Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-76-2010.pdf
PDF · 81.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-7Cb/76/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Alicou Gavalcovou, v právnej veci žalobcu V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, Q. Q., zast. JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou so sídlom ČSA 5, Brezno proti žalovanému Roľnícke družstvo Telgárt, družstvo, so sídlom 976 73 Telgárt, IČO: 00 420 182, zast. JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou so sídlom ČSA 18, Brezno o zaplatenie 1 592,42 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie o zaplatenie 1 592,42 Eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 310,01 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z náhrady za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania a poplatku za odvolanie spolu v sume 208,50 Eur a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 568,48 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobkyne č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo F., J..P.., Q..
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 4.3.2010 uplatnila si žalobkyňa voči žalovanému nárok na zaplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 1 889,36 Eur, ktorý nadobudla na základe Osvedčenia o dedičstve XXD XX/XXXX, R. XX/XXXX, ktoré vydal notár JUDr. Pavel Jombík, súdny komisár so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 16. Žalobkyňa uviedla, že nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu na ňu prešiel po jej matke W. B., ktorá zomrela XX.X.XXXX a bola v čase smrti ešte členkou Roľníckeho družstva Telgárt, teda žalovaného. V zmysle Stanov družstva, teda žalovaného, podľa čl. VI, ods. 5 zaniklo jej dňom XX.X.XXXX jej členstvo, a to smrťou. Podľa čl. XV Stanov družstva jej vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 64 642,- Sk. Podľa návrhu žalobkyne jej mal žalovaný vyplatiť tento vyrovnací podiel do 10 rokov v rovnomerných splátkach, najneskôr do 31.12.2009. Do podania žalobného návrhu je zaplatil len dve splátky, a to v roku 2006 sumu 6 430,- Sk, v roku 2008 1 293,- Sk, teda spolu jej zaplatil 7 723,- Sk, v prepočte 256,36 Eur, teda uplatnila si nárok na zaplatenie v sume 1 889,36 Eur. Okrem toho si uplatnila aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške 9 % ročne od 1.1.2010.
Súd vydal vo veci 12.3.2010 pod č. 2Rob/37/2010 Platobný rozkaz, v ktorom žalobnému návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal odpor žalovaný a uviedol, že ku dňu podania žalobného návrhu dlh žalovaného voči žalobkyni predstavuje 518,08 Eur, pretože okrem toho, čo
žalobkyňa uviedla v návrhu, jej bola ešte zaplatená suma v roku 2009 a 26.3.2010 dvakrát suma 41,92 Eur.
Na základe odporu právna zástupkyňa žalobkyne zobrala návrh v časti o zaplatenie 83,74 Eur späť, preto súd v časti o zaplatenie 83,74 Eur Uznesením 7Cb 76/2010 zo dňa 21. júna 2010 konanie zastavil.
Na pojednávaní, ktoré súd nariadil na deň 17.3.2011 žalovaný vzniesol námietku premlčania voči nároku žalobkyne a žiadal, aby súd žalobný nárok žalobkyne zamietol z dôvodu premlčania jej nároku.
Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 17. marca 2011 a konanie v časti o zaplatenie 213,20 Eur zastavil a vo zvyšku súd žalobný návrh zamietol a zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému trovy konania.
Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie v zákonnej lehote žalobkyňa.
Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením 43Cob/182/2011 rozsudok okresného súdu v časti druhej a tretej výrokovej vety zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom vyslovil názor, že námietka žalovaného o premlčaní nároku žalobkyne nie je dôvodná, pretože doba splatnosti vyrovnacieho podielu bola pre celý záväzok stanovená konkrétne a nastala v okamihu uplynutia 10 rokov od uplynutia jedného roka od schválenia účtovnej závierky. Veriteľ tak bol oprávnený žiadať celý zvyšok dlhu prvýkrát dňa, ktorý nasledoval po dni, ktorý žalovaný určil za okamih splatnosti celého zostatku vyrovnacieho podielu. Od tohto dňa sa odvíja posúdenie doby premlčania práva žalobkyne žiadať zaplatenie zvyšku vyrovnacieho podielu. Námietka žalovaného o premlčaní nároku žalobkyne neobstojí, podľa názoru krajského súdu, ani z toho dôvodu, že žalovaný začal plniť dlh až v roku 2006 dobrovoľne a postupne, pričom splácal jednotlivé čiastočné plnenia žalobkyni každý rok, a to aj po podaní žalobného návrhu, a takýmto konaním vlastne uznal svoj záväzok zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu v súlade s ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku vyslovil názor, že okresný súd v ďalšom bude zisťovať, či žalobkyňou uplatnená výška zvyšku vyrovnacieho podielu je správna, pričom zohľadní všetky čiastočné plnenia poskytnuté žalovaným na splnenie jeho záväzku v prospech žalobkyne a žalobkyni prizná ňou uplatnené právo na vyrovnací podiel v zistenom rozsahu. Zároveň súd posúdi uplatnenú výšku úroku z omeškania, a to v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka pri zohľadnení jednotlivých platieb žalovaným.
