali necelý rok. Keď uzavreli manželstvo, začali žiť v spoločnej domácnosti s jej matkou v nehnuteľnosti, ktorá patrí do výlučného vlastníctva matky. Matka A. B. I., nar. XX.XX.XXXX je toho času nezamestnaná, predtým poberala opatrovateľský príspevok. Nehnuteľnosť nadobudla darovaním od rodičov. V nehnuteľnosti bývali od 12.12.2020, bolo potrebné upraviť jej izbu, aby si mali kam dať veci a tiež sa upravovala matkina izba. Náklady na bývanie pozostávali zo zálohových platieb na bývanie: voda 25 eur, elektrina

70 eur, plyn 168 eur, TV Free Sat 26 eur, internet 46 eur, spolu vo výške 335 eur. V nehnuteľnosti bývali 3 dospelé osoby a jedno maloleté dieťa. Náklady na bývanie uhrádzala ona s matkou tak, že prispievala sumou, ktorá predstavovala polovicu nákladov a domnievala sa, že bude platiť aj manžel. Predtým, ako nastúpila na materskú dovolenku pracovala v Bratislava v Adeccu viac ako 2 roky a jej čistý mesačný príjem podľa vlastného vyhlásenia bol vo výške 1 100 eur v čistom. Následne pracovala u rovnakého zamestnávateľa ako manžel, kde jej čistý mesačný príjem podľa vlastného vyhlásenia bol vo výške minimálnej mzdy a dala výpoveď, pretože mala rizikové tehotenstvo. Pracovný pomer ukončila výpoveďou. Bolo to počas skúšobnej doby. Mesačný príjem manžela bol vo výške 84,63 eur, pretože mal pracovanú zmluvu od 18.06.2016 a pracoval 20 hodín mesačne. Manžel jej nikdy nepovedal, koľko zarábal, každý mesiac jej povedal inak. Až v apríli 2022 zistila, že manžel má takúto zmluvu a robí 5 hodín týždenne. Bolo to v čase, keď si išli brať spotrebný úver na chladničku. Manžel jej nedával peniaze, vždy mal zložené peniaze v peňaženke, čo mu dávali klienti. Dal 10 eur, 20 eur, 50 eur, neviem koľko to mohlo byť mesačne. Momentálne poberá rodičovský príspevok vo výške 383 eur a rodinné prídavky vo výške 30 eur. Materskú poberala vo výške 1 200 eur. Manžel pravidelne na náklady na bývanie neprispieval, dal sem tam 10 eur, 20 eur. Chcela, aby mal manžel v poriadku všetky zmluvy a preto sa skontaktovala so zamestnávateľom, ktorý jej povedal, že mu dáva i peniaze na ruku. Okrem toho mu vypláca 300 eur, čo predstavuje 40% zo vstupného. Spoločnosť sa zaoberá predajom komponentov na bicykle. Manžel kupuje energetické nápoje a sladkosti, ktoré predáva so ziskom 75 %, čo je týždenne 90 eur. I napriek tomu, že manžel mal pracovať 5 hodín týždenne v pondelok, utorok, štvrtok a v piatok pracoval 8 hodín a v stredu 11 hodín. Každú druhú sobotu 7 hodín. O pracovnom čase manžela vedela od začiatku, keďže odchádzal a prichádzal domov. Jeho pracovná zmluva bola zmenená v júni 2022 a i napriek tomu jeho čistý mesačný príjem za rok 2021 bol vo výške 633 eur. Príjem manžela od júna 2022 v zmysle výplatnej pásky bol vo výške 680 eur v čistom. Často si požičiaval peniaze od mojej matky na zveľaďovanie svojho auta Renault Clio. Na cigarety a pravdepodobne investoval do mimomanželského vzťahu. O mimomanželskom vzťahu som sa dozvedela 16.09.2022. Manžel nikdy nedal jej matke ani korunu na náklady na bývanie. Jej celkové mesačné výdavky predstavujú sumu 517,50 eur. V marci 2020 pred uzavretím manželstva si brala pôžičku vo výške 10 000 eur z Q. R. na auto, ktoré spláca splátkou vo výške 145,75 eur. Keď pracovala u rovnakého zamestnávateľa ako manžel, robila administratívne práce. U zamestnávateľa je okrem konateľa zamestnaný iba manžel. Navrhovateľka mala výhrady voči uhradeným sumám od zamestnávateľa manžela, ktoré boli oboznámené, pretože podľa jej vedomostí malo ísť o sumu 1 500 eur po konečnom vyúčtovaní. Na výživnom trvala preto, že mala určitý štandard materskú vo výške 1 200 eur a momentálne poberá len rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Navrhovateľka bola ochotná uzatvoriť zmier vzhľadom na oboznámenú finančnú situáciu manžela tak, že by súhlasila s určením výživného vo výške 150 eur. Poukázala na výpisy z účtov povinnej osoby v konaní o rozvod manželstva, kde bol vykázaný príjem v mesiaci október 2022 vo výške 768 eur, v mesiaci november vo výške 800 eur, v mesiaci december vo výške 724 eur, v mesiaci január 2023 vo výške 895 eur, v mesiaci február 927 eur a v mesiac marec vo výške 2 057 eur. Keďže manžel s navrhovaným nesúhlasil, po vykonanom dokazovaní, žiadal návrhu vyhovieť. Uznala, že výživné určené v zmysle uznesenia odvolacieho súdu bolo vyplatené.

