Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/326/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou, v právnej veci navrhovateľa: H. Ú. D., so sídlom: D. X, R., zastúpený N. &. D., E..A..O.., so sídlom: G. U. XX, R., a advokátskou kanceláriou F. L., E..A..O.., so sídlom: Š. XX, R., proti odporkyni: B.. E. E., D.., bytom: D. M. XXXX/X, D., zastúpená C.. C. D., K., so sídlom: V. X/A, R., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške, 323,96 EUR na účet právneho zástupcu odporkyne C.. C. D., K. a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 12.11.2010 sa navrhovateľ domáha vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že skončenie pracovného pomeru na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.09.2010 je neplatné a súčasne, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporkyňou trvá, ako aj náhrady trov konania a náhrady trov právneho zastúpenia.

Návrh na začatie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 01.03.2007 uzavrel navrhovateľ s odporkyňou pracovnú zmluvu č. XX/Pú/XXXX, druh práce asistentka riaditeľa - manažér politiky kvality, dojednanú na dobu neurčitú, s dňom nástupu do zamestnania 01.03.2007. Na základe dekrétu G. D. E. zo dňa 25.02.2009 bola odporkyňa menovaná do funkcie dočasného vedúceho zamestnanca - riaditeľky H. dňa 26.02.2009. Ďalším dekrétom G. D.Ô. E. zo dňa 22.06.2009 bola odporkyňa menovaná do funkcie vedúceho zamestnanca - riaditeľa H.Ý. Ú. D. ( Ď. M. „.) dňom 01.07.2009. Následným dekrétom G. D.Ô. zo dňa 12.10.2009 bola odporkyňa odvolaná z tejto funkcie dňom 13.10.2009.

Navrhovateľ v rámci návrhu na začatie konania uviedol, že dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 14.09.2009 bolo zmenené zaradenie odporkyne ako aj druh práce a to odborná poradkyňa riaditeľa, pričom pracovný čas bol dohodnutý na skrátený čas na 25% t.j. 9,375 hod/týždeň.

Žiadosťou zo dňa 06.11.2009 požiadala odporkyňa o poskytnutie neplateného voľna od 10.11.2009 do 31.05.2010, pričom toto neplatené voľno jej bolo riaditeľom navrhovateľa odsúhlasené. Následne odporkyňa žiadosťou o odsúhlasenie neplateného voľna zo dňa 26.05.2010 požiadala o predĺženie neplateného voľna do 31.12.2010, s čím bývalý riaditeľ navrhovateľa - B.. G. A. súhlasil. Ďalšou žiadosťou zo dňa 26.05.2010 požiadala odporkyňa o predĺženie pracovného úväzku, zo štvrtinového na plný, s čím opätovne bývalý riaditeľ navrhovateľa - B.. G. A. súhlasil.

Navrhovateľ v rámci uvedeného návrhu na začatie konania uviedol, že dňa 17.09.2010 bola uzavretá medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporkyňou ako zamestnancom Dohoda o skončení pracovného pomeru, na základe ktorej sa mal pracovný pomer medzi účastníkmi skončiť dňa 31.10.2010. Z predmetnej dohody vyplýva, že účastníci sa tak dohodli z dôvodu, že miesto zamestnanca u zamestnávateľa sa stalo na základe Rozhodnutia riaditeľa ústavu zo dňa 16.09.2010 o znížení stavu zamestnancov, s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, nadbytočným. V zmysle čl. III dohody, zamestnanec má v zmysle a kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2010 záväznej pre VÚP, nárok na odstupné vo výške štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Navrhovateľ poukázal na to, že obsahom listiny „Rozhodnutie riaditeľa VÚP zo dňa 16.09.2010“ má byť deklarovaná skutočnosť, že riaditeľ rozhodol na základe porady vedenia VÚP zo dňa 16.09.2010, že pracovné miesto odporkyne, v pozícii „odborná poradkyňa riaditeľa“ sa ku dňu 31.10.2010 ruší z dôvodu znižovania stavu zamestnancov a s cieľom zvýšiť efektivitu práce.

Navrhovateľ má za to, že riaditeľ, ktorý podpisoval dohodu o skončení pracovného pomeru - B.. G. A., pôsobil vo funkcii štatutárneho orgánu navrhovateľa od 01.03.2010 do 17.09.2010 a to na základe dekrétu zo dňa 23.02.2010, ktorým bol vymenovaný do funkcie a odvolaný bol z tejto funkcie dňom 17.09.2010.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.09.2010 a Rozhodnutie zo dňa 16.09.2010 neboli podpísané v deň dátumu, ktorý sa v nich uvádza, ale bývalý riaditeľ B.. G. A. ich podpísal až dňa 20.09.2010 a to tak, že oba dokumenty si prevzal na sekretariáte na meno Ľ. D. a už podpísané odporkyňou ich následne podpísal, pričom v deň podpisu t.j. 20.09.2010 už nepôsobil vo funkcii štatutárneho orgánu - riaditeľa H., a to z dôvodu predchádzajúceho odvolania z funkcie dňom 17.09.2010.

Navrhovateľ má za to, že nemenej dôležitým faktom je aj skutočnosť, že oba dokumenty Dohoda aj Rozhodnutie boli navrhovateľovi doručené v obálke označenej „pani PA. do vlastných rúk“ už 15.09.2010. Má za to, že Dohodu aj Rozhodnutie vyhotovila sama odporkyňa pravdepodobne ešte skôr, než by sa vôbec pristúpilo k samotnému rozhodovaniu zamestnávateľa o nadbytočnosti a zrušení pracovného miesta odporkyne.