Okresný súd vytýčil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal oboch účastníkov. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní nariadenom na deň 24.4.2012 vzala návrh na zaplatenie sumy 1 592,42 Eur späť, žiadala konanie v tejto časti zastaviť, pričom dôvodom na späťvzatie návrhu bolo, že žalovaný dňa 3.1.2012 uhradil žalobkyni poštovou poukážkou sumu 1 586,80 Eur, teda rozdiel v zostatku uplatneného nároku po predchádzajúcich späťvzatiach bol 5,62 Eur. Žalobkyňa však trvala na uplatnenom úroku z omeškania a žiadala priznať úrok z omeškania vo výške 9 % ročne podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka zo súm, ktoré žalovaný zaplatil po termíne splatnosti, teda po 1.1.2010, a to zo sumy 41,82 Eur, ktorú žalovaný zaplatil 30.3.2010 za 89 dní omeškania od 1.1.2010 do 30.3.2010 vo výške 0,92 Eur, zo sumy 213,20 Eur, ktorú sumu žalovaný zaplatil 28.2.2011 za 424 dní omeškania od 1.1.2010 do 28.2.2011 vo výške 22,29 Eur a zo sumy 1 586,80 Eur, ktorú žalovaný zaplatil 3.1.2012 za 733 dní omeškania od 1.1.2010 do 3.1.2012 v sume 286,80 Eur, teda spolu žiadala priznať úrok z omeškania z vyššie uvedených súm vo výške 310,01 Eur.
Pokiaľ žalobkyňa zobrala návrh na zaplatenie sumy 1 592,42 Eur späť z toho dôvodu, že žalovaný uhradil 3.1.2012 1 586,80 Eur a zostalo uhradil len 5,62 Eur a túto sumu považovala žalobkyňa za zanedbateľnú, a preto zobrala návrh aj v časti o zaplatenie 5,62 Eur späť, súd konanie zastavil v časti, pokiaľ ide o istinu 1 592,42 Eur v dôsledku toho, že žalobkyňa návrh v tejto časti vzala späť.
Predmetom konania potom zostalo zaplatenie úroku z omeškania za oneskorenú úhradu súm po 1.1.2010, teda potom, ako bol splatný celý dlh žalovaného voči žalobkyni, pričom si uplatnila žalobkyňa úrok z omeškania vo výške 9 % ročne podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. podľa aktuálnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky.
Žalovaný v priebehu súdneho pojednávania uvádzal, že celkovo uhradil žalobkyni sumu 2 140,-- Eur, preto mu vznikol v podstate preplatok 56,54 Eur.
Proti výške úroku z omeškania, ani proti výpočtu úrokov z omeškania žalovaný nenamietal, a keďže súd z vyjadrenia žalobkyne aj žalovaného zistil, že žalovaný uhradil žalobkyni celý zostatok uplatneného vyrovnacieho podielu, ale uhradil ho po lehote splatnosti, teda po termíne splatnosti celého vyrovnacieho podielu, teda 1.1.2010, súd priznal žalobkyni úrok z omeškania, ako už vyššie uviedol v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške, ktorú právna zástupkyňa vyčíslila sumou 310,01 Eur.
Krajský súd v uznesení, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu, zrušil aj výrok okresného súdu o náhrade trov prvostupňového konania. Zároveň vyslovil názor, že podľa § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov konania súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Teda okresný súd rozhodoval aj o náhrade trov celého konania, teda aj konania prvostupňového, aj odvolacieho a priznal žalobkyni podľa § 141 ods. 2 O.s.p. a § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. náhradu trov konania.
Náhrada trov konania pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 568,48 Eur a náhrady za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania a podanie odvolania spolu 208,50 Eur.
Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby: prevzatie veci, spísanie návrhu, čiastočné späťvzatie návrhu z 11.6.2010, účasť na pojednávaní 23.11.2010 a 17.3.2011, podanie odvolania, späťvzatie návrhu v sume 1 592,42 Eur a účasť na pojednávaní dňa 24.4.2012. Za úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie návrhu, účasť na pojednávaní 23.11.2010 a 17.3.2011 priznal súd žalobkyni náhradu za jeden úkon právnej služby 81,33 Eur, za čiastočné späťvzatie návrhu z 11.6.2010 zo sumy, ktorá bola vzatá späť, sumu 16,60 Eur, za podanie odvolania, keďže predmetom odvolania už bolo len zaplatenie sumy 1 592,42 Eur odmenu 71,30 Eur, späťvzatie návrhu 1 592,42 Eur odmenu 71,37 Eur a účasť na pojednávaní, pretože predmetom konania bolo už len zaplatenie úroku 301,01 Eur sumu 24,90 Eur. Súd nepriznal žalobkyni nárokovanú odmenu za úkon uplatnenie úrokov zo sumy 310,-- Eur, a to 24,90 Eur, pretože spolu so späťvzatím návrhu špecifikovala žalobkyňa aj výšku svojho nároku ohľadom zaplatenia úroku z omeškania, a to v sume 310,01 Eur. Teda súd priznal žalobkyni za úkony právnej služby celkovo odmenu 509,56 Eur a paušálne náhrady za rok 2010 4x po 7,21 Eur, spolu 28,84 Eur, za rok 2011 2x po 7,41 Eur 14,82 Eur a za rok 2012 2x 7,63 Eur 15,26 Eur, spolu paušálne náhrady 58,92 Eur, teda spolu odmena za jednotlivé úkony právnej služby 568,48 Eur, ktoré súd zaviazal žalovaného zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).