5. 1 Právny zástupca navrhovateľky v záverečnej reči uviedol, že povinná osoba – manžel neprispieval na výživu navrhovateľky podľa svojich možností a schopností napriek tomu, že navrhovateľka bola a je na materskej dovolenke. Manžel musel mať podstatne vyšší príjem ako sa ho snažil deklarovať. Výsluch konateľa zamestnávateľa manžela považoval za účelový a išlo zníženie príjmov vyplývajúcich zo zaujímavého vzťahu. Jednalo sa o účelové zakrytie čiernych príjmov. Manžel deklaroval príjem vo výške 720 eur, ktorý je menší ako jeho výdavky. Poukázal na výdavky na obedy 61 eur, 52 eur pobyt v hoteli, výdavky na motokáry – prenájom 50 eur, prenájom garáže 48 eur, tankovanie vo výške 225 eur v marci 2023., zasielanie finančných prostriedkov vo výške 400 eur, 500 eur, 200 eur, 215 eur, čo dôvodil tým, že mu priateľka zakupovala oblečenie a takto jej vracal peniaze. V rozvode sa vyjadroval tak, že sa jednalo o peniaze, ktoré mu boli zasielané na preberanie balíkov. Z týchto dôvodov žiadal návrhu vyhovieť v celom rozsahu a uplatnil si trovy konania vo výške 100%, ktoré momentálne vyčísliť nevedel.

6. Bývalý manžel – povinná osoba vo svojej výpovedi uviedol, že je vyučený automechanik, štúdium ukončil výučným listom. Od roku 2006 sa venoval športu freestyle a v roku 2010 so zamestnávateľom J. S. vytvorili podmienky na jazdenie – halu a v roku 2015 vytvorili druhú halu, pretože prvú museli opustiť. Dohodli sa na tom, že jeho príjem bude minimálny, vo výške 80 eur v zmysle pracovnej zmluvy od 16.07.2016. Po uzatvorení manželstva dával manželke 350 eur, ktoré pozostávali z výplaty 80 eur a boli doplnené úsporami, ktoré mu dala matka, keď dovŕšil plnoletosť vo výške 9 500 eur po tom,