Z uvedených dôvodov poukázal na to, že konanie odporkyne spočívajúce v doručení dokumentov už dňa 15.09.2010 do H. a v ich samotnom vyhotovení skorším dňom, než by mal zamestnávateľ rozhodovať o nadbytočnosti zamestnanca a zrušení pracovného miesta, a taktiež v neoprávnenom podpísaní rozhodnutia „prevzala E. 17.09.2010“ s cieľom fingovať prevzatie rozhodnutia až dňa 17.09.2010 a v neoprávnenom podpise dohody dňa 17.09.2010, pričom už 15.09.2010 boli tieto dokumenty v obálke od odporkyne doručené do H. a súčasne konanie bývalého riaditeľa B.. G. A., spočívajúce v podpisovaní antidatovaných dokumentov v deň, kedy už nemal oprávnenie na právne úkony štatutárneho orgánu vo funkcii riaditeľa, ako aj v prijatí rozhodnutia na základe fiktívnej porady vedenia H., ktorá sa nekonala, naplnili jednoznačne znaky neplatného právneho úkonu v zmysle ustanovení a , a z uvedených dôvodov uplatňuje navrhovateľ na súde žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou zo dňa 17.09.2010.

Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že jeho návrh na začatie konania je dôvodný.

Odporkyňa sa k návrhu a k prílohám vyjadrila a vo svojom vyjadrení navrhla predmetnú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporkyni náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Svoju obranu odôvodnila tým, že navrhovateľ v rámci svojho vyjadrenia argumentuje tým, že dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou je neplatná a to práve z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi t.j. že existuje údajný rozpor s a . Odporkyňa má za to, prvým znakom takéto rozporu je skutočnosť, že miera rozporu s dobrými mravmi dosahuje takú intenzitu, že jej tolerovanie ako platného právneho úkonu vo svojom dôsledku ohrozuje vzťah spoločnosti k princípu spravodlivosti, na ktorom je celý právny poriadok spoločnosti založený. Takýto nesúlad s dobrými mravmi sa prejavuje najmä verejne deklarovanou neakceptáciou správania sa resp. právnych úkonov, ktoré sú za nedobromyseľné považované celospoločensky. Druhým znakom rozpornosti s dobrými mravmi podľa odporkyne je neprípustnosť respektíve neprimeranosť zvýhodnia resp. znevýhodnenia niektorej zmluvnej strany

právneho úkonu. Odporkyňa má za to, že práva ktorej jej vznikli z predmetného právneho úkonu, nie sú v žiadnom smere neprimerané resp. neprípustné, pretože ide o práva založené tak ako aj Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na rok 2010, ktoré patria v obdobnej situácii každému bývalému zamestnancovi. Pričom tretím znakom rozpornosti právneho úkonu rozporného s dobrými mravmi musí byť subjektívny stav, vedomie oboch strán právneho úkonu , že jeho uzatvorenie bude mať za následok rozpor s dobrými mravmi. Odporkyňa má za to, že ako bývalá riaditeľka vie, že v súlade so zriaďovacou listinou H. č. XXXX/XXXX-XXX je jediným štatutárnym orgánom navrhovateľa je riaditeľ, a preto skutočnosť či sa konala alebo nekonala porada vedenia je irelevantné vo vzťahu k platnosti resp. neplatnosti predmetného právneho úkonu.

Odporkyňa poukázala na to, že s bývalým riaditeľom navrhovateľa sa dohodla na tom, že skončí pracovný pomer k navrhovateľovi dňa 14.09.2010 v poobedňajších hodinách telefonicky. Dňa 15.09.2010 jej bývalý riaditeľ navrhovateľa poslal návrh dohody o skončení pracovného pomeru elektronickou poštou s tým, že odporkyňa podpísaný návrh dohody odovzdá na pracovisku navrhovateľa v ten istý deň, čo sa aj stalo.

Odporkyňa taktiež uviedla, že dňa 19.09.2011 nastupovala na zahraničnú dovolenku a vedela, že v dňoch 16.09.2010 a 17.09.2010 nebude prítomná v R., v dôsledku čoho by si do nástupu na dovolenku nemohla prevziať dohodu o skončení pracovného pomeru podpísanú druhou stranou. Preto využila možnosť, že sa okrem iných osôb spolu s bývalým riaditeľom navrhovateľa B.. G. A. mala zúčastniť dňa 17.09.2010 o 10.00 hod inaugurácie rektora E. U. a zobrala ďalšie výtlačky dohody o skončení pracovného pomeru, ktoré bývalý riaditeľ navrhovateľa pred inauguráciou podpísal, po čom si odporkyňa jeden exemplár dohody ponechala a zvyšné si zobral bývalý riaditeľ navrhovateľa. Na uvedené stretnutie ju doprevádzala p. K. E., s ktorou mali následne spoločný program.

Odporkyňa má za to, že bola prekvapená, že zo strany navrhovateľa bola podaná predmetná žaloba, pretože už dňa 19.10.2010 ju ekonomická námestníčka riaditeľa navrhovateľa vyzvala, aby z dôvodu skončenia pracovného pomeru dňa 31.10.2010 a čerpania riadnej dovolenky odovzdala majetok navrhovateľa, ktorý využívala pri výkone svojej práce. Odporkyňa má za to, že žaloba nie je dôvodná, a preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol a priznal odporkyni náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - návrhom vo veci samej, pracovnou zmluvou zo dňa 01.03.2007 dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 14.10.2009, rozhodnutím riaditeľa H. zo dňa 16.09.2010, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.09. 2010, výsluchom svedka B.. G. A., výsluchom svedkyne K. E., výsluchom svedka D.. B.. D. Š., ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.03.2007 medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporkyňou ako zamestnancom súd zistil, že odporkyňa nastúpila do práce dňa 01.03.2007 ako asistentka riaditeľa - manažér politiky kvality. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace.

