Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-114-2023.pdf
PDF · 91.36 KB
Case nature
Subarea
6Co/114/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov Mgr. Jany Janics Bajánkovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu LEAM s.r.o., so sídlom Na Hriadkach 51, Bratislava, IČO: 36 722 219, proti žalovanému: T. F., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. X. E. XX, B., o vypratanie nehnuteľnosti po skončení nájmu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 04.07.2023, č.k. 23C/5/2021-212 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o trovách konania (II. výrok) m e n í tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I.); žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (II. výrok).
2/ V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 28.01.2021 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať a protokolárne odovzdať nehnuteľnosť - priestory nachádzajúce sa v Stavbe, popis Reštaurácia, fitnes, súp. č. XXXX, postavená na parcele reg. „C“, parc. č.: XXXX/X a na parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/X, zápis na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, katastrálne územie: L. Z. V., obec: BA - m.č. L. Z. V., okres: Bratislava D., štát SR, veľkosť spoluvlastníckeho podielu úpadcu: 1/1 (ďalej len „Stavba“), postavenej na adrese Na O. XX, B. - mestská časť L. Z. V. - samostatný mezonetový apartmán č. X. Pred prvým pojednávaním žalobca písomným podaním doručeným dňa 30.09.2022 oznámil, že berie žalobu späť dôvodiac, že zmluvou o predaji podniku previedol nehnuteľnosti, ktorých vypratanie je predmetom konania, na spoločnosť FORESPO REALITY 26 a.s., pričom nový vlastník nemá záujem pokračovať v súdnom konaní. Žalobca navrhol, aby súd zastavil konanie a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (§257 C.s.p.).
3/ Právne odkazujúc na ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, nakoľko späťvzatie žaloby zavinil žalobca. Súd prvej inštancie dodal, že sa na návrh žalobcu zaoberal aj aplikáciou ust. § 257 C.s.p., ktorá prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. C. s. p., súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. V tejto súvislosti ozrejmil, že dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať určitého druhu konania alebo procesnej situácie, strán sporu a ich postoja ku konaniu, ako aj okolností, ktoré viedli k súdnemu konaniu. Na to, aby súd nepriznal náhradu trov konania, musia byť kumulatívne splnené podmienky, ktorými sú výnimočnosť situácie a dôvod hodný osobitného zreteľa. Žalobca v návrhu ako dôvod hodný osobitného zreteľa uviedol, že
previedol nehnuteľnosti, ktorých vypratanie je predmetom tohto konania, na nového vlastníka, ktorý nemá záujem pokračovať v súdnom konaní. Žalovaný sa ani na opakovanú výzvu súdu prvej inštancie k aplikácii ust. § 257 C.s.p. nevyjadril. Súd prvej inštancie zohľadniac vyššie uvedené, dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa, čím nemal preukázané splnenie podmienok na použitie ust. § 257 C. s. p.
4/ Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a napadol ním výrok o trovách konania (II. výrok). Navrhol odvolaciemu súdu, aby ho zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu neprizná nárok na náhradu trov konania. Dôvodil, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Argumentoval tým, že v danej právnej veci boli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky predpokladané ust. § 257 C.s.p. Akcentoval, že primárnym dôvodom na podanie žaloby voči žalovanému bola skutočnosť, že po skončení doby nájmu (k 31.12.2020) ani na písomnú výzvu žalobcu zo dňa 12.01.2021 predmet nájmu nevypratal a neodovzdal k rukám správcu ako jedinej osoby konať v mene úpadcu (§ 44 ods. 1 ZKR) počas konkurzu. Správca neuzatvoril so žalovaným novú nájomnú zmluvu, ktorým by sa predĺžila pôvodne dojednaná doba nájmu, v dôsledku čoho sa predmet nájmu počnúc dňom 01.01.2021 nachádzal v neoprávnenej dispozícií žalovaného. Žalovaný svojou pasivitou podstatne sťažoval až maril priebeh speňažovanie dotknutého majetku úpadcu v konkurze. Žalobca v priebehu sporu vyzdvihol osobitosť tohto súdneho konania akcentujúc, že