ako odpredala nehnuteľnosť po rodičoch. Bolo mu povedané, že jeho čiastka na bývanie je 350 eur. Momentálne už z úspor nemá nič. Z príjmu z pracovnej zmluvy si platil internet a telefón. Rodičia ho živili a šatili, nemali s tým problém. Verili tomu, že keď sa im to podarí rozbehnúť, bude mať iný príjem. Zmena jeho pracovnej zmluvy bola riešená v júni 2022, pretože manželka chcela, aby si zobral úver na rekonštrukciu domu jej matky. Vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu si plnil tak, že keď išli na nákup, uhrádzali výdavky na polovicu. Sumu 350 eur dával manželke do konca spoločného bývania. Jeho pracovná doba počas manželstva bola od 08.00 hod. do 15.00 hod. Peniaze, ktoré mu dala matka mal u rodičov a telefón si platil z úspor. Rovnako z úspor uhrádzal i povinné zmluvné poistenie na jedno auto vo výške 75 eur a na druhé vo výške 90 eur. Rodičia mu zakúpili motorové vozidlá v roku 2015 motorové vozidlo Renault Clio, rok výroby 1999 za kúpnu cenu 800 eur a v 09/2020 druhé motorové vozidlo Renault Kango, rok výroby 1998 za kúpnu cenu 1 000 eur. Po vykonanom dokazovaní žiadal rozhodnúť tak, že aby navrhovateľka nemusela vracať zaplatené výživné vo výške 50 eur mesačne do rozvodu, súhlasil s určením výživného v takejto sume.

6.1 Právna zástupkyňa bývalého manžela v záverečnej reči uviedla, že navrhovateľka nepreukázala vyššiu životnú úroveň povinnej osoby za posudzované obdobie, ani že by jej životná úroveň klesla od obdobia ako prestali spolu žiť v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že manžela živila. Príjem navrhovateľky po započítaní aj výživného na maloleté dieťa nie je o nič nižší, ako príjem povinnej osoby. V zásade rovnakej životnej úrovni sa nejedná o mechanickú rovnosť. Povinná osoba je zamestnaná, má rozdiele náklady na cestovné, ošatenie a stravovanie mimo domu ako matka na materskej dovolenke. Dôkazom sú i finančné čiastky uvádzané ohľadne ceny obedov. Na základe týchto skutočností navrhla návrh zamietnuť, uplatnila si náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré presne vyčísliť nevedela a doručila ich súdu písomne dňa 10.10.2023. Aby navrhovateľka nemusela vracať zaplatené výživné vo výške 50 eur, súhlasila s určením výživného v takejto výške do rozvodu.

7. Súd vo veci vypočul svedka – zamestnávateľa povinného A. J. S., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi upresnil, že s bývalým manželom navrhovateľky spolupracuje už dlhšiu dobu. Bolo založené občianske združenie a následne zriadili halu. Občianske združenie má názov H. T. F.. Prvú halu museli opustiť a premiestnili si veci do druhej haly, ktorú vlastní občianskej združenie a platia nájom. Hlavným predmetom podnikania je maloobchod a veľkoobchod. Internetový obchod s BMX majú od roku 2011. Príjem povinnej osobe bol vyplácaný v hotovosti v zmysle dohody o pracovnej činnosti a neskôr bola uzatvorená normálna zmluva a mzda je v zmysle zmluvy posielaná povinnej osobe na účet. Od obdobia ako bola uzavretá riadna zmluva, príjem povinnej osoby je 700 eur v čistom. Mzda je vyplácaná pod variabilným symbolom a dá sa identifikovať. Ak v určitom období poslal na účet povinnej osoby finančné prostriedky, bolo to preto, že ak nebol prítomný na mieste podnikania a prišla dobierka, aby ju vedel zamestnanec zaplatiť. Hotovosť z účtu firmy poslal zamestnancovi na zaplatenie dobierky, ktorú bolo potrebné vyplatiť v hotovosti. Bolo to zaplatené kartou z účtu zamestnanca a je to zaevidované ako platba v hotovosti. Je pravdou, že pred uzatvorením pracovnej zmluvy vyplácal povinnej osobe sumu okolo 100 eur v zmysle dohody. Pracovná doba v zmysle pracovnej zmluvy je 8 hodín denne, táto je variabilná podľa potreby na dlhší čas, prípadne počas víkendov. Povinná osoba bola niekedy na mieste výkonu práce i v rámci svojich záľub. Nepoprel, že je pravdou, že keď kolega mal manželku, nechcel, aby vedela, aký má príjem. Niečo sa jej povedalo, nie je pravdou, že by vyplácal povinnému 300 eur mesačne zo vstupného. Vstupné vyberajú formou členského, prípadne si firmy platia prenájom na faktúru. Momentálne je členské 20 eur a evidujú asi 10 takýchto ľudí. Majú občerstvenie pre seba, aj pre záujemcov, ktoré je platené zo Zväzu cyklistiky alebo občianskeho združenia, žiadne občerstvenie nepredávajú. Neviedli si evidenciu dochádzky a riadili sa podľa pracovného času v zmluve. Uznal, že v emailovej komunikácii s navrhovateľkou 12/2021 uviedol nepravdu, že pravidelne zvyšuje plat povinnej osobe.