Z dodatku č. 1 zo dňa 14.10.2009 uzavretého k pracovnej zmluve medzi navrhovateľom a odporkyňou súd zistil, že sa pre odporkyňu sa zmenil druh práce - odborná poradkyňa riaditeľa, a súčasne, že pracovný čas sa dohodol na skrátený a to 25% tj. 9,375 hod/týždenne. V ostatnom zostali podmienky pracovnej zmluvy nezmenené. Dodatok nadobudol platnosť dňa 14.10.2009.

Z rozhodnutia riaditeľa H. zo dňa 16.09.2010 súd zistil, že riaditeľ H. rozhodol na základe porady vedenia H. zo dňa 16.09.2010, že pracovné miesto B.. E. E., D.., v pozícii „odborná poradkyňa riaditeľa“ sa ku dňu 31.10.2010 ruší z dôvodu znižovania stavu zamestnancov a s cieľom zvýšiť efektivitu práce. Na základe tohto rozhodnutia sa v zmysle vyššie uvedená zamestnankyňa stáva nadbytočnou a pracovné miesto bude ku dňu 31.10.2010 zrušené.

Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.09.2010 uzavretej medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporkyňou ako zamestnancom súd zistil, že zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli na skončení pracovného pomeru z dôvodu, že sa pracovné miesto zamestnanca u zamestnávateľa stalo na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu zo dňa 16.09.2010 o znížení stavu zamestnancov, s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, nadbytočným. Zmluvné strany sa dohodli, že pracovný pomer sa končí dňom 31.10.2010.

Z čl. III predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru súd zistil, že zamestnanec má v zmysle a Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2010 záväznej pre H. nárok na odstupné vo výške štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Odstupné vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy.

Z výsluchu svedka B.. G. A. súd zistil, že odporkyňa pracovala v tom čase na G. D. E., pričom z H. bola uvoľnená formou neplateného voľna. B.. E. ho oslovila, že končí na ministerstve a že by sa chcela vrátiť na H.. On súhlasil, avšak obdržali inštrukciu z ministerstva, aby začali robiť opatrenia ohľadne šetrenia a taktiež aby redukovali niektoré miesta zamestnancov, alebo zníženie miezd. On zavolal B.. E. a navrhol jej dohodu o skončení pracovného pomeru, pričom ona súhlasila, a túto jej emailom odoslal.

Svedok ďalej uviedol, že to bolo to v ten týždeň kedy on bol odvolaný z funkcie riaditeľa. V ten týždeň už nebol na H.. Dohodli sa , že odporkyňa túto dohodu podpíše a on si ju prevezme. Následne ho odporkyňa kontaktovala s tým, že sa chystá na dlhšiu pracovnú cestu resp. dovolenku, pričom vedeli, že majú nejaké spoločné stretnutia. Stretli sa na vysokej škole Poľnohospodárskej v U. na inaugurácii, pričom dohodli sa, že sa stretnú mimo tejto slávnosti. Stretli sa v aute na parkovisku, kde mu odporkyňa dala dohodu o skončení pracovného pomeru podpísanú v 3 vyhotoveniach. Podpísal je taktiež v 3 vyhotoveniach.

Svedok ďalej v konaní pred súdom uviedol, že dohodu o skončení pracovného pomeru priniesla odporkyňa.

Svedok uviedol, že uvedenej dohode o skončení pracovného pomeru nepredchádzala porada vedenia.

Na otázku zástupkyne navrhovateľa kto bol prítomný na porade, respektíve na stretnutí na základe ktorých riešili inštrukcie ministerstva ohľadne šetrenia a prečo prijal vo vzťahu k odporkyni dohodu o vyplatení odstupného vo výške 4-násobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá je súčasťou dohody o skončení pracovného pomeru, svedok uviedol, že vo vzťahu k odstupnému, toto vyplýva zo zákona a z kolektívnej zmluvy, pričom toto odstupné považoval za primerané za jej odpracované roky, a počíta s tým aj zákon a on sa s tým stotožnil. Čo sa týka porady na ktorej sa riešili inštrukcie ministerstva vzhľadom na to, že nedisponuje žiadnym materiálom, táto porada musí byť zaznamenaná nejakým záznamom z porady, pričom ku dnešnému dňu sa nepamätá, kto sa jej zúčastnil. V prípade, že poradu neviedol on, viedol ju pán Š., a porada sa konala viac-menej pravidelne.

Na otázku zástupkyne navrhovateľa ako vysvetlí, že žiaden zápis z porady neexistuje, pričom toto vedia dokázať aj z výstupom z počítača aj ich interných záznamov, hlavne čo sa týka odstupného, svedok uviedol, že si je istý že ohľadom šetrenia a následných opatrení sa uskutočnila porada na základe prípisu z Ministerstva, nevie to dokázať, pretože podklady k dispozícii by mali byť na H.. Čo sa týka odstupného toto vychádza zo zákona s cieľom zefektívniť prácu a z dôvodu znižovania stavu zamestnancov dal toto priamo vedúcim za úlohu, nech predložia návrhy, akým spôsobom sa bude postupovať keď je treba splniť podmienku ministerstva. Odporkyňa nepodliehala žiadnej štruktúre v rámci zamestnania, bola riaditeľkou H. a preto toto rozhodnutie urobil on.

