Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-8P/330/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci navrhovateľky N. Z., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, bytom A. A., F. XX, v zastúpení Centrom právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica, proti odporcovi M. Z., nar. XX. XX. XXXX, zamestnanému v Lesoch Slovenskej republiky, š.p., odštepný závod lesnej techniky Banská Bystrica, bytom A. A., F. XX, v zastúpení JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou Advokátska kancelária Brezno, ČSA 5, o určenie príspevku na výživu manželky, takto

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného sa z a m i e t a .

II. Žiadnemu z účastníkov súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 04. 11. 2011 sa navrhovateľka domáha určenia príspevku na výživu manželky s účinnosťou odo dňa podania návrhu vo výške 50,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila manželstvo 21. 10. 1995, z tohto manželstva pochádzajú 4 maloleté deti a to N., nar. XX. XX. XXXX, O., nar. XX. XX. XXXX, Z., nar. XX. XX. XXXX a U., nar. XX. XX. XXXX. S odporcom je v rozvodovom konaní. Od marca 2011 je práceneschopná, dostáva len nemocenské dávky vo výške 180,- Eur. Odporca ako jej manžel neprispieva na jej výživu.

Dňa 02. 01. 2012 odporca doručil k návrhu navrhovateľky písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí. Uviedol, že práve on znáša všetky náklady na chod domácnosti aj rodiny, včítane navrhovateľky. Navrhovateľka a maloleté deti robia každodenne nákupy v potravinách Mars v Pohronskej Polhore, a to na dlh. S vedúcou predajne V. A. sa odporca dohodol, že vždy ku koncu týždňa ich nákupy vyplatí. Okrem toho odporca na prilepšenie rodinného rozpočtu pre rodinu chová hospodárske zvieratá, pestuje zemiaky a zeleninu. Navrhovateľka na spoločný chod domácnosti neprispieva, zo svojho príjmu hradí faktúry za svoj i dcérin mobil, ktorých výška presahuje primerané potreby.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obidvoch účastníkov, ich právnych zástupcov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav :

Účastníci uzatvorili manželstvo 21. 10. 1995. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. -61 zo dňa 13. 03. 2012 bolo ich manželstvo rozvedené, na čas po rozvode maloleté deti N. a U. boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na maloletú N. 100,- Eur mesačne a na maloletú U. 80,- Eur mesačne. Maloletý O. a Z. boli na čas po rozvode odovzdaní do

osobnej starostlivosti odporcu s tým, že navrhovateľka bude na nich platiť výživné v minimálnej výške. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 19. 04. 2012.

Rodina účastníkov býva v dome odporcu.

Navrhovateľka bola zamestnaná v EVASPORT s.r.o. Klenovec s priemerným čistým mesačným zárobkom cca 350,- Eur. Pracovný pomer na základe ňou podanej výpovede jej skončil 28. 02. 2011. Od marca 2011 do 17. 02. 2012 bola práceneschopná. Počas práceneschopnosti jej mesačný príjem predstavovali nemocenské dávky vo výške 180,- Eur a prídavky na 4 deti. Tiež dosahovala príjem ako dealerka Avonu, za rok 2011 vo výške minimálne cca 274,40 Eur.

Z ňou predložených účteniek súd zistil, že v čase keď bola práceneschopná dňa 30. 12. 2011 v pohostinstve Králová Taverna spol. s.r.o. Brezno minula 6,05 Eura. Tiež predložila doklad o tom, že v čase práceneschopnosti 20. 01. 2012 si v kaderníctve v Pohronskej Polhore dala urobiť spoločenský účes, za čo zaplatila 21,10 Eur. Z ďalšieho ňou predloženého dokladu súd zistil, že 28. 01. 2012 v Banskej Bystrici v prevádzke na Troskách 25 minula za stravu 6,81 Eur. V predložených dokladoch navrhovateľka doložila aj pokladničné bloky o nákupe rôznych potravín, avšak v minimálnom množstve vzhľadom na početnosť jej rodiny.