8.Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. 9. Podľa ustanovenia § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. 10. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 11. Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 12. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 13. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 14. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádza zo zásady, v zmysle ktorej všetci členovia rodiny si majú povinnosť vzájomne pomáhať a podľa svojich možností a schopností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o rodine, majú manželia povinnosť uspokojovať potreby rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V prípade, ak nie je dodržaná táto vzájomná povinnosť je možné pristúpiť k uplatneniu si vzájomnej vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká okamihom uzavretia manželstva a zaniká jeho zánikom. Zákon o rodine predpokladá, že si manželia svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť budú plniť dobrovoľne. Až v prípade, že niektorý z manželov si vyživovaciu povinnosť voči druhému z nich neplní, môže sa tento domáhať určenia vyživovacej povinnosti na základe súdneho rozhodnutia. Oprávneným z takejto vyživovacej povinnosti je manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu, aby táto bola v zásade rovnaká. Povinným je druhý manžel. Životná úroveň oboch manželov má byť v zásade rovnaká, nejde o mechanickú rovnosť v zmysle rovnakého množstva peňazí, treba vziať do úvahy aj osobitnosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík, týkajúcich sa manželov. Zákon stanovuje všeobecné kritériá, ktoré je potrebné posudzovať pri určovaní vyživovacej povinnosti, pričom prihliada na zdravotný stav, osobné schopnosti, vzdelanie, možnosti a majetkové pomery. Prihliada sa taktiež na to, či povinný sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania ako aj na neprimerané majetkové riziká. Súd musí zohľadniť odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti a možnosti povinného a zároveň súdu je uložená povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť. Výživné medzi manželmi nemožno priznať, ak by bolo v rozpore so zásadami morálky. Z uvedeného hľadiska je súd povinný prihliadať na dĺžku trvania manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť a o výchovu detí a tiež aj príčiny, pre ktoré si manželia neplnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Je potrebné zhodnotiť aj namáhavosť práce vykonávanej manželom, od ktorého sa výživné požaduje. V prípade niektorých povolaní sú nevyhnutné náklady na reprezentáciu, vytvorenie a udržanie klientely, u iných takéto výdavky neprichádzajú do úvahy. So zabezpečením vyššieho príjmu na základe značne náročného vypätia síl, resp. sťažených okolností, môže byť spojená i potreba vynaloženia vyšších prostriedkov napr. na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod. Zákon totiž ukladá obligatórne povinnosť prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už sa nehovorí o spoločnej domácnosti, keďže možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia v prípade starostlivosti o dieťa. Domácnosť podľa tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvalo žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu Zákona o rodine, vytvárať priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému rastu a povolaniu. Zákon v tejto časti právne priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela ; až po jeho posúdení možno porovnať životnú úroveň manželov. Výživné medzi manželmi nemožno priznať, ak by bolo v rozpore so zásadami morálky. Pre záver, či priznanie výživného neodporuje zásadám morálky, môže byť významnou okolnosťou, či manžel uplatňujúci nárok na výživné neodmieta bez závažných dôvodov zo svojej strany plniť povinnosti vyplývajúce z ustanovení a Zákona o rodine, či žije s druhom a pod. Vždy je potrebné súhrnne hľadieť na postoj manželov k manželstvu, jeho účasť na zabezpečovaní potrieb spoločnej rodiny, domácnosti a význam vzájomnej vyživovacej povinnosti pre obnovenie manželského spolužitia.