Na otázku zástupkyne navrhovateľa prečo dohodu o skončení pracovného pomeru neriešil 16-teho, keď bol v práci, pričom jednu dohodu mal už podpísanú od odporkyne priamo na vrátnici v obálke, svedok uviedol, že si nepamätá čo presne robil, ale keď bol v práci , tak mal určite niečo dôležité a obálka sa k nemu nedostala, keby to k dispozícii mal, tak by to určite urobil.

Na otázku zástupkyne navrhovateľa z akých dôvodov podpisoval ďalší výtlačok dohody o skončení pracovného pomeru 20. septembra, priamo pred pani D., keď už mal podpísané 3 výtlačky dohody o skončení pracovného pomeru z piatka, svedok uviedol, že je pravdou, že na sekretariáte mal nejakú

obálku, avšak či to podpísal nevie, ale má za to, že už mal dohodu o skončení pracovného pomeru, a túto druhú skartoval.

Na otázku právneho zástupcu odporkyne kedy sa dozvedel o tom, že bude odvolaný z funkcie riaditeľa, svedok uviedol, že v piatok v poobedných hodinách mal telefonát, že sa musí dostaviť na ministerstvo, prišiel tam okolo 16.00 - 17.00 hod., a bolo mu oznámené, že bude odvolaný v piatok, pričom v pondelok mu oficiálne prišlo odvolanie, a poverený bol následne ako riaditeľ ústavu p. Š..

Na otázku právneho zástupcu odporkyne či akt samotného odvolania prišiel v pondelok, svedok uviedol, že nevie sa k tomu presne vyjadriť, v piatok mu to bolo oznámené, s tým, že v pondelok prídu ľudia z ministerstva a oficiálne poveria pána Š..

Na otázku zástupkyne navrhovateľa či im pripadá normálne, že v posledný deň fungovania ako riaditeľa podpisuje tak závažný dokument - dohodu o skončení pracovného pomeru a odstupného spolu vo výške cca 6.000,-EUR, svedok uviedol, že nie je telepat, aby vedel , že v pondelok ho odvolajú, preto sa to tak javí, pričom má za to, že sa takto dohodli.

Z výsluchu svedkyne K. E., súd zistil, že cestovali spolu s odporkyňou z D. N. U., pričom dohodli sa tak, že keď odporkyňa pôjde na inauguráciu ona si vybaví vlastný program. Svedkyňa uviedla, že s odporkyňa sa stretla pred H. Š. D. H. U. s pánom, pričom ona v tom čase nevedela, kto to je. Svedkyňa uviedla, že bola v aute, pričom odporkyňa predtým telefonovala, vyšla z auta a následne si s uvedeným pánom sadla do auta. Potom išla spolu s odporkyňou nakupovať, následne vyzdvihli syna odporkyne, a išli do D..

Na otázku zástupkyne navrhovateľa na svedkyňu, či videla čo odporkyňa podpisovala, svedkyňa uviedla, že nie nevidela čo podpisovala.

Na otázku zástupkyne navrhovateľa na svedkyňu, či sa odporkyňa po tomto stretnutí vyjadrovala svedkyňa uviedla, že ona sa jej opýtala či to dobre dopadlo, a odporkyňa jej povedala, že podpísala papiere s bývalým šéfom.

Z výsluchu svedka D.. B.. D. Š., N.., súd zistil, že vo funkcii riaditeľa pôsobil jednak pred a taktiež aj po B.. A., nakoľko svedok bol vo funkcii riaditeľa H., pričom vždy v prípade odvolania riaditeľa alebo v prípade iného skončenia pôsobenia riaditeľa, do funkcie nastúpil a riadil H. ako riaditeľ organizácie.

V konaní pred súdom svedok uviedol, že viedol pravidelné porady a porady na ktorých riešili nadbytočnosť pracovníkov.

Na otázku súdu kto bol oprávnený prijať rozhodnutie o nadbytočnosti, resp. o organizačnej zmene, svedok uviedol, že on má za to, že to je iba porada vedenia ako kolektívny orgán, ktorý je tvorený riaditeľom organizácie, námestníkom riaditeľa pre vedu a výskum, ekonomickým námestníkom a vedúcim pracovníkom biocentra v G..

Na otázku súdu, či zasadala porada vedenia pravidelne, resp. výnimočne, svedok uviedol, že to záviselo od konkrétneho riaditeľa, ale on môže povedať, že to bolo v rámci konkrétnej situácie, kde sa riešila zásadná otázka napríklad nadbytočnosť. Zo svojej vlastnej skúsenosti vie, že vždy po operatívnej porade riaditeľa on zvolal poradu vedenia, v rámci ktorej riešili zásadné otázky, ktoré boli predmetom operatívnej porady alebo ktoré operatívna porada nedokázala vyriešiť.

Na otázku súdu, či prebehla porada vo vzťahu k ukončeniu pracovného pomeru dohodou s B.. E., respektíve či prebehla porada v rámci ktorej boli riešené úsporné opatrenia na základe inštrukcie Ministerstva, svedok uviedol, že žiadna taká porada neprebehla.

