Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-593-2007.pdf
PDF · 82.77 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/593/2007
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: FINANCREAL, s.r.o., so sídlom Opatovská 15, Trenčín, IČO: 36339334 proti povinnému: E. Č., A.. XX.X.XXXX, W. F. XXX o vymoženie 137,26 € s prísl. a zmluvnej pokuty, rozhodujúc o zastavení a trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie zastavuje.
Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Rosinovi náhradu trov exekúcie v sume 32,64 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor Mgr. Július Rosina doručil súdu dňa 20.8.2007 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa 10.8.2007 spísaná notárkou U.. B. O. A. A. Ú. Q. F., J.. P. G.. XXXX/XXA. Následne súd dňa 6.9.2007 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5205 034620*.
Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica spísaná notárom U.. B. O. v ktorej je spísané vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou. Povinný, zastúpený splnomocneneným zástupcom v zmysle zmluvy o úvere U.. P. M., vyhlásil do tejto notárskej zápisnice, že uznáva svoj záväzok v zmysle zmluvy o úvere uzatvorenej s oprávneným dňa 24.11.2006 a zaväzuje sa zaplatiť oprávnenému sumu 137,26 € s prísl., zmluvnú pokutu a náklady spojené s vyhotovenín notárskej zápisnice ako exekučního titulu v sume 53,14 €.
Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa čl. 6 ods.1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2. písm. a/ smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpavajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa § 58 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne dané. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul
Súd preskúmal zákonnosť exekučného konania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, podľa ktorých je súd povinný skúmať exekučný titul, ale aj zmluvu a všeobecné podmienky tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy, t.j. exekučný súd má právo posúdiť exekučný titul aj z hľadiska, či je plnenie dovolené a zároveň či nie je v rozpore s dobrými mravmi, a to nielen pre vydaním poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale podľa rovnakých zásad treba postupovať aj pri zaoberaní sa otázkou, či v už prebiehajúcej exekúcii (teda v takej, kde už došlo k vydaniu poverenia) možno pokračovať.
Z exekučného titulu mal súd preukázané, že za povinného uznal záväzok zo zmluvy o úvere zo dňa 24.11.2006 splnomocnený zástupca povinného v zmysle zmluvy o úvere U.. P. M.. Splnomocnenie na vykonanie tohto právného úkonu bolo inkorporované priamo do obsahu tejto zmluvy, teda nebolo osobitne vyjednané povinným. Pokiaľ ide o predmetnú zmluvu o úvere zo dňa 24.11.2006, táto je spotrebiteľskou zmluvou uzavretou podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko oprávnený ako dodávateľ konal v danej veci v rámci podnikateľskej činnosti, pričom povinný ako spotrebiteľ nemal postavenie podnikateľa a nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných podmienok. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutom z uzavretej zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. A teda dojednanie úroku z omeškania vo výške 14 % ročne a zmluvnej pokuty vo výške 0,3 % denne (ročne 109,50 %) je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, nakoľko úrok z omeškania prevyšuje najvyšší možný úrok z omeškania určený ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré je v zmysle ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľa výhodnejšie a pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, tak tá je bez pochýb v rozpore s dobrými mravmi.
V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 3Cdo/164/1996 z 27.1.2007 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, sudna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonatelný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požadavky nespĺňa aj napriek tomu nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.
Súd preskúmal notársku zápisnicu, ktorá je podkladom tohto exekučného konania a dospel k záveru, že táto nespĺňa podmienku materiálnej právoplatnosti, a síce, že zaväzuje povinného k plneniu, ktoré je objektívne nemožné a prieči sa dobrým mravom. Zmluvné dojednanie úroku z omeškania vo výške 14 % ročne z dlžnej sumy a zmluvnej pokuty vo výške 0,3 % denne a ich následné uznanie do tejto notárskej zápisnice, je v zmysle cit. ust. Občianskeho zákonníka podmienkou dojednanou v neprospech spotrebiteľa, pretože ročný úrok z omeškania je vyšší, ako úrok z omeškania určený podľa Občianskeho zákonníka a pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, tak tá je podľa názoru súdu jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Súd ďalej poukazuje aj na splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere. A síce je zrejmé, že povinný už pri uzatvorení zmluvy o úvere splnomocnil U.. P. M. vybranú oprávneným na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, tj. aby v jeho mene uznala jeho záväzok zo zmluvy o uvere. Súd má za to, že aj v tomto prípade ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je evidentne v neprospech spotrebiteľa, nakoľko tento bol nútený pri podpise zmluvy, ktorá je typickou formulárovou zmluvou, udeliť takúto plnú moc osobe vybranej oprávneným. Nemal možnosť odmietnúť udeliť túto plnú moc, nakoľko bola inkorporovaná do obsahu zmluvy, nebola prejavom jeho skutočnej vôle, jeho jediným východiskom bolo zmluvu buď prijať aj s plnou mocou alebo neprijať. Súd si teda dovoľuje konštatovať, že takéto uznanie záväzku je uznaním urobeným neoprávnenou osobou. Notár pri spisovaní notárskej zápisnice vôbec nerešpektoval záujem spotrebiteľa, nezaoberal sa charakterom zmluvy o úvere, prijateľnosťou plnej moci v zmluve o úvere, ktorá je bez pochýb zmluvou spotrebiteľskou a už vôbec výškou úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť náhradu nevyhnutných trov exekúcie.
Súd súdnemu exekútorovi priznal uplatňovanú náhradu trov exekúcie v plnej výške. V súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (v znení platnom do 30.4.2008) súd priznal súdnemu exekútorovi nasledovné trovy exekúcie:
Náhrada hotových výdavkov podľa § 22,
- poštovné /17x á 1,60 €/................................................................................. 28,80 € 20 % DPH ...................................................................................................... 5,44 €
Trovy exekúcie spolu ………………………………………………………….. 32,64 €
Na základe horeuvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Senica súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.