15.Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Súd mal preukázané, že účastníci nežili v spoločnej domácnosti od 10.09.2023 a povinný bývalý manžel dobrovoľne na výživu navrhovateľky neprispieval. Je nepochybné, že do opustenia spoločne domácnosti si navrhovateľka plnila svoje povinnosti podľa § 18 a § 19 Zákona rodine, t. j. v prvom rade zabezpečovala starostlivosť o maloleté dieťa. Poberala rodičovský príspevok vo výške 383 eur a príjem bývalého manžela bol vo výške 700 eur. Od 01.01.2023 navrhovateľka poberala rodičovský príspevok vo výške

412 eur. Navrhovateľka, ako oprávnená osoba, preukázala, že má nárok na výživné na manželku, keďže si plnila zákonné povinnosti a povinný bývalý manžel si vyživovaciu povinnosť neplnil dobrovoľne v súlade so zákonom. Navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia výživného vo výške 200 eur od podania návrhu. Uvedenú sumu súd považoval za neprimerane vysokú, vzhľadom na to, že ak by povinný prispel takouto sumou na výživu navrhovateľky, jej príjem by bol vyšší ako zostatok príjmu povinného. V roku 2022 by bol príjem manželky 583 eur a povinnému by zostalo 500 eur a v roku 2023 by jej príjem bol vo výške 612 eur. Navrhovateľka uvádzala výdavky vo výške 517 eur mesačne spolu so splátkou úveru. Súd uznal výdavky navrhovateľky vo výške 400 eur, ktoré pozostávajú z alikvotnej čiastky 112eur, strava 150 eur, oblečenia a obuv 50 eur, hygienické potreby 30 eur, telefón 30 eur, pohonné hmoty 30 eur, keďže vlastní motorové vozidlo. Súd v približne rovnakej sume uznal výdavky povinného, ktoré pozostávajú rovnako z nákladov na stravu 150 eur, hygienické potreby 30 eur a telefón 30 eur, pohonné hmoty 50 eur, výdavky na ošatenie 50 eur a náklady na bývanie vo výške 90 eur, pretože je nepochybné, že v nehnuteľnosti, kde býva bývalý manžel, ktorý sú rovnako povinný sa podieľať na výdavkoch na bývaní, preto súd preukázateľné mesačné výdavky u rodičov povinného vo výške 270 eur rozdelil pre 3 osoby. Súd vzhľadom na vyššie uvedené určil výživné vo výške 100 eur od 13.10.2022 do 31.12.2022, pretože mal za to, že zaplatením takéhoto výživného bude dosiahnutá rovnaká životná úroveň manželov. Ak navrhovateľka k rodičovskému príspevku vo výške 383 eur dostane sumu 100 eur, bude mať príjem vo výške 483 eur. Z uvedeného príjmu bude schopná uhradiť uznané výdavky súdom vo výške 400 eur a zostane jej suma 83 eur, z ktorej je rovnako povinná i na výživu maloletého dieťaťa minimálne vo výške 50 eur po zohľadnení každodennej starostlivosti o maloleté dieťa. Ak povinný bývalý manžel z mesačného príjmu vo výške 700 eur zaplatí výživné na manželku vo výške 100 eur a výživné na maloleté dieťa vo výške 100 eur, zostane mu výška 500 eur, s tým , že po zaplatení výdavkov uznaným súdom rovnako vo výške 400 eur, ktorá je len o niečo vyššia ako suma, ktorá zostane navrhovateľke. Súd vychádzal i z toho, že samozrejme navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke v domácnosti a povinný bývalý manžel chodí do zamestnania. V roku 2023 navrhovateľka začala poberať rodičovský príspevok vo výške 412eur, takže jej príjem sa zvýšil a preto súd mal za to, preto je potrebné výživné na manželku znížiť, od 1.1.2023 do 31.5.2023 súd určil výživné na navrhovateľku vo výške 70 eur. Súd rovnako vychádzal z toho, že ak navrhovateľka obdrží rodičovský príspevok a manželské výživné vo výške 70 eur, jej príjem bude rovnako predstavovať sume 483 eur. Súd bol povinný zohľadniť v čase rozhodovania súdu i tú skutočnosť, že momentálne povinný bývalý manžel má určené výživné na maloleté dieťa po rozvode manželov vo výške 180 eur a rovnako je povinný splácať mesačné splátky z ročného výživného vo výške 50 eur určeného na čas do rozvodu. V neposlednom rade je potrebné zohľadniť i tú skutočnosť, že manželskom výživnom na čas do rozvodu vznikne i zročné výživné vzhľadom na doteraz platené výživné v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia.

