Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-11-2023.pdf
PDF · 73.65 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/11/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a členov senátu JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom C., prechodne bytom bez prihlásenia D. X, B. E. B. F., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 02. novembra 2023 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13. septembra 2022, sp. zn.: 1T/13/2021, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13. septembra 2022 sp. zn. 1T/13/2021 v znení opravného uznesenia č. k. 1T/13/2021-222 zo dňa 10.01.2023, bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 29.06.2020 v čase približne o 02:35 h v Novom Meste nad Váhom na Športovej ulici vnikol do spoločných priestorov bytového domu č. XX slúžiacich na odkladanie bicyklov, nachádzajúcich sa na prízemí tak, že sa postavil na parapetnú dosku okna, otvoril na ventiláciu otvorené okno tak, že prevliekol ruku cez medzeru medzi oknom a jeho rámom a potom ho zvnútra otvoril kľučkou dokorán, následne vliezol cez okno do spoločných priestorov bytovky, kde odcudzil dámsky horský bicykel zn. CTM Charisma 5.0, zeleno-čiernej farby, výrobného čísla rámu: CA04604727, patriaci poškodenej G. H., čím spôsobil poškodenej G. H. škodu vo výške 500,- Eur. Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8, § 42 ods. 1 a § 41 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný zaradený na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd prvého stupňa zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 0T/44/2020 zo dňa 23.09.2020, doručený obžalovanému dňa 23.09.2020, právoplatný dňa 23.09.2020, ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej G. H., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom B. E. B. F., I. XXXX/XX, škodu vo výške 500,- Eur. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný proti nemu podal včas odvolanie, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca obžalovaného v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že podáva odvolanie voči výroku o treste, ako aj voči všetkým ostatným výrokom na výrok o treste obsahovo nadväzujúcim. Odvolanie odôvodnil tým, že obžalovaný sa ku skutku priznal, svoje konanie oľutoval a na hlavom pojednávaní
vykonal vyhlásenie o vine, pričom jeho postoj nie je možné považovať za účelový, nakoľko sa k trestnej činnosti doznával v priebehu celého trestného konania. Tým naplnil dve poľahčujúce okolnosti a pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností by mal byť vyrovnaný, ak nie v prospech poľahčujúcich okolností. Podľa jeho názoru mala byť táto skutočnosť zohľadnená aj vo výmere trestu, čo sa však nestalo. Spoločne - vo vzájomnej súvislosti s ostatnými okolnosťami osoby obžalovaného a skutku - bol obžalovanému uložený neprimerane vysoký trest. Záverom navrhol, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu, zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku, ako aj všetky výroky obsahovo naň nadväzujúce a o treste obžalovaného rozhodol sám s uložením trestu v kratšej výmere. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne v konečnom návrhu uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu poukázal na odôvodnenie odvolania smerujúce len do výroku o treste odňatia slobody s poukazom na jeho neprimeranú prísnosť a vzhľadom na to navrhol, aby krajský súd rozhodol v súlade so záverom jeho odvolacích námietok. Obžalovaný v konečnom návrhu poukázal na konečný návrh svojho obhajcu, s ktorým sa stotožnil a navrhol rozhodnúť obhajcom uvedeným spôsobom. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, na podklade podaného odvolania vykonal dňa 02. novembra 2023 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného, teda výroku o vine, ktoré nebolo a ani nemohlo byť napadnuté odvolaním a preto jeho správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nakoľko podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné, a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, postupoval pri ukladaní trestu obžalovanému, pri určení druhu a výmery trestu ako aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom. Obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, u ktorého zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody až na dva roky. Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne, v medziach zákona modifikovanej – zvýšenej sadzbe 8 až 24 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, aj podľa záverov odvolacieho súdu zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie trestov v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona. Uložený trest zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu i zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie. Odvolací súd považuje uložený nepodmienečný trest odňatia slobody za adekvátny na to, aby zabezpečil ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Krajský súd poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaný bol pred vydaním prvostupňového napadnutého rozsudku 21 krát súdne trestaný a celkovo 23 krát postihnutý v priestupkovom konaní, pričom obžalovaný už bol pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť. Skutočnosť, že uložené tresty podľa Trestného zákona a ani uložené sankcie podľa zákona o priestupkoch obžalovaného nemotivovali k riadnemu dodržiavaniu predpisov a opakovane porušoval zákon a taktiež skutočnosť, že pred spáchaním žalovaného trestného činu si obžalovaný odpykal trest odňatia slobody za úmyselný trestný čin, je znakom toho, že uvedené sankcie nepôsobili dostatočne výchovne na obžalovaného, aby sa ďalej nedopúšťal porušovania právnych predpisov a viedol riadny život a preto bolo nevyhnuté uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody. Pri stanovení výmery trestu odňatia slobody súd prvého stupňa postupoval správne, keď zistil, že pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností je 2:1 v prospech priťažujúcich okolností a teda zákonom stanovená spodná hranica trestnej sadzby sa podľa § 38 ods. 2, ods. 4 a ods. 8 Trestného zákona zvyšuje o jednu tretinu na 8 mesiacov (základná trestná sadzba je v rozmedzí 0 až 2 roky). Je potrebné poukázať na skutočnosť, že okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. Súd prvého
stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého druhu trestu v prospech obžalovaného, preto v tomto smere nepovažoval odvolacie námietky obžalovaného za dôvodné a neakceptoval ich. Napadnutý výrok rozsudku je vecne správny a náležite odôvodnený, pričom odvolací súd sa s argumentmi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku stotožňuje. So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.