sa jedná o majetok úpadcu podliehajúci konkurzu, ktorý je určený na speňaženie za podmienok a v súlade s účelom speňažovania majetku v konkurze podľa ust. § 91 ods. 2 v spojení s § 92 a nasl. ZKR, keď dosiahnutý výťažok bol určený na uspokojenie zistenej zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa prihlásenej do konkurzu. Žalovaný predmet nájmu naďalej bezodplatne užíval a to bez súhlasu správcu, teda žalobca v konaní preukázal existenciu nezákonného stavu z pohľadu konkurzu a súčasne stavu, ktorý sa priečil účelu konkurzného konania, keď účelom konkurzu je získať speňažením čo najvyšší výťažok v čo najkratšom čase. Tieto okolnosti nepochybne preukazovali naliehavú potrebu odstránenia tohto protiprávneho a pre konkurzné konanie úpadcu nežiaduceho stavu. Podanie žaloby bolo teda vynútené výlučne len z dôvodov na strane žalovaného, ktorý nevyhovel ani písomnej výzve správcu na riadne vypratanie a protokolárne odovzdaniu predmetu nájmu k rukám správcu. Vo vzťahu k procesnému úkonu - späťvzatiu žaloby a s tým spojeným návrhom na zastavenie konania, vr. návrhu na rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 C.s.p. žalobca dôvodil, že počas konkurzu došlo k úspešnému speňaženiu nehnuteľnosti, v ktorej sa predmet nájmu, tvoriaci predmet súdneho sporu nachádzal, a to z titulu uzatvorenej zmluvy o predaji podniku a povoleného vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. V dôsledku zmeny vlastníka sa správca písomne obrátil na nového vlastníka FORESPO REALITY 26 a.s. dňa 29.6.2022, aby mu oznámil, či má záujem ďalej pokračovať v súdnom spore. Skutočnosť, že predmet nájmu sa už nenachádzal v neoprávnenej dispozícii žalovaného správca zistil až dňa 03.03.2022 pri komisionálnom otvorení predmetu nájmu za účasti notárky a príslušníkov OOPZ L. Z. V.. Žalovaný však o tom žalobcu neinformoval. Správca z opatrnosti pokračoval v súdnom spore, nakoľko predmet nájmu nikdy nebol žalovaným riadne vyprataný a protokolárne odovzdaný zákonným, ani zmluvným spôsobom dojednaným s úpadcom v zaniknutej nájomnej zmluve. Žalobca zhrnul, že podanie žaloby, ďalšie vedenie súdneho sporu, ako aj samotný úkon - späťvzatie žaloby, ktorý s ohľadom na princíp efektívnosti a hospodárnosti konania realizoval priamo správca a následné zastavenie súdneho konania, si vyžiadal skutkový a právny stav, ktorý možno pričítať výlučne len na ťarchu žalovaného. Žalobca iniciovaním súdneho sporu mal zámer počas konkurzu len účinne brániť právo a oprávnené záujmy konkurzných veriteľov úpadcu. Všetky tieto okolnosti preukazujú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, teda splnenie zákonných podmienok na aplikáciu ust. § 257 C.s.p.
5/ Žalovaný sa ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
6/ Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach uplatňovaného odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
7/ Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Ak nie je preukázané, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010). Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Naproti tomu ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). V dôvodovej správe k ust. § 257 C.s.p. je uvedené, že aplikácia tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky, jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno priradiť najmä a/ neprimeranú tvrdosť, b/ podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, c/ povaha a okolnosti sporu, d/ zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, e/ zložitosť výkladu medzinárodnej zmluvy, f/ osobitné pomery strany sporu, či g/ nízky príjem (pozri Civilný sporový poriadok, Komentár autorov doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., vyd. C.H.Beck, str. 942).
8/ Vo vzťahu k predmetnej veci súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca ako dôvod hodný osobitného zreteľa uviedol, že previedol nehnuteľnosť, ktorej vypratanie je predmetom sporu, na nového vlastníka, ktorý nemá záujem pokračovať v konaní. Zohľadniac aj okolnosť, že žalovaný na výzvu súdu ohľadom aplikácie § 257 C.s.p. nereagoval, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca dôvody hodné osobitného zreteľa nepreukázal.
9/ Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu LEAM s.r.o. (konkurz vyhlásený v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX vydanom dňa 02.05.2018, sp. zn. 37K/24/2017) sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.01.2021 domáhal voči žalovanému vypratania a protokolárneho odovzdania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie L. Z. V. ako Stavba - reštaurácia, fitnes, ktorá tvorí konkurznú podstatu úpadcu. Svoj nárok voči žalovanému osvedčil nájomnou zmluvou zo dňa 15.02.2012 a jej dodatku č. 1 (uzatvoreného už so správcom konkurznej podstaty) zo dňa 31.10.2019, z ktorého vyplýva, že žalovanému zanikol užívací titul dňa 31.12.2020. Napriek tomu predmet nájmu nevypratal a protokolárne neodovzdal (uvedená právna povinnosť vyplýva žalovaného z čl. VI bod 6 nájomnej zmluvy). Zo spisu ďalej odvolací súd zistil, že žalobca písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie, pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej, dňa 27.09.2022 vzal žalobu späť. Ako dôvod späťvzatia uviedol, že dňa 13.04.2022 bola medzi správcom úpadcu ako predávajúcim a spoločnosťou FORESPO REALITY 26 a.s. ako kupujúcim uzatvorená zmluva o predaji podniku úpadcu, na základe ktorej táto spoločnosť nadobudla vlastnícke právo ku všetkým veciam a majetkovým hodnotám tvoriacim podnik úpadcu, vrátane vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu o vypratanie. Následne sa správca obrátil na aktuálneho vlastníka žiadosťou zo dňa 29.06.2022 o oznámenie, či má spoločnosť záujem pokračovať v ďalšom vedení súdneho sporu. Nový vlastník oznámil žalobcovi, že v súdnom spore pokračovať nebude. Keďže žalobca, ako správca konkurznej podstaty úpadcu, prevodom nehnuteľnosti stratil vecnú legitimáciu v spore, vzal žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. V odvolaní voči výroku o trovách konania uznesenia súdu prvej inštancie žalobca dodal, že skutočnosť, že predmet nájmu sa už nenachádzal v neoprávnenej dispozícii žalovaného ako správca zistil až dňa 03.03.2022 pri komisionálnom otvorení predmetu nájmu za účasti notárky a príslušníkov OOPZ Devínska Nová Ves, o čom ho však žalovaný neinformoval.
10/ Odvolací súd je, na rozdiel od súdu prvej inštancie, názoru, že v prejednávanej veci sú naplnené zákonné podmienky na aplikáciu ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Tieto vyplývajú jednak z osobitosti súdneho sporu, správania žalovaného vo vzťahu k majetku podliehajúcemu konkurzu, ako aj z osobitosti právneho postavenia správcu konkurznej podstaty, keď správca musí z úradnej povinnosti vykonávať všetky úkony potrebné na čo najefektívnejšiu realizáciu konkurzu s cieľom najvýhodnejšieho speňaženia konkurznej podstaty. Podľa § 86 ods. 1 ZKR (Zákon o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z.) správca konkurznej podstaty správu majetku vykonáva s odbornou starostlivosťou tak, aby bol majetok dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Podľa § 86 ods. 2 ZKR správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu. Za danej skutkovej
a právnej situácie tak správca nemal inú možnosť, ako podať voči žalovanému predmetnú žalobcu o vypratanie (keďže so žalovaným novú nájomnú zmluvu neuzatvoril a tento predmet nájmu po skončení účinnosti nájomnej zmluvy preukázateľne protokolárne neodovzdal). Následne majetok podliehajúci konkurzu speňažil predajom podniku (§ 92 ZKR), pričom toto speňaženie bol povinný vykonať spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené zákonom (§ 91 ods. 1, 2 ZKR). Prevodom vlastníckeho práva k majetku podliehajúceho konkurzu (jeho speňažením) správca stratil vecnú legitimáciu v spore, čoho logickým dôsledkom bolo späťvzatie žaloby. Sumarizujúc vyššie uvedené tak žalobca preukázal, že v konaní nastali dôvody na aplikáciu ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Odvolací súd dodáva, že žalovaný nebude takýmto rozhodnutím neprimerane finančne poškodený, keďže, ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, jeho trovy konania spočívajú len v súdnom poplatku za podané odvolanie voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia (33,- eur vyrubených uznesením č. k. 23C/5/2021-99 zo dňa 19.07.2021).
11/ Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd zmenil podľa § 388 C.s.p. napadnutý výrok o trovách konania tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
12/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p a v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalobcovi nepriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní trovy nevznikli (správca je oslobodený od poplatkovej povinnosti).
13/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).