15.1 Zročné výživné za obdobie od 13.10.2022 do 31.5.2023 predstavuje sumu 229 eur, ktorá pozostáva zo sumy 29 eur za 18 dní v mesiaci október 2022, zo sumy 100 eur za mesiace november, december 2022 (2x50 eur) a zo sumy 100 eur za rok 2023 od januára do mája (5x20 eur). Zročné výživné predstavuje rozdiel medzi určeným a vyplateným výživným. Obaja účastníci zhodne uznali, že výživné v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia do rozvodu bolo vyplatené vo výške 50 eur mesačne. Ak povinný zo svojho príjmu zaplatí výživné vo výške 180 eur, zročné výživné vo výške 50 eur a zročné výživné vo výške 20 eur, zostane mu suma približne rovnaká ako je príjem navrhovateľky. Súd umožnil z týchto dôvodov povinnému splácať ročné výživné v splátkach podľa .

Ostatné rozsiahle vyjadrenia navrhovateľky týkajúce sa predchádzajúceho príjmu bývalého manžela súd považoval za irelevantné, pretože od podania návrhu mal už bývalý manžel riadnu pracovnú zmluvu a súd mal preukázaný jeho čistý mesačný príjem vo výške 700 eur. Rovnako súd považoval za irelevantné i ďalšie tvrdenia navrhovateľky týkajúce sa ich manželstva ako aj príčin rozvratu manželstva, pretože mal za to, že uvedené dôvody by mali dôležitejší význam pri určovaní príspevku na výživu rozvedenej manželky. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že manželstvo účastníkov už v čase rozhodovania súdu zaniklo rozvodom. Súd mal za to, že v konaní v žiadnom prípade neboli preukázané dôvody, pre ktoré by nebolo možné priznať výživné navrhovateľke vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Vyplýva to i z vykonaného dokazovania, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľka ako oprávnená osoba si plnila všetky povinnosti vyplývajúce z § 18 a § 19 Zákona o rodine a tvrdenia bývalého manžela ohľadne správania voči nemu preukázané neboli, čoho dôkazom je i záver odborného vyjadrenia pod číslom 15/2023, ktoré bolo vypracované v konaní vedenom na OR PZ Nové Zámky vo veci pod spisovou značkou ORP-686/1-VYS-NZ-2022, v ktorom Q. E. R. uviedla,

že v štruktúre osobnosti G. C. nezisťuje zvýšenú neurotizáciu, depresiu, či iné poškodenie psychického zdravia. Aktuálnym vyšetrením na jeho psychickom zdraví nezisťuje prežívanie psychického utrpenia.

