Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-229-2011.pdf
PDF · 77.26 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/229/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
C. L., W.. XX.X.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov: matky: K. L., W.. XX.X.XXXX, bytom na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníkom v osobe Mesto Martin a neuvedeného otca, maloleté dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky E. L., W.. XX.X.XXXX, F. V. T. A., G.. J. XXX, I..A.. F., v konaní o návrhu navrhovateľky o určenie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.9.2011 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej starostlivosti a rodičov zaviazal platením výživného 100,-Eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s návrhom, s pripojenými listinnými správami, so správou o príjme navrhovateľky, so správou zo sociálneho prieskumu ako i s trvale pripojeným spisom 23P/15/2009.
Súd po takto vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový a právny stav:
Matka maloletého sa zdržuje na neznámom mieste, otcovstvo k dieťaťu určené nebolo. Súd rozsudkom Okresného súdu Martin 23P/15/2009 zo dňa 16.11.2009 zveril maloletého C. spolu s jeho súrodencami T. E. R. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke a matke bolo určené výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté deti alebo na nezaopatrené deti podľa osobitného zákona mesačne, k rukám starej matky. V konaní matku zastupoval osobitný opatrovník v osobne Mesta Martin, nakoľko sa zdržovala na neznámom mieste.
Stará matka sa na pojednávanie nedostavila, termín pojednávania vzala na vedomie. Súd mal za preukázané, že stará matka s spolu s C. a deťmi, ktoré má v náhradnej osobnej starostlivosti býva už 3 roky v V. T. A., je na starobnom dôchodku, poberá náhradné výživné, rodinné prídavky na deti a opakovaný príspevok pri náhradnej osobnej starostlivosti.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že výživné na maloleté dieťa bolo určené pri zverení do náhradnej osobnej starostlivosti, stará matka poberá náhradné výživné a prídavky na deti a príspevok pri náhradnej osobnej starostlivosti, je na starobnom dôchodku. Spolu s deťmi žije v Z. T. - T. Y. E. H. U. W., V. L. T. I. A. F. U. V. T. A., býva tu už tri roky, obývajú jednu väčšiu izbu, ktorá je zariadená piatimi posteľami, skriňami, stolom, stoličkami, majú televízor a rádio. Hygienické zariadenie je spoločné na chodbe. Za ubytovanie stará matka platí zariadeniu 100,- Eur mesačne, za stravu a služby 124,- Eur, spláca za dcéru exekúciu 50,- Eur.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd po zhodnotení dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky označený ako návrh o určenie výživného, ktorý posúdil ako návrh na zvýšenie výživného, nie je dôvodný, nakoľko otec maloletého dieťaťa je neuvedený. Uvedená skutočnosť je zrejmá z rodného listu maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o zvýšenie výživného vo vzťahu k matke, o výživnom bolo rozhodnuté na konci roku 2009, pričom súd v tom čase vychádzal z toho, že matka je povinná platiť minimálne výživné bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti, pretože matka sa nachádza na neznámom mieste a bol jej ustanovený opatrovník. Keďže ani z pripojeného spisového materiálu nebolo možné zistiť údaje na potvrdenie potencionálnych možností a schopností matky a navrhovateľka zostala v konaní nečinná, súd návrh zamietol.
Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, trojmo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).