Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-28-2024.pdf
PDF · 151.5 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/28/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu - sudcov JUDr. Miroslavy Korbašovej a A. B. C. vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti t.č. plnoleté D. E., nar. XX.XX.XXXX a B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené splnomocneným zástupcom: Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, deti rodičov: matky - A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, XXX XX F. H., zastúpenej splnomocneným zástupcom Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811 a otca - B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX B. F., bydlisko: I. F. X-X/X/XX, XXXX D., Rakúsko, zastúpeného splnomocneným zástupcom: AK Litváková a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Sliačska 1/A, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 50 150 715, o zvýšenie výživného a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6P/72/2021-501 zo dňa 25. apríla 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 6P/72/2021-630 zo dňa 20. decembra 2023, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I., II. a VI. zostáva n e d o t k n u t ý .
Vo výrokoch III., IV., V., VII., VIII. rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č. k. 6P/72/2021-501 zo dňa 25.04.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 6P/72/2021-630 zo dňa 20.12.2023 rozhodol takto: I. Súd návrh matky, A. F., na zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoletú D. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy stanovenú rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 26P/179/2018 zo dňa 18.02.2019 za obdobie od 09.06.2021 do 19.10.2022 zamieta. II. Súd návrh matky, A. F., na zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoletú B. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy stanovenú rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 26P/179/2018 zo dňa 18.02.2019 za obdobie od 09.06.2021 do 19.10.2022 zamieta. III. Otec, B. E., je povinný prispievať na výživu plnoletej D. E., nar. XX.XX.XXXX, na výživu plnoletej B. E., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 155,- eur na sumu 300,- eur na každé plnoleté dieťa zvlášť, počnúc dňom 19.10.2022 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred. IV. Na zročné výživné na plnoletú D. E., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 19.10.2022 do 25.04.2023 (7 mesiacov) vo výške 1.015,- eur súd otcovi povoľuje po 100,- eur mesačne splátky, ktoré je povinný uhrádzať spolu so splátkami bežného výživného k rukám plnoletej D. E. až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok. V. Na zročné výživné na plnoletú B. E., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 19.10.2022 do 25.04.2023 (7 mesiacov) vo výške 1.015,- eur súd otcovi povoľuje po 100,- eur mesačne splátky, ktoré je povinný uhrádzať spolu so splátkami bežného výživného k rukám plnoletej B. E. až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok. VI. Súd konanie o návrhu otca B. E. na úpravu oprávnenia zastupovať plnoleté deti, na úpravu styku s plnoletými deťmi zastavuje. VII. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom, sp. zn. 26P/179/2018 zo dňa 18.02.2019, právoplatného dňa 06.03.2019 v časti určenie výšky vyživovacej povinnosti. VIII. Súd zúčastneným stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka sa domáhala v čase maloletosti detí zvýšenia vyživovacej povinnosti otca zo sumy 155,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne na každé dieťa zvlášť počnúc dňom podania návrhu t.j. 09.06.2021 a to z toho dôvodu, že od posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti došlo na strane maloletých detí k zmene pomerov (nástupom do vyššieho stupňa študijného programu, podstatným navýšením výdavkov na výchovu v súvislosti s ich fyzickým rastom, zdravotným stavom ako i tvrdenou zmenou príjmu otca detí). Otec podal dňa 06.08.2021 návrh, ktorým sa domáhal zverenia oboch maloletých detí matke, zmeny správy majetku detí v súvislosti so zastupovaním a spravovaním majetku oboma rodičmi a úpravy styku. V priebehu konania došlo k právnej skutočnosti a to nadobudnutiu plnoletosti detí dňom 19.10.2022. Z dôvodu nadobudnutia plnoletosti detí v priebehu konania vzal otec návrh na úpravu práv a povinností voči deťom späť. Obe plnoleté deti v priebehu konania podali návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti a tým i zmene pomerov otca voči deťom zo sumy 155,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne počnúc dňom nadobudnutia ich plnoletosti a to podaním zo dňa 19.01.2023. Návrh odôvodňovali uplynutím doby od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti, navýšením výdavkov v súvislosti s ich fyzickým vekom, so štúdiom 4. ročníka gymnázia, zdravotným stavom ako i skutočnosťou, že obe boli prijaté na základe úspešne vykonaných prijímacích pohovorov na vysoké školy. 1.2 V súdenej veci súd konštatoval čiastočne konanie o zmene úpravy práv a povinností v súvislosti s navýšením výšky vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom v trvaní do 19.10.2022, resp. voči plnoletým deťom od 19.10.2022 pro futuro. Vzhľadom na zmenu pomerov či už na strane oprávnenej alebo povinnej osoby ako i dĺžku konania rozčlenil dôvody rozhodnutia o zmene výšky vyživovacej povinnosti na obdobie od podania návrhu do nadobudnutia plnoletosti detí a od nadobudnutia plnoletosti detí do budúcnosti vzhľadom na to bol rozhodujúci stav v čase vyhlásenia meritórneho rozhodnutia. 1.3 V časti uplatnený nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti odo dňa podania návrhu do nadobudnutia plnoletosti detí návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti detí voči otcovi zamietol. Vychádzal pritom z toho, že v čase ostatného rozhodovania mala matka detí príjem vo výške 540,- eur mesačne kým v čase podania návrhu dosahovala v zamestnaní ako ekonómka príjem vo výške 820,- eur mesačne. Došlo teda na jej strane k navýšeniu mesačného netto príjmu. Zároveň súd konštatoval, že v čase ostatného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti matka detí mala ďalšie dve vyživovacie povinnosti, v čase podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti, pokiaľ deti boli maloleté, tieto vyživovacie povinnosti matke detí ubudli. K podstatnej zmene pomerov na strane otca nedošlo. Podľa súdu bolo logické, že v čase trvania pandémie vzhľadom na výkon pracovnej činnosti vo forme masérskych služieb bol predpokladaný reálny pokles príjmu u otca. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd návrh v časti uplatneného nároku na zvýšenie vyživovacej povinnosti za obdobie od podania návrhu do nadobudnutia plnoletosti detí zamietol, nakoľko proklamovaná zmena pomerov svedčila v prospech matky. 1.4 K podstatnej zmene situácie podľa názoru súdu došlo na strane detí po nadobudnutí plnoletosti, ktorú tieto nadobudli počas štúdia v 4. ročníku (maturitnom) Gymnázia so sídlom v Banskej Štiavnici. K navýšeniu výšky vyživovacej povinnosti n nepristupoval len v súvislosti s nadobudnutím veku plnoletosti u detí ale bola zrejmá okolnosť, že 4. maturitný ročník na strednej škole si vyžaduje navýšenie výdavkov na krytie potrieb toho-ktorého študenta. U oboch detí sa jedná o osoby ženského pohlavia, čo ešte znásobuje náklady na krytie ich potrieb. K podstatnému navýšeniu výdavkov u oboch detí došlo i v súvislosti s rôznymi mimoškolskými aktivitami, napr. vodičským kurzom, nutnosťou úhrady správnych poplatkov, napr. v súvislosti s podaním prihlášok na vysoké školy. Naviac súd mal preukázané, že obe deti boli prijaté úspešne na štúdium na vysokej škole. Bolo nesporné, že vysokoškolské štúdium, ktoré budú deti absolvovať, si bude vyžadovať nepomerne zvýšené náklady na krytie ich potrieb v súvislosti s cestovným, ošatným, stravným, t.j. základnými potrebami, ale i s navýšením výdavkov v súvislosti so štúdiom. Nakoľko súd mal preukázané, že obe deti boli prijaté na vysokú školu, nemohol v súdenej veci čakať na skutočný výkon tohto štúdia, a to i s prihliadnutím, že s najväčšou pravdepodobnosťou nie je predpoklad navýšenia výšky vyživovacej povinnosti v najbližšej dobe. Zohľadnil preto zmenu pomerov v súvislosti s navýšením výšky krytia potrieb u detí v súvislosti so štúdiom na vysokej škole. Ďalej konštatoval, že podľa dokladovaného prekladu diagnózy u otca detí, v danom prípade sa nejedná o tak závažné ochorenie, ktoré by otca, podstatným spôsobom obmedzovalo vo výkone pracovnej činnosti s poukazom na obsah jeho pracovnej činnosti. Taktiež nie je možné aktuálne argumentovať zníženou príležitosťou výkonu práce u otca v súvislosti s pandémiou. S ohľadom na takto zistený skutkový stav súd vyhovel návrhu na zvýšenie výšky vyživovacej povinnosti u oboch detí a to počnúc dňom nadobudnutia ich plnoletosti.
1.5 Na zameškané výživné, rešpektujúc pomerne vyššiu výšku vyživovacej povinnosti, súd otcovi povolil pravidelné mesačné splátky a to až do úplného vyrovnania zročného výživného. 1.6 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“), § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 1.7 Pre eventuálne priznanie nároku na náhradu trov konania súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu, a to do výrokov, ktorými súd zvýšil výživné plnoletých detí zo sumy 155,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne (výrokov III., IV., V. a VII.). 2.1 Podľa neho súd nedostatočne zistil a posúdil skutočnosti, ktoré sú svojou povahou podstatné pre rozhodovanie o návrhu a to najmä v súvislosti s jeho príjmami ako otca a jeho zmeneným zdravotným stavom a tiež výdavkami plnoletých detí. 2.2 V prvom rade súd v bode 10. rozsudku chybne uviedol, že otec na základe daňového priznania za rok 2021, t.j. od 01.01.2021 do 31.12.2021 deklaroval zhruba rovnaký príjem ako za rok 2020, kedy dokladoval príjem vo výške 14.175,- eur, t.j. 1.181,- eur mesačne. V skutočnosti z daňového priznania za rok 2021 je zrejmé, že čistý príjem otca v roku 2021 predstavoval cca 6.278,- eur, t.j. 523,- eur mesačne. Táto suma je oproti roku 2020 o viac ako 55 % nižšia. Zároveň je výška príjmov otca za rok 2021 takmer rovnaká ako bola v čase vydania rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 26P/179/2018, kedy čisté príjmy otca predstavovali približne 510,- eur mesačne. Otcovi pomohli zvládnuť nepriaznivú finančnú situáciu v roku 2021 covidové kompenzačné príspevky od rakúskeho štátu, avšak tieto príspevky už od konca pandémie Covidu nedostáva. Príjmy otca sú však aj naďalej znížené vzhľadom na jeho závažné zdravotné problémy, ktoré mu neumožňujú dosahovať vyšší príjem, skôr možno očakávať opak. 2.3 Ďalej otec považoval zvýšenie výživného zo sumy 155,- eur na každé dieťa na sumu 300,- eur za zjavne neprimerané, nemajúce oporu v zistenom skutkovom stave a nezohľadňujúce pomery všetkých účastníkov konania a to nielen potreby a pomery detí, ale aj otca. Súčet vyživovacích povinností uložených súdom predstavuje 600,- eur mesačne, čo je viac ako 100 % jeho čistého mesačného príjmu. Životná úroveň detí je aktuálne vyššia ako životná úroveň otca. Okrem toho čistý príjem matky zo zamestnania je v súčasnosti vo výške cca 920,- eur mesačne, čo výrazne presahuje jeho čistý príjem a okrem toho je matka aj poberateľkou invalidného dôchodku a prídavkov na deti. 2.4 Ďalej vytýkal súdu, že nesprávne vyhodnotil potreby plnoletých detí a jeho dôkazy a tvrdenia preukazujúce, že náklady plnoletých detí sú nadhodnotené. Tvrdené výdavky detí neboli preukázané hodnoverným spôsobom a ich tvrdená výška je neprimeraná. Týka sa to predovšetkým nákladov na paušál, stravu, oblečenie, obuv, drogériu a tonery. Nie je tak možné ustáliť skutočné mesačné náklady detí. Matka ani plnoleté deti doposiaľ nepredložili požadované dôkazy, a to napriek ich viacnásobnému vyžiadaniu zo strany súdu. O tom, že tvrdené výdavky detí nevychádzajú z reality, svedčí aj skutočnosť, že ich uvádzaná výška bola v konaní menená bez akéhokoľvek odôvodnenia. Suma vreckového nepredstavuje reálne výdavky detí, ale naopak ich príjem. Výrazne nadhodnotené sú tiež náklady na dovolenku. Nemožno od neho požadovať, aby prispieval na ubytovanie na dovolenke aj matke detí. Tak isto náklady na dopravu neboli nijako preukázané. Náklady na stravu sú počas dovolenky započítané dvakrát. Pokiaľ ide o mimoriadne výdavky týkajúce sa stužkovej a vodičského preukazu tieto už boli zrealizované, pričom z ich povahy je zrejmé, že nebudú v budúcnosti sa opakovať. Neboli preukázané iné skutočné príjmy. Plnoleté deti sú zdravé, alergia či akné predstavujú bežné ochorenia, ktoré plnoletú D. nijakým spôsobom neobmedzujú v bežnom živote a plnoletá B. neuviedla žiadne zdravotné problémy. 2.5 Otec tiež uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že obe deti boli prijaté na vysokoškolské štúdium. Samotné podanie prihlášky totiž neznamená automaticky prijatie uchádzača o vysokoškolské štúdium vzhľadom na to, že na väčšine vysokých škôl je potrebné najskôr úspešne absolvovať prijímací pohovor. V čase vyhlásenia rozsudku nebolo zrejmé, že plnoletá D. bude prijatá na vysokú školu a o prijatí plnoletej B. na vysokú školu nebol predložený žiaden dôkaz, pričom prijatie na vysokú školu nepotvrdila v konaní ani ona sama. Odôvodnenie zvýšenia výživného tým, že plnoleté deti budú absolvovať vysokoškolské štúdium, nemá oporu v zistenom skutkovom stave. 2.6 V konaní taktiež nebolo vôbec preukázané, aké sú predpokladané náklady plnoletých detí v súvislosti s vysokoškolským štúdiom. Ani v rozsudku nie je uvedená predpokladaná miera zvýšenia nákladov plnoletých detí v súvislosti s vysokoškolským štúdiom a krytím potrieb počas neho a preto nie je zrejmé, na základe čoho súd zvýšil výživné zo sumy 155,- eur na 300,- eur, t.j. takmer na dvojnásobok (štúdium
na vysokej škole si nevyžaduje v porovnaní so strednou školou zvýšené náklady na ošatné, stravné v školských jedálňach je dotované, cestovné náklady predpokladajú zľavy). 2.7 Otec mal za to, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe výška vyživovacej povinnosti k deťom sa pohybuje v rozpätí 20 až 30 % z čistého príjmu povinného rodiča. V tomto prípade je rozsudok v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou ohľadom percentuálneho podielu výšky výživného na čistom príjme rodiča, pričom jeho výrazné prekročenie nebolo nijako odôvodnené. Zároveň možno konštatovať, že rozsudok nie je spravodlivý. Ďalej uviedol, že súd nevzal vôbec do úvahy životné minimum otca, a to ani slovenské ani rakúske. Matka nepredložila dôkazy, ktoré on žiadal a to konkrétne výpisy z účtu matky za rovnaké obdobie ako výpisy z účtu otca z dôvodu, že na týchto výpisoch boli dôkazy o vyšších príjmoch matky ako bolo deklarované. Nevykonaním týchto dôkazov tak súd matke umožnil zatajiť dôležité skutočností. 2.8 Otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že súd návrh na zvýšenie výživného z jeho strany zo sumy 155,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne na každé plnoleté dieťa zvlášť zamietne s tým, že rozsudok okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 26P/179/2018 zo dňa 18.02.2019, právoplatný dňa 06.03.2019, ostáva nezmenený a súd zúčastneným stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
3. Matka a plnoleté deti prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 16.07.2023 mali za to, že súd posúdil vec správne a rovnako správne zhodnotil právny i skutkový stav veci. Nie je dôvod, pre ktorý by otec a rovnako aj odvolací súd nemal súhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a pojatej aj do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Otec v odôvodnení odvolania neuviedol žiadne nové právne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal. Nestotožnili sa preto s odvolaním otca a v celom rozsahu preto popierajú skutkové ako aj právne tvrdenia otca. 3.1 V tejto súvislosti uviedli, že tvrdenia otca o nesprávnom posúdení majetkových možností a schopností otca súdom sú účelové s cieľom vytvoriť dojem o jeho nepriaznivej finančnej situácii. Otec sa od začiatku konania snaží súd presvedčiť, že je v jeho možnostiach a schopnostiach zarobiť len 1.181,- eur mesačne a síce v podanom odvolaní tvrdí, že je to suma len 523,- eur mesačne, čo je priam absurdné, hrubo zavádzajúce a účelové s prihliadnutím na jeho prácu. Otec vykonáva podnikateľskú činnosť priamo v centre hlavného mesta Rakúska vo Viedni, pričom je masérom s dlhoročnou praxou a odborníkom na rôzne špeciálne techniky, čo nebolo v konaní žiadnym spôsobom sporné. S prihliadnutím na tieto techniky musí svojou činnosťou vo Viedni dosahovať niekoľkonásobne vyšší príjem, ako otec detí tvrdí. Uviedli, že matka v konaní opakovane predložila aj aktuálne (na otcovom webovom sídle prístupnom) dostupný cenník jeho služieb, kde ceny služieb stúpli až na sumu 100,- eur za hodinu. Matka už vo svojom písomnom podaní zo dňa 08.09.2021 poukázala na verejne prístupné zdroje, z ktorých vyplýva priemerný plat maséra vo Viedni predstavujúci 44.189,- eur v čistom ročne alebo 21,- eur za hodinu (čo je dokonca oveľa nižšia ako hodinová sadzba otca v jeho aktuálnom cenníku služieb). Masér s dlhoročnou praxou (8 rokov a viac) zarobí v čistom aj 53.645,- eur. Otec má nesporne dlhoročnú masérsku prax a aj napriek tomu ním uvádzané príjmy sú oveľa nižšie ako deklarované príjmy masérov vo Viedni a to aj tých bez akejkoľvek praxe. Bolo zjavné, že otec svoje príjmy úmyselne riadne nezdokladoval, resp. má aj tzv. čierny príjem. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že otec odmietal predložiť riadne daňové priznanie za rok 2022 a to aj na opakované výzvy súdu. Navyše otec vo Viedni má v prenájme priestory, kde vykonáva podnikateľskú činnosť, vlastnú webovú stránku, vlastný hnuteľný majetok (autá), chodí na dovolenky, dokonca podľa statusov na Facebooku sponzoruje tretie osoby atď., čím mu pravidelne vznikajú vysoké finančné náklady. V prípade, ak by otec dosahoval ním uvádzané príjmy len vo výške 523,- eur mesačne, nebol by schopný financovať svoj životný štýl. Rovnako tvrdenia otca o nízkych príjmoch z dôvodu zlého zdravotného stavu sú opätovne účelové a ničím nepreukázané. Počas celého konania tento nepredložil žiadne relevantné lekárske potvrdenie o tak zlom zdravotnom stave brániacom vo vykonávaní jeho pracovnej činnosti. Podľa matky a plnoletých detí tak súd správne po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že otcovi nebráni vykonávaniu jeho pracovnej činnosti a dosahovaniu vyššieho príjmu žiadna objektívna skutočnosť. Otec sa snaží bez riadne zdokladovaného príjmu a bez preukázania objektívnej prekážky dosahovania vyššieho príjmu preukázať, že v jeho možnostiach je dosiahnuť príjem dokonca nižší ako je samotná minimálna mzda občana v Slovenskej republike. Súd však musí vychádzať z príjmu povinného rodiča, ktorý je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať, t.j. jeho potencionálneho príjmu. V tomto smere poukázali na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 1181/2007, rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 25CoP/14/2019-59 zo dňa 30.04.2019 ale i na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.02.2019 sp.
zn. 3Cdo 236/2018. S poukázaním na vyššie uvedené mali za to, že súd prvej inštancie správne posúdil majetkové možnosti a schopnosti otca a zvýšené výživné na každé plnoleté dieťa zvlášť na sumu 300,- eur mesačne je pre otca primerané s prihliadnutím na jeho schopnosti, prax, dosiahnuté vzdelanie, zdravotný stav a reálne dosahovaný príjem. 3.2 Ďalej matka a plnoleté deti uviedli, že tvrdenia otca o nesprávnom vyhodnotení nákladov na plnoleté deti a ich nadhodnotenie, sú zavádzajúce, nepravdivé a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd v konaní riadne odôvodnil a správne vyhodnotil všetky nevyhnutné výdavky na plnoleté deti, pričom sa dostatočne zaoberal zisťovaním skutočného stavu veci. Nie je žiadny dôvod pochybovať o primeranosti výdavkov na obe plnoleté deti s prihliadnutím na riadne zistené skutočnosti. Súd vychádzal predovšetkým zo zákonných ustanovení ako i riadne zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania. 3.3 S tvrdením otca o nepredložení požadovaných dôkazov na matkou uvádzané výdavky na obe plnoleté deti sa nestotožnili. Matka v konaní riadne preukázala všetky jej podrobne rozpísané, špecifikované a dôkazmi preukázané výdavky súvisiace s maloletými, resp. plnoletými deťmi a akékoľvek spochybňovanie o ich neprimeranosti a nepreukázaní, sú zo strany otca účelové. Tvrdenia o nemožnosti započítania aj mimoriadnych výdavkov ako stužková a vodičský preukaz sú v rozpore s ustálenou súdnou praxou. Čo sa týka tvrdení otca o spochybňovaní nákladov na dovolenku k uvedenému uviedli, že náklady na dovolenku za ubytovanie vo výške 450,- eur sú reálne vynaložené. 3.4 Pokiaľ otec v odvolaní ďalej namietal nepreukázanie prijatia plnoletých detí na vysokoškolské štúdium a spochybňuje ich predpokladané náklady v súvislosti s týmto štúdiom uviedli, že tento pred súdom prvého stupňa uvedené nespochybňoval a ani nenavrhoval vykonanie dôkazov na preukázanie týchto tvrdení. Následne plnoleté deti predložili dôkazy, z ktorých vyplýva, že plnoletá D. bola prijatá na Univerzitu Komenského v Bratislave, na štúdium v odbore právo a plnoletá B. na Univerzitu Komenského v Bratislave, v odbore farmácia. Poukázali na to, že práve v súvislosti s vysokoškolským štúdiom sa opätovne zvýšia ich výdavky (ubytovanie, stravné, cestovné). S poukazom na uvedené špecifikovali tak výdavky spojené s vysokoškolským štúdiom nasledovne na jednu osobu: ubytovanie 120,- eur mesačne, obedy 142,50 eur, raňajky, desiata, olovrant, večera 125,- eur, električenka 96,- eur pre dve osoby, doprava 65,60 eur pre dve osoby, autobusové spojenie pre študenta 12,80 eur, vreckové 240,- eur pre dve osoby, platba za návratku po 20,- eur – 40,- eur, ISIC 40,- eur, overenie maturitných vysvedčení 20,- eur. V uvedených výdavkoch nie sú zahrnuté náklady na pravidelnú kúpu kníh, učebných pomôcok, skrípt, drogérie, oblečenia atď. 3.5 Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že súd nevykonal ďalšie dôkazy ohľadne preukázania príjmov matky potrebné na riadne rozhodnutie vo veci, matka detí a plnoleté deti mali za to, že k pochybeniu na strane súdu nedošlo a dokazovanie bolo súdom riadne vykonané v rozsahu potrebného pre rozhodnutie. Súd v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil, na základe ktorých skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ďalšie vykonanie dokazovania navrhovaných dôkazov otca a matky považuje za neúčelné a nepotrebné, z hľadiska zistenia skutkového stavu potrebné na rozhodnutie v merite veci. 3.6 Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.
4. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 21.08.2023 uviedol, že matka a plnoleté deti sa snažia vo vyjadrení spochybniť jeho preukázané príjmy za rok 2021 s odvolaním sa na cenník služieb a priemerný plat maséra vo Viedni. Podľa neho priemerný plat maséra vo Viedni je 1.200,- až 1.400,- eur netto. Cenník otca, ktorý je uvedený na webovej stránke J., nie je cenník za služby, ktoré ponúka otec, ale cenník služieb, ktoré ponúka fyzioterapeutická prax, v ktorej tento pracuje. Terapia u fyzioterapeuta vo Viedni, ktorá je vždy predpísaná lekárom v dĺžke 45 minút, pozostáva z 30 minút fyzioterapie a 15 minút masáže, ktorú vykonáva masér. Z toho vychádza aj alikvotná časť odmeny pre maséra. Na cenníku je jasne uvedené Ceny za fyzioterapiu, čo sa matka snaží zámerne zavádzajúcim spôsobom prezentovať ako ceny, za ktoré pracuje otec detí. V kontaktoch na J. je jasne uvedené ako kontaktná osoba A. K. L. B. ako fyzioterapeutka a až potom otec detí ako masér. Ako masér by si otec nemohol nikdy dovoliť ponúkať tak vysoké ceny ako fyzioterapeuti odhliadnuc od toho, že fyzioterapeut v Rakúsku vystavuje faktúry pre zdravotnú poisťovňu, na čo nemá masér žiadne zákonné povolenie. Preto zo skutočností, že otec vykonáva činnosť maséra vo Viedni a z výšky priemerného platu maséra vo Viedni, nemožno vyvodiť záver, že otec dosahuje takýto príjem. V ďalšom poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 28.02.2022. V neposlednom rade matka detí a plnoleté deti podľa otca detí zjavne opomínajú skutočnosť, že počas roka 2021 otcovi objektívne bránili vo výkone činnosti obmedzenia zo strany štátu v dôsledku epidémie
Covidu nakoľko práve povolania ako maséri, ktorí prichádzajú do úzkeho kontaktu s ľuďmi, boli najviac zasiahnuté prijatými obmedzeniami a preto boli príjmy otca v roku 2021 znížené. Ďalej otec uviedol, že nikdy neodmietol predložiť súdu žiadne daňové priznanie. V skutočnosti je to práve matka, ktorá nepredložila prvostupňovému súdu požadované doklady napriek opakovaným výzvam zo strany súdu. Otec požadoval zo strany matky od začiatku len dve veci: 1. doloženie výpisov z účtu matky za celý rok 2021 tak, ako ho doložil on, 2. zdravotné záznamy detí, aby mal informácie o ich zdravotnom stave, keďže matka neustále argumentovala na súde ako jedným z dôvodov zvýšenia výživného vážne ochorenie, najmä v prípade plnoletej D.. Matka doložila výpis z účtu za obdobie roku 2021 od augusta 2021, ktoré si podľa presvedčenia otca už matka prispôsobila podľa svojich potrieb pre účely súdneho konania. To, že matka do dnešného dňa nedoložila súdu požadované výpisy za január až júl 2021 (pred podaním návrhu na výživné), tak aj napriek tomu, že súd zamietol jej návrh na zvýšenie výživného (na rozdiel od detí) a je spokojná s rozsudkom súdu, jednoznačne poukazuje na skutočnosť, snahu matky za každú cenu znemožniť preukázanie skutočného stavu jej účtu, resp. pohybov na účte. Na základe tejto skutočnosti neboli preukázané skutočné príjmy matky a z toho dôvodu nebolo možné posúdiť, do akej miery sú jej finančné nároky, resp. finančné nároky detí opodstatnené. Rovnako zdravotné záznamy detí neboli zo strany matky doposiaľ predložené súdu a keďže medzičasom deti dovŕšili plnoletosť, možnosť získania týchto záznamov zo strany otca je takmer nemožná. Počas pojednávania sa výsluchom detí zo strany súdu zistilo, že najmä D. netrpí žiadnym vážnym ochorením, na základe čoho bolo v minulosti otcovi zvýšené výživné. Ďalej otec uviedol, že nemá žiadne neprimerané finančné náklady ako tvrdia matka detí a plnoleté deti. Je nevyhnutné, aby ako masér mal v prenájme priestory, v ktorých vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Rovnako webstránka poskytujúca informácie potencionálnym zákazníkom a slúžiaca na propagáciu, je v dnešnej dobe nevyhnutnosťou. Domnienky o finančnom sponzorovaní tretích osôb nezodpovedajú skutočnosti. Pri posudzovaní príjmu treba zohľadniť aj vek otca a jeho zdravotný stav, ktoré majú vplyv na možnosti zárobku otca v zahraničí. To, že otec trpel zdravotnými problémami, v dôsledku ktorých bol dlhšie práceneschopný a musel podstúpiť operáciu, bolo v prvostupňovom konaní riadne preukázané. V dôsledku zdravotných problémov otec nebol a nie je schopný poskytovať masérske služby v rovnakom rozsahu ako mladý, zdravý masér, čo sa prirodzene odzrkadľuje v jeho nižšom príjme. Ďalej podľa otca nemožno súhlasiť s tvrdením matky a plnoletých detí, že súd prvej inštancie správne posúdil jeho majetkové možnosti a schopnosti, nakoľko v prvostupňovom rozhodnutí je nesprávne uvedené, že za rok 2021, t.j. od 01.01.2021 do 31.12.2021 deklaroval zhruba rovnaký príjem ako za rok 2020, kedy dokladoval príjem vo výške 14.175,- eur, t.j. 1.181,- eur mesačne. V skutočnosti z daňového priznania za rok 2021 je zrejmé, že jeho čistý príjem v roku 2021 predstavoval cca 6.278,- eur, t.j. 523,- eur mesačne. Táto suma je oproti roku 2020 o viac ako 55 % nižšia. Vzhľadom na to, že čistý príjem otca predstavoval na základe posledného daňového priznania za rok 2021 cca 523,- eur mesačne, súčet vyživovacích povinností uložených súdom vo výške 600,- eur mesačne presahuje čistý príjem otca a je zjavne neprimeraný a spôsobilý privodiť mu existenčné problémy, na základe čoho bude otec nútený vyhlásiť osobný bankrot. Ďalej zotrvával na tom, že tvrdené výdavky detí (paušál, strava, oblečenie, obuv, drogéria a tonery) sú nadhodnotené a nepodložené dôkazmi ako sú pokladničné bločky a faktúry. Ďalej poukázal na nesúlad medzi výdavkami, o ktorých matka tvrdila, že ich vynakladala na potreby dcér a preukázanou výškou jej príjmov. Nespochybňuje možnosť započítania mimoriadnych výdavkov na stužkovú a vodičský preukaz, ale upozorňuje, že ide o náklady, ktoré majú jednorazový charakter a v budúcnosti sa už nebudú opakovať. Neobstojí ani tvrdenie, že náklady na ubytovanie na dovolenke predstavovali 450,- eur namiesto 300,- eur z dôvodu predĺženia pobytu, nakoľko táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Otec tiež uviedol, že na výdavky uvádzané v súvislosti s vysokoškolským štúdiom nemožno pri posudzovaní prvostupňového rozhodnutia prihliadať, nakoľko v čase vydania prvostupňového rozhodnutia nebola ešte plnoletá D. prijatá na vysokoškolské štúdium a plnoletá B. bola prijatá len podmienečne. Odôvodnenie zvýšenia výživného tým, že dcéry budú absolvovať vysokoškolské štúdium, preto nemá oporu v zistenom skutkovom stave. V rozsudku sa vôbec neuvádza predpokladaná miera zvýšenia nákladov plnoletých detí v súvislosti s vysokoškolským štúdiom a preto nie je zrejmé, na základe čoho súd zvýšil výživné zo sumy 155,- eur na 300,- eur, takmer dvojnásobne. Výdavky spojené s vysokoškolským štúdiom neboli počas prvostupňového konania nijako vyčíslené. Plnoleté deti ich prvýkrát uviedli až vo vyjadrení k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Okrem toho uvedené je veľmi zmätočné, nakoľko sú zmiešané výdavky mesačné, trojmesačné aj mimoriadne výdavky a tiež niektoré výdavky sú zdvojnásobené (avšak nie všetky). Podľa otca pri určení výšky výživného na deti bolo potrebné vychádzať najmä zo životnej úrovne rodičov. Životná úroveň detí je v súčasnosti vyššia ako jeho životná úroveň. Deti žijú s matkou v nehnuteľnosti – trojizbovom byte, ktorý vlastní. Čistý príjem matky zo zamestnania je cca 920,- eur mesačne a okrem toho je táto poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 160,- eur a prídavkov na
deti v celkovej výške 120,- eur. To znamená, že priznané príjmy matky sú 1.200,- eur, čo je viac než dvojnásobok čistého príjmu otca. Možno sa vzhľadom na nepredložené výpisu z účtu matky domnievať, že mala aj ďalšie príjmy, ktoré nepriznala. Naproti tomu pomery otca z hľadiska dosahovaného príjmu od času vydania rozsudku, ktorým mu bolo určené výživné vo výške 155,- eur na dieťa, ostali prakticky nezmenené. Súdom stanovené zvýšené výživné 300,- eur na dieťa, t.j. 600,- eur na obidve deti presahuje dosiahnutý čistý príjem otca, ktorému tak nielenže nezostane ani životné minimum, ale zároveň mu hrozia trestnoprávne postihy spojené s neplatením výživného, na ktoré nebude mať finančné prostriedky. On má pritom záujem plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, ale žiada, aby bola stanovená spravodlivosť a v primeranej výške.
5. Matka a plnoleté deti prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 18.09.2023 uviedli, že otec v podanom vyjadrení neuviedol žiadne nové právne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by tento pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal. Ďalej uviedli, že tvrdenie otca, že cenník zverejnený na stránke ponúkaných služieb nesúvisí s jeho ponúkanými službami, je nelogické a účelové. Na otcovom webovom sídle J. je aktuálne dostupný len jediný cenník služieb, kde ceny stúpli až na 100,- eur za jednu hodinu služby. Otec sa snaží účelovo uvádzať, že tento cenník nie je aktuálny pre jeho služby, čo je v rozpore so samotnou webovou stránkou (fotografie otca pri práci, atď.). Považovali za nesporné, že otec sám vytvoril vlastný prístup, inovatívnu terapiu a vlastnú značku, ktorú využíva pri svojej práci a z čoho má zvýšené príjmy. Je zjavné, že otec svoje príjmy úmyselne riadne nezdokladoval, resp. má aj tzv. čierny príjem. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že otec odmietal predložiť počas konania riadne daňové priznanie za rok 2022. Zároveň matka opätovne poukázala na to, že otec zjavne finančne pomáha a sponzoruje aj ďalších podnikateľov. Rovnako otec požiadal aj o udelenie patentu na Úrad priemyselného vlastníctva SR, z ktorého môže následne dosahovať ďalšie príjmy (zjavne aj dosahuje). S poukázaním na vyššie uvedené mali aj naďalej za to, že súd musí vychádzať z príjmu povinného rodiča, ktorý je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať, t.j. jeho potencionálneho príjmu. Opakované tvrdenia otca o jeho nízkych príjmoch z dôvodu zlého zdravotného stavu považuje matka naďalej za účelové a ničím nepreukázané. K otcovmu tvrdeniu o nadhodnotení výdavkov na plnoleté deti či absenciu ich riadneho zdokladovania, matka a plnoleté deti zdôraznili, že obsahom súdneho spisu sú listinné dôkazy preukazujúce všetky reálne výdavky na obe deti a akékoľvek spochybňovanie o ich neprimeranosti a nepreukázaní sú zo strany otca účelové. Počas konania pri svojom výsluchu potvrdili, že boli prijaté na vysokoškolské štúdium a predložili rozhodnutia o prijatí. V poslednom vyjadrení k odvolaniu riadne rozpísali aktuálne výdavky spojené s ich vysokoškolským štúdiom. K namietaným výdavkom uviedli, že nie je možné zabezpečiť z časového hľadiska, aby sa plnoleté deti stravovali len v školskej jedálni s lacnejším menu, ako to otec uvádza. Ďalej matka už začiatkom školského roku musela plnoletým deťom uhradiť platbu za električenky a autobusovú dopravu. Následne konkretizovali výdavky spojené s vysokoškolským štúdiom plnoletých detí (ubytovanie 122,- eur mesačne na osobu, obedy 142,50 eur na osobu, raňajky, desiata, olovrant, večere 125,- eur na osobu, električenka 104,60 eur, doprava 65,60 eur, autobusové spojenie po vybavení karty študenta 12,80 eur, vreckové 240,- eur pre dve osoby, platba za návratku po 20,- eur, ISIC 40,- eur, overenie maturitných vysvedčení 20,- eur. V týchto výdavkoch nie sú zahrnuté náklady na pravidelnú kúpu kníh, učebných pomôcok, skrípt, drogéria, oblečenie atď.).
6. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 14.10.2023 k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a matky detí uviedol, že podľa jeho názoru na predmetné vyjadrenia by sa v tomto konaní vôbec nemalo prihliadať vzhľadom na to, že plnoleté deti dosiahli dňa 19.10.2022 plnoletosť. To znamená, že majú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a preto neexistuje dôvod na to, aby boli v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, ktorého úlohou je zastupovať v konaní pred súdom výlučne maloleté deti. Podobne ani matka už nemá oprávnenie na zastupovanie svojich plnoletých detí a od dovŕšenia ich plnoletosti nemá v tomto konaní postavenie navrhovateľky ako je uvedené v jej vyjadrení. Pokiaľ kolízny opatrovník mal za to, že súd správne a úplne zistil skutkový stav veci na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci, tak uvedené podľa otca nezodpovedá skutočnosti a preto aj stanovená výška výživného je zjavne neprimeraná, nakoľko zjavne presahuje finančné možnosti otca. Vo vyjadrení matky nie sú uvedené žiadne nové argumenty. Otec uviedol, že síce je majiteľom slovenského úžitkového vzoru a patentu, avšak nemá z toho žiadne príjmy a domnienky matky, že z nich dosahuje príjmy sú čisto špekulatívne. Nedovolí si sponzorovať futbalistov z vlastných finančných prostriedkov tak, ako si to dovolila matka v minulosti. V minulosti finančne podporil vydanie básnickej zbierky autora A. M. formou zorganizovania finančnej zbierky medzi
jeho klientami (v prípade potreby otec doloží menný zoznam) a vyzbieranú sumu 300,- eur poukázal na účet autora, ktorý nie je podnikateľ ale dôchodca odkázaný pri vydavateľskej činnosti na podporu svojich priateľov a ktorý svojou tvorbou obohacuje slovenský knižný fond a svojou kultúrnou činnosťou výrazne podporuje kultúrny život nielen v rámci mesta F. F. ale aj banskobystrického kraja. Podľa otca v skutočnosti je to práve matka, ktorá odmieta priznať a zatajuje svoje skutočné príjmy. Zamietnutím matkinho návrhu na zvýšenie výživného súd znemožnil doloženie výpisov z účtu za obdobie január až júl 2021, ktoré by preukázali skutočné príjmy matky. Trval na svojom vyjadrení, že tvrdené výdavky súd nadhodnotené a nepodložené dôkazmi. Ďalej považoval za rovnako dôležité pripomenúť, že navrhol matke možnosť poberať prídavky na deti z Rakúska, ktoré v kombinácii s jeho výživným, ktoré bolo v tom čase 150,- eur na dieťa by pokrylo matkine nároky. Matka však jeho návrh odmietla s odôvodnením, že v tom prípade nebude zvýšené výživné otcovi detí.
7. Na vyjadrenia kolízneho opatrovníka detí zo dňa 27.06.2023 a zo dňa 31.08.2023 odvolací súd neprihliadal. Dôvodom bolo, že maloleté deti v konaní nadobudli plnoletosť dňa XX.XX.XXXX. Plnoleté deti vystupujú v konaní už bez kolízneho opatrovníka (R 2/1985), ktorému sa preto už podania účastníkov konania nedoručujú.
8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362, § 359 CSP, § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch III., IV., V., VII., VIII. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/, § 391 ods. 1 CSP) z nasledovných dôvodov:
9. Okresný súd rozsudkom v spojení s opravným uznesením návrh matky na zvýšenie výživného na obe deti za obdobie od 09.06.2021 do 19.10.2022 zamietol (výrok I. a II.). Otca detí zaviazal prispievať na výživu plnoletej D. a plnoletej B. zvýšeným výživným zo sumy 155,- eur na sumu 300,- eur na každé plnoleté dieťa zvlášť, počnúc dňom 19.10.2022 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, zročné výživné na obe deti za obdobie od 19.10.2022 do 25.04.2023 (7 mesiacov) vo výške 1.015,- eur súd otcovi povolil splácať po 100,- eur mesačne, ktoré je povinný uhrádzať spolu so splátkami bežného výživného k rukám plnoletej D. a plnoletej B. až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok (výroky III., IV., V., VII.) a konanie o návrhu otca na úpravu oprávnenia zastupovať plnoleté deti, na úpravu styku s plnoletými deťmi zastavil (výrok VI.) a zúčastneným stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok VIII.).
10. Otec odvolaním napadol rozsudok okresného súdu do výrokov III., IV., V., VII. s ktorými súvisí výrok VIII. týkajúci sa trov konania. Vo výrokoch I., II. a VI. zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý nakoľko nebol napadnutý žiadnym z účastníkov konania. V rámci odvolacích dôvodov otec namietal nesprávne skutkové zistenia ohľadom jeho príjmu, nepreukázanie prijatia detí na vysokoškolské štúdium, nesprávne vyhodnotenie potrieb detí a ich nadhodnotenie, nepreukázanie predpokladaných nákladov na vysokoškolské štúdium detí a nepredloženie výpisov z účtov matky v dôsledku čoho súd podľa neho dospel k nesprávnemu právnemu záveru o zvýšení výživného na plnoleté deti.
11. Na tomto mieste treba uviesť, že za zmenu pomerov i podľa súdom prvého stupňa citovaného ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa považuje podstatná zmena kritérií rozhodných pre určenie miery vyživovacej povinnosti, pričom k záveru o takejto zmene možno vždy dospieť len zistením stavu v čase rozhodovania pôvodným rozhodnutím, v čase rozhodovania o zmene a ich vzájomným porovnaním a komplexným zhodnotením. Aj z hľadiska rozhodovania o výživnom rozhodnými kritériami sú na jednej strane odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby a na druhej strane možnosti a schopnosti osôb výživou povinných, potrebné je vyhodnotenie, ktoré z čiastkových zmien u jednotlivých účastníkov príslušného rodinnoprávneho vzťahu prevažujú a či aj poskytujú podklad pre zmenu skoršieho rozhodnutia. Ak je tu dôvod na zmenu, treba zhodnotiť v akom smere (zvýšenie, resp. zníženie výživného), rozsahu (miera zvýšenia či zníženia) a od ktorého času.
12. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, odvolania otca a obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že konajúci súd nekonal v súlade so zásadou (princípom) zakotveným v ust. § 35 CMP a aj vyjadreným v § 36 CMP, t. j. vyšetrovacou zásadou, na základe ktorej je povinný zistiť skutočnú (objektívnu) pravdu a v tomto smere nie je viazaný len dôkaznou aktivitou zúčastnených strán ale súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Uvedené sa týka najmä zistení ohľadom pomerov (osobných, rodinných, zárobkových, majetkových) otca detí. Zistenia súdu v bode 10. odôvodnenia pokiaľ ide o zárobkové pomery otca vychádzali z daňového priznania za r. 2020 a pokiaľ ide o r. 2021 bolo súdom konštatované, že otec deklaroval zhruba rovnaký príjem. Tieto zistenia nebolo možno vyhodnotiť ako dostatočné pre ustálenie si výšky príjmu otca. Rovnako tak neboli zrejmé výdavky v súvislosti s jeho podnikateľkou činnosťou – maséra (napr. prenájom podnikateľských priestorov). Navyše odvolací súd z konania, v ktorom bolo naposledy určené výživné na deti vyplýva, že otec bol aj spoločník a konateľ Austria medical, s.r.o., so sídlom Jókaiho 30, Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 51 003 074. V súčasnej dobe bolo zistené, že spoločnosť s účasťou otca ako spoločníka a konateľa je naďalej vedená v obchodnom registri. Nič nebránilo okresnému súdu, aby otca na pojednávaní dňa 25.04.2023 ako účastníka konania podrobne k uvedeným pomerom vypočul. Z odôvodnenia rozhodnutia v bodoch 20. - 24. majúcich hodnotiť zistené skutočnosti nie je preto zrejmé či sa od posledného rozhodnutia o výživnom zvýšil príjem a majetkové pomery otca a ak áno, v akom rozsahu. Ďalej pri určení zvýšeného výživného súd vychádzal z toho, že plnoleté deti navštevujú 4. ročník gymnázia a boli prijaté na vysokú školu. Z obsahu spisu však vyplýva, že v čase rozhodnutia okresného súdu dňa 25.04.2023 bola na vysokú školu prijatá len plnoletá B. (uvedené uviedla pri výsluchu plnoletá D.) i keď podľa rozhodnutia školy (č.l. 539 spisu) „podmienečne prijatá. Podľa odvolacieho súdu zákonné ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. V čase rozhodnutia okresného súdu plnoleté deti navštevovali 4. ročník gymnázia a až v septembri 2023 začali navštevovať vysoké školy a mohli byť tak zrejmé konkrétne výdavky detí s týmto štúdiom spojené. Okresný súd preto nemohol pri výške výživného prihliadať aj na len predpokladané výdavky. Napokon neboli súdom zisťované ani aktuálne pomery matky ohľadom príjmu z jej pracovnej činnosti (bol zistený stav do júla 2022) a nebolo preukázané poberanie invalidného dôchodku. Vzhľadom na uvedené neboli podľa odvolacieho súdu zistené v konaní všetky rozhodné skutočnosti, ktoré by okresný súd viedli k záveru o zvýšení výživného na plnoleté deti na sumu 300,- eur mesačne na každé z detí odo dňa ich plnoletosti. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu je preto podľa odvolacieho súdu založené na nedostatočne zistenom skutočnom stave, na neporovnaní okolností v čase posledného rozhodnutia o výživnom s okolnosťami v súčasnej dobe a nie je zrejmé ani to, akým spôsobom, na základe akých skutočností dospel ku konkrétnej výške výživného na deti ako k sume primeranej ich odôvodneným potrebám a schopnostiam ich rodičov (aké výdavky súvisiace s výživou detí zohľadňoval) a to tiež vo vzťahu k obom rodičom. Napokon odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nevyplýva ani konkrétny výpočet zročného výživného od podania návrhu do rozhodnutia súdu. Odôvodnenia rozsudku nespĺňa preto ani kritérium pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Neodôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a teda uvedeným postupom súd prvej inštancie znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV., V., VII. nie je možné pre potrebu doplnenia dokazovania a najmä nedostatku jeho odôvodnenia preskúmať a tento nedostatok nemožno napraviť odvolacím súdom. Napadnutý rozsudok v predmetných výrokoch a súvisiacom výroku VIII. týkajúcom sa trov konania preto zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku, okresný súd s ohľadom na vyslovený názor odvolacieho súdu doplní dokazovanie predovšetkým podrobným vypočutím otca detí k jeho pomerom (osobné, rodinné, zárobkové a majetkové) a čo sa týka zárobkových hlavne ohľadom jeho podnikateľskej činnosti. Bude požadovať na otcovi, aby svoje tvrdenia aj preukázal. Oboznámi sa nielen s aktuálnym daňovým priznaním otca ale aj s peňažným denníkom za r. 2021, 2022, 2023 (rozhodné údaje by mali vyplývať z poslednej strany). Ohľadom obchodnej spoločnosti Austria Medical, s.r.o., so sídlom Jókaiho 30, Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 51 003 074 zistí čo je hlavným predmetom jej činnosti. Pripojí si súvahy a výkazy ziskov a strát za r. 2021, 2022, 2023 a zistí
čo tvorí aktíva a pasíva, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a fiskálny výsledok hospodárenia. Taktiež okresný súd zistí majetkové pomery otca (či je vlastníkom nehnuteľností na Slovensku, kde má trvalý pobyt i v Rakúsku, cenných hnuteľných vecí /napr. auto/) a spôsob ich nadobudnutia. Rovnako aj výdavky napr. v súvislosti s bývaním vo Viedni. Nakoľko v odvolacom konaní bolo preukázateľne zistené, že plnoleté deti od septembra 2023 nastúpili na vysokú školu bude sa okresný súd touto skutočnosťou ako prípadnou zmenou pomerov na strane detí zaoberať. Oboznámi sa preto s výdavkami detí, ktoré tieto uviedli už vo vyjadrení k odvolaniu otca a zistí ich aktuálny stav. V potrebnom rozsahu súčasne objasní a zhodnotí rozsah odôvodnených potrieb detí. U matky zistí jej zárobkové pomery od augusta 2022 doposiaľ ako i výšku poberaného invalidného dôchodku od r. 2022 doposiaľ. Zároveň bude potrebné, aby sa súd po ustálení výdavkov detí zaoberal, či v súvislosti s ich úhradou sú tieto hradené aj z iných zdrojov ako sú prípadne poberané rodinné prídavky a v akej výške. Vykonané dôkazy vyhodnotí v zmysle ust. § 191 CSP. Následne okresný súd zistené pomery porovná s predchádzajúcim súdnym rozhodnutím o výživnom (odvolací súd dáva do pozornosti, že ide o rozsudok zo dňa 04.02.2019 a preto bol v napadnutom rozhodnutí mylne uvedený deň 18.02.2019) a vec s ohľadom na vzťahujúce sa zákonné ustanovenia právne posúdi a vo veci nanovo rozhodne. Vydané meritórne rozhodnutie riadne odôvodní postupom v súlade s § 220 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP tak, aby zistené pomery a hlavne ich porovnanie na strane detí a rodičov bolo z neho zrejmé a hodnotenie a závery presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V novom rozhodnutí zároveň okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).