15.2 Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, pretože mal za to, že navrhovateľka preukázala, že má oprávnený nárok na výživné, určená výška výživného zodpovedá finančným možnostiam povinného, t.j. bývalého manžela, vzhľadom na jeho preukázateľný príjem vo výške 700 eur s tým, že v neposlednom rade vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené a zaniklo dňom 30.05.2023. Určené výživné na čas do rozvodu zohľadňuje finančné možnosti povinného tak, že týmto spôsobom je zohľadnená rovnaká životná úroveň účastníkov vzhľadom na ich finančné možnosti ako aj potreby. V zostávajúcej časti súd návrh navrhovateľky zamietol. K možnosti vyššieho príjmu povinného súd poznamenáva, že povinný riadne pracuje, venuje sa pracovnej činnosti v danej oblasti od svojich 16 rokov a je nepochybné, že príjem má, ktorý zodpovedá jeho vzdelaniu, zdravotnému stavu, schopnostiam ako aj dlhodobým záľubám.

15.3 Súd zamietol návrh právneho zástupcu navrhovateľky na vykonanie dokazovania ohľadne listinných dôkazov týkajúcich sa zaúčtovania tovaru pre firmu, ktoré boli vyplácané z finančných prostriedkov, ktoré na účet povinného zasielal jeho zamestnávateľ. Súd uvedený dôkaz nepovažoval za dôležitý i vzhľadom na výsluch svedka, ktorý dané skutočnosti ozrejmil a v neposlednom rade i povinná osoba predložila súdu rozpis výdavkov evidovaných na jeho účte v zmysle doplňujúceho vyjadrenia svedka.

16. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie a to funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Ani jednu z uvedených zásad však nemožno uplatňovať v konaní podľa , a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu. V konaniach podľa v dôsledku verejného záujmu, ktorý je prítomný v prevažných prípadoch, nemožno uplatňovať sankčnú funkciu trov konania na základe zásady o pomere úspechu toho ktorého účastníka v konaní a tak aj prípadnému navrhovateľovi, ak sa konanie začalo na jeho návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ takéto konanie vyvolal, hoci nemal istotu, či súd jeho návrhu vyhovie. Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu a , súd rozhodne, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Generálna klauzula formulovaná v vychádza teda z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formáciou sa okrem iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to tento zákon pripúšťa. V je to ustanovenie . Ustanovenie predstavuje tzv. materiálny korektív. Aplikácia tohto ustanovenia musí byť náležite odôvodnená a pri aplikácii nie je rozhodujúcim kritériom úspech v konaní. Predpokladom je, že s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci, a to za predpokladu, že si účastník konania nárok na náhradu trov konania uplatnil. S ohľadom na okolnosti prípadu nie je jediným kritériom zohľadňovanie osobných a majetkových pomerov účastníkov. Relevantné sú práve okolnosti prejednávanej veci. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní má platiť, okrem výnimiek, ktoré sú upravené v ustanovení – 56 . Súd mal za to, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia . V tomto konaní sa navrhovateľka domáhala určenia výživného voči povinnému, avšak dôvody, ktoré ju viedli k podaniu návrhu, samotné okolnosti konania, ako aj výsledok nezakladajú okolnosti, na základe ktorých by bolo na mieste jej priznať náhradu trov konania podľa . V neposlednom rade si právny zástupca navrhovateľky trovy konania nevyčíslil. Rovnako súd nepovažoval v prejednávanej veci za spravodlivé priznať trovy konania povinnému. Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania podľa , vzhľadom na nezistenie okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov, spravodlivé.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na nezistenie okolností prípadu, pre ktoré by bolo priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov spravodlivé.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.