Na otázku súdu kto bol oprávnený vydávať rozhodnutia vo vzťahu k nadbytočnosti, respektíve organizačnej zmene, svedok uviedol, že to bol riaditeľ ako štatutárny orgán, avšak na základe predchádzajúcej porady vedenia, ktorá sa o tomto dohodla hlasovaním.

Na otázku zástupkyne navrhovateľa na svedka, čo vie o dohode o skončení pracovného pomeru medzi H. a odporkyňou, svedok uviedol, že dňom 18.09. - v sobotu bol menovaný do funkcie riaditeľa H.. V

pondelok ráno prišiel do práce a do registratúrnej knihy záznamov dal svoj podpis. Približne o 7,30 hod. prišiel B.. A., pýtal sa ho čo bude s ním, ako to ďalej dopadne. On mu hovoril viacej alternatív, ako by to mohlo byť. Cca o 08,00 hod. prišla p. G.Á. vedúca služobného úradu, pričom priniesla svedkovi menovací dekrét. Asi o 09,00 hod. sa opäť stretol s pánom A., pričom on ho oboznámil s tým, že podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru s odporkyňou ako aj rozhodnutia riaditeľa. Na základe uvedeného svedok B.. A. upozornil , že koná už v čase keď nebol oprávnený vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, nakoľko sekretárka mu povedala, že tieto dokumenty podpísal pred ňou až 20.09.. Svedok uviedol, že pri tom nebol. Svedok ďalej uviedol, že B.. A. mu povedal, že je to posledná služba pre pani E.. Následne svedok na personálnom oddelení zistil, že takáto dohoda o skončení pracovného pomeru existuje. Bolo mu tam oznámené, že túto dohodu priniesol B.. A.. dňa 20.09. medzi 10,00 hod. a 10,30 hod. V stredu svedok opäť sedel s B.. A., pričom mu oznámil, že závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu a že bude postupovať v zmysle . Následne bolo B.. A. doručené okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré bolo špecifikované tak, že konal v čase keď už nebol štatutárnym orgánom. Toto okamžité skončenie pracovného pomeru dodnes na súde nenapadol.

Na otázku zástupkyne navrhovateľa na svedka , aké boli ďalšie kroky štatutárneho orgánu vo vzťahu k predmetnej dohode o skončení pracovného pomeru ako aj k dohode o odstupnom, svedok uviedol, že v októbri 2010 im prišla finančná kontrola ktorá kontrolovala jednotlivé zložky zamestnancov náhodným výberom, pričom náhodne si vybrali zložku B.. E. a oznámili mu, že sa v jej zložke nachádza dovolenkový lístok, ktorý nespĺňa riadne vyplnené náležitosti účtovného dokladu. V polovici októbra mu bolo oznámené že odporkyňa podala žiadosť o ukončenie neplateného voľna ku dňu 15.09.2010. Táto žiadosť bola podpísaná B.. A. ale nebola zaevidovaná v knihe pošty, to znamená, že nebola riadne zadokumentovaná a považoval toto len za súkromnú poštu. Túto žiadosť svedok neuznal a mal za to, že do 31.12.2010 má B.. E. neplatené voľno.

Na otázku zástupkyne navrhovateľa na svedka , či bolo vyplatené odstupné B.. E., svedok uviedol, že nebolo vyplatené, pretože on ako štatutár musel postupovať v zmysle zákona ako aj v zmysle rozpočtových pravidiel a na vyplatenie odstupného musel mať titul a na toto daný titul nebol.

Na otázku zástupkyne navrhovateľa na svedka z akého dôvodu zamestnávateľ trval na ďalšom zamestnávaní odporkyne, respektíve, či odporkyňu vyzýval listom na ďalšom trvaní pracovného pomeru, svedok uviedol, že niekoľkými listami ju vyzýval, aby k 01.01.2011 riadne nastúpila do pracovného pomeru. Svedok má za to, že pani odporkyňa nastúpila v roku 2007 ako odborný poradca pre značku a politiku kvality, pričom následne si urobila titul PhD. s veľmi intenzívnou pomocou zamestnancov H., a týmto sa stala vedeckým pracovníkom pričom v kontrakte mali 2 úlohy, jedna sa zameriavala na značku kvality a druhá na politiku kvality.

Na otázku súdu na svedka, kým vykrývali uvedené pozície v neprítomnosti B.. E., svedok uviedol, že vykrývali toto v krízovom režime tak, ako sa to dalo.

Na otázku súdu, či miesto B.. E. obsadili, svedok uviedol, dočasne práce prevzal zamestnanec, avšak čakáme, kým sa odporkyňa vráti a miesto držíme pre jej osobu.

Na otázku súdu, či prihliada na rozhodnutie riaditeľa na základe ktorého bolo miesto odporkyne zrušené ako nadbytočné, svedok uviedol, že neprihliada, nakoľko toto miesto evidujú ako voľné miesto, a mám za to, že toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore s internými predpismi.

Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka, či platí zriaďovacia listina odporcu zo dňa 12.06.1996, svedok uviedol, že áno platí.

Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka kde v tejto zriaďovacej listine sú zakotvené akékoľvek právomoci porady vedenia, svedok uviedol, že je to pre nás niečo ako zákon a v žiadnom prípade neupravuje vnútorný život organizácie.

Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka, či rozhodnutie riaditeľa o organizačnej zmene zo dňa 16.09.2010 je podľa jeho názoru neplatné, svedok uviedol, že je neplatné, pretože sa opiera pre nepravdivé skutočnosti.

Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka, aké sú tieto nepravdivé skutočnosti, svedok uviedol, že porada vedenia, ktorá sa nekonala.

Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka, kedy asi 1x vyzval písomne odporkyňu, aby nastúpila do pracovného pomeru, svedok uviedol, že rámcovo - 1x v 10/2010 a , nevie presne uviesť dátumy.

Na otázku právneho zástupcu odporkyne na svedka, prečo bola odporkyňa vyzvaná, aby sa dňa 19.10.2010 dostavila na pracovisko za účelom odovzdania všetkých vecí v súvislosti s prácou, svedok uviedol, že v zmysle zákona je každé 2 roky povinný uskutočniť kontrolu vecí zverených zamestnancov pre výkon funkcie a vyzval nielen odporkyňu ale aj všetkých zamestnancov na fyzické predloženie zverených vecí. Tento proces je relatívne zložitý a dlhodobý a sprevádza ho aj účtovná závierka.

Navrhovateľ v konaní pred súdom na návrhu zotrval a žiadal mu vyhovieť s tým, že predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru nikdy nebola platne uzavretá, nakoľko štatutárny orgán, ktorým bol v tom čase B.. G. A. túto dohodu podpísal až v čase, keď už nemohol za navrhovateľa konať. Súčasne majú za to, že s poukazom na ust. , že v prípade ak zamestnanec na ďalšom zamestnávaní netrvá a nedohodne sa so zamestnávateľom inak, platí, že sa pracovný pomer sa skončil dohodou, uplynutím výpovednej doby, t.j. do 2 mesiacov a to dňa 30.11.2010, a preto došlo k ukončeniu pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporkyňou. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na skutočnosť, že uvedenej dohode malo predchádzať rozhodnutie o organizačnej zmene, pričom majú za to, že sám riaditeľ nebol oprávnený na takéto rozhodnutie, nakoľko z dodatku č. 1 organizačného poriadku vyplýva akým spôsobom boli obmedzené kompetencie riaditeľa ústavu, pričom rozhodnutie o organizačnej zmene bolo potrebné vykonať na úrovni vedenia ústavu, t.j. ako kolektívny orgán ústavu. Majú za to, že dokument ktorý mal predchádzať dohode o skončení pracovného pomeru neexistuje, nakoľko navrhovateľ nikdy takéto rozhodnutie neuskutočnil. Takéto rozhodnutie ako aj dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal až dňa 20.09.2010 t.j. už v čase keď nebol v pozícii štatutárneho orgánu. Taktiež majú za to, že uvedený dôvod zrušenia miesta v rámci organizačnej zmeny viac menej neexistoval na strane navrhovateľa, nakoľko toto pracovné miesto nikdy nebolo zrušené, pričom navrhovateľ ho stále eviduje ako pracovné miesto. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností majú za to, že celé toto konanie bolo účelové, čo znamená, že zo strany odporkyne to bol úmysel získať majetkový prospech v podobe vyplatenia odstupného. Navrhovateľ má za to, že návrh na začatie konania je dôvodný a žiadajú, aby súd vyhovel ich návrhu, a zároveň priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Odporkyňa v konaní pred súdom na svojom vyjadrení zotrvala a žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Právny zástupca odporkyne poukázal na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tom, že právny úkon je neplatný z hľadiska rozporu s dobrými mravmi. Majú za to, že navrhovateľ nešpecifikoval v čom je rozpor právneho úkonu so zákonom, preto nie je zrejmé, na základe čoho by mal byť právny úkon neplatný. Z vyjadrení navrhovateľa vyplýva, že samotná dohoda o skončení pracovného pomeru má byť neplatná s ohľadom na neexistenciu organizačnej zmeny ako aj z dôvodu, že B.. A. už čase podpisu nebol štatutárnym orgánom. V predmetnom spise sa nachádza zriaďovacia listina G. D.A. E. A. zo dňa 12.06.1996, z ktorej jednoznačne vyplýva, aké kompetencie má riaditeľ ako štatutárny orgán s odkazom na vtedy platný zákon. Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na dodatok č. 1 organizačného poriadku, tento nebol súdu predložený a nie je preto zrejmé, z čoho vychádza. Iba zriaďovacia listina je dostatočným dôkazom na to, aby prezentovala v čom spočívajú oprávnenia riaditeľa ako štatutárneho orgánu. Čo sa týka podpísania predmetného dokumentu t.j. dohody o skončení pracovného pomeru, má za to, že obaja účastníci z výsluchu potvrdili, že k uvedenému podpisu došlo dňa 17.09.2010 v doobedňajších hodinách. Ak by však súd pripustil, že riaditeľ ako štatutárny orgán navrhovateľa v určitom smere pochybil žiadajú, aby súd prihliadol na ust. z ktorého vyplýva, že neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu ak neplatnosť nespôsobil sám. Taktiež poukazujú na nález Ústavného súdu SR č. I.US 242/2007, uverejnený v časopise zo súdnej praxe 1/2009, ktorý hovorí o uplatňovaní výkladu platnosti právnych úkonov pred ich neplatnosťou. Na základe uvedeného navrhujú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a odporkyni priznať náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, a medzi účastníkmi za nesporné, že dňa 01.03.2007 uzavrel navrhovateľ s odporkyňou pracovnú zmluvu č. 34/Pú/2007, druh práce asistentka riaditeľa - manažér politiky kvality, dojednanú na dobu neurčitú, s dňom nástupu do zamestnania 01.03.2007. Vykonaným dokazovaním mal súd taktiež za preukázané, že dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 14.09.2009 bolo zmenené zaradenie odporkyne ako aj druh jej práce a to odborná poradkyňa riaditeľa, pričom pracovný čas bol dohodnutý na skrátený čas na 25% t.j. 9,375 hod/týždeň.

Sporné, medzi účastníkmi v rámci skutkového stavu zostalo, či dňa 17.09.2010 bola uzavretá medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporkyňou ako zamestnancom Dohoda o skončení pracovného pomeru, na základe ktorej sa mal pracovný pomer medzi účastníkmi skončiť dňa 31.10.2010, a ak áno, či predmetná dohoda je platná. Z predmetnej dohody taktiež vyplýva, že účastníci sa tak dohodli z dôvodu, že miesto zamestnanca u zamestnávateľa sa stalo na základe Rozhodnutia riaditeľa ústavu zo dňa 16.09.2010 o znížení stavu zamestnancov, s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, nadbytočným.

Medzi účastníkmi zostalo taktiež sporné, či uvedenú dohodu uzavrel za navrhovateľa B.. G. A. v čase, keď ešte pôsobil vo funkcii štatutárneho orgánu navrhovateľa respektíve až po odvolaní z funkcie, a teda, či na základe uvedeného je predmetná dohoda platná alebo nie.

Uvedenej dohode o skončení pracovného pomeru malo predchádzať „Rozhodnutie riaditeľa VÚP zo dňa 16.09.2010“ v rámci ktorého mal riaditeľ rozhodnúť na základe porady vedenia VÚP zo dňa 16.09.2010, že pracovné miesto odporkyne, v pozícii „odborná poradkyňa riaditeľa“ sa ku dňu 31.10.2010 ruší, z dôvodu znižovania stavu zamestnancov a s cieľom zvýšiť efektivitu práce.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. Odporkyni bolo uložené sa k veci písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázania svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ust. ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa ust. dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa ust. jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa ust. právne úkony štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov ( a ) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti.

Podľa ust. ak štatutárny orgán alebo poverený zamestnanec prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo

poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil. To isté platí, ak právny úkon urobil zamestnanec zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani tým nebol poverený.

Podľa ust. neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy .

Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným právnym úkonom, ktorým na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru treba posudzovať podľa ustanovení o právnych úkonoch. Podmienkou dohody o skončení pracovného pomeru je jednak prejav vôle oboch účastníkov pracovného pomeru smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru, a jednak stanovenie určitého dňa, ku ktorému sa má pracovný pomer skončiť.

Dohoda o skončení pracovného pomeru musí vykazovať všetky náležitosti platného právneho úkonu, absencia ktorých má za následok neplatnosť dohody. síce vyžaduje písomnú formu dohody o skončení pracovného pomeru, avšak jej nedodržanie v nadväznosti na sa nespája s právnym následkom neplatnosti právneho úkonu. Aj ústna dohoda o skončení pracovného pomeru je preto platná.

V zmysle ust. neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

V prípade neplatnosti skončenia pracovného pomeru ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa môže dovolávať len ten z účastníkov, ktorý je dôvodom neplatnosti postihnutý. Ide o výnimku zo zásady absolútnej neplatnosti právnych úkonov, z ktorej vychádza .

V danom prípade má súd za to, že v prípade dohody o skončení pracovného pomeru sa môže uvedenej neplatnosti dovolávať tak zamestnanec ako aj zamestnávateľ, ktorý sa cíti byť dôvodom neplatnosti takejto dohody postihnutý, čo je v danom prípade aj navrhovateľ.

Zo zisteného skutkového stavu súd ustálil, že uvedenej dohode o skončení pracovného pomeru malo predchádzať „Rozhodnutie riaditeľa H. zo dňa 16.09.2010“ v rámci ktorého mal riaditeľ rozhodnúť na základe porady vedenia H. zo dňa 16.09.2010, že pracovné miesto odporkyne, v pozícii „odborná poradkyňa riaditeľa“ sa ku dňu 31.10.2010 ruší z dôvodu znižovania stavu zamestnancov a s cieľom zvýšiť efektivitu práce.

Uvedené skutočnosti súd v rámci zisťovania skutkového stavu ustálil tak, že porada vedenia zo dňa 16.09.2010, na základe ktorej malo dôjsť k zrušeniu pracovného miesta odporkyne sa nekonala, to znamená, že následne vydanie rozhodnutia riaditeľa zo dňa 16.09.2010 nebolo vydané na základe porady vedenia H. zo dňa 16.09.2010, a teda pracovné miesto odporkyne, nebolo ku dňu 31.10.2010 zrušené. Uvedené skutočnosti súd zistil výsluchmi jednotlivých svedkov a to B.. G. A. a súčasne D.. B.. D. Š..

Tieto zistené skutočnosti však ešte podľa názoru súdu neznamenajú, že nemohlo dôjsť k dohode o skončení pracovného pomeru. V danom prípade súd poukazuje na výsluch svedka B.. G. A., ktorý v rámci svedeckej výpovede uviedol, že zavolal B.. E. a navrhol jej dohodu o skončení pracovného pomeru, pričom ona súhlasila, a túto jej emailom odoslal.

Svedok ďalej uviedol, že to bolo to v ten týždeň kedy on bol odvolaný z funkcie riaditeľa. Dohodli sa, že odporkyňa túto dohodu podpíše a on si ju prevezme. Stretli sa v aute na parkovisku, kde mu odporkyňa dala dohodu o skončení pracovného pomeru podpísanú v 3 vyhotoveniach. Podpísal ju taktiež v 3 vyhotoveniach.

Z uvedeného ako aj z výpovede odporkyne, má súd za to, že k dohode o skončení pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo práve tým, že odporkyňa ústne resp. telefonicky prijala návrh na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru, pričom následne došlo k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru dňa 17.09.2010, v rámci ktorej je ako deň skončenia pracovného pomeru uvedený deň 31.10.2010. Je pravdou, že súdu sa javí byť minimálne neštandartné podpisovať dohodu o skončení pracovného pomeru v aute na parkovisku, avšak obe strany vystupujúce v rámci predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru uvedené skutočnosti v rámci svojich výsluchov potvrdili.

Súd teda preskúmal predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru z hľadiska jej platnosti respektíve neplatnosti, pričom ustálil, že predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru podpísaná dňa 17.09.2010 je platný právny úkon, nakoľko vyjadruje vôľu oboch strán ukončiť pracovný pomer dohodou a taktiež z nej jasne vyplýva dátum skončenia pracovného pomeru. Samotná skutočnosť, že B.. G. A., následne dňa 20.09.2010 t.j. v čase, keď bol už odvolaný z funkcie riaditeľa H., podpísal ďalší výtlačok dohody je v danom posúdení bezpredmetná.

Súd v danom prípade poukazuje na judikatúru NS ČR sp.zn. , podľa ktorého: „ Ak k dohode o skončení pracovného pomeru medzi účastníkmi dochádza z dôvodu organizačných zmien na strane zamestnávateľa, skutočnosť, že dôvod skončenia pracovného pomeru nie je uvedený priamo v písomnej dohode, nespôsobuje neplatnosť tejto dohody, ani to nevylučuje nárok zamestnanca na odstupné. V takomto prípade je však na zamestnancovi aby preukázal, že organizačné zmeny u zamestnávateľa skutočne boli dôvodom skončenia pracovného pomeru dohodou a teda, že medzi týmito organizačnými zmenami a skončením pracovného pomeru dohodou existuje príčinná súvislosť.“

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že dohoda o skončení pracovného pomeru podpísaná dňa 17.09.2010 medzi navrhovateľom a odporkyňou je platná a teda k ukončeniu pracovného pomeru odporkyne u navrhovateľa došlo dňa 31.10.2010.

Súd však danej veci považuje za potrebné uviesť, že nepreskúmaval obsah dohody o skončení pracovného pomeru (okrem porady vedenia zo dňa 16.09.2010), t.j. či skutočnosti uvedené v dohode o skončení pracovného pomeru sú pravdivé alebo nie, nakoľko tieto budú predmetom prieskumu až v prípade, ak odporkyňa bude požadovať od navrhovateľa vyplatenie odstupného na základe predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru. Súd má v predmetnej veci za to, že potom odporkyňa bude znášať dôkazné bremeno v tom smere, aby preukázala, že medzi organizačnými zmenami uvedenými v dohode o skončení pracovného pomeru a skončením pracovného pomeru dohodou existuje príčinná súvislosť, ako jeden zo základných predpokladov na uplatnenie odstupného ako nároku vyplývajúceho z dohody o skončení pracovného pomeru. Tieto nároky však neboli predmetom tohto konania, preto ich súd neposudzoval.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle , vychádzajúc zo zásady úspešnosti účastníkov v konaní. Na základe uvedeného súd úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania vo výške 323,96 EUR.

Tarifná odmena v roku 2011 za jeden úkon právnej pomoci bola v zmysle č. ( ďalej len „vyhláška“) vo výške 57,- EUR a v roku 2012 za jeden úkon právnej pomoci bola v zmysle č. (ďalej len „“) vo výške 58,69 EUR :

- prevzatie veci vrátane prvej konzultácie s klientom ( a (a) ) .................................................................................................................... 57,- EUR

- písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe doručené súdu dňa 07.04.2012 ( a s.1 (c) ) ............................................................................. 57,- EUR

- účasť na pojednávaní dňa 28.04.2011 ( a s.1 (d) ), .....................................................................................................................................57,- EUR

- účasť na pojednávaní dňa 11.10.2011 ( a s.1 (d) ) ....................................................................................................................................57,- EUR

- účasť na pojednávaní dňa 24.04.2012 ( a s.1 (d) ) ................................................................................................................................58,69 EUR

Spolu 286,69 EUR

Režijné výdavky:

Za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 režijné výdavky (v zmysle ) - 4x7, EUR 29, EUR

Za obdobie od 01.01.2012 do 14.04.2012 režijné výdavky (v zmysle ) - 1x7,EUR 7, EUR

Spolu 37,27 EUR

Odmena ............................................................................................................. 286,69 EUR

Režijný paušál ................................................................................................... 37,27 EUR

Spolu ............................................................................................................... 323,96 EUR

Trovy spolu predstavujú sumu 323,96 EUR, pričom právny zástupca odporkyne si taktiež vyčíslil trovy vo výške 323,96 EUR. Súd má za to, že uvedené trovy sú vyčíslené v súlade s č.

Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným právnym úkonom, ktorým na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru treba posudzovať podľa ustanovení o právnych úkonoch. Podmienkou dohody o skončení pracovného pomeru je jednak prejav vôle oboch účastníkov pracovného pomeru smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru, a jednak stanovenie určitého dňa, ku ktorému sa má pracovný pomer skončiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa , ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.