V podrobných rozpisoch hovorov predložených odporcom za obdobie od 18. 12. 2011 do 12. 01. 2012 súd zistil, že navrhovateľka telefonuje denne priemerne 9 krát, pričom niektoré jej telefonáty trvajú viac ako 15 minút, podaktoré aj viac ako 30 minút. Dokonca z tohto rozpisu telefonátov súd zistil, že telefonuje prevažne v tom čase, vedie dlhé rozhovory najmä v tých popoludňajších a večerných hodinách, kedy matka 4 maloletých detí má mať najviac práce - s prípravou večere, s kontrolou prípravy detí do školy, s prípravou na spánok.

Navrhovateľka do decembra 2012 platila za materskú školu maloletým deťom, platila tiež internet, svoj mobil a mobil maloletej N..

Odporca je zamestnaný s priemerným čistým mesačným zárobkom 762,85 Eur. Do práce odchádza z domu o 5,30 h., vracia sa o 16,00 h., cez víkendy má voľno.

Medzi jeho pravidelné mesačné výdavky patrí inkaso za dom, od decembra 2012 on platí výdavky súvisiace so školou a materskou školou maloletých detí, okrem školskej jedálne pre maloletú N., ktorá sa odmietla v tejto jedálni stravovať. Od decembra 2011 medzi jeho mesačné výdavky patrí aj internet.

Mesačne potraviny a hygienické potreby, ktoré staršie z maloletých detí ako aj navrhovateľka kupujú v potravinách V. A., ho mesačne vyjdu 300,- až 400,- Eur. Chová domáce zvieratá, potom robí zabíjačku, mäso zamrazí. V záhrade pestuje zeleninu. Raz za týždeň ide na pivo do krčmy, kde minie 1,00 až 1,50 Eura.

Zástupca navrhovateľky uviedol, že trvá na podanom návrhu - určiť výživné na navrhovateľku vo výške 50,- Eur s účinnosťou od podania návrhu. Podľa nej navrhovateľka má nárok na výživné manželky, nakoľko odporca je zamestnaný podľa nej so zárobkom vo výške cca 900,- Eur, z čoho niečo dá na domácnosť, ale nepostačuje to na všetky výdavky.

Právna zástupkyňa odporcu navrhla návrh zamietnuť. Odôvodnila to tým, že navrhovateľka sama z vlastnej iniciatívy skončila pracovný pomer, kde mohla zarobiť cca 360,- Eur. Tiež je schopná zarobiť si ako dealerka Avonu. Ona zo svojich prostriedkov nedala na spoločnú domácnosť, platila iba mobilné telefóny a to vysoké účty, veľa pretelefonuje s priateľom - v novembri 2011 pretelefonovala 38,76 Eur, vo februári 2012 sumu 37,13 Eur.

Navrhovateľka počas manželstva s odporcom nebola ukrátená na svojej životnej úrovni. Aj počas rozvodového konania účastníci viedli spoločnú domácnosť, ktorú odporca zabezpečoval a to tak, že uhrádzal inkaso, všetky náklady týkajúce sa spoločnej domácnosti a potrieb maloletých detí,

zabezpečoval stravu pre všetkých v domácnosti, choval zvieratá, pestoval na záhrade aby mohol zabezpečiť všetko do domácnosti so 4 maloletými deťmi.

Navrhovateľka súdu uviedla, že výpoveď v práci dala preto, lebo nezvládala psychicky prácu aj starostlivosť o domácnosť a tiež mala konflikt so spolupracovníčkou, ktorá ju chcela "vyštvať" z práce. Uviedla, že spolu s odporcom rovnako kupovali oblečenie maloletým deťom. Pripustila, že niečo zo svojich peňazí dal odporca aj do domácnosti, ale tieto peniaze nedal jej do rúk - chodili nakupovať tovar k p. A. a on ho potom vždy za týždeň vyplatil. Uviedla, že v decembri 2011 si bola s dcérou N. posedieť v Kráľovej Taverne v Brezne pri príležitosti menín dcéry, hoci ich mala na začiatku mesiaca. Považuje za normálne keď raz za polroka si ide s dcérou niekde posedieť. Priznala, že aj v marci 2012 bola si s dcérou a jej priateľom posedieť v Pizerii. Súdu predložila účtenku, avšak celú sumu neplatila ona, polovicu preplatil priateľ dcéry, ktorý má 18 rokov, študuje a nikde nepracuje.

Odporca súdu uviedol, že od decembra 2011 on platí za stravu maloletým deťom - 2 deti sa stravujú v školskej jedálni (maloletá N. odmietla) a najmladšia sa stravuje v materskej škole. Keď išli deti do školy kúpil im oblečenie aj školské pomôcky, prispela aj navrhovateľka. Mäso zo zabíjačky je v mrazničkách, jedna je však zamknutá v dielni, k druhej je voľný prístup. Podľa neho navrhovateľka je lenivá ísť si zobrať mäso z mrazničky. V živote mrazničku ani chladničku neumyla. Ona cez voľný čas pozerá iba televízor, telefonuje s priateľom, s ktorým na noc odchádza. V čase zabíjačky mu odmietla pomôcť. Zemiaky sú uskladnené v samostatnej pivnici v záhrade. Je pravdou, že pivnica je zamknutá na kľúč, ale keď treba on vždy zemiaky z pivnice prinesie a keď nie tak navrhovateľka alebo staršie deti si ich idú kúpiť do obchodu a on za ne zaplatí. Dodal, že pred mesiacom bol syn v Banskej Bystrici v nemocnici operovaný na pruh. On s ním chodí do Banskej Bystrice, najedia sa v nemocničnej jedálni, za takéto jedlo platí každý raz cca 3,- Eurá. On si nejde len tak posedieť, nemá na to čas, lebo má robotu okolo domu aj v záhrade.

Odporca uviedol, že jemu navrhovateľka ani deti raňajky nekupujú, oni kupujú na raňajky 5 jogurtov a v domácnosti je ich 6 osôb.

Svedkyňa V. A. súdu uviedla, že v A. A. prevádzkuje obchod a účastníci bývajú v dome, ktorý je najbližšie k tomuto obchodu, sú susedia. Veľmi dobre ich pozná. Cez týždeň má obchod otvorený od 5,45 h. do 11,00 h. a od 14,00 h. do 17,00 h., v sobotu od 5,45 h. do 10,00 h., v nedeľu od 8,00 h. do 10,00 h. Predáva potraviny, drogériu, zeleninu, mäso. Dohodla sa s účastníkmi, že budú kupovať v jej obchode, ráno deti prídu pre raňajky, niekedy prídu za deň aj niekoľkokrát. Pri nákupoch nikto neplatí, pretože sa s odporcom dohodla, že po 7, resp. 10 dňoch jej nákupy príde vyplatiť. Do decembra 2011 nemali dohodnutý žiaden limit, od januára 2012 majú dohodnutý limit 12,- Eur na deň. Podľa nej účastníci kupujú aj inde, odporca dopestuje zemiaky, zeleninu, chová hydinu. Myslí si, že tejto rodine nič nechýba. Nestalo sa, že by odporca odmietol zaplatiť za tovar, ktorý kúpila navrhovateľka alebo deti, pripustila, že šomre pri tom, že veľa míňajú, ale podľa nej to mieni dobre. Videla v domácnosti pomáhať aj navrhovateľku, ale od júla 2011 pomenej.

Podľa o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci žijú v spoločnej domácnosti, životná úroveň obidvoch účastníkov je rovnaká, ba možno na strane navrhovateľky vyššia ako odporcu. Odporca zabezpečuje všetky potreby súvisiace s bývaním tak pre navrhovateľku, ako aj ich 4 maloleté deti, tiež zabezpečuje ich stravovanie.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka nepreukázala, že by počas spolužitia s odporcom ako manželom mala nižšiu životnú úroveň, preto jej súd návrh v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle veta prvá , podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Ani jeden z účastníkov si na pojednávaní neuplatnil náhradu trov konania, navrhovateľke tieto ani nevznikli, nakoľko je oslobodená od platenia súdneho poplatku a bola jej poskytnutá bezplatná právna pomoc. Odporca aj keď bol v konaní úspešný, nepožiadal o náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania ako dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzal do úvahy tie skutočnosti, že navrhovateľka, ktorá bola neúspešná je bez pravidelného príjmu, bola jej aj poskytnutá bezplatná právna pomoc.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.