Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/22/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci starostlivosti o maloletú E. F., nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: K.. K. F., trvale bytom U. XX, F., toho času bytom X. XX, F., a otca K.. C. F., trvale bytom U. XX, F., o určenie výživného na maloleté dieťa na čas do rozvodu takto

rozhodol:

Otec E. F., nar. XX.X.XXXX je povinný zaplatiť výživné za obdobie od 1.7.2011 do dňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 15.12.2011, č.k. -49 o rozvode manželstva rodičov maloletej, vo výške 100,- € mesačne, tj. výživné spolu vo výške 654,83 € k rukám matky, splatné dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Uvedená suma sa povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 60,- €, vopred vždy do 8. dňa kalendárneho mesiaca k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka návrhom doručeným tunajšiemu súdu 13.10.2011 žiadala súd, aby zaviazal otca v tom čase maloletej E. na platenie výživného v sume 60,- € mesačne na čas do rozvodu manželstva s otcom maloletej, počnúc mesiacom júl 2011. Uviedla, že potom, čo ich manžel, otec maloletej E. fyzicky napadol a vyhodil z bytu, boli s dcérou nútené opustiť spoločnú domácnosť, preto sa s dcérou presťahovali dňom 6.7.2011 do Bratislavy. Od toho času sa otec maloletej žiadnym spôsobom nepodieľa na výchove a výžive maloletej a to ani po písomných či ústnych výzvach. Skutočnosť, že svojim návrhom žiadala výživné za obdobie spätne, odôvodnila okolnosťami súvisiacimi s životnou situáciou, do ktorej sa spolu s maloletou v dôsledku správania otca maloletej dostali, ktorej riešenie vo vzťahu jednak k otázke zabezpečenia bývania ako aj novej práce nevyhnutnej pre zabezpečenie životných potrieb maloletej a vytvorenie vhodných podmienok v novom prostredí boli prvoradými.

Súd výzvou doručenou 22.12.2011 vyzval otca maloletej, aby sa vyjadril k návrhu matky a predložil súdu listiny, preukazujúce jeho aktuálne zárobkové a majetkové pomery. Otec na výzvu súdu nereagoval, nepredložil žiadnu z požadovaných listín. Podaním doručeným súdu dňa 12.1.2012 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní stanovenom súdom na 13.1.2012 z dôvodu práceneschopnosti.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 23.4.2012, za účasti matky, toho času plnoletá E., ako aj kolízneho opatrovníka. Otec, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom podľa (ďalej len „“) dňa 10.4.2012, tj. v

deň, kedy bola zásielka ako neprevzatá v odbernej lehote vrátená súdu svoju neúčasť neospravedlnil, odročiť pojednávanie nežiadal, preto súd s poukazom na ust. pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu matkou, listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci šetrenia majetkových zárobkových pomerov otca, zisťoval zárobkové a majetkové pomery rodičov, ich rodinné pomery, oboznámil sa s potrebami v čase rozhodnutia už plnoletej E. a zistil nasledujúci skutkový stav:

V čase podania návrhu na určenie výživného na čas do rozvodu mala maloletá E., narodená XX.X.XXXX 17 rokov. Pochádza z manželstva rodičov K. a C. F., ktorí od 6.7.2011, potom čo sa matka s v tom čase maloletou po fyzických útokoch zo strany otca odsťahovali z ich spoločnej domácnosti, ktorú viedli v Brezne spolu nežijú. Boli. Ich manželstvo bolo na základe návrhu podaného otcom maloletej rozsudkom Okresného súdu v Brezne, č.k. -49 zo dňa 15.12.2011, právoplatným dňa 18.1.2012 rozvedené. Práva a povinnosti k v tom čase maloletej Andrei upravil tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 60,- € mesačne, vždy do 8-meho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou neupravil.

Matka maloletej žiadala v tomto konaní určiť výživné za čas, od ktorého manželia a rodičia maloletej nežili v spoločnej domácnosti, teda od júla 2011 do času právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, tj. 18.1.2012. Návrh na výživné na čas do rozvodu podala matka na tunajší súd 13.10.2011.

Maloletá E. sa stala dňa 22.2.2012 plnoletou. Súd teda rozhodoval o návrhu matky v čase, kedy táto už plnoletou. Predmetom konania bolo určenie výživného na čas do rozvodu manželstva, teda za obdobie od 1.7. 2011 do 18.1.2012 (deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a ÚPP), tj. výživné za čas pred dovŕšením plnoletosti. Súd berúc do úvahy ust. 154 ods.1 , v zmysle ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia posúdil vec podľa ako vec týkajúcu sa maloletej, napriek skutočnosti, že v času rozhodnutia už bola plnoletá, s odôvodnením, že výživné, ktoré je predmetom konania sa týka času jej maloletosti a v čase jeho podania ani v čase rozhodnutia by ona sama nebola na podanie takéhoto návrhu vecne legitimovaná.

Podľa (ďalej len „“), výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V zmysle citovaného ustanovenia sa súd zaoberal otázkou, či v danom prípade sú na priznanie výživného spätne dôvody osobitného zreteľa. Za základe skutočností zistených z výsluchu matky, z rozsudku Okresného súdu v Brezne, č.k. -49 zo dňa 15.12.2011, z listinných dôkazov založených do súdneho spis matkou ( uznesenie o začatí trestného stíhania, č.l.65, z nájomnej zmluvy, č.l. 75, pracovnej zmluvy č.l.84) posúdil súd dôvody pre priznanie výživného pre maloletú spätne ako dôvody osobitného zreteľa, nakoľko sa matka s v tom čase maloletou sa v súvislosti so správaním otca, ktorí im potom čo museli z ich spoločnej domácnosti odísť, neumožnil vstup do bytu na prevzatie osobných vecí, ocitli v novej situácii, bez zabezpečeného bývania, bez finančných prostriedkov. Matka z dôvodu lepšieho uplatnenia na trhu práce, nakoľko v F. bola nezamestnaná, resp. dlhodobo PN riešila v prvom rade otázku bývania, prenajala byt v Bratislave, hľadala si prácu, napokon v októbri 2011 s ňou obec Z. uzatvorila pracovný pomer. Následne po vyriešení vzniknutej životnej situácie a tiež potom ako sa opakovane pokúšala dohodnúť oplatení výživného mimosúdnou cestou s otcom maloletej obrátila s návrhom na súd. Otec maloletej od júla 2011, kedy maloletá s a matkou odišli zo spoločnej domácnosti neprispel žiadnym spôsobom na jej výživu a výchovu.

Matke v tom čase vznikli na dcéru zvýšené náklady súvisiace so zabezpečením bývania a štúdiom na gymnáziu v F..

Mesačné výdavky výživu a výchovu vrátane nákladov na bývanie vyplývajúce z vykonaného šetrenia predstavujú výšku cca 620 €, nájomné za byt 500,- € ( z toho polovica sa ráta ako náklad maloletej), strava 150,-, hygienické potreby a lieky 50,- €, oblečenie, knihy, školské potreby, doučovanie cca 100,- €, tvoria ostatné bežné výdavky ako električenka, poplatok za mobilný telefón a pod.

Matka je zamestnaná ako samostatný účtovník na Obecnom úrade Z., pričom výška jej funkčného platu je 800,- €. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Ako vyplynulo z predložených nájomných zmlúv s dcérou býva v prenajatom byte, za ktorý platí v súčasnosti mesačné nájomné vo výške 500,- €.

Matka je bezpodielovou spoluvlastníčkou bytu na U.j ulici v F., v ktorom v súčasnosti žije otec maloletej, pričom správanie otca a vzájomné vzťahy ako vyplynulo z vykonaného dokazovania bránia tomu, aby žili v domácnosti spolu s ním. Matka uviedla, že inú nehnuteľnosť nevlastní a preto nemá inú možnosť zabezpečenia bývania ako prenájmom.

Otec maloletej, ktorý sa k návrhu matky nevyjadril, povinnosť uloženú súdom predložiť listiny potrebné pre posúdenie majetkových a zárobkových pomerov si nesplnil, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Ako vyplynulo zo súdom vykonaného šetrenia v súčasnosti je poberateľom dávky v nezamestnanosti. S potvrdenia vystaveného Sociálnou poisťovňou na žiadosť súdu súd zistil, že v období od októbra 2011 tento poberal mesačnú dávku v nezamestnanosti v sume 393,30 €. Súd ďalej zistil, že nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Je bezpodielovým spoluvlastníkom bytu na U. ulici v F.. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že otec predchádzajúci pracovný pomer ukončil dňa 31.10.2011, nakoľko na družstvo v ktorom pracoval bol vyhlásený konkurz, uviedla, že vzhľadom na túto skutočnosť má vedomosť o tom, že mu bolo vyplatené odstupné, ďalej uviedla, že je zdatný v IT komunikácii a má vedomosť o tom, že poskytuje tieto služby internetových obchodom.

Kolízna opatrovníčka prítomná na pojednávaní uviedla, že podľa ich názoru je návrh matky na priznanie spätného výživného plne oprávnený, odporučila súdu, aby vzal do úvahy okolnosti, za ktorých bola matka s dcérou nútená odísť zo spoločnej domácnosti a zabezpečiť si novú existenciu, tým že osvedčila, že v období júl až október 2011 riešila základné existenčné otázky, súvisiace so zabezpečením bývania a práce preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa. Uviedla, že matkou navrhovanú výšku 60,- € považuje kolízny opatrovník za absolútne neadekvátnu potrebám dieťaťa a životným nákladom v Bratislave, pričom na tom nič nemení okolnosť, že otec je nezamestnaný. Otec nepreberá zásielky, čo znemožňuje jeho výsluch, nespolupracuje so súdom, nezaujíma sa o dcéru, je to jeho jediná vyživovacia povinnosť, má vysokoškolské vzdelanie, má zručnosti v oblasti PC, čo je celoslovensky najlepšie odmeňovaná oblasť, preto uviedla, preto spodná hranica výživného ktorú odporúča súdu priznať je 100,- €.

Podľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V rámci rozhodovania o výške výživného na čas do rozvodu pre v tom čase maloletú E., súd vychádzal jednak z preukázaných výdavkov, zárobkových a majetkových pomerov rodičov, pričom v danom prípade prihliadol aj na skutočnosť, že otec maloletej ako vyplýva z vykonaných listinných dôkazov svojim správaním sám donútil matku s maloletou, aby opustili spoločnú domácnosť, v súvislosti s čím im vznikli náklady, ktoré by za predpokladu, že by zostali v ich spoločnom byte nevznikli. Skutočnosť, že otec zostal sám bývať v trojizbovom byte patriacom rovnako matke maloletej zapríčinila podľa názoru súdu nerovnováhu v ich majetkovom postavení, prejavujúca sa v tom, že otec v rovnakom období vynakladal na zabezpečenie bývania len náklady spojené s úhradami za užívanie bytu, kým matka, ktorá navyše vykonávala osobnú starostlivosť o maloletú vynakladala na zabezpečenie bývania náklady spojené s nájmom, navyše v meste F. pričom sa na nákladoch spojených s výchovou a výživou maloletej podieľala výlučne sama.

Uvedená úvaha ktorou sa súd pri určovaní výšky výživného riadil zodpovedá zákonnej požiadavke určovania výživného spočívajúcej okrem iného tiež v hodnotení schopností a možností rodičov platiť výživné, v rámci ktorej sa zisťuje nielen ich skutočný príjem, ale aj podklady odôvodňujúce záver, že tento príjem zodpovedá telesným a duševným možnostiam rodiča, ich skúsenostiam, plneniu pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam uplatnenia. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného súd dospel k záveru, že výživné na čas do rozvodu určené súdom je primerané, ako vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletej, tak aj zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že otec iné vyživovacie povinnosti nemá.

Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu matky a určil výživné na E. na čas do rozvodu 100,- € mesačne, tj. výživné spolu vo výške 654,83 € k rukám matky, splatné dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Otcovi povolil splatiť spätné výživné v mesačných splátkach vo výške 60,- €, vopred vždy do 8. dňa kalendárneho